Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-118-2001.pdf
PDF · 246.55 KB
No categories available
14C/118/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou, v právnej veci navrhovateľky: J. N., bytom D., H. XX, štátne občianstvo SR, zastúpená: advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti odporkyni: N.. V. T., H. XX, D., štátne občianstvo SR, o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná odstrániť stavbu, oplotenie z pozemku parc. č. XXXX/X, záhrady, zapísanej na LV. č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec D. - m. č. R. K., okres D. X., ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. X znaleckého posudku č.X/XXXX vyhotoveného X.. X. X., od bodu X vzdialenosť od hranice pozemku XX cm, cez bod X vzdialenosť od hranice pozemku XX cm, cez bod X vzdialenosť od hranice pozemku XX cm k bodu XXX - XXX, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vzájomný návrh odporkyne o určenie, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky parc. č. XXXX/ X, parc. č. XXXX/X a pozemkom odporkyne parc. č. XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo dňa XX.XX.XXXX a geometrického plánu číslo XXXXXXXX - XXX/XX X.. N. D. z XX.XX.XXXX zamieta.
Súd vzájomný návrh odporkyne o uložení povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyni 1/ a 2/ renováciu ich oporného múru zo svojho pozemku parc. č. XXXX/X alebo z parc. č. XXXX/X zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 Eur na účet Okresného súdu Bratislava III do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu v sume 114,92 Eur na účet Okresného súdu Bratislava III do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania domáhala sa voči odporcom v 1. a 2. rade odstránenia neoprávnenej stavby, oplotenia na parcele číslo XXXX /X, parcele číslo XXXX /X, parcele číslo XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec D. - m. č. R. K., okres D. X. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností pozemku parcely číslo XXXX/X a parcely číslo XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, okres D. X, obec D. m. č. R. K., katastrálne územie C.. Odporkyne sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku parcely číslo XXXX/X, zapísaného na LV číslo XXXX, okres D. X, obec D. m. č. R. K., katastrálne územie C..
Starosta mestskej časti v oznámení č. j. Star - XXXX /XX zo dňa 12.11.1996 nemal námietky proti drobnej stavbe - oploteniu, podľa ohlásenia doručeného odporkyňou dňa 28.10.1996, uvedená drobná stavba sa mala vykonať pozdĺž hranice pozemku, parcely číslo XXXX/X s pozemkami parcela číslo XXXX/X a parcela číslo XXXX/X. Napriek uvedeným skutočnostiam odporkyne začali s výstavbou drobnej stavby a postavili múrik tak, že tento zasahuje do parciel navrhovateľky, ktorá opakovane vyzývala odporkyne na odstránenie uvedenej závady, na vlastné náklady si dala vyhotoviť vytyčovací náčrt a požadovala, aby odporkyne rešpektovali rozhodnutie geodeta. Navrhovateľka sa ďalej obrátila na Okresný úrad D. 3, odbor životného prostredia a požadovala vykonanie nápravy, ktorý konštatoval, že výstavba predmetnej drobnej stavby sa skutočne nerealizuje pozdĺž hranice a v prípade, ak nedôjde k dohode o vysporiadaní spornej hranice, odkázal uvedenú vec riešiť prostredníctvom súdu.
Odporkyne 1/ a 2/ žiadali návrh na odstránenie neopravnej stavby zamietnuť a podali protinávrh, v ktorom uviedli, že navrhovateľka dodnes nemá skolaudované dve garáže, jednu má postavenú vpredu na opornom múriku odporkýň a jednu má postavenú vzadu na murovanom chlieve, na ktorom je pivnica a na nej sú garáže. Stavba je postavená v rozpore so stavebným povolením a je jednou z prekážok skolaudovania stavby. Geodeti navrhovateľky X.. D. a X.. N. poukázali na nesúlad medzi právnym a skutočným situovaním a veľkosťou garáže navrhovateľky. J. N. prostredníctvom geodeta X.. N. dosiahla zmenu údajov v jej prospech v júli 2001, oprava bola uskutočnená bez vedomia dotknutých strán, katastrálny úrad odmietol vysvetliť odporkyni na základe čoho a kto zmenil záväzné číselné údaje katastra. V geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 04.07.2001, vypracovanom X.. S. N., vyhotovenom na zameranie garáže a prístavby par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X až par. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., okres D. X., obec D. - R. K. bolo uvedené, že stav právny je totožný s registrom v C KN, doterajší stav je X.XXX mX a nový stav je X.XXX m2. Okresný úrad D. X. v písomnom vyjadrení dňa 24.09.2001 uviedol pani T., že súradnice podrobných bodov týkajúcich sa jej vlastníctva, resp. vlastníckej hranice s par. č. XXXX/X, 4, X zmenené neboli.
Písomným podaním zo dňa 12.02.2004 odporkyne doplnili vzájomný návrh, ktorým sa domáhali: 1. určenia, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky parcela číslo XXXX/X, parcela číslo XXXX/ X a pozemkom odporkýň parcela číslo XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo 27.10.1996 a geometrického plánu číslo XXXXXXXX/XXX/XX X.. N. D. zo dňa 22.11.1996, 2. uloženia povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyniam renováciu ich oporného múru zo svojho pozemku parcela číslo XXXX/X, respektíve z parcely číslo XXXX/X.
