Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/228/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobcu K. O., C.. XX.XX.XXXX, S. I. XXX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Š. Kukuru 14, Michalovce proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 16.573,20 eur s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na trovách konania 94,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 16.573,20 eur s príslušenstvom, a to na tom základe, že dňa 30.1.1988 žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o poistení č. 81/867486/61, pričom predmetom zmluvy bolo poistenie stavieb, a to na ulici A. XX v , O., pričom v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok žalovaná mala poskytnúť poistné plnenie v prípade poškodenia alebo zničenia poistenej veci živelnou udalosťou, konkrétne požiarom. Dňa 1.3.2013 došlo k poistnej udalosti, a to takým spôsobom, že v čase okolo 04:00 hod. neznámy páchateľ pomocou automobilového benzínu založil požiar budovy, ktorá sa nachádza v O. na ulici A.. XX a slúži ako prevádzka pohostinstva pod názvom W., pri ktorom požiari došlo k ohoreniu strechy, čím pre žalobcu vznikla škoda vo výške 16.572,20 eur. Žalobca uplatnený nárok nahlásil dňa 6.3.2013 žalovanej, teda päť dní po poistnej udalosti. Žalovaná na hlásenie žalobcu reagovala listom zo dňa 8.7.2013 s tým, že odmietla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie s poukazom na č. l. 8, odstavec 6, písm. e/ všeobecných poistných podmienok, nakoľko podľa tohto článku nárok žalobcovi na poskytnutie poistného plnenia nevznikol. S takýmto stanoviskom žalovanej žalobca nesúhlasil poukázal na to, že v článku 8, odstavec 6, písm. e/ všeobecných poistných podmienok je uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené okrem iných aj horľavinami a nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. Žalobca zastával ten názor, že neposkytnutie poistného plnenia v danom prípade je možné iba vtedy, ak sú splnené dve súčasne popri sebe existujúce podmienky, a to že škoda bola spôsobená úmyselne 1/ horľavinami, 2/ úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, čo v danom prípade absentuje. Žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, aby úmyselné konanie smerovalo voči žalobcovi - vlastníkovi poisteného majetku. Z uvedených dôvodov považoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní za dôvodný a žiadal žalobe vyhovieť.

Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 9.6.2014 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a opäť uviedol, že ak by mala byť predmetná škoda spôsobená požiarom dňa 1.3.2013 vylúčená z poistného plnenia a nárok na poistné plnenie by nevznikol, tak by musela byť splnená podmienka vylučujúca nárok poisteného, a to ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku proti osobe poistníka alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku, čo v danom prípade absentuje. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, aby úmyselné konanie neznámeho páchateľa dňa 1.3.2013 smerovalo voči žalobcovi. Ďalej uviedol, že čo sa týka znenia článku 8, bodu 15, tretej odrážky zmluvných dojednaní pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb, kde je uvedené, že poisťovňa neposkytne poistné plnenie za škody na stavbách spôsobené úmyselným poškodením alebo zničením uviedol, žeby muselo ísť o úmyselné poškodenie alebo zničenie žalobcom tak, ako to má na mysli ustanovenie , a to že ide o úmyselné spôsobenie poistnej udalosti so zámerom získať poistné plnenie. Podľa jeho názoru, ak by mala byť interpretácia tohto znenia iná, nemalo by opodstatnenie znenie článku 8, bodu 6, písm. e/. Podľa jeho názoru účelom poistenia je úmysel finančne zabezpečiť fyzické a právnické osoby v prípade, ak nastanú nepriaznivé náhodné poistné udalosti. Poistné plnenie poskytnuté poisťovateľom má za účel u poistených osôb zmierniť dôsledky škôd, ktoré boli spôsobené náhodnými udalosťami na majetku, živote a zdraví, resp. za poisteného nahradiť škodu za ktorú zodpovedá tretej osobe. Tvrdil, že aj v tomto prípade, ak došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovanou jej účelom bolo zmierniť dôsledky škôd spôsobených žalobcovi, a to akýmkoľvek konaním, okrem úmyselného konania žalobcu. Skutočná vôľa strán v čase uzavretia zmluvy bola presne na zabezpečenie takéhoto účelu poistenia. Poukázal na to, že pri výklade prejavu vôle je potrebné vždy vychádzať zo zásad, ktoré ovládajú súkromnoprávne vzťahy, medzi nich patrí princíp ochrany dobrej viery toho, komu bol právny úkon určený. Princíp ochrany dobrej viery súvisí s tzv. pravidlom oprávneného očakávania. Žalobca uzatvorením poistnej zmluvy so žalovanou oprávnene očakával, že pri vzniku poistnej udalosti táto bude v rozsahu jemu spôsobenej škody za podmienok dohodnutých v zmluve plniť.

Na pojednávaní dňa 7.10.2014 zástupca žalobcu okrem iného argumentoval aj rozsudkom Najvyššieho súdu ČR z 23. novembra 2010 sp. zn. v ktorom rozhodnutí sa Najvyšší súd ČR zaoberá aj definíciou slova požiar a že z tohto rozhodnutia vyplýva, že slovo požiar výslovne v sebe zahŕňa aj oheň úmyselne založený, teda označenie poistenia ako živelného potom oheň založený úmyselne z pojmu požiar vylúčiť neumožňuje. Podľa názoru tohto súdu živlom je v bežnom slova zmysle samotný oheň, bez zreteľa na spôsob - príčinu jeho vzniku. Vzhľadom na takto vyslovený právny názor Najvyššieho súdu ČR zástupca žalobcu zdôraznil, že nie je potrebné rozlišovať pojem požiar alebo pojem úmyselný požiar. Rozhodujúce pre poskytnutie poistného plnenia pre jeho klienta je to, že tomuto vznikla poistná udalosť na základe predmetnej zmluvy v dôsledku vzniku požiaru.

Žalovaná uplatnený nárok žalobcu neuznala ani čo do základu. Nepoprela existenciu poistnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalobcom dňa 28.01.1998, konkrétne išlo o pôvodnú zmluvu č. 81/867486/61 a teraz evidovanú pod č. 034 867486, pričom predmetom tejto bolo poistenie stavby nachádzajúcej sa v O. na ulici A. pre prípad jej poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou, vodou z vodovodných zariadení, nárazom dopravných prostriedkov. Tiež potvrdila, že dňa 06.03.2013 žalobca oznámil žalovanej vznik poistnej udalosti ku ktorej došlo 01.03.2013 v ranných hodinách v predmetnom objekte, pričom pri požiari bola poškodená strecha a podkrovie budovy na ulici A. V ďalšom poukázala na to, že v zmysle článku 8, bodu 6, písm. e/ všeobecných poistných podmienok k predmetnej poistnej zmluve sa poistenie nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt, horľavinami a nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku. S poukazom na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach, Obvodného oddelenia PZ v Sobranciach č. ČVS: ORP-333/SO- MI-2013 zo dňa 20.05.2013 je zrejmé, že bolo prerušené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 01.03.2013 v čase okolo 04:00 hod. pomocou automobilového benzínu založil požiar budovy nachádzajúcej sa v O., nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Zo skutkového stavu vyplýva jednoznačné úmyselné konanie neznámeho páchateľa, ktorý podpálil pomocou horľaviny drevenú konštrukciu prístrešku nad vstupom do objektu a z uvedeného dôvodu je takto zrejmé úmyselné konanie neznámeho páchateľa smerujúce k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku. Z uvedeného dôvodu teda žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie žalobcovi

s poukazom na článok 8, bod 6, písm. e/ dojednaných zmluvných podmienok. Ďalej uviedla, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. V ďalšom odkázala na poistné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy č. 81/867486/61 zo dňa 30.01.1998. V ďalšom poukázala na to, že v zmysle článku 8, bodu 15 zmluvných dojednaní ako aj článku 8, bodu 6, písm. e/ zmluvných dojednaní - všeobecných poistných podmienok sa poistenie nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobenej úmyselne poškodením alebo zničením veci, resp. horľavinami na majetku poisteného alebo vlastníka poisteného majetku. Ďalej neuznala ani výšku uplatneného nároku, nakoľko v danom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia článku 8, ods. 2 všeobecných poistných podmienok, nakoľko hodnota poistenej veci - 153.600,- eur bola podstatne vyššia a v zmysle dojednania poistná suma predstavovala 66.833,96 eur. Preto, ak by vzniklo žalobcovi právo na poistné plnenie, toto by mu patrilo maximálne vo výške 7.209,34 eur a nie v uplatnenej výške 16.573,20 eur.

V ďalšom spochybnila možnosť aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 23.11.2010 o výklad pojmu požiar na daný prípad, nakoľko súd má vychádzať zo skutočností, ktoré sú uvedené v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, kde výklad definovania požiaru určite nie je ten istý a totožný ako bol na stav na poistnú zmluvu, ktorú riešil Najvyšší súd ČR. Poistné podmienky uvedené v zmluve o ktorú Najvyšší súd ČR opiera svoje rozhodnutie a svoje závery nie sú známe, preto záver tohto súdu nie je možné aplikovať na daný prípad a na konkrétne všeobecné poistné podmienky, ktoré boli dohodnuté medzi ňou a žalobcom.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento uzavrel poistnú zmluvu 30.1.1998 so žalovanou na objekt v O. ktorý je jeho vlastníctvom s tým, že chcel byť krytý, aby bol tento jeho majetok poistený aj voči takým situáciám, žeby došlo k jeho úmyselnému poškodeniu, a to aj formou založenia požiaru. Od uzavretia zmluvy, teda od 30.1.1998 po celý čas žil v presvedčení, že lepšiu zmluvu nemôže uzavrieť, že v podstate touto zmluvou sú kryté všetky možné príčiny vzniku škody na poistenom majetku. Poukázal aj na počiatočné správanie sa žalovanej, teda jej likvidátora, ktorý mu núkal poistné plnenie vo výške 3.500 eur s čím on nebol spokojný, lebo jemu sa zdala skutočná výška škody oveľa vyššia a v hrubom nepomere s tým, čo mu poisťovňa núkala. K samotnej obhliadke objektu na ulici A. zo strany žalovanej došlo 13.03.2013 a po niekoľkých dňoch nasledovala aj druhá obhliadka. Medzičasom mal telefonát z Nitry od likvidátora M. ktorý mu telefonicky núkal sumu 3.500,- eur titulom poistného plnenia. Vyjadril presvedčenie, že všetky hovory má žalovaná nahraté a že táto skutočnosť je preukázateľná práve z nahrávky z tohto konkrétneho rozhovoru. Pri tomto rozhovore likvidátor poisťovne ubezpečil žalobcu, že aj na prípad ku ktorému došlo 1.3.2013 sa zmluvné poistenie vzťahuje a že bude žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, aj keď bol požiar založený úmyselne, avšak iba za podmienky, že tento požiar nezaložil žalobca, resp. niekto z jeho podnetu.

Z poistnej zmluvy č. 81/867486/61 zo dňa 30.1.1998, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné poistné podmienky súd zistil, že uvedenou zmluvu mal žalobca poistený objekt, a to dom na ulici Štefánikovej č. 18 v Sobranciach.

Z hlásenia o škodovej udalosti súd zistil, že žalobca dňa 6.3.2013 si u žalovanej uplatnil poistné plnenie za škodu, ktorá mu vznikla požiarom stavby na ulici A. dňa 1.3.2013.

Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach, Obvodného oddelenia PZ v Sobranciach ČVS:ORP-333/SO-MI-2013 súd zistil, že vo veci bolo vedené trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ s tým, že uvedeného konania sa dopustil neznámy páchateľ keď dňa 1.3.2013 v čase okolo 04:00 hod. pomocou automobilového benzínu založil požiar budovy nachádzajúcej sa v O. slúžiacej na prevádzkovanie pohostinstva pod názvom W. kde pri požiari došlo k ohoreniu strechy, čím pre poškodeného K. vznikla škoda vo výške 16.572,2 eur. Uznesením z 20.5.2013 bolo toto konanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Z listu žalovanej zo dňa 8.7.2013, ktorý bol adresovaný žalobcovi súd zistil, že žalovaná odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, nakoľko predmetná škoda bola z poistného krytia vylúčená a nárok na poistné plnenie mu takto nevznikol.

Z predžalobnej upomienky žalobcu zo dňa 21.8.2013 súd zistil, že tento napriek stanovisku žalovanej si uplatnil voči tejto nárok na poskytnutie poistného plnenia s tým, že v danom prípade boli splnené poistné podmienky pre poskytnutie takéhoto plnenia na základe poistnej zmluvy č. 034867486.

Z listu žalovanej zo dňa 6.12.2013 súd zistil, že medzi žalobcom a likvidátorom žalovanej Q., jej pracovníkom so sídlom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Coboriho 9, Nitra došlo k piatim rozhovorom, a to dňa 12.3.2013, kde žalobca urgoval obhliadku objektu na ulici A., ďalší telefonát bol 19.3.2013 pri ktorom sa žalobca domáhal poskytnutia zálohy z poistného plnenia, pričom mu bolo zo strany žalovanej vysvetlené, že musí byť pre poskytnutie takejto zálohy zistená príčina požiaru. K ďalšiemu telefonátu došlo 16.4.2013, kde tento bol informovaný, že je potrebné ešte vykonať doobhliadku objektu a k štvrtému telefonátu došlo 7.5.2013, kedy žalobca požiadal o informáciu o stave škody, kedy bol informovaný že žalovanej nebola poskytnutá správa polície o tom, kto škodu spôsobil a preto nie je možné prijať rozhodnutie o poistnom krytí. K piatemu telefonátu došlo 18.11.2013, kedy bol žalobca informovaný, kedy boli upresnené údaje o adrese poškodeného objektu.

Z výsluchu svedka Q., pracovníka žalovanej pred dožiadaným súdom v Nitre v konaní dňa 28.3.2014 súd zistil, že z uvedených rozhovorov si svedok audiozáznam nerobil a že tento poprel, aby počas týchto rozhovorov ponúkol žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.500,- eur, ako to tvrdil žalobca vo svojej výpovedi na súde.

Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , , poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c)poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa , , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

Zo všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku z prvej časti VŠEOBECNÉ POISTNÉ PODMIENKY PRE POISTENIE MAJETKU, článku 1 - Všeobecné ustanovenia, bodu 2, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú žalobca so žalovanou súd zistil, že poistenie slúži na výplatu poistného plnenia za škodu spôsobenú poistnou udalosťou. Poistná udalosť je náhodná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Náhodná udalosť je taká udalosť, o ktorej účastníci poistenia v čase dojednania poistnej zmluvy predpokladajú, že môže vzniknúť avšak nie je isté, či nastane, prípadne kedy nastane.

Zo štvrtej časti citovaných všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku označenej ako Plnenie poisťovne článku 8, bodu 6., písm. e/ súd zistil, že právo na plnenie nevzniká, ak škoda bola spôsobená: poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené:

- výbuchom nálože, trhaviny, granátu alebo iných výbušných hmôt, - horľavinami a nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku.

Z časti všeobecných poistných podmienok označených ako ZMLUVNÉ DOJEDNANIA PRE PRÍPAD POŠKODENIA ALEBO ZNIČENIA STAVIEB, článku 2 - Spoločné ustanovenie súd zistil, že poistením sa zabezpečuje fyzickým osobám právo na výplatu peňažných prostriedkov na zmiernenie následkov nepredvídaných a náhodných udalostí, ktoré nastali v zmysle týchto zmluvných dojednaní.

Z článku 3 tejto časti všeobecných poistných podmienok označenej ako Poistné riziká bodu 1. súd zistil, že z poistenia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci živelnou udalosťou vznikne právo na plnenie, ak poistená vec bola poškodená alebo zničená a) požiarom.

Z článku 8 citovaných všeobecných poistných podmienok označenej ako Plnenie poisťovne bodu 15, tretej odrážky súd zistil, že poisťovňa neposkytne poistné plnenie za škody na stavbách spôsobené úmyselným poškodením alebo zničením.

Žalobca počas celého konania tvrdil, že svoj nárok opiera práve o všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, a to konkrétne štvrtej časti - Plnenie poisťovne z článku 8, bodu 6, písm. e/. Citovaný článok 6 obsahuje päť prípadov, kedy právo na plnenie nevzniká za podmienok kedy bola škoda spôsobená, teda za podmienok, ktoré sú taxatívne uvedené pod písmenami a/, b/, c/, d/ a e/ tohto článku. Súd mal za to, že sa nejedná o kumulatívne podmienky, ale v podstate o samostatné podmienky, kedy nedochádza k poskytnutiu poistného plnenia a preto aj článok 6, písm. e/, ktoré znie, že poistenie sa nevzťahuje na úmyselné poškodenie alebo zničenie poistenej veci spôsobené horľavinami a nimi vyvolanými spolupôsobiacimi príčinami, ak úmyselné konanie smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku, proti osobe vlastníka poisteného majetku. Toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v tomto zmluvnom dojednaní a podľa názoru súdu neboli splnené podmienky pre poskytnutie takéhoto poistného plnenia. Je pravdou, že škoda v majetkovej sfére žalobcu na poistenej veci, teda na dome č. 18 v jeho vlastníctve na ulici A. bola spôsobená úmyselne horľavinou, pričom úmyselné konanie neznámeho páchateľa smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poisteného majetku práve vo vlastníctve poisteného, ktorý bol zároveň aj vlastníkom poisteného majetku. Súd má zato, že žalobca si mylne vysvetľuje toto zmluvné dojednanie, keď hovorí, že musia byť kumulatívne dve naraz splnené podmienky, keď hovorí, že nestačí len tvrdenie žalovanej, že ku vzniku škody došlo horľavinou, ale musí byť splnená aj ďalšia podmienka vylučujúca nárok poskytnutia poistného, a to úmyselné konanie,

ktoré smerovalo k poškodeniu alebo zničeniu poškodeného majetku, proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného a ďalej žalobca tvrdí, že žalovaná takýto úmysel počas celého likvidačného konania, súdneho konania nepreukázala. S takýmto záverom žalobcu nemožno súhlasiť. Podľa názoru súdu pojem poškodenie alebo zničenie majetku proti osobe poisteného alebo proti osobe vlastníka poisteného majetku obsahovo znamená to, že zmluvné strany mali na mysli, že uzavretím poistnej zmluvy sa poisťuje práve majetok vlastníka poisteného majetku a teda poistenia sa môže domáhať iba osoba, ktorá tento majetok dala poistiť alebo vlastník poisteného majetku, ktorý dal tento majetok poistiť. Práve týmto ustanovením vo všeobecných poistných podmienkach sa vyhlo možnosti, aby mohlo dôjsť k poskytnutiu poistného plnenia na nejaký iný cudzí majetok, ktorý by bol poškodený práve pri takomto požiari, napr. v predmetom dome na ulici A. v čase vzniku požiaru, teda 1.3.2013 by mal žalobca ako majiteľ požičaný iný majetok, napr. vybavenie pohostinstva, stoly, stoličky a podobne, ktoré by pri tomto požiari zhoreli. Na tento majetok, ktorý nie je vo vlastníctve vlastníka poisteného majetku by poistné plnenie nemohlo byť zo strany poisťovne poskytnuté. Súd si vôbec neosvojil tvrdenie žalobcu, že v danom prípade by žalovaná mala dokazovať úmysel žalobcu, ktorý by mal za následok spôsobenie poistnej udalosti so zámerom získať poistné plnenie ako to mylne tvrdí žalobca, a to buď priamo tým, žeby si žalobca spôsobil škodu sám alebo niekoho na takéto konanie naviedol. Súd mal zato, že v poistných podmienkach je vylúčené poistné plnenie práve v citovanom bode 6, písm. e/ článku 8 tak, ako to vysvetlil v predchádzajúcom odseku a nie ako to vnímal žalobca.

Súd si neosvojil ani vysvetlenie žalobcu, ktoré učinil jeho právny zástupca na poslednom pojednávaní, ktoré spočívalo v citácii rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.11.2010, ktorým rozhodnutím sa snažil dokázať, že samotný požiar je živelnou udalosťou a že takýto požiar či už založený úmyselne alebo neúmyselne vis major má stále za následok povinnosť poisťovne poskytnúť poistenému poistné plnenie. S takýmto názorom súd nemôže súhlasiť, lebo inak by sa v poistných podmienkach aj v samotnej poistnej zmluve objavil iba termín požiar a nie požiar založený úmyselne alebo požiar, ktorý vznikol náhodne, nepredvídateľne. Potom by citované ustanovenia vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie majetku v prvej časti označenej ako - Všeobecné ustanovenia článku 1, bodu 2/ ako aj v časti Zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia stavieb článku 2 nemali význam a neboli by vo všeobecných poistných podmienkach uvedené.

Súd mal zato, že práve účastníci na základe dvojstranného zmluvného vzťahu sa dohodli na predmete poistenia a podmienkach za akých môže byť poistné plnenie zo strany poisťovne vyplatené, pričom z týchto všeobecných poistných podmienok jednoznačne vyplýva, že poistná udalosť je náhodná udalosť s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť a náhodná udalosť je taká udalosť ku ktorej účastníci poistenia v čase dojednania poistnej zmluvy predpokladajú, že môže vzniknúť avšak nie je isté, či nastane, prípadne kedy nastane. V ďalších častiach všeobecných poistných podmienok sa účastníci výslovne dohodli, kedy sa poistné plnenie neposkytne a z citovaných ustanovení je jednoznačne zrejmé, že pri úmyselnom spôsobení vzniku škody sa poistné plnenie zo strany poisťovne poistenému neposkytne, čo je práve predmetný prípad tvoriaci predmet tohto sporu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd sa už nezaoberal ani výškou poistného plnenia, aká by pre prípad vyhovenia žalobe žalobcu mala byť zo strany žalovanej tomuto poskytnutá. Túto skutočnosť vzhľadom k tomu, že nemal nárok žalobcu za preukázaný ani neskúmal.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich náhradu úspešnej žalovanej priznal. Žalovaná si uplatnila náhradu cestovných výdavkov v zmysle o cestovných náhradách, ktorá predstavuje cestovné náklady za cestu motorovým vozidlom Škoda Fabia Ev. č. BL 526EN na pojednávania v dňoch 02.12.2013, a 07.10.2014. Jedna cesta Košice - Michalovce a späť ( t. j. 122 km ) pri priemernej spotrebe 5,3 l / 100 km a cene pohonných hmôt 1,44 eur / l predstavuje 31,60 eur, priemerná spotreba x cena PHM/ 100= 5,3 x 1,44/100=0,076 ( 0,076 x 0,183 ) x počet km = 0,259 x 122 km = 31,60 eur, 3 x cesta na pojednávanie 3 x 31,60 =94,80 eur. Z vyššie uvedeného výpočtu mal súd za preukázané, že žalovanej patrí uplatnená náhrada cestovných výdavkov vo výške 94,80 eur a túto sumu aj neúspešného žalobcu zaviazal zaplatiť úspešnej žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho

súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa až f/ len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.