Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/33/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42268559, zastúpeného spoločnosťou: Bardač s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Obec Žihárec, so sídlom 925 83 Žihárec č. 566, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného jednohlasne takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 28.06.2013 domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci poskytnutia informácii podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v Nitre z dôvodu miestnej nepríslušnosti (, a Ods.2 ) vec postúpil Krajskému súdu v Trnave. Žalobca do 15 dní od doručenia uznesenia o postúpení postúpenie namietol, z toho dôvodu Krajský súd v Trnave podľa spis predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, ktorý rozhodol rozhodnutím č.k.8Nds/8/2013 zo dňa 23.10.2013 tak, že námietka účastníka nie je dôvodná a na rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trnave.

Žalobca v návrhu poukázal na to, že predmetná žiadosť mala všetky zákonom stanovené náležitosti, bola urobená vo forme, ktorú zákon pripúšťa, takže je riadne podanou žiadosťou, jednalo sa o informácie, ktorými žalovaný disponuje, preto nie sú žalobcovi známe dôvody, pre ktoré k vybaveniu jeho žiadosti nedošlo. Žalovaný bol povinný sprístupniť informácie najneskôr do 10.4.2013, o odmietnutí prístupu k týmto informáciám nevydal žiadne rozhodnutie, preto v súlade s ust. došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného a to dňom 13.4.2013. Žalobca proti konaniu prvostupňového orgánu podal odvolanie, doručené žalovanému mailom dňa 25.4.2013, ktoré bolo rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ale odvolací orgán v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania o odvolaní nerozhodol, preto sa má za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia je považovaný deň 12.5.2013.

Žalobca tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, keď mu žalovaný odmietol sprístupniť informácie bez toho, aby mal k tomu v zákone danú oporu, a tým zasiahol do práva na informácie, ktoré má žalobca SR zaručené. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa pri vydaní rozhodnutia neriadil právnou úpravou uvedenou v zákonom o slobodnom

prístupe k informáciám, pretože ak bol daný dôvod pre odmietnutie prístupu k informáciám, mal o tom vydať zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnutie odôvodnené podľa aby tak boli žalobcovi známe dôvody odmietnutia prístupu k požadovaným informáciám. Keďže sa tak nestalo, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, preto žiada súd, aby napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 12.5.2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 13.4.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom v žiadosti doručenej žalovanému dňa 27.3.2013 podľa a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Na základe výzvy Krajského súdu v Trnave žalovaný podal k žalobe vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný nedisponuje žiadnym softvérom na otváranie takýchto elektronicky podpísaných dokumentov. Navrhovateľ mohol svoju žiadosť podať elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, čím by ju umožnil otvoriť a vybaviť ju v zmysle príslušného zákona. Poukázal na to, že predmetné informácie sú verejne dostupné a nie je potrebné žiadať o ich sprístupnenie.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v konaní nie je možné pokračovať pre nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo o právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu v tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácii sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácii žiadateľ navrhuje.

Podľa , ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácii, žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa na žiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie žiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácii.

Vyššie citovanými právnymi ustanoveniami je upravený spôsob a forma podania žiadosti o sprístupnenie informácii, pričom žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa obsahu spisu a tvrdenia žalobcu žiadosť o poskytnutie informácii zaslal žalovanému dňa 27.3.2013 na jeho emailovú adresu. Žiadosť bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

V súlade so znením § 14 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť možno podať aj elektronickou poštou alebo aj iným technicky vykonateľným spôsobom.

Krajský súd v Trnave mal zo spisu preukázané, že žalovanému bolo na jeho e-mailovú adresu dňa 27.3.2013 doručené podanie, ktorým žalobca žalovanému oznámil, že mu posiela v prílohe „žiadosť o informácie podpísanú zaručeným elektronickým podpisom“. Zaručený elektronický podpis bol vyhotovený podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov a v súlade s a vyhl.č. 135/2009 v znení neskorších predpisov.

Žalovaný na e-mailové podanie obsahujúce prílohu nereagoval ako na žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám zákonom predpísaným spôsobom, pričom technické alebo softwarové okolnosti nemôžu byť dôvodom pre nevybavenie žiadosti žalobcu, a to i s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý dospel k záveru, že ak orgán verejnej moci nedisponuje potrebným programovým vybavením na overenie zaručeného elektronického podpisu, hoci zákon umožňuje podávateľovi takéto podanie urobiť, nemôže sa takýto orgán na túto skutočnosť odvolávať.

Podľa ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je úrad.

Podľa úrad vedie zoznam elektronických adries, umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Podľa webovej stránky Národného bezpečnostného úradu žalovaný ako orgán verejnej moci nemá zriadenú elektronickú podateľňu, na základe čoho je potrebné dospieť k záveru, že elektronické podanie doručené žalovanému na jeho e-mailovú adresu používanú v bežnom internetovom styku nemá rovnaké právne účinky ako doručenie informácii na elektronickú adresu, ktorú žalovaný zriadenú nemá.

Podľa d) o elektronickom podpise sa elektronickou podateľňou rozumie technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom, elektronických dokumentov opatrených elektronickou pečaťou a elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a elektronických dokumentov opatrených zaručenou elektronickou pečaťou.

V dôsledku vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych ustanovení súd uvádza, že žalobca podanie urobil elektronicky, ale muselo byť vykonané i technicky vykonateľným spôsobom. Forma a spôsob, ktorý zvolil žalobca však nemali za následok doručenie žiadosti žalovanému v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, z čoho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému doručil žiadosť o poskytnutie informácii dňa 27.3.2013, ako uvádza v žalobe.

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

V konaní bolo teda preukázané, že žalovaný nezačal na základe elektronického podania žalobcu konanie o poskytnutie informácií, ani ho začať nemohol, pretože žiadosť žalovanému nebola riadne zo strany žalobcu doručená a v takom prípade neplatí právna domnienka o existencii rozhodnutia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V dôsledku tejto skutočnosti neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmavania, čím neboli splnené podmienky podľa Piatej časti, Druhej hlavy , na základe čoho konajúci súd podľa ust. konanie zastavil keď konštatoval, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomocí súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.