Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sd-67-2014.pdf
PDF · 91.34 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/67/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX E., M. R. B. č. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátska kancelária W. č. X, O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 14.2.2014, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 15.4.2014 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 10.6.1999.
Dňa 15.4.2014 odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX. X, ktorým podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 10.6.1999 a doplnila napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.2.2014 v časti odôvodnenie.
Proti uvedeným rozhodnutiam podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal ich preskúmania. Poukázal na to, že dňa 10.6.1999 dosiahol fyzický vek 55 rokov a odpracoval 35 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie ako vojak základnej služby v ČSĽA od 1.8.1963 do 31.8.1965, ako príslušník PZ od 1.9.1965 do 31.8.1998, pričom vykonal aj dva roky základnej vojenskej služby. Evidovaný bol ako dlhodobo nezamestnaný na Národnom úrade práce od 1.9.1998 do 30.9.2002, v ďalšom období už nikde nepracoval. V čase pred vojenskou základnou službou po skončení osemročnej školy od 1.9.1958 do 31.7.1963 vypomáhal v poľnohospodárskych prácach svojim rodičom X. B. a B. B. na ich poľnohospodárskom majetku ako maloroľníkom v Hornej Marikovej. Do 30.4.1998 boli dávky na dôchodkové zabezpečenie odvádzané výlučne len do všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia - do Sociálnej poisťovne. Až od 1.5.1998 boli dávky na dôchodkové poistenie odvádzané do osobitného systému dôchodkového zabezpečenia. Do 30.4.1998 existoval len jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov SR. Príspevok za službu mu bol priznaný od 1.9.1998 podľa zákona č. 73/1998 Zb. na základe potvrdenia MV SR č.: SPOU-OSZ-32.898-11/2013-
VZ. Tento príspevok za službu je mu vyplácaný z rozpočtu Ministerstva vnútra SR. Všetky finančné prostriedky odvádzané po dobu vojenskej služby a výkonu policajnej služby na dôchodkové poistenie zostali v Sociálnej poisťovni a po vytvorení osobitného systému podľa zákona č. 114/1998 Z.z., od 1.5.1998 neboli prevedené do rozpočtu MV SR. Domnieva sa preto, že po dobu, ktorá predchádzala vojenskej a policajnej službe, po celú dobu vojenskej a policajnej služby bol poistený aj vo všeobecnom systéme poistenia, a preto je Sociálna poisťovňa povinná mu túto dobu v celkovej dobe zohľadniť. Pokiaľ mu Sociálna poisťovňa odmieta zohľadniť dobu poistenia v obidvoch systémoch, je to v zmysle Ústavy SR znevýhodňovanie jeho osoby voči iným osobám. Takýmto konaním dochádza k jeho diskriminácii oproti poberateľom starobných dôchodkov, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní. Poukázal tiež na článok 39 ods. 1 Ústavy SR a Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, článok 19 a 33 ods. 2. Domáhal sa preto zrušenia napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.5.2014 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 2.12.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 10.6.1999. Po podaní opravného prostriedku bol opätovne posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a bolo vydané zmenové rozhodnutie zo dňa 15.4.2014, ktorým podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 10.6.1999 zamietnutá. Týmto rozhodnutím bolo zmenené napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.2.2014 v časti odôvodnenie. V konaní o starobnom dôchodku bolo potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-32.898-11/2013- VZ zo dňa 25.11.2013 preukázané, že navrhovateľovi bol od 1.9.1998 priznaný výsluhový príspevok podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorí sa od 1.7.2002 podľa § 124 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.8.1963 do 30.8.1965 a doba služobného pomeru od 1.9.1965 do 31.8.1998 zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 10.6.1999, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.. Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1.1.2004. V zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia a príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zákona, pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/103/2011 zo dňa 26. septembra 2012 a uviedla, že podľa zosúladeného názoru Najvyššieho súdu SR vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra SR. Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť bola zamietnutá správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dňa 22.4.2014 bola žiadosť navrhovateľa odstúpená odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.2.2014 a zmenové rozhodnutie zo dňa 15.4.2014 ako vecne správne potvrdiť.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 7.10.2014 uviedol, že navrhovateľ fakticky celý život pracoval a odvádzal svoje odvody do prostriedkov Sociálnej poisťovne do všeobecného dôchodkového systému, ktorý pretrvával do 31.8.1998. Prostriedky odvedené ním a jeho zamestnávateľom do všeobecného dôchodkového systému už odporkyni zostali dodnes a navrhovateľ práve z týchto prostriedkov žiada o časť, ktorá mu náleží, kvalifikovaná ako sociálna dávka. Žiadal prihliadnuť na dobu evidovanej nezamestnanosti od 1.9.1998 do 30.9.2002 a 4 roky a 335 dní, kedy vykonával prácu v poľnohospodárstve u svojich rodičov. Poukázal na to, že podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa nároky z I. a II. kategórie uplatňujú až do 31.12.2023. Podľa § 14 ods. 4 a § 129 zákona č. 100/1988 Zb. sa ako zamestnanie I. kategórie hodnotí aj služba v Policajnom zbore. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj služba v Policajnom zbore. S poukazom na uvedené žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX. X zo dňa 15.4.2014 a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že povinnú osemročnú školskú dochádzku ukončil v štrnástich rokoch a od 1.9.1958 do 31.7.1963 vypomáhal pri poľnohospodárskych prácach svojim rodičom maloroľníkom v Hornej Marikovej, o čom však nemá žiaden dôkaz. Na obecnom úrade v Hornej Marikovej mu túto skutočnosť nevedeli potvrdiť vzhľadom na to, že v súčasnej dobe už nikto zo svedkov nežije. V čase podávania žiadosti o starobný dôchodok nevedel, či je nutné túto skutočnosť do žiadosti uvádzať.
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na vyjadrenie odporkyne zo dňa 3.6.2014 a 13.5.2014, pričom žiadala, aby napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.2.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.4.2014 krajský súd ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.2.2014 ako i zmenové rozhodnutie vydané dňa 15.4.2014, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom.
Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.12.2013, doručenou odporkyni dňa 6.12.2013, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 10.6.1999.
Podľa potvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave č. SPOU-OSZ-32.898-11/2013-VZ zo dňa 25.11.2013, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, bol navrhovateľovi podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný od 1.9.1998 výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku tohto príspevku bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 35 rokov a 39 dní, pričom doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od 1.8.1963 do 30.8.1965 (ZVS) v I. kategórii funkcií a od 1.9.1965 do 31.8.1998 (služobný pomer PZ) v I. kategórii funkcií.
Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, pričom dňa 10.6.1999 dovŕšil vek 55 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 10.6.1999, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30.6.2002 už vznikli.
Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. dňom 10.6.1999, kedy dovŕšil 55 rokov.
Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgány sociálneho zabezpečenia sú Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia Ministerstvá národnej obrany a vnútra, Ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný na dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.2.2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.4.2014 bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Na vecnej správnosti zmenového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.4.2014 nič nemení ani skutočnosť, že odporkyňa v jeho odôvodnení nesprávne uviedla, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo 14.2.2012 v časti odôvodnenie (nepochybne išlo len o chybu v dátume, správne malo byť uvedené zo dňa 14.2.2014).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 7. októbra 2014
JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková