Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-12-2014.pdf
PDF · 96.73 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T. Y. č. XXXX, práv. zast. JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Q. XXXX, Q., proti žalovanému: Ústredie práce, soc. vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. UPS/US7/ GRPRZAPPK/BEZ/2013/25116 zo dňa 17.12.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňovým správnym rozhodnutím č. CA2/OPPKPČ/SOC/2013/37075 zo dňa 10.09.2013 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Čadca rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti zo dňa 26.06.2013 p. Z. K. a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení uviedol, že úrad vyhotovil komplexný posudok dňa 03.09.2013, v ktorom sa účastníčka považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. V oblasti mobility a orientácie nemá oslabenú pohybovú schopnosť, pohybuje sa bez opory, cíti sa unavená, má stavy úzkosti, je nevýkonná a rýchlo sa unaví, bojí sa uzavretých priestorov, hmlí sa jej pred očami a máva závraty, trpí depresívnou poruchou. Z lekárskeho posudku vyplýva, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V oblasti komunikácie nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, taktiež ani v oblasti zvýšených výdavkov a čo sa týka oblasti sebaobsluhy, má obmedzenú schopnosť vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy a niektoré úkony starostlivosti o domácnosť. Keďže nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, nespĺňa legislatívne kritériá pri priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z.
Na základe odvolania účastníčky vo veci rozhodoval žalovaný, ktorým rozhodnutím č.k. UPS/ US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/25116 zo dňa 17.12.2013 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že posudková lekárka ústredia vydala 13.11.2013 na základe predložených aktuálnych odborných lekárskych nálezov lekársky posudok, podľa ktorého
je miera funkčnej poruchy účastníčky 50 %, na základe ktorého bol vydaný komplexný posudok druhostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplýva, že v súčasnej dobe u žalobkyne nie je splnená legislatívna podmienka odkázanosti ťažko zdravotne postihnutej osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Účastníčka je v dispenzárnej starostlivosti psychiatrickej ambulancie pre depresívnu poruchu stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Podľa posledného doloženého odborného vyšetrenia je menovaná orientovaná správne vo všetkých kvalitách, kontakt je adekvátny, bez psychotickej symptomatológie, v ladení prejasnenie, zvýšená senzitivita, pretrváva nízka tolerancia záťaže, výkonnosť redukovaná. Menovaná je bez porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Mobilita je samostatná, bez opory, cíti sa unavená, má stavy úzkosti, pre základné ochorenie je vhodný sprievod inej fyzickej osoby. Nebol jej odporučený peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a to z dôvodu, že v súčasnosti nie je podľa lekárskeho posudku ústredia odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastúpiť a vystúpiť z neho a zvládnuť inú situáciu v ňom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. Nie je teda splnená základná podmienka pre indikáciu požadovaného peňažného príspevku.
Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body uviedla:
Žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní. Vychádzal pri rozhodnutí z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a to na základe komplexného lekárskeho posudku. Zároveň uvádza, že žalobca je schopný iba v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastúpiť, vystúpiť z neho a zvládnuť inú situáciu v ňom. V tejto časti je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, protirečí si. Ak žalobca nie je schopný sám využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy, z toho sa logicky dá vyvodiť, že jeho nárok je dôvodný. Správny orgán nevypočul žalobcu, aj z toho dôvodu je zistenie skutkového stavu neúplné. Aj napriek tomu, že sa žalobca zdržiava v domácom prostredí, má nárok zúčastniť sa spoločenských aktivít, náboženských aktivít, rodinných osláv a podobne. Tým, že mu nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s prevádzkou osobného motorového vozidla, bola mu odňatá akákoľvek možnosť zúčastňovať sa rodinných spoločenských aktivít. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je taktiež nepreskúmateľné. Toto rozhodnutie vychádza z komplexného posudku, ktorý z dôvodu odvolania žalobcu bol prehodnotený. Žiadala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a nahradiť trovy konania.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.03.2014. Uviedol, že podľa posledného doloženého odborného vyšetrenia je menovaná orientovaná správne vo všetkých kvalitách, kontakt je adekvátny bez psychotickej symptomatológie, v ladení prejasnenie, zvýšená senzitivita, pretrváva nízka tolerancia záťaže, výkonnosť je redukovaná. Tento lekársky nález bol podkladom pre vydanie lekárskeho posudku, na základe ktorého bol vydaný komplexný posudok druhostupňového správneho orgánu, z ktorého vyplýva, že v súčasnej dobe u žalobkyne nie je splnená legislatívna podmienka odkázanosti ťažko zdravotne postihnutej osoby na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie nezohľadnilo aktivity žalobcu a že nebol zistený dostatočne skutkový stav žalovaný považuje za neadekvátne. Pokiaľ účastníčka nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je dôvod ani na ďalšie skúmanie jej aktivít. Žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.10.2014.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov
(§ 250h ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 38 ods. 1 cit. zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
a) na diétne stravovanie,
b) súvisiace
1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,
3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
Podľa § 38 ods. 11 cit. zákona, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá
a) je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, alebo
b) nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla a jej prepravu zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci na to, aby mohli konštatovať, že žalobkyňa nespĺňa legislatívnu podmienku priznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla stanovenú v § 38 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., a to že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Samotná odkázanosť ako zákonná podmienka definovaná v § 14 ods. 6 cit. zákona nebola splnená, čo bolo preukázané riadne zisteným skutkovým stavom, ktorý je podložený aktuálnymi lekárskymi nálezmi týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobkyne. Podľa posledného doloženého odborného vyšetrenia psychiatrickej ambulancie MUDr. K. z 06.05.2013 je menovaná orientovaná správne vo všetkých kvalitách, kontakt je adekvátny, bez psychotickej symptomatológie, v ladení prejasnenie, zvýšená senzitivita, pretrváva nízka tolerancia záťaže, výkonnosť redukovaná. Menovaná je bez porúch v oblasti orientácie a komunikácie. Mobilita je samostatná, bez opory, cíti sa unavená, má stavy úzkosti, pre základné ochorenie je vhodný sprievod inej fyzickej osoby. Podľa správnych orgánov základné ochorenie žalobkyne depresívna porucha nemá vplyv na schopnosť
žalobkyne využívať verejnú hromadnú dopravu osôb a prostriedky železničnej dopravy, pričom opak z predložených lekárskych nálezov nevyplýva.
Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, k týmto súd uvádza nasledovné: Čo sa týka tvrdeného rozporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorý sa mal týkať skutočnosti, že na jednej strane žalobca je schopný iba v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a na druhej strane nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, súd uvádza, že tieto dve možnosti sa nevylučujú. Nejedná sa o logický rozpor, ak správny orgán na jednej strane uviedol, že žalobkyňa môže používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy v sprievode inej fyzickej osoby a na druhej strane uviedol, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Práve na situácie, kedy účastník konania zvláda situáciu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy za pomoci sprievodcu sa vzťahuje ustanovenie § 14 ods. 10 cit. zákona. Nie je neobvyklá situácia, keď osoba ťažko zdravotne postihnutá využíva prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb a súčasne má nárok aj na sprievodcu, ktorý ju v týchto vozidlách verejnej hromadnej dopravy sprevádza. Zo zákona absolútne nevyplýva tá premisa, ktorú v žalobe uvádza žalobkyňa, a to konkrétne, že ak nie je schopná využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy bez sprievodcu, automaticky má nárok na príspevok na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Čo sa týka ďalšej námietky týkajúcej sa nevypočutia žalobkyne počas správneho konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia, táto námietka je taktiež nedôvodná. Žalobkyňa počas celého správneho konania nepožiadala o osobnú účasť pri posudzovaní svojho zdravotného stavu posudkovou lekárkou, pritom v zmysle § 11 ods. 10 cit. zákona, posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, len ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, čo sa však v danom prípade nestalo. Samotný osobný pohovor s ňou bol vykonaný v rámci posudkového záveru v zmysle § 13 cit. zákona ako výsledok sociálnej posudkovej činnosti dňa 29.07.2013.
Nedôvodná je aj námietka, že napadnutým rozhodnutím žalobkyni bola odňatá akákoľvek možnosť zúčastňovať sa rodinných spoločenských aktivít. Zabezpečenie pohybu a komunikácie so spoločenským prostredím jej môže poskytovať aj používanie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy osôb, pretože dokáže s pomocou sprievodcu vykonávať činnosti potrebné na využívanie verejnej hromadnej dopravy osôb uvedené v v § 14 ods. 6 cit. zákona.
Taktiež nedôvodná je námietka nepreskúmateľnosti odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia. Námietka, že nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že toto rozhodnutie vychádza z komplexného posudku, ktorý bol z dôvodu odvolania žalobkyne prehodnotený, je nedôvodná. Zákon č. 447/2008 Z.z. je koncipovaný tak, že ak sa účastník konania odvolá voči prvostupňovému rozhodnutiu, následne odvolací správny orgán opätovne prehodnotí zdravotný stav žiadateľa a vydá nový lekársky posudok, nový komplexný posudok a následne vydá rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho orgánu teda vždy vychádza z nového lekárskeho posudku a komplexného posudku. To, že prvostupňový správny orgán vychádzal z komplexného posudku vydaného v prvostupňovom konaní a odvolací správny orgán vychádzal z nového komplexného posudku, predstavuje len dôsledok zákonného procesného postupu.
Čo sa týka námietky, že druhostupňový správny orgán sa nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní, k tomu súd uvádza nasledovné:
V odvolaní sa nachádza námietka rozporu názoru správneho orgánu na potrebu sprievodcu žalobkyne a nesplnenia podmienok na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, teda námietka rovnaká ako námietka, ku ktorej sa už vyjadroval krajský súd vyššie v odôvodnení. Žalovaný správny orgán sa skutočne konkrétne k tejto námietke nevyjadril, avšak z komplexného lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že sprievodca je vhodný pre základné ochorenie žalobkyne a teda bolo vysvetlené, z akého dôvodu by jej prináležalo právo na sprievodcu.
V odvolaní ďalej namietala, že pravidelne navštevuje aj iné ambulancie, čo podľa nej prvostupňový správny orgán nevyhodnotil. Zo správneho spisu však vyplýva, že žalobkyňa žiadne lekárske nálezy z iných pracovísk nedoložila (len tie, ktoré tvorili prílohu lekárskeho nálezu ako prílohy č. 1 k z.č. 447/2008 Z.z.) a preto sa žalovaný zaoberal len aktuálnymi lekárskymi nálezmi predloženými spoločne so žiadosťou.
Ďalšou námietkou v odvolaní bolo, že potrebuje automobil, aby sa mohla dostaviť načas do týchto ambulancií, čo však z hľadiska jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nemá žiaden vplyv, pretože jej odkázanosť musí mať priamu príčinnú súvislosť s jej ťažkým zdravotným postihnutím a nie s tým, aby si skracovala čas, resp. zlepšovala si podmienky dopravy či riešila nepriaznivú dopravnú situáciu v hromadnej doprave. Táto námietka sa teda netýkala potreby prepravy osobným motorovým vozidlom, ktorá potreba by mala príčinu v nepriaznivom zdravotnom stave odvolateľky.
Poslednou námietkou v odvolaní bolo, že správny orgán nevyhodnotil správu z psychiatrickej a psychologickej ambulancie, že je stav má zhoršujúcu sa tendenciu. Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. K. zo 06.05.2013 vyplýva, že z tohto lekárskeho nálezu vychádzal prvostupňový aj druhostupňový správny orgán. Jeho obsah súhlasí s tým, ako ho posudkoví lekári uviedli v lekárskom posudku I. aj II. stupňa, pričom nevyplýva z neho tvrdená zhoršujúca sa tendencia zdravotného stavu žalobkyne. Čo sa týka psychologického nálezu PhDr. V. F. zo dňa 22.05.2013, ktorý bol taktiež predložený ako príloha lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie, vyplýva z neho priamo konštatovanie, že pacientka je odkázaná na individuálnu prepravu. Žiadne zhodnotenie zdravotného stavu z odborného hľadiska tento dôkaz inak neobsahuje. Jedná sa teda o právne posúdenie, čo nepatrí do kompetencie psychológa. Správne vychádzali oba správne orgány z lekárskeho posudku psychiatra z 06.05.2013, ktorý bol súčasťou objektívneho nálezu oboch lekárskych posudkov. Zo správ od psychiatra z novembra a decembra 2012 správne orgány nevychádzali, pretože v čase vydania prvostupňového lekárskeho posudku už boli neaktuálne. Iné lekárske nálezy, napr. gastroenterologické (ako to tvrdí žalobkyňa) ňou ani neboli predložené.
Z týchto dôvodov súd vyhodnotil žalobné námietky ako v celom rozsahu nedôvodné.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.