Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/470/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa M., zast. JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, kpt. Rašu 4, Bratislava, proti odporcovi POLYNIT SK spol. s. r. o., Pekárska 11, Trnava, IČO 31428746, zast. advokátom JUDr. Peter Neštepný, Ferienčíkova 7, Bratislava, o určenie vlastníctva a o vzájomnom návrhu odporcu o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že spoločnosť S., je výlučným vlastníkom hnuteľnej veci, a to tlakový stroj zn. E.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania 1.248,91 eur k rukám jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava trovy štátu 30,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia vlastníctva k hnuteľnej veci - tlakový stroj zn. Kranzle THERM c13/180, Nr: DW50303797 z dôvodu, že vykonával funkciu riaditeľa spoločnosti odporcu, na základe plnej moci po skončení funkcie konateľa zastupoval odporcu v rozsahu právomocí konateľa spoločnosti. Malo dôjsť k prevodu obchodného podielu tak, aby sa navrhovateľ stal jediným spoločníkom odporcu. Odporca nemal voľné finančné prostriedky na kúpu spornej hnuteľnej veci, preto ju zakúpil navrhovateľ zo svojich prostriedkov, odporcovi ju vypožičal do dočasného užívania. K prevodu obchodného podielu nedošlo. Stroj si zobral a v dôsledku trestného oznámenia odporcu bol políciou tlakový stroj uschovaný na OO PZ v Nitre.

Odporca podal vzájomný návrh, ktorým sa takisto domáhal určenia vlastníctva k predmetnej veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že v roku 2010 bol konateľ v spoločnosti odporcu, na základe zmluvy o prevode obchodného podielu začal investovať do tejto spoločnosti vlastné finančné prostriedky, za ktoré bol okrem iného zakúpený aj sporný tlakový stroj. Za spoločnosť odporcu investoval viac ako 100.000 eur pokiaľ ide o hnuteľné veci a okrem tohto stroja od rovnakého dodávateľa zakúpil i zametací stroj, vysávač. Tieto veci vrátane stroja zakupoval ako fyzická osoba z vlastných prostriedkov zo svojho súkromného účtu. Jemu ako osobe bolo toto zariadenie odovzdané, a preto sa cíti byť majiteľom tohto stroja. Tento je v súčasnej dobe na polícii v úschove, pretože obe strany si na ňu nárokujú. V tom je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Veci nikdy neboli vložené do účtovníctva firmy. Doklady, ktoré žalovaný predložil vo svojom vyjadrení, mu boli odcudzené, o čom je zápis na polícii. Doklady sú vystavené na odberateľa odporcu, ale tieto nepodpísal a pán N.č ich odovzdával priamo jemu ako osobe, jedná sa o konateľa a majiteľa spoločnosti Mitech. Predložil potvrdenie o tom, že konateľ S. mu odovzdal tlakový stroj ako fyzickej osobe a spoločnosť od neho prijala 3.492, eur. Predložil tiež výpis z účtu zo dňa 18.10.2011, kedy z účtu navrhovateľa ČSOB elektronicky realizovala platbu spoločnosti Mitech v sume 3.492 eur. Účet, z ktorého bola vykonaná platba, patril jeho otcovi, ktorý už zomrel. Z tohto účtu boli realizované úhrady s vedomím konateľa spoločnosti a finančnej riaditeľky S.j. Platby takto prebiehali viac ako rok. Pani riaditeľka mu ponúkla odkúpenie obchodného podielu. Finančné prostriedky boli zapožičané a vedené z tohto účtu, aby sa nezamieňali s jeho osobnými prostriedkami. Odporca mu dlhuje do dnešného dňa viac ako 100.000 eur na základe auditu. Konal v dobrej viere, že odkupuje obchodný podiel spoločnosti a prostriedky, ktoré boli získané na tento účet predajom výrobkov firmy Polynit, boli používané na exekúcie, revízie a prevádzku firmy. Z pokladne si konateľka požičiavala na osobné účely. Na jeho účet išli peniaze za tovar, lebo platil všetky prevádzkové náklady, firma mala na všetkou exekúcie. Po smrti otca sa stala majiteľom účtu matka, účet je už zrušený. Nepoužíval svoj účet, aby sa nemiešali prostriedky firmy a jeho vlastné. Má svoj v účet ČSOB a keďže tam mal účet aj otec, ale on ho nepoužíval, kvôli internetbankingu používal navrhovateľ používal jeho účet a nezaložil si nový. Otec používal účet v inej banke. Je pravdou, že voči navrhovateľovi boli vedené exekúcie, preto sa u odporcu zamestnal, aby ich splatil. Od odporcu však nikdy výplatu nemal, tak exekúcie splácal z iných účtov. V ČSOB mal dva účty. Na účte otca boli prostriedky od pána E.a, ktorý mu požičal viac ako milión eur a firme odporcu požičal 200.000 eur a prišiel o ne. Na účet chodili peniaze spoločnosti. Na faktúre je uvedená spoločnosť odporu a nie jeho osoba, lebo keď stroj objednával, mal za to, že sa stane majiteľom spoločnosti odporcu, keďže prebiehali ohľadne toho jednania. Kupoval to v podstate sám sebe. Preberací protokol je v podstate ponukový list. Dal mu odsúhlasiť typ stroja. Následne objednávku rozšíril o ďalšie zariadenia. A až potom p.. tovar faktúroval a faktúru nikdy nedal do účtovníctva. Jednalo sa o zariadenie niekoľkotisícovej hodnoty. Keď bol vyzvaný, aby vrátil stroj, konateľka odporcu ho mala v sklade a ani nevedela, čo to je. Faktúru za stroj priniesol pán N.. Teda aspoň si s odstupom času si to myslí.

Poukázal na , v zmysle ktorého vlastnícke právo prechádza odovzdaním veci, spoločnosť Mitech potvrdila odovzdanie veci navrhovateľovi ako fyzickej osobe, bolo preukázané, že aj uhradil kúpnu cenu za stroj, a teda sa stal vlastníkom tlakového stroja. Prostriedky, z ktorých financoval spoločnosť Polynit, mu požičal E. ktorý vo výpisoch z banky figuruje. Účet používal aj na osobné účely, platil si dovolenku, na účet mu boli uhradené jeho prostriedky za dopravnú nehodu. K výpisom z účtu uviedol, že U. je priateľ, ktorému požičal peniaze a tieto mu vrátil, sú to len jeho prostriedky. Faktúry za Volvo - jedná sa o firemné vozidlá, Agados boli návesy za Volvá. Platba od Chemical 4. 5. 2011 sú firemné peniaze, takisto Geotherm Slovakia. Za spoločnosť odporcu navrhovateľ uhradil čiastku asi 320.000 eur, boli to záväzky, ktoré mu mal odporca vrátiť tak, že na účet navrhovateľa budú chodiť pohľadávky odporcu voči tretím osobám. Takto odporca vrátil navrhovateľovi asi 120.000 eur. Predložil faktúru č. FV2111250 na sumu 538,92 eur, ktorú vystavila firma Mitech Slovakia spoločnosti Polynit SK dňa 19.10.2011 a v knihe došlých faktúr, ktorú predložil odporca, zapísaná nie je. Aj likvidačný list mal byť vystavený pani C. a táto na pojednávaní vypovedala, že faktúry mala na starosti pani O. Nevie sa teda vyjadriť k autenticite týchto predložených dokladov. Má za to, že s odstupom času si na evidenciu pani O. nemusí pamätať. Navrhovateľ preukázateľne zaplatil hnuteľnú vec, a to tlakový stroj zo svojich finančných prostriedkov, osobne ho prevzal, mal úmysel nadobudnúť k nemu vlastnícke právo. Podľa vlastnícke právo nadobudol, tlakový stroj používal odporca iba ako zapožičaný, nakoľko navrhovateľ mal v úmysle stať sa jediným spoločníkom odporcu. Faktúra ak bola vystavená na odporcu, nepreukazuje to jeho vlastnícke právo.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, vzájomným návrhom sa domáhal určenia vlastníctva k veci vo svoj prospech. Uviedol, že spoločnosť Mitech vystavila faktúru na spoločnosť odporcu, pretože odporca bol tou osobou, ktorá si objednala tento tovar. Navrhovateľ konal za odporcu, nie sám za seba. Preukázal to výpisom z OR aj plnou mocou, ktorá mu bola udelená. Aj preberací protokol, ktorý síce nie je podpísaný, je vystavený na meno odporcu. Faktúra vystavená predávajúcim bola prijatá a je evidovaná v knihe došlej pošty. Má za to, že tieto doklady skutočne dokazujú, že vlastníkom veci je spoločnosť odporcu. Z predloženého potvrdenia vyplýva iba to, že navrhovateľ prevzal stroj a z iných dokladov vyplýva, že bol oprávnený konať za spoločnosť. Má za to, že pri preberaní stroja neprebehol rozhovor o tom, či vystupuje ako fyzická osoba alebo ako konateľ. Spoločnosť Mitech by neodovzdala stroj inému subjektu ako tomu, komu ho predala, na základe vystavenej faktúry. Pokiaľ ide o doklad o úhrade, ktorý predložil navrhovateľ, nie je zrejmé, či sa jedná o jeho účet alebo o účet jeho otca. Tento účet uvádzal ako účet spoločnosti. Na tento boli poukazované peniaze za predaj tovaru spoločnosti. Teda tvrdenie navrhovateľa o tom, že uhradil cenu z vlastných prostriedkov, je prinajmenšom pochybné. Na faktúrach je uvedené iné číslo účtu ako je účet spoločnosti. Pokiaľ ide o ďalšiu faktúru predloženú navrhovateľom /ktorá nie je v evidovaná v knihe faktúr/, sám navrhovateľ uviedol, že niektoré veci kupoval ako osoba, teda faktúra nemusela byť zaúčtovaná. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 23.1.2014, kde potvrdil, že zametač kupoval ako fyzická osoba a z faktúry vyplýva, že mala byť na spoločnosť. Ak sa teda faktúra nedostala do účtovníctva spoločnosti, stalo sa tak chybou navrhovateľa. Samotné účtovníctvo je momentálne na polícii. Nemôže ho teda súdu predložiť. Predkložil doklady o tom, že voči navrhovateľovi je vedených viacero exekučných konaní a to Kooperativa poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Mediatel Bratislava. Tieto exekúcie potvrdil sám navrhovateľ vo svojej výpovedi. Jedným z účinkom exekúcie je zákaz nakladania s majetkom iným spôsobom ako smerujúcim k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Navrhovateľ uviedol, že uhradil kúpnu cenu za daný stroj zo svojho bankového účtu. Preukázalo sa, že sa jednalo o účet jeho nebohého otca. Uviedol, že na úhradu použil vlastné finančné prostriedky. Z výpisov vyplýva, že v roku 2011 boli faktúry spoločnosti odporcu uhrádzané na tento účet. Navrhovateľ udával, že mal úmysel nadobudnúť stroj do svojho vlastníctva, ale faktúra bola vystavená na odporcu. Svedok N.č potvrdil, že sa tak dialo na základe pokynu navrhovateľa, s ktorým rokoval ako s predstaviteľom spoločnosti. Faktúra bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve odporcu. Skutočnosť, že faktúra nebola z účtu spoločnosti nepotvrdzuje, že navrhovateľ mal v úmysle nadobudnúť stroj do svojho vlastníctva. Z účtu nebohého otca navrhovateľa boli uhrádzané aj iné platby a prijímané prostriedky spoločnosti. Pri preberaní stroja navrhovateľ nekonal sám za seba, ale za spoločnosť. Bol na to splnomocnený, rovnako do 9.12.2011 bol zamestnancom spoločnosti. Boli voči nemu vedené exekúcie a akýkoľvek úkon r rozpore s poučením v upovedomení o exekúcie, ktorý smeruje k inému nakladaniu s majetkom, je absolútne neplatný. Teda jeho vyjadrenie by neobstálo v rámci exekúcií. Vysvetlenia navrhovateľa boli nedôveryhodné a účelovo využíval situáciu, že spoločnosť fungovala s účtom jeho nebohého otca a keď sa nestal majiteľom spoločnosti, účelovo túto skutočnosť využíva na to, aby sa stal majiteľom predmetného stroja.

Konateľka odporcu uviedla, že predmetný stroj bol určený pre spoločnosť odporcu, pričom navrhovateľ vystupoval ako zástupca spoločnosti, teda zastupujúci konateľ, na čo mal aj plnú moc. Doklady o zakúpení stroja boli riadne zaevidované v učtárni, príjem dokladu evidovala pani O.á. Nikdy nedošlo k pochybeniu v zápise pošty. Stroj videla, bol používaný na čistenie vozového parku a bolo s ním umývané aj jej firemné vozidlo. Kúpa sa jej zdala síce neefektívna, ale nepovedala to. V tom čase nevyrábali. Navrhovateľ navrhol, že si odkúpi obchodný podiel spoločnosti, prebehli aj rokovania, ale keď zistila, že spoločnosť nevyrába a nemá prostriedky na fungovanie a videla na personálnom oddelení exekúcie na navrhovateľa, bolo zrejmé, že navrhovateľ peniaze nemá a majiteľ spoločnosti Polynit sa rozhodol vzhľadom na exekúcie reštruktrualizovať spoločnosť. Táto skončila pred dvomi rokmi. O tom, že navrhovateľ používal účet svojho otca, sa dozvedela až dodatočne. Bol to aj dôvod ukončenia pracovného pomeru a toto ani nenamietal. Neboli pripravené návrhy zmlúv na prevod obchodného podiel, iba náčrt a kalkulácia. Keď sa opýtala, kto má byť nadobúdateľ, navrhovateľ povedal, že finančná skupina. Teda aj predložené doklady v spise sú iba náčrt. Odporca navrhovateľovi nedlhoval žiadne peniaze, navrhovateľ si od odporcu požičal asi 6.000 eur, ktoré sú zaevidované. Bolo to v roku 2010. nevie, akým spôsobom sa hradila faktúra za stroj. V roku 2011 robila účtovníctvo. Myslí, že stroj doviezol majiteľ spoločnosti dodávateľa. Faktúra doložená do spisu bola riadne zaúčtovaná a zaevidovaná v knihe pošty. Likvidačná faktúra sa posiela v elektronickej forme. Nevie, prečo nebol podpísaný preberací protokol, nebola pri tom. Ani v iných obchodoch, pokiaľ nebol podpísaný, neznamená, že sa nestali vlastníkmi.

Svedok Z. /konateľ spoločnosti Mitech Slovakia s. r. o./ uviedol, že navrhovateľa pozná niekoľko rokov v rámci obchodnej spolupráce. Jedná sa o stroj, ktorý kupujú firmy alebo živnostníci, resp. aj sám živnostník. Navrhovateľ patril medzi špičku v čistení objektov. S týmto strojom sa môžu umývať autá, omietky, technologické zariadenia a podobne. Stroj doviezol navrhovateľovi do firmy Polinyt a na túto spoločnosť vystavil faktúru, lebo to tak určil navrhovateľ. Vystavili ponuku pre spoločnosť Polynit a na základe toho vystavili faktúru. Navrhovateľ zastupoval spoločnosť Polynit, teda mu stroj predával ako zástupcovi spoločnosti Polynit. Spoločnosti predal aj vysávač a zametač, ale vždy rokoval s navrhovateľom. Nikoho iného u odporcu nepoznal. Keď svedok stroj priviezol, odovzdal ho navrhovateľovi. Podpísal mu faktúru alebo dodací list, už si nepamätá. Pri odovzdávaní tovaru vždy odovzdajú faktúru, dajú si podpísať preberací protokol a tiež faktúru. Okrem toho odovzdajú návod na použitie a dodací list. Nemôže sa stať, že nedajú podpísať preberací protokol. Po nahliadnutí na preberací protokol v spise uviedol, že podpis od preberajúceho je na listine, ktorú majú vo firme. Na výpise z úhradu faktúry bolo meno navrhovateľa. Odporca im neuhradil nič. Navrhovateľ mu povedal, že to uhradil on, na dôvod sa svedok nepýtal. Pri odovzdávaní stroja sa navrhovateľa nepýtal, či stroj preberá za firmu a lebo ako fyzická osoba. Nezamýšľal sa nad tým, či predáva stroj navrhovateľovi alebo firme, je vždy rád, že niečo predá. Má firmy, ktoré majú aj štyri názvy a vždy sa opýta, na koho mám vystaviť faktúru. Nepamätá si, kto platil ostatné veci, ktoré dodal spoločnosti Polynit, iba si myslí, že to bol navrhovateľ.

Z predložených dokladov vyplýva, že odporca s navrhovateľom dňa 28. 11. 2011 /prevzatie 9. 12. 2011/ okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že požiadal fakturanta spoločnosti a nechal uviesť do faktúr vystavených zo strany spoločnosti odporcu ako dodávateľa svoj osobný bankový účet a nie bankový účet spoločnosti. Uvedené platby tak mali byť poukázané a zrejme boli na účet navrhovateľa a nie na účet spoločnosti. Týkalo sa to faktúr XXXXXXXX a XXXXXXXX, ktoré identifikovala spoločnosť odporcu pri kontrole 10. 11. 2011.

Odporca predložil súdu doklady o vedení exekúcií voči osobe navrhovateľa - ktorú skutočnosť navrhovateľ ani nepoprel. Ďalej predložil odporca faktúru spoločnosti MITECH SLOVAKIA s. r. o. č. 2111244 v sume 3.492 eur za tovar - K414411 Kranzle THERM C13/180 s bubnom, tlakový stroj, Nr:DW-50303797, zároveň predložil likvidáciu /úhradu/ tejto faktúry. Faktúra bola vystavená na spoločnosť odporcu. Jednalo sa o faktúru č. 2111244 zo dňa 18. 10. 2011 splatnej 28. 10. 2011. Odporca predložil ďalej Denník DOD 1 2011101, z ktorej vyplýva evidencia faktúry v sume 3492 eur, číslo dokladu 20110206, faktúra je evidovaná v Knihe došlých faktúr - od MITECH SLOVAKIA s. r. o.

Z výpisu ČSOB a.s. Bratislava, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že tento účet bol vedený od 1. 1. 2010 do 20. 3. 2012 /kedy bol zrušený/ na meno M.

Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. FV 2111250 zo dňa 19. 10. 2011 v sume 538,92 eur za zametač Colubus 90/50 E. Táto sa v evidencii faktúr a účtovných dokladoch, predložených odporcom, nenachádza.

Predmetom konania je určovacia žaloba, vzájomným návrhom sa určenia vlastníctva domáhal aj odporca.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov /vzťahov/, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Akonáhle bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiadny zmysel, nakoľko jej prostredníctvom už v zásade nie je možné spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik bezprostredne hrozí, odvrátiť. Platí, že ak niekto o sebe tvrdí, že je vlastníkom veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, nemôže uplatňovať svoje právo žalobou na určenie, ale iba žalobou na plnenie, ktorou je vlastnícka žaloba. Určovacie žaloba teda nie je len nástrojom prevencie, ale aj nástrojom, ktorým majú byť nahradené právne prostriedky ochrany vo svojej dobe nevyužité.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný tým, že každý z účastníkov sa domáha svojho vlastníckeho práva, pričom tohto práva sa nemôžu domôcť žalobou na plnenie. Vec je v úschove polície, teda je potrebné v záujme právnej istoty a postavenia účastníkov určiť vlastníka tejto veci a odstrániť tak právnu neistotu účastníkov konania.

Navrhovateľ svoj nárok opiera o ust. . V zmysle tohto ustanovenia prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo kúpenej veci.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli /dosiahli konsenzus/ o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmuvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Predpokladom consensu contrahitur obligatio je 1/ adresnosť právnych úkonov určitému subjektu, 2/ vzájomnosť úkonov /prejavov vôle/, 3. Zhodnosť obsahu právnych úkonov prejavených navonok. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa na základe kúpnej zmluvy nadobúda prevzatím veci /

Navrhovateľ sám v konaní uviedol, že v roku 2010 bol konateľ v spoločnosti odporcu, na základe zmluvy o prevode obchodného podielu začal investovať do tejto spoločnosti vlastné finančné prostriedky, od spoločnosti MITECH kupoval veci aj ako fyzická osoba /zametací stroj, vysávač/. Uviedol tiež, že používal účet nebohého otca, na ktorý prijímal platby spoločnosti odporcu a tiež úhrady, tento účet používal i ako svoj vlastný /i keď nie jediný/. konal v dobrej viere, že odkupuje obchodný podiel spoločnosti, keď stroj objednával, mal za to, že sa stane majiteľom spoločnosti odporcu

Svedok Z. /konateľ spoločnosti Mitech Slovakia s. r. o./ uviedol, že stroj doviezol navrhovateľovi do firmy Polinyt a na túto spoločnosť vystavil faktúru, lebo to tak určil navrhovateľ. Vystavili ponuku pre spoločnosť Polynit a na základe toho vystavili faktúru. Navrhovateľ zastupoval spoločnosť Polynit, teda mu stroj predával ako zástupcovi spoločnosti Polynit, vždy rokoval s navrhovateľom, nikoho iného u odporcu nepoznal. Z jeho výpovede teda vyplýva, že navrhovateľa považoval za zástupcu spoločnosti odporcu a pokiaľ aj uviedol, že cenu mu uhradil navrhovateľ, jednalo sa v skutočnosti o účet nebohého otca, teda zhodné meno. Sám svedok ako predávajúci nemal dôvod riešiť vzťahy vo vnútri spoločnosti. V kontexte a súvislosti s výpoveďou navrhovateľa je potom zrejmé, že tento sa v čase preberania tovaru cítil ako budúci vlastník spoločnosti odporcu, a teda jeho tvrdenie, že za tejto situácie kupoval stroj výlučne pre seba, sa javí ako účelové. Súdu nebol predložený ani preberací protokol s podpisom zástupcu odporcu, teda ani navrhovateľa /pokiaľ ho svedok má, nebol súdu predložený a súd z vlastnej iniciatívy tento dôkaz nezabezpečoval, keď ho nepovažoval za potrebný práve s prihliadnutím na uvedené súvislosti a skutočnosť, že i v iných obdobných prípadoch rokoval svedok výlučne s navrhovateľom ako zástupcom spoločnosti odporcu/.

Súd pri rozhodovaní okrem výpovede svedka zohľadnil dôležitú skutočnosť - a to evidenciu faktúry v zozname prijatých faktúr, v účtovníctve odporcu, keď komplexné účtovníctvo vzhľadom na elektronickú možnosť tejto evidencie súd nevyžadoval, o predložených dokladoch nemal súd pochybnosti a námietku navrhovateľa považoval za účelovú. Pri hodnotení súvislostí jednotlivých dôkazov v spojení s výpoveďou navrhovateľa /ktorý sám uznal svoj úmysel stať sa vlastníkom spoločnosti odporcu, ako aj skutočnosť, že zastupoval spoločnosť odporcu/ súd považoval návrh za nedôvodný a nepreukázaný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že kúpnu cenu uhradil z vlastných prostriedkov ani to, že tovar preberal ako fyzická osoba. Na druhej strane odporca preukázal a svedok i potvrdil, že navrhovateľ vystupoval ako zástupca odporcu tak ako v obdobných prípadoch, svedok vystavil faktúru na meno spoločnosti odporcu, pričom tak neurobil z vlastného rozhodnutia, ale po dopyte, na koho má byť faktúra vystavená. Všetky tieto skutočnosti svedčia o účelovosti tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ nepredložil a neoznačil žiadne relevantné dôkazy, preukazujúce jeho nárok a ktoré by vyvrátili dôkazy svedčiace v prospech odporcu, t. j. listinné dôkazy v spojení s výpoveďou svedka, ktorý svojou výpoveďou prisvedčil tvrdeniam odporcu. Tvrdenia navrhovateľa boli vyvrátené i predložením faktúry č. FV 2111250 zo dňa 19. 10. 2011 v sume 538,92 eur za zametač Colubus 90/50 E /znejúca na odporcu/, ktorá sa v evidencii faktúr a účtovných dokladoch, predložených odporcom, nenachádza, pričom sám navrhovateľ uviedol, že tento zakupoval pre osobné potreby. Súd mal potom v spojení s uvedenými dôkazmi za preukázané, že navrhovateľ zakupoval veci i pre osobnú potrebu, nie všetky faktúry však predložil odporcovi /v takom prípade sa jednalo o veci pre jeho osobnú potrebu/, a teda v spornom prípade sa jeho tvrdenia javia ako účelové v snahe získať vlastnícke právo k veci /na účet jeho nebohého otca boli poukazované i faktúry odporcu, teda jeho finančné prostriedky, a teda potom nie je zrejmé, z akých prostriedkov i táto faktúra bola skutočne uhradená, a teda navrhovateľ ani nepreukázal, že by sa jednalo o výlučne jeho prostriedky/. V kontexte všetkých dôkazov je potrebné prihliadnuť i na exekučné konania vedené proti osobe navrhovateľa, ktorý ak by v priebehu exekučných konaní svoje prostriedky použil na iný účel ako na uspokojenie pohľadávky veriteľa, konal by v rozpore so zákonom.

V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. veta prvá , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení

Zákon v ust. , veta tretia, vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že spornú hnuteľnú vec nadobudol do svojho vlastníctva, že by túto preberal ako jej výlučný vlastník a nepreukázal ani skutočnosť, že by úhradu realizoval zo svojich výlučných prostriedkov. Treba prisvedčiť argumentácii odporcu, že ak by takto i postupoval, konal by v rozpore so zákonom vzhľadom na prebiehajúce exekučné konania vedené voči jeho osobe. I táto okolnosť bola zrejme dôvodom používania účtu nebohého otca pre osobné účely navrhovateľa. V dôsledku používania tohto účtu došlo zo strany odporcu i k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom práve v súvislosti so spornou faktúrou za predmetný stroj. Je potrebné konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva, vec preberal ako zástupca spoločnosti odporcu a faktúra bola uhradená z účtu, na ktorých boli i prostriedky odporcu /čo potvrdil sám navrhovateľ/. Naopak, odporca relevantnými dôkazmi / listinnými, výpoveďou svedka/ preukázal vlastnícke právo k veci, keď vec bola prevzatá navrhovateľom ako zástupcom spoločnosti a uhradená /i keď nie z účtu na meno spoločnosti, ale účtu ňou používaného/, faktúra za tovar bola zaevidovaná a vedená v účtovníctve odporcu s úhradou DPH. Teda na strane odporcu boli splnené zákonné podmienky kúpnej zmluvy. Navrhovateľ žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal a je potrebné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno a práve táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie jeho návrhu.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca nadobudol vec ako podnikateľský subjekt /od podnikateľského subjektu/, jedná sa v tomto prípade o obchodno-právny vzťah.

V prípade určenia vlastníctva odporcu je potrebné aplikovať ust. § 409 Obch. zák. v zmysle ktorého kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo alebo čo množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú: a/ určenie zmluvných strán, 2 / určenie predmetu kúpy, 3. Záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy, d/ záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 443 ods. 1 Obch. Zák. kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný.

ustanovuje obdobnú právnu úpravu ako , pričom je potrebné konštatovať, že odporca splnil a preukázal všetky podmienky a predpoklady pre uzavretie kúpnej zmluvy a nadobudol vlastnícke právo k veci.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný a vyhovel vzájomnému návrhu odporcu.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s . p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, pojednávania 23. 1. 2014, 1. 4. 2014, 3. 6. 2014, 16. 9. 2014 á 131,13 eur, paušál á 8,04 eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť 106 km osobným vozidlom Seat Altea 1,0TFSI, spotreba 8,2l/100 km, cena za 1 km 0,183 eur - pojednávanie 23. 1. 2014 106 kmx0,183 eur = 19,40 eur, 9,12 lx1,433 eur = 13,07 eur, pojednávanie 1: 4. 2014 106 kmx0,183 eur = 19,40 eur, 9,12 lx1,420 eur = 12,95 eur, pojednávanie 3. 6. 2014 106 kmx0,183 eur = 19,40 eur, 9,12 lx1,482 eur = 13,52 eur, pojednávanie 16. 9. 2014 106 kmx0,183 eur = 19,40 eur, 9,12 lx1,466 eur = 13,37 eur, strata času za 4 pojednávania á 53,60 eur /4 začaté polhodiny po 13,40 eur za každé pojednávanie/, DPH 20%, v zmysle , , ods. 4, vyh. Č.

Podľa neúspešného navrhovateľa zaviazal súd na zaplatenie trov štátu /titulom poskytnutia bankových informácií/.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.