Vzájomný návrh odôvodnili tým, že podstatou sporu účastníkov ako vlastníkov susediacich nehnuteľností je priebeh spoločnej hranice, ktorý vznikol v minulom období. Dňa 26.06.1997 navrhovateľka a odporkyňa 1/ uzavreli dohodu na odstránenie spornosti, na základe ktorej uznali priebeh vzájomnej hranice v zmysle geometrického plánu geodeta Ing. D. číslo XXXXXXXX - XXX/XX zo dňa 22.11.1996 a súvisiaceho vytyčovacieho náčrtu X.. D. zo dňa 27.10.1996. Dohoda zároveň riešila aj budúce stavebné zámery N.. V. T. a to, že odporkyňa 1/ vybuduje na svoje náklady oplotenie záhradnej časti na spoločnej hranici vytýčenej X.. D., práve táto časť dohody je predmetom návrhu navrhovateľky. Odporkyňa 1/ vybudovala v súlade s dohodou oplotenie v záhrade, ktoré navrhovateľka žiada odstrániť, a preto návrh žiadala zamietnuť. Na základe dohody odporkyňa 1/ na svoje náklady renovovala svoj oporný múr na vlastnom pozemku a navrhovateľka sa zaviazala za týmto účelom umožniť jej prístup z jej pozemku, v zmysle § 127 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom oporný múr si vyžaduje údržbu a hrozí možná škoda v prípade, ak stavebná rekonštrukcia nebude vykonaná.
Navrhovateľka po uzavretí dohody z 26.6.1997 bezdôvodne spochybnila zameranie Ing. D., iniciovala rôzne iné zamerania, dôsledkom čoho bola tá skutočnosť, že v katastri nehnuteľností bol zmenený priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov v neprospech odporkýň, na zmenu hranice neexistoval žiadny právny titul a kataster nehnuteľnosti nezjednal žiadnu nápravu. Odstránenie rozporov vyžaduje určenie spoločnej hranice účastníkov súdom, z ktorého dôvodu odporkyňa podala vzájomný návrh.
Súd na pojednávaní dňa 26.03.2004 uznesením pripustil protinávrh odporkýň nasledovne: Súd určuje, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky parcela číslo XXXX/X, parcela číslo XXXX/X a pozemkom odporkýň parcela číslo XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo dňa XX.XX.XXXX a geometrického plánu číslo XXXXXXXX - XXX/XX X.. N. D. z 12.11.1996.
Navrhovateľka žiadala vzájomný návrh odporkýň 1/ a 2/ zamietnuť, z dôvodu, že navrhovateľka v plnom rozsahu uznala hranicu určenú vytyčovací náčrtom a geometrickým plánom vypracovaným X.. N. D. zo dňa 22.11.1996 a túto hranicu aj rešpektuje. Práve odporkyne nerešpektujú hranicu určenú X.. N. D. aj napriek dohode uzavretej dňa 26.06.1997, realizujú stavbu oplotenia tak, že táto zasahuje do parcely číslo XXXX/X patriacej navrhovateľke. Tvrdenie odporkýň, podľa ktorých navrhovateľka iniciovala rôzne iné zamerania na základe ktorých sa mal zmeniť priebeh hraníc medzi pozemkami považovala za nepravdivé a ničím nepreukázané.
Za bezdôvodný považovala aj návrh odporkýň, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyniam renováciu ich oporného múru z dôvodu, že ako účastníčka správneho konania nevzniesla námietky proti vydaniu uvedeného stavebného povolenia a dňa 11.11.1998 udelila písomný súhlas odporkyniam na vstup na pozemok v súvislosti s renováciou oporného múru.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne H. N., oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, okres BA X., kat. územie C., Výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, okres BA X., kat. územie C., Vyjadrenie starostu D. - R. mesto zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nemal námietky voči drobnej stavbe oplotenia, Vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX X.. N. D., overený 31.10.1996, Sťažnosť J. N. zo dňa 03.10.1997, zo dňa 17.8.1998, Odpoveď Okresného úradu D. X. na sťažnosť navrhovateľky zo dňa 03.12.1997, Geometrický plán č. XXXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 22.11.1996 X.. N. Bajzu na zameranie skutočného stavu p. č. XXXX/X-X, Vytyčovací náčrt zo dňa 27.10.1996 X.. N. D. a p. č. XXXX/X, p. č. XXXX/X k. ú. C., Protokol o vytýčení hranice pozemku X.. N. D. zo dňa 28.10.1996, na zameranie skutočného stavu p. č. XXXX/X-X k. ú. C., Geometrický plán zo dňa 04.07.2001 X.. S. N. na zameranie garáže a prístavby, Vyjadrenie Okresného úradu D. X., katastrálneho odboru zo dňa 24.09.2001 o tom, že súradnice podrobných bodov týkajúcich sa vlastníctva PhDr. V. T., resp. vlastníckej hranice p. č. XXXX/X, X., X zmenené neboli, Dohoda susedov ohľadne oplotenia a oporného múru zo dňa XX.XX.XXXX, Stavebné povolenie Okresného úradu D. X. zo dňa 19.11.1997 na statické zabezpečenie oporného múru stavebníčke N.. V. T., Súhlas J. N. na vstup na pozemok za účelom realizácie zateplenia a fasádnej omietky dvojgaráže p. T., Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 27.12.1996 uzavretá medzi C. a K. I. a J. N., Rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 28.04.2004 o potvrdení rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave o zamietnutí odvolania J. N. a N.. V. T., Statické posúdenie stavby zo dňa 06.07.2001 X.. Z. J. na garáž pri rodinnom dome, Znalecký posudok číslo X/XXXX X.. X. X. na určenie priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X na jednej strane a par. č. XXXX/X na strane druhej v kat. zemí C., okres D. X., Zaslanie podkladov Správy katastra pre hl. mesto SR D. dňa 10.01.2011, ktoré slúžili ako podklady k zápisu zmien na LV č. XXXX, vyjadrenie k zápisu práv a zákresu hraníc pozemkov na uvedenom LV a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporkyne 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 07.02.2005 podali ďalší vzájomný návrh, ktorým sa domáhali, aby súd určil, že parcela číslo XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV číslo XXXX v katastrálnom území D. - C., má výmeru 177 m2, ktorý odôvodnili tým, že navrhovateľka má mať na liste vlastníctva menšiu výmeru o 12 m2 ako ju má v skutočnosti zapísanú. Kataster nehnuteľností túto nelegálnu výmeru 12 m2 uviedol do katastrálnej mapy tak, že posunul hranicu a ďalšie stavby účastníkov v neprospech odporkýň, tým aj oporný múr odporkýň, ktorý bol postavený etapovite spolu s ich rodinným domom v roku 1956, ďalšia časť pri výstavbe garáží v roku 1975 a ďalšia časť pri prístavbe v roku 1998
- 2000 sa dostala na pozemok navrhovateľky. Naliehavý právny záujem odporkýň na určení správnej výmery a šírky pozemkov navrhovateľky spočíva v bezprostrednom súvise a vplyve na polohovom určení v spoločnej hranice účastníkov.
Na pojednávaní dňa 18.03.2008 súd uznesením pripustil vzájomný návrh odporkýň 1/ a 2/, ktorým sa domáhali: 1/ uloženia povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyniam 1/ a 2/ renováciou ich oporného múru zo svojho pozemku parcela číslo XXXX/X alebo z parcely číslo XXXX/X, 2/ určenia, že parcela číslo XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV číslo XXXX/X v katastrálnom území D. C. má výmeru 177 m2.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.08.2008 vzal návrh voči odporkyni 2/ späť z dôvodu, že v roku 2008 previedla svoj podiel na nehnuteľnosti na odporkyňu 1/ a žiadal súd o zmenu
návrhu, aby odporkyni N.. V. T. bola uložená povinnosť odstrániť stavbu, oplotenie z parcely číslo XXXX/ X, zapísanej na LV číslo XXXX, katastrálne územie C., obec D. m. č. R. K., okres D. 3, vo vlastníctve navrhovateľky, o podanom návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 14 C 118/2001-304 zo dňa 03.09.2008.
Právny zástupca odporkyne v písomnom podaní zo dňa 28.08.2008 vzal v celom rozsahu vzájomné návrhy odporkýň späť, ktorým sa domáhali určenia, že parcela číslo XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV číslo XXXX v katastrálnom území D. - C. má výmeru 177 m2 a žiadal súd, aby konanie o uvedených vzájomných návrhov zastavil.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-331 zo dňa 06.03.2009 konanie o uvedených vzájomných návrhoch odporcov zastavil.
Odporkyňa podaním zo dňa 01.04.2009 žiadala súd o prerušenie konania z dôvodu, že na prokuratúre prebieha šetrenie ohľadne zmien, ktoré nastali na LV číslo XXXX v katastrálnom území C.. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 14C 118/2001-389 zo dňa 08.6.2009, návrhu odporkyne na prerušenie konania zamietol. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa a Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14CO 330/2009-457 zo dňa 30.09.2009 uznesenie súdu 1. stupňa potvrdil.
Navrhovateľka ako účastníčka konania vo výpovedi uviedla, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, nadobudla na základe darovacej zmluvy, uzavretej v roku 1996 od starých rodičov. V rodinnom dome vyrastala už od detstva, ktorý pozostával z dvoch bytov, v jednom bývali starí rodičia a v druhom bývala navrhovateľka so svojimi rodičmi. Odporkyňa si chcela postaviť nové oplotenie, preto si dala vypracovať geometrický plán Ing. N. D., následne uzavreli dohodu, podľa ktorej sa malo postaviť oplotenie podľa vyhotoveného geometrického plánu. Problém nastal potom, keď odporkyňa začala stavať oplotenie, ktoré zasahovalo do pozemku navrhovateľky, neskôr uzavreli dohodu, ktorú za navrhovateľku podpísala jej matka a asi o 2 mesiace odporkyňa súhlas odvolala a celá dohoda stratila akýkoľvek význam, následne v roku 1998 bol vyhotovený náčrt X.. D., v ktorom sa zistili nezrovnalosti.
Navrhovateľka požiadala X.. N. o vyhotovenie geometrického plánu dňa 02.07.2001, na ktorom bola uvedená celková výmera 1.100 m2. Vo výpovedi uviedla, že nemala výhrady ohľadne opravy oporného múru z prednej časti zo strany pozemkov navrhovateľky, keďže tento bol v dezolátnom stave, bola však proti tomu, aby oprava bola realizovaná rozširovaním na úkor jej pozemkov. Taktiež zo strany ostatných vlastníkov susediacich nehnuteľností neboli vznesené žiadne výhrady k výmerám nehnuteľností.
Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že v období, keď sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, boli pozemky predelené oplotením, ktoré tvorilo hranicu pozemkov. V súčasnej dobe z uličnej strany oplotenia navrhovateľky je vidieť lomový kameň, voči hranici pozemkov, ktorá bola určená oplotením. Právni predchodcovia navrhovateľky nemali nikdy žiadne námietky. Na stavby, ktoré postavila odporkyňa na vlastnom pozemku má vydané stavebné povolenie, stavby sú skolaudované a na tunajšom súde sa ohľadne stavieb viedlo konanie sp. zn. 13C 94/1994, sp. zn. 6C 351/1997. Na objekte oporného múru postavila navrhovateľka neoprávnenú stavbu a to dvojgaráž, ktorá tvorí nosnú časť čiernej stavby a chlieva.
V záhradnej v časti pozemku tvorí hranicu medzi susediacimi pozemkami oplotenie, ktoré robil manžel odporkyne z betónových segmentov a z pletiva. V deväťdesiatych rokoch požiadala stavebný úrad o vykonanie drobnej stavby - oplotenia a po rozhodnutí stavebného úradu susedia uzatvorili dohodu, týkajúcu sa stavby oplotenia a vytýčenia hranice.
Vo výpovedi ďalej uviedla, že sa zúčastnila vytýčenia hranice Ing. D., ktorý zameral celý priebeh hranice medzi pozemkami, vytýčil hranice pásmom, potom teodolitom, železné rúrky, ktoré boli uvedené v protokole o vytýčení pozemku však nevidela. Zadná časť oporného múru bola v deväťdesiatych rokoch zrekonštruovaná, na ktoré práce mala vydané stavebné povolenie. Renováciu prednej časti oporného múra jej navrhovateľka znemožňuje tým, že na túto stavbu nemá vydané stavebné povolenie a stavebný úrad čaká na uvedené súdne rozhodnutie.
Stavby na pozemkoch navrhovateľky a to dve samostatné garáže a chliev boli postavené bez stavebného povolenia a následne 28.02.1975 stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie na objekt jednej garáže susediacej s odporkyňou. V rámci darovacej zmluvy, uzavretej medzi I. a
navrhovateľkou, bola pridaná výmera jednej garáže k výmere domu, čo nebolo v súlade so zákonom. V rámci darovacej zmluvy bola k výmere domu pridaná aj výmera chlieva.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 19.08.2008 uviedol, že podľa aktuálneho LV č. XXXX je odporkyňa 1/ výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti tvoriacich predmet konania a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.05.2008. Z uvedeného dôvodu návrh voči odporkyni 2/ vzal späť a upravil petit návrhu, ktorým sa domáhal, aby odporkyni 1/ bola uložená povinnosť odstrániť stavbu - oplotenie z par. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. C., obec D. m. č. R. K., okres D. X..
Návrh odôvodnil tým, že X.. D. v roku 1998 vypracoval vytyčovací náčrt po realizácii oplotenia odporkyňou 1/, ktorá pri jeho zakladaní nerešpektovala geometrický plán z roku 1996 vypracovaný X.. D. a stavba oplotenia čiastočne zasahuje do pozemku navrhovateľky, a preto žiadal odstrániť stavbu - oplotenie pozdĺž celej parcely číslo XXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C..
K protinávrhu odporkyne, ktorým žiadala uložiť povinnosť navrhovateľke renováciu oporného múru uviedol, že ak by sa jednalo o renováciu navrhovateľka nemá žiadne výhrady.
V rozhodnutí MVRR SR z 28.04.2004, ktoré je konečným rozhodnutím v stavebnom konaní sa konštatuje, že odporkyňou navrhovaná oprava oporného múru predstavuje vlastne rozšírenie múru smerom do pozemku navrhovateľky, nejedná sa o renováciu ale o rozšírenie, návrh na vydanie stavebného povolenia bol odporkyni z toho dôvodu zamietnutý.
Protinávrh odporkyne, ktorým sa domáhala určenia, že par. č. XXXX/X má výmeru 170 m2 považoval za nedôvodný, namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu odporkyne na požadovanom určení, v danom prípade by sa jednalo o negatívny žalobný petit a odporkyňa by sa mohla domáhať určenia, že niektorá z parciel je o namietanú výmeru menšia.
Poukázal na to, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti v roku 1997, na základe darovacej zmluvy, nehnuteľnosti užívali nepretržite od roku 1960 jej právni predchodcovia v nezmenenom rozsahu, nikdy nedošlo k žiadnym zmenám v oplotení okrem spornej časti oplotenia, ak by došlo v priebehu rokov k nesprávnym údajom v katastri, poukázal na vydržanie a dobromyseľnosť navrhovateľky. Par. č. XXXX/X, ktorá je predmetom konania, sa nachádza v strede pozemku a nemá sa ako možnosť rozširovať. Rozsah územia, ktoré užíva navrhovateľka v súčasnosti, je rozlohou totožná s údajmi o rozsahu uvedenými na katastri.
Protinávrh odporkyne ohľadne určenia hranice medzi pozemkami navrhovateľky a odporkyne, ktorý má prebiehať v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. z 27.10.1996, bude závisieť od výsledkov znaleckého dokazovania.
Právny zástupca odporkyne v písomnom podaní dňa 27.08.2008 uviedol, že berie na vedomie úpravu žalobného petitu zo strany navrhovateľky, ktorým sa domáha odstránenia oplotenia v záhradnej časti pozdĺž parcely č. XXXX/X. V roku 2008 odporkyňa 2/ previedla svoj podiel nehnuteľnosti na odporkyňu 1/. V dôsledku toho odporkyňa 2/ J. T. vzala vo svojom mene protinávrhy späť a ohľadne svojej osoby žiadala konanie zastaviť vo veci protinávrhov. Taktiež akceptoval, že navrhovateľka vzala návrh voči nej späť.
Protinávrh ohľadom určenia, že parcela č. XXXX/X navrhovateľky je menšia o 12 m2, vzal späť a žiadal konanie o uvedenom návrhu zastaviť.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-304 zo dňa 03.09.2008 konanie o návrhu uplatneného navrhovateľkou proti odporkyni 2/ zastavil.
Pripustil zmenu návrhu navrhovateľky uplatnený proti odporkyni 1/ v nasledovnom znení: Odporkyňa v 1. rade je povinná odstrániť stavbu - oplotenie z par. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., obec D., m. č. R. K., okres D. X., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-331 zo dňa 06.03.2009 konanie o vzájomnom návrhu odporkyne 2/, uplatnenom proti navrhovateľke zastavil.
Súd konanie o vzájomnom návrhu odporkyne 1/ uplatnenom proti navrhovateľke v časti o určenie, že par. č. XXXX/X navrhovateľky zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. D. má výmeru 177 m2 zastavil. O trovách konania v zastavenej časti súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 18.09.2008 uviedol, že žiada o odstránenie oplotenia v záhradnej časti pozemku navrhovateľky, ktoré je tvorené čiastočne z pletiva a čiastočne z murovaného základu a drôteného pletiva.
Navrhovateľka umožní odporkyni renováciu oporného múru, ktorý potrebuje opravu, nakoľko niektoré časti z oporného múru už opadávajú, ktorá skutočnosť vyplynula z obhliadky nehnuteľností, navrhovateľka bola ochotná umožniť renováciu tohto múru z jej strany tým spôsobom, že sa oporný múr zarovná a nanovo omietne, vhodným spôsobom sa vyplnia v murive medzery. Spôsob, ktorý navrhla odporkyňa a ktorý bol zamietnutý stavebným úradom, by bol spôsobom, ktorým by došlo k rozšíreniu oporného múru, ktorý by zasahoval asi 20 centimetrov do pozemku navrhovateľky.
Právny zástupca odporkýň na pojednávaní ďalej uviedol, že v konaní je potrebné vyriešiť otázku určenia právneho priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov a toto určenie by bolo podkladom pre navrhovaný spôsob renovácie oporného múru.
Svedkyňa X.. H. N. uviedla, že pozemok nachádzajúci sa na H. ulici číslo XX v D. bol pozemok jej rodičov, ktorý odkúpili od predchádzajúceho vlastníka. Oporný múr medzi pozemkom navrhovateľky a odporkyne bol postavený v sedemdesiatych rokoch a slúžil iba ako oplotenie medzi susediacimi pozemkami, funkciu oporného múru má iba v súčasnosti po tom, ako sa pozemok odporkyne umelo navýšil, je postavený z rôznych materiálov a nie je postavený takým spôsobom, aby zniesol súčasnú záťaž. Na priľahlom pozemku odporkyne je postavená kovová konštrukcia na prekrytie garáže, v tomto mieste sa pohybujú veľké autá a podľa jej názoru záťažou oporného múru nie je garáž navrhovateľky, ale práve to, že oporný múr nebol postavený takým spôsobom, aký sa pri dnešnej záťaži požaduje.
Osobne nemala výhrady na opravu oporného múrika smerom ku garáži, ktorý je potrebné opraviť, v roku 2001 podala odporkyňa žiadosť o opravu tohto oporného múrika, ktorej by sa nebránila v prípade, ak by išlo o kozmetickú úpravu, avšak v tomto prípade došlo k iným problémom. Garáže navrhovateľky boli postavené v sedemdesiatych rokoch na základe povolenia stavebného úradu z roku 1970 a 1975, odporkyňa dala súhlas ešte otcovi svedkyne na to, aby sa pripojil na stavbu jej garáže. Obe garáže majú pridelené súpisné čísla stavebným úradom, neboli doposiaľ skolaudované z dôvodu, že je potrebné počkať na vyriešenie tohto sporu.
Hranicu medzi pozemkami od oporného múru až do konca pozemku tvoril v minulosti iný starší plot a v deväťdesiatych rokoch sa táto časť opravovala a vtedy odporkyňa vyzvala otca svedkyne, aby sa dal pozemok zamerať. Zo zoznamu geodetov vyberala X.. D., ktorý zameral hranicu medzi pozemkami, následne uzavreli písomnú dohodu o tom, kadiaľ povedie hranica pozemku.
Odporkyňa potom zbúrala starý plot a začala stavať nový plot, problémom však bolo to, že nový plot nebol postavený, tak sa zameral a preto opätovne požiadala Ing. D. o opätovné zameranie. Pri prvom zameraní bola prítomná svedkyňa jej manžel a otec, odporkyňa a jej manžel a geodet, pričom odporkyňa uviedla, že nemajú dávať žiadne tyčky a uviedla „namaľujte to na múr a plot“. Plot, ktorý postavila odporkyňa nerysuje starý plot, ktorý bol medzi pozemkami v minulosti a ktorý dala odporkyňa zhodiť.
Voči spôsobu a umiestneniu plota podala sťažnosť na miestny úrad, ktorý vo svojom stanovisku konštatoval, že plot nebol postavený v zmysle zameraného geometrického plánu a zároveň boli poučení, že ak sa nedohodnú problém majú vyriešiť súdnou cestou. V priebehu roku 1996 jej rodičia darovali nehnuteľnosti na H. ulici XX, v D. a na LV od roku 1995 bol uvedený údaj a to výmera 1.100 m2, preto nemala dôvod o tejto výmere pozemkov pochybovať.
Vo výpovedi ďalej uviedla, že nemali susedské spory ani s inými susedmi týkajúcej sa výmery nehnuteľnosti a hraníc medzi pozemkami. Pozemok, ktorý užívali jej rodičia, sa polohou a výmerou nelíšil od výmery pozemku, ktorý v súčasnosti užíva navrhovateľka, keďže z ulice je ešte stále starý plot. Pozemok mal z ľavej časti hraničiaci s pozemkom otcom odporkyne živý plot, ktorý nikdy neodstránili.
V stavebnom konaní ohľadne postavenia dvoch garáží odporkyňa nikdy nemala žiadne výhrady ani námietky, na základe dohody zo dňa 11.07.1973 odporkyňa povolila ešte otcovi svedkyne pripojiť sa ku stavbe garáže naj jej garáž. Plot v záhradnej časti nie je postavený podľa zamerania X.. D. z roku 1996. Zápis oboch garáži na LV bol v rokoch 2004 - 2005, najprv požiadala o pridelenie súpisných čísiel a po ich pridelení došlo k zápisu garáži na LV.
Odporkyňa dňa 01.04.2009 podala návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnila tým, že na prokuratúre prebieha šetrenie ohľadom zmien, ktoré nastali v LV č. XXXX, v k. ú. C., a preto výsledok bude mať zásadný význam pre toto konanie. Okresný súd D. X. uznesením č. k. 14C 118/2001-389 zo dňa 08.06.2009 zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania, proti ktorému odporkyňa podala odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co 330/2009-457 zo dňa 30.09.2009 uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 14C 118/2001-389 zo dňa 08.06.2009 potvrdil. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že základom sporu v predmetnej veci je určenie právneho priebehu hranice medzi pozemkami účastníkov a z predložených listinných dôkazov odporkyne nevyplývajú dôvody, pre ktoré by sa malo konanie prerušiť.
Znalec Ing. X. X. v znaleckom posudku číslo X/XXXX na určenie priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X na jednej strane a par. č. XXXX/ X na druhej strane, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., okres D. 3, uviedol, že dospel k jednoznačnému záveru, že sporná hranica medzi nehnuteľnosťami navrhovateľky a odporkyne sú v katastri nehnuteľností evidované od svojho zamerania v roku 1935, vtedy bola v D. vyhotovená nová katastrálna mapa v mierke 1:1000, ktorá je platná v znení platných zmien, prevažne na podklade geometrických plánov až doposiaľ bez jedinej zmeny. Na priebeh tejto hranice nemali žiadny vplyv ani zmeny zápisov práv k označeným nehnuteľnostiam. Pri určení spornej hranice preto jednoznačne vychádzal z údajov zistených z katastrálnej mapy, predovšetkým z meračského náčrtu z nového mapovania z roku 1935 a z digitálnych údajov podrobných bodov aktuálnej katastrálnej mapy. Všetky existujúce podklady - vytyčovacie náčrty, geometrické plány, zamerania skutočného stavu a podobne môžu byť pri určovaní tejto hranice nápomocné, ale údaje z nich nie sú záväzné pri predmetnom určení priebehu tejto hranice. Dňa 11.03.2010 vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností a zameranie predmetných údajov na zistenie skutočného priebehu hranice. Po vykonanej analýze a potrebných výpočtov dňa 29.03.2010 vytýčil spornú hranicu ortogonálnou metódou z meračskej priamky AB presne identifikovanej v teréne aj v katastrálnej mape, označil a zameral detaily jej priebehu vo väzbe na existujúce oplotenie, respektíve zasahujúcej múriky či múry, s takto určeným priebehom hranice oboznámil účastníkov.
Nadväzne na vykonané vytýčenie hranice znalec vypracoval vytyčovací náčrt, ktorý tvorí prílohu číslo 2 tohto posudku. Náčrt vyjadruje spôsob vytýčenia spornej hranice, ktorá prebieha od bodu číslo 121 - 420 po priamke cez body číslo 6, 5, 4, 328 - 10 k bodu 121 - 416 potom sa lomí z bodu č. 121 - 415, z ktorého sa ďalej lomí po priamke cez body číslo 3, 2, 1 vedie k bodu 121 - 564.
Priebeh hranice podľa katastrálnej mapy je znázornený plnou čiarou, múrik patriaci odporkyni v úseku medzi bodmi 121 - 420 /označených farbou na múriku/ a 328 - 10 /začiatok múru objektu/ je znázornený čiarkovane a v úseku medzi bodmi číslo 6 a 328 - 10 zasahuje do pozemku navrhovateľky postupne od 0 do 10 centimetrov. V úseku medzi bodmi číslo 328 - 10 a 121 - 416 prebieha hranica pozdĺž múrov existujúcich objektov.
V úseku od bodu číslo 3 k bodu č. 121 - 564 sa nachádza existujúce oplotenie patriace odporkyni, zasahujúce do pozemku navrhovateľky a to v rozsahu od 42 centimetrov po 15 centimetrov.
Znalec ďalej uviedol, že X.. D. vykonal vytyčovací náčrt dňa 27.10.1996 a uvedené vytýčenie bolo taktiež na podklade katastrálnej mapy, v ktorej je táto hranica od roku 1935 nezmenená. Vytýčenie X.. D. z 27.10.1996 sa od terajšieho vytýčenia znalcom neodchyľuje. Geometrický plán X.. D. č. XXXXXXXX/ XXX/XX zo dňa 22.11.1996 riešil len prerozdelenie parciel na pozemku navrhovateľky a vonkoncom nerieši zmenu spornej hranice. Z podkladov X.. D. z roku 1996 teda nevyplýva žiadne odlišné vytýčenie spornej hranice, ktoré by mohlo byť ďalšou alternatívou jej priebehu.
Navrhovateľka v podaní zo dňa 13.04.2010 uviedla súdu, že sa stotožňuje s vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý bol určený na priebeh hraníc medzi pozemkami navrhovateľky a pozemkami odporkyne.
V konaní o opravu múru odporkyňa chcela zrealizovať opravu primurovaním na úkor pozemku navrhovateľky. Odporkyňa ale tvrdila, že v danom prípade navrhovateľka neoprávnene užíva časť je pozemku v šírke 20 cm, preto opravu by zrealizovala vlastne na svojom pozemku. V danej veci podľa znaleckého posudku Ing. X. č. X/XXXX bolo potvrdené, že hranica v zmysle vytyčovacieho náčrtu v bodoch 121 - 420 až 121 - 416 prebieha pozdĺž múrov existujúcich objektov, znalec práve naopak poukázal na zásah do pozemku navrhovateľky v niektorých miestach až 10 cm, navrhovateľka akceptuje hranicu tak ako ju vymedzil znalec a je daná aj existujúcimi stavbami. Odporkyňa neoprávnene žiada rozšíriť múr na úkor pozemku navrhovateľky, nakoľko v danom úseku je hranica daná správne, navrhovateľka užíva len to čo jej patrí, žiadnych 20 cm šírky naviac.
Znalec potvrdil, že vytýčenie Ing. D. bolo správne, znalec zakreslil priebeh hranice ako aj faktickú stavbu plotu na rozmedzí pozemkov XXXX/X a XXXX/X. Znalec potvrdil, že odporkyňa zasiahla pri stavbe múru do pozemku navrhovateľky a to v rozpätí od 42 cm - 52 cm teda v niektorých miestach až 0,5 m. Plot teda protiprávne postavila na pozemku navrhovateľky, a preto návrh v časti, v ktorom sa navrhovateľka domáha odstránenia oplotenia z parc. č. XXXX/X, je dôvodný.
Katastrálny úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 05.12.200X č. k. W-XXX/ XXXX-HLO zastavil konanie začaté dňom 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia vydaného odborom životného prostredia Okresného úradu D. 3 pod. č. XXXX/XXXXX-XXX/XXX - E. dňa 18.10.2002, ktorý odkázal N.. V. T. a X.. J. N. na súd a konanie vo veci týkajúcej sa opravy jestvujúceho oporného múru medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. prerušil.
V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že otázku polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami navrhovateľky a X.. J. N., bolo N.. V. T. odporučené Katastrálnym úradom v D. riešiť vytýčením na vlastné náklady znalcom z odboru geodézie a prípadný rozpor riešiť na príslušnom súde, tento postup odporučila aj Komora geodetov a kartografov v odpovedi na sťažnosť N.. T. (list zn. 75/2002-108 z 21.06.2002).
Krajský úrad v Bratislave vzhľadom na časovú náročnosť riešenia problému a stupeň poškodenia oporného múru doporučil PhDr. V. T. zabezpečiť stabilitu tohto múru iným technickým riešením listom zn. W/XXXX/XXXX-X/HLO zo dňa 11.09.2001. Napriek tomu, že v geometrickom pláne prikladanom stavebníčkou k svojim žiadosťami, je nové oplotenie vyznačené v pozemku označenom parc. č. XXXX/ X, stavebníčka uviedla, že stavba bude na pozemku parc. č. XXXX/X, pretože k tomuto pozemku patrí šírka 20 cm z parcely užívanej ako pozemok parc. č. XXXX/X X.. N. a až potom bude dosiahnutý súlad skutočného stavu hranice s právnym stavom. H. N. v zastúpení dcéry X.. J. N. dňa 19.11.2003 uviedla do zápisnice, že s riešením opravného múru dobetónovaním z pozemku parc. č. XXXX/X nesúhlasí, pretože by sa stala nefunkčnou garáž postavená na hranici tohto pozemku. Stavebný úrad nie je kompetentný overiť správnosť zamerania a vytýčenia sporných hraníc.
Odporkyňa v podaní zo dňa 26.11.2010 žiadala súd o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku č. X/XXXX o vzájomne odsúhlasené a pre právne úkony Správou katastra overené číselné údaje (omerné miery vypočítané zo súradníc) z vytyčovacej dokumentácie geodeta X.. N. D. medzi parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Súčasťou znaleckého posudku musí byť kompletná vytyčovacia dokumentácia, navrhovateľke bola darovaná väčšia výmera bez nadobúdacej listiny, v priebehu súdneho sporu Správa katastra uskutočnila zmenu bez správneho konania, vydala rozhodnutie položkou výkazu zmien č. XXX/XX opakovane žiadala, aby Správa katastra pre hl. mesto SR D. zaslala kompletnú dokumentáciu položky zmeny č. 440/02.
Navrhovateľka dňa 30.11.2010 podala návrh na zmenu návrhu, ktorým sa domáhala, aby odporkyni v 1. rade bola uložená povinnosť odstrániť stavbu - oplotenie z pozemku parc. č. XXXX/X záhrady, k. ú. C., obec BA m. č. R. K., okres D. X. a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. X znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveným X.. X. X. od bodu 3 (vzdialenosť od hranice pozemku 42 cm) cez bod 2 (vzdialenosť od hranice pozemku 30 cm) cez bod 1 (vzdialenosť od hranice pozemku 15 cm) k bodu 121 - 564.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-729 zo dňa 13.04.2011 pripustil zmenu návrhu navrhovateľky.
Navrhovateľka v podanom návrhu ďalej uviedla, že hranica medzi pozemkami nebola a nie je sporná, preto protinávrh odporkyne žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Ďalej žiadala zamietnuť protinávrh odporkyne v časti uloženia povinnosti v súvislosti s renováciou oporného múru. Navrhovateľka nikdy nebránila umožneniu renovácie múru odporkyňou, avšak túto rovnako ako aj príslušné úrady žiada vykonať tak, aby bol dodržaný odborný technologický postup a aby renováciou nedošlo k rozšíreniu oporného múru v neprospech pozemku navrhovateľky a súčasne aby sa zabezpečila bezpečnosť a stabilita vykonávanej rekonštrukcie.
Z výsluchu znalca X.. X. X. súd zistil, ž pri vypracovaní znal. posudku č. 1/2010 vychádzal z údajov získaných katastrálnej mapy, z meračského náčrtu, z nového mapovania z roku 1935 a z 3 geometrických plánov Ing. D., Ing. N., geometrického plánu z roku 1958, vytyčovacieho náčrtu Ing. D. z roku 1996, zamerania skutočného stavu Ing. D. z roku 1998, pričom poukázal na tú skutočnosť, že ani jeden z geometrických plánov sa netýkal zmeny spornej hranice účastníkov konania. Výkazy zmien nesúvisia v tomto prípade so zmenou hranice pozemkov.
V roku 1935 keď sa robilo nové katastrálne mapovanie v teréne sa zmerali všetky hranice medzi jednotlivými vlastníkmi pozemkov a výmera pozemkov sa následne vypočítala. Predmetná sporná hranica sa od roku 1935 až dosiaľ nezmenila z právneho hľadiska. Po vykonanej analýze a potrebných výpočtoch dňa 29.03.2010 spornú hranicu vytýčil ortogonálnou metódou na podklade meračskej priamky AB - presne identifikovanej v teréne aj v katastrálnej mape. Pri určení hranice našiel existujúci lomový kameň, ktorý bol počiatočným bodom spornej hranice zo strany ulice pri mapovaní v roku 1935.
Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že odporkyňa v úseku od bodu 3 k bodu č. 121 - 564 vybudovala oplotenie ktoré zasahuje do pozemku navrhovateľky a to v rozsahu od 42 centimetrov až po 15 centimetrov.
Geometrický plán zo dňa 22.11.1996, ako aj vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX X.. N. D. nerieši zmenu spornej hranice, ale len prerozdelenie parciel č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X navrhovateľky, