Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Er-559-2014.pdf
PDF · 100.57 KB
No categories available
4Er/559/2014
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX o vymoženie 1 027,60 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice zo dňa 22.9.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 027,60 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho arbitrážneho súd zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave sp. zn. 198/03/14 zo dňa 24.4.2014. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 30.7.2012 Zmluvu o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej schválil oprávnený úver vo výške 6600 eur. Počet splátok bol dohodnutý na 48, mesačná splátka na sumu 33,90 eur, celkom mal povinný uhradiť sumu 1 627,20 eur. Pri podpise úverovej zmluvy podpísal povinný aj rozhodcovskú zmluvu. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály arbitrážny súd na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oboma stranami, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1 161,50 eur s príslušenstvom a trov konania. Rozhodca návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Po vydaní rozhodcovského rozsudku uhradil povinný ešte sumu 33,90 eur dňa 20.1.2014 a sumu 100 eur dňa 24.6.2014.
Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
-2-
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
-3-
Je pravdou, že exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť dobrovoľne neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní, v ktorom
bol vydaný exekučný titul. V tomto konaní sa takpovediac mení aj postavenie účastníkov na oprávneného a povinného. Keďže ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní neskúma hmotnoprávna stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v danom prípade išlo pôvodne o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v rozhodcovskom konaní. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle európskeho práva záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.
Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská zmluva, sú pritom formulárové zmluvy, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45
-4-
ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom (ako tomu bolo aj v tomto prípade). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Podľa predloženej rozhodcovskej zmluvy dlžník (teda povinný v tomto prípade) nie je povinný prijať tento návrh. Ďalej bol dlžník poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že dôsledkom jej uzavretia je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív je na žalobcovi. Pre prípad riešenia sporu prostredníctvom rozhodcovského súdu bolo dohodnuté, že spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitratioin court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica (v súčasnosti so sídlom v Žiline - pozn. súdu). Zároveň je súčasťou rozhodcovskej zmluvy poučenie o výbere rozhodcu, ktorý bude prípadné spory prejednávať a o práve dlžníka odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy v lehote do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcich riešenie sporov sa v danom prípade na prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi. V tejto zmluve je dokonca uvedené, že podpis rozhodcovskej doložky nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník má právo aj odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská zmluva teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, a to jednak preto, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania a jednak vzhľadom na úpravu procesného postupu rozhodcovského súdu.
Pokiaľ ide o individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd dospel k záveru, že táto nebola individuálne dojednaná. Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom
-5-
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Je pravdou, že v rozhodcovskej zmluve je poučenie o tom, že dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešiť prípadné spory v rozhodcovskom konaní a je v nej aj oboznámenie so spôsobom výberu rozhodcu, absentujú v nej však akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.
Súd ďalej preskúmal aj procesného postup rozhodcovského súdu upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke www.slas.sk/_Podklady/ Rokovaci_poriadok.pdf <http://www.slas.sk/_Podklady/Rokovaci_poriadok.pdf>.
Podľa § 6 ods. 8 rokovacieho poriadku (ďalej len „RP“) ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu známu alebo zistenú rozhodcovským súdom v zmysle rokovacieho poriadku, považuje sa takáto písomnosť za doručenú dňom vrátenia neprevzatej zásielky a to aj vtedy, ak sa adresát alebo osoba oprávnená konať v mene alebo za adresáta alebo osoba oprávnená preberať písomnosti za adresáta o tom nedozvie.
Podľa § 13 ods. 1 RP žalovaný je oprávnený vyjadriť sa k žalobe v žalobnej odpovedi, ktorú je povinný doručiť rozhodcovskému súdu a žalobcovi najneskôr do 10 dní od doručenia žaloby. Rozhodcovský súd je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obtiažnosť veci.
Podľa § 25 ods. 10 RP rozhodcovský súd môže aj bez vypočutia žalovaného vydať rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená zmenka
-6-
alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému.
Podľa § 30 ods. 10 RP ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok spôsobom podľa § 25 ods. 10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uviedol že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní.
Procesný postup pri rozhodnutí veci teda v zmysle cit. ustanovení RP umožňuje vydať rozsudok aj bez prejednania veci, pričom dlžníkovi je tento rozsudok možné doručiť aj tzv. fikciou doručenia, teda nemusí sa o ňom ani dozvedieť. Na odpoveď má pritom dlžník lehotu
iba 10 dní. Uvedený postup je podobným postupom ako pri vydávaní platobného rozkazu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, avšak s tým rozdielom, že platobný rozkaz musí byť doručený do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia (t.j. napr. bez možnosti doručenia fikciou doručenia; ide o ochranu 2. strany v konaní, ktorá dostane už rozhodnutie, ktoré môže byť vo veci konečné bez toho, aby vedela, že voči nej prebieha nejaké konanie) a odporca má možnosť podať odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia. V prípade nedoručenia platobného rozkazu sa tento ruší bez toho, aby odporca musel urobiť nejaký procesný úkon. Ako je pritom známe z úradnej činnosti súdu, takmer výlučne je žalobcom oprávnený ako dodávateľ, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje možnosť dosiahnutia exekučného titulu v čo najkratšom čase, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému aj nároky, ktoré všeobecné súdy v mnohých prípadoch posúdili ako neprijateľné, resp. ako rozporné s právom alebo dobrými mravmi (ako napr. úroky vo výške cca 70
% ročne, v dôsledku čoho sa odplata pri často sa opakujúcom úvere na 48 mesiacov, čiže na 4 roky, blíži k 2,5 násobku poskytnutej sumy). Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný) sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom).
V RP upravený postup rozhodcovského súdu teda vzhľadom na uvedené skutočnosti spôsobuje značné znevýhodnenie takmer výlučne dlžníka, v danom prípade spotrebiteľa, pri jeho obrane v rozhodcovskom konaní oproti jeho možnostiam v riadnom občianskom súdnom konaní.
Takúto rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolanie domáha.