Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-97-2014.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/97/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci navrhovateľa: N. J., trvale bytom A. XX, XXX XX D., proti odporkyni: T. J., trvale bytom Q. XX, XXX XX D., zastúpená Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 167,78 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2014 domáhal "vykonania krvných testov a DNA otcovstva u A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, D. z dôvodu vyhlásenia bývalej manželky T. J. a svedkov jej blízkej osobe, že A. J. nie je jeho dcérou".
Keďže návrh navrhovateľa nespĺňal zákonné náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, súd navrhovateľa uznesením č.k. 40C/97/2014-5 zo dňa 21.05.2014 vyzval, aby jednoznačne označil účastníkov konania, t.j. kto je navrhovateľ a kto odporca, ďalej aby uviedol petit návrhu, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich jeho nárok (skutočnosti, ktoré spochybňujú jeho otcovstvo) a označil, resp. predložil dôkazy preukazujúce jeho nárok.
Navrhovateľ v reakcii na predmetnú výzvu označil ako odporcu T. J., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, D. a uviedol, že žiada o potvrdenie alebo vyvrátenie otcovstva k dcére A. J. prostredníctvom DNA testov, nakoľko aj svedkovia potvrdili, že A. J. nie je jeho dcérou.
Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že s navrhovateľom uzatvorila manželstvo dňa 12.01.1991, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 51/00 zo dňa 13.07.2000, právoplatným dňa 01.08.2000. Počas trvania manželstva sa im dňa 21.09.1992 narodila dcéra, ku ktorej bolo otcovstvo navrhovateľa určené podľa prvej domnienky otcovstva v zmysle zákona o rodine. Uviedla, že nikdy netvrdila, že by navrhovateľ nebol otcom ich dcéry, pričom navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že s ňou v rozhodnej dobe intímne nežil, resp. že hoci mali intímny styk, nemohol s ňou splodiť ich dcéru. Poukázala tiež na to, že ich dcéra má už XX rokov, navrhovateľ však doteraz nevyužil možnosť poprieť svoje otcovstvo, hoci už pred X rokmi, keď súd rozhodoval o návrhu na zvýšenie výživného k dcére, vyslovil pochybnosti o svojom otcovstve. Napokon poukázala na
to, že návrh navrhovateľa nespĺňa náležitosti požadované zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine, nakoľko jeho návrh by mal smerovať nielen voči nej, ale aj voči dcére.
Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré sa však žalobca nedostavil, pričom nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 12.01.1991, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 51/2000 zo dňa 13.07.2000, právoplatným dňa 01.08.2000. Počas trvania manželstva sa účastníkom narodila dcéra A. J., a to dňa XX.XX.XXXX. Uvedený skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, navyše jednoznačne vyplýva aj z rodného listu A. J. (č.l. 19 spisu) a rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 45/06-24 zo dňa 24.04.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 192/06-37 zo dňa 17.10.2006 (č.l. 25-30 spisu).
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Z citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že otcovstvo sa zapiera voči dieťaťu a matke (ak sú obidvaja nažive). V konaní majú postavenie nerozlučných spoločníkov, pretože rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov spoločne. Je totiž vylúčené, aby voči matke bolo otcovstvo zapreté a voči dieťaťu nie. Z uvedeného dôvodu musí návrh smerovať voči obidvom z nich. Ak tomu tak nie je súd musí návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
V posudzovanom prípade navrhovateľ podal návrh iba voči matke dieťaťa, čo jednoznačne vyplýva z písomného doplnenia návrhu zo dňa 12.06.2014 (č.l. 7 spisu), v ktorom navrhovateľ označil za odporkyňu (jednoznačným a nepochybným spôsobom) T. J., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, D.. Keďže návrh nesmeroval (aj) voči dieťaťu (dcére A. J.) súd nemal inú možnosť ako návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie účastníkov na strane odporcu v celom rozsahu zamietnuť.
Okrem toho však súd poukazuje na ďalší dôvod, pre ktorý musel byť návrh navrhovateľa zamietnutý. Z citovaného ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že ak sa dieťa narodí v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel
matky mohol byť otcom dieťaťa. V posudzovanej veci účastníci uzatvorili manželstvo dňa 12.01.1991, rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 51/2000 zo dňa 13.07.2000, právoplatným dňa 01.08.2000. Počas trvania manželstva sa účastníkom dňa 21.09.1992 narodila dcéra A. J.. Narodenie dieťaťa účastníkov teda spadá do vyššie uvedeného časového rozmedzia, čo znamená, že otcovstvo k takémuto dieťaťu možno zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky (navrhovateľ) mohol byť otcom dieťaťa. Navrhovateľ však (napriek tomu, že ho súd na to vyzval) neuviedol (netvrdil) žiadne skutočnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali (napr. že sa odporkyňou v dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa intímne nestýkal, alebo že hoci mali intímny styk, nemohol s ňou splodiť dieťa). K návrhu nepriložil (ani neoznačil) žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho neschopnosť splodiť dieťa (napr. potvrdenie lekára o jeho neplodnosti). Žalobca si teda v konaní nesplnil (hoci bol na to súdom vyzvaný) svoju základnú procesnú povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti (povinnosť tvrdenia), označiť dôkazné prostriedky (dôkazná povinnosť) a dbať na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ďalej ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má návrh (okrem ostatných náležitostí) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a ustanovenie § 79 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je navrhovateľ povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec) /porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010/.
Keďže navrhovateľ si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia (a v nadväznosti na to ani dôkaznú povinnosť), a neuniesol tak bremeno tvrdenia (ani dôkazné bremeno), musel byť jeho návrh zamietnutý aj z tohto dôvodu.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 167,78 eura za 2 úkony právnej služby po 61,87 eura (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. účasť na pojednávaní dňa 07.10.2014) + 2x režijný paušál (rok 2014) po 8,04 eura + 20 % DPH (náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle § 9, § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. a/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporkyne s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.