Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/257/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľa: M. zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Halasom, so sídlom Batkova 7, Bratislava proti odporkyni: M. zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej K., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov M. uzavreté dňa X.X.XXXX v K. zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru v K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e maloletú K. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške XX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 04.09.2013 domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedol, že manželstvo účastníci uzavreli po približne 7-ročnej známosti a spočiatku bolo harmonické. Asi od roku 2000 však medzi nimi dochádzalo k vzájomným stupňujúcim sa nezhodám, čo bolo dôsledkom ich odcudzovania. Názorové rozdiely sa zväčšovali a zo strany odporkyne dochádzalo k častejšiemu požívaniu alkoholických nápojov. V dôsledku jej nadmerného užívania alkoholických nápojov nebolo možné tráviť spoločný čas, vzájomné city manželov ochladli a dňa 16.03.2012 odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti. Dodal, že od tejto doby sa stará sám o ich spoločné deti po všetkých stránkach, pričom odporkyňa až od mája 2013 začala prispievať sumou XX,- eur mesačne na maloletú K. a sumou XX,- eur mesačne na plnoletú J.. Na čas po rozvode manželstva navrhol maloletú K. zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporkyňu navrhol zaviazať na vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eur mesačne.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, avšak nesúhlasila s dôvodmi rozpadu manželstva, ktoré uviedol navrhovateľ. Tiež nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného ani s tým, aby maloletú zastupoval a jej majetok spravoval výlučne navrhovateľ. Neskôr na svojom návrhu, aby maloletú zastupovali a jej majetok spravovali obaja rodičia netrvala. K dôvodom rozvratu manželstva uviedla, že nezhody medzi ňou a navrhovateľom začali v roku 2001, kedy odporkyňa ukončila materskú a rodičovskú dovolenku a nastúpila do práce. Všetka starostlivosť o deti a domácnosť však aj naďalej ostala na nej, pričom navrhovateľ jej nebol oporou ani pomocou. Napätie v rodine a v komunikácii medzi manželmi sa stupňovalo, pričom jedným z dôvodov konfliktov bolo podľa nej aj to, že nezarábala toľko ako navrhovateľ, čo jej dával pocítiť. Uviedla, že ponižovanie navrhovateľom u nej vyvolávalo úzkosť a depresie, ktoré liečila sporadicky alkoholom, avšak zdôraznila, že alkohol nepožívala mimo bytu a riešila ním problémy komunikácie s navrhovateľom, ktorý jej neprejavoval úctu, porozumenie a podporu. Ďalej uviedla, že nezhody medzi manželmi vyvrcholili v roku 2008, kedy podala návrh na rozvod, avšak tento následne zobrala späť v dôsledku zlého psychického stavu dcéry a svojej finančnej odkázanosti na odporcu. Manželia sa dohodli, že to spolu znovu skúsia, ale situácia sa znovu vyhrotila v roku 2012, keď jej navrhovateľ oznámil, že pokiaľ sa neodsťahuje, odsťahuje sa on a zoberie so sebou aj deti. Pod nátlakom sa preto odsťahovala a popri zamestnaní začala aj brigádovať, avšak aj napriek tomu bola nútená zobrať si pôžičky, ktoré dodnes spláca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporkyne, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o zárobku účastníkov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú A. štátni občania, A. národnosti a u oboch sa jedná o O. manželstvo, ktoré uzavreli dňa X.X.XXXX v K.. V manželstve sa narodili tri deti: plnoletá G., plnoletá J. a maloletá K.. Obaja manželia majú aj naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletej J., ktorá je študentka vysokej školy. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v K., kde navrhovateľ býva doteraz.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že za príčinu rozvratu manželstva jednoznačne považuje to, že odporkyňa požívala alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, čím sa začali obrovské problémy v rodine. Dodal, že asi od marca 2012 nežijú s odporkyňou v spoločnej domácnosti a býva len s plnoletou dcérou J. a maloletou dcérou K.. Taktiež uviedol, že maloletá K. trpí zdravotnými problémami, ktorých príčina sa zatiaľ len zisťuje a má zvýšené výdavky na lieky. Celkové mesačné výdavky maloletej vyčíslil na sumu asi XXX,- eur. K svojim zárobkovým pomerom uviedol, že je riadne zamestnaný s príjmom asi XXX,- eur mesačne netto a popri zamestnaní si ešte privyrába ako masér v P., pričom zarobí asi XXX,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že od septembra 2014 má v zamestnaní aj väčší úväzok a zarobí viac o XX,- až XX,- eur. Taktiež poberá rodinné prídavky na dve deti. Dodal, že odporkyňa začala prispievať na výživu plnoletej J. a maloletej K. spolu vo výške XXX,- eur mesačne až od mája 2013, pričom od júna 2014 na ne zase vôbec neprispieva.

Právny zástupca navrhovateľa doplnil, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou, pričom odporkyňa si túto povinnosť neplnila a ani v súčasnosti si ju neplní. Uviedol, že manželstvo je trvalo rozvrátené a obnovenie manželské spolužitia nemožno očakávať a zdôraznil, že navrhovateľ za hlavný dôvod rozvratu manželstvo považuje požívanie alkoholických nápojov zo strany odporkyne. Taktiež podotkol, že navrhovateľ sa od odsťahovania sa odporkyne z domácnosti stará o deti sám, bez akejkoľvek pomoci.

Odporkyňa vo výpovedi pripustila, že príčinou nezhôd medzi manželmi bolo požívanie alkoholu z jej strany, čo však označila za jej spôsob riešenia manželských problémov a čo je jej to teraz ľúto. Dodala, že toto jej správanie vyplývalo z psychického ochorenia, ktorým trpí a v dôsledku ktorého nevie zvládať stresové situácie. Doplnila, že počas posledných 10 rokov požívala alkoholické nápoje raz alebo dva krát v mesiaci, ale potom bolo aj obdobie kedy rok a pol až dva roky nepila vôbec. Uviedla, že v marci 2012 bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa najskôr k svojim rodičom, odkiaľ musela neskôr odísť a našla si podnájom, za ktorý platí XXX,- eur mesačne. V roku 2012 súčasne začala navštevovať psychiatra a absolvovala aj psychosomatické liečenie. Už rok pravidelne ambulantne navštevuje Centrum pre liečbu drogových závislostí na I., z dôvodu, aby sa naučila zvládať stresové situácie a aby dokázala nepožívať alkohol na odbúranie stresu. K svojim zárobkovým pomerom uviedla, že do leta 2013 pracovala ako F., avšak z organizačných dôvodov dostala spolu s niekoľkými ďalšími

kolegami výpoveď. Hneď na to si našla iné zamestnanie, kde mala príjem XXX,- až XXX,- eur mesačne, pričom s nadčasmi mala príjem aj XXX,- eur mesačne. Tento pracovný pomer ukončila dňa 15.05.2014 dohodou, z dôvodu organizačných zmien a v súčasnosti je evidovaná na úrade práce a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške XXX,- až XXX,- eur mesačne. Od septembra 2014 brigáduje a má prisľúbené, že od novembra 2014 bude zamestnaná na trvalý pracovný pomer s tým, že by mala zarábať asi XXX,- eur mesačne. Potvrdila, že doteraz na výživu detí prispievala spolu sumou XXX,- eur mesačne tak ako uviedol navrhovateľ, pričom dodala, že maloletej K. platila vreckové XX,- eur a poistenie vo výške X,- eur mesačne.

Právna zástupkyňa odporkyne dodala, že skutočnosť, že spoločné deti účastníkov sú slušne vychované a študujú nie je len zásluhou navrhovateľa a jeho tvrdenia len preukazujú to, že aj za trvania manželstva popieral úlohu odporkyne ako matky starajúcej sa o tri maloleté deti, kedy základ výchovy deťom dávala práve odporkyňa, zatiaľ čo navrhovateľ pracoval. Uviedla, že odporkyňa súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľa a aby spravoval jej majetok, styk navrhla upraviť bez obmedzenia, keďže odporkyňa sa s maloletou stretáva pravidelne a sú v kontakte. Zároveň poukázala na § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého sa výška výživného odvíja od schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, pričom podotkla, že navrhovateľ má príjem z hlavného zamestnania, vedľajšieho zamestnania, poberá daňový bonus a aj rodinné prídavky. Zdravotný stav odporkyne, ktorá trpí psychosomatickou konverznou poruchou jej umožňuje nájsť si len prácu ľahšieho druhu bez stresov, čiže sa predpokladá, že jej príjem môže dosahovať len výšku XXX,- až XXX,- eur. Ďalšou skutočnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť je to, že sa odporkyňa musela vysťahovať zo spoločnej domácnosti a musí si v súčasnosti platiť podnájom a to až do vyporiadania BSM. Taktiež uviedla, že keď bude mať odporkyňa finančné prostriedky, výživné dorovná a dodala, že v júni 2014 odporkyňa zaplatila maloletej K. sumu XXX,- eur na jazykový kurz na M., ako aj školský výlet do O..

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Zo zhodnej výpovede účastníkov mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, neplní si ani jednu zo svojich funkcií a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Účastníci ukončili spolužitie v marci 2012, keď sa odporkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti spolu nežijú, nehospodária spolu a nepomáhajú si. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní nemá ani jeden z nich záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletej, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva súd vychádzal z výpovedí oboch účastníkov, ktorí svoje názory na konkrétne príčiny rozvratu manželstva predniesli jasne, preto súd nepovažoval za potrebné v tomto smere doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne - plnoletej dcéry účastníkov G.. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v správaní sa odporkyne, ktorá vo zvýšenej miere počas trvania manželstva požívala alkoholické nápoje, čo v rodine spôsobovalo napätie, hádky a nedorozumenia, pričom odporkyňa tieto tvrdenia nepoprela, avšak tvrdila, že sa u nej nejednalo o klasickú závislosť, ale o psychické ochorenie spočívajúce v tom, že nebola schopná bez použitia alkoholu zvládnuť stresové situácie a napätie.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Navrhovateľ žiadal, aby bola maloletá K. na čas po rozvode manželstva zverená do jeho osobnej starostlivosti a aby ju zastupoval a spravoval jej majetok, s čím súhlasila aj odporkyňa aj kolízny opatrovník. Ďalej žiadal, aby odporkyňa prispievala na výživu maloletej výživným aspoň vo výške XXX,- eur mesačne, s čím však odporkyňa nesúhlasila a uviedla, že je na výživu maloletej schopná prispievať najviac sumou XX,- eur mesačne. Kolízny opatrovník sa vo výške výživného priklonil k návrhu navrhovateľa. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd vychádzal v prvom rade z majetkových a zárobkových možností a schopností odporkyne, v rámci ktorých zohľadnil jej príjem ako aj jej výdavky na bývanie, keďže spoločný byt manželov užíva výlučne navrhovateľ. Zároveň súd zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporkyne na plnoletú dcéru J.. Po dôkladnom zvážení všetkých skutočností, dospel súd k záveru, že výživné vo výške XX,-€ mesačne zodpovedá kritériám rozhodným pre určenie výživného a príjmy odporkyne umožňujú takto určené výživné platiť. Styk odporkyne s maloletou súd autoritatívne neupravil, nakoľko účastníci túto úpravu výslovne nežiadali a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa sa s maloletou stretáva podľa ich vzájomnej dohody.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa veta prvá Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský

súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje

predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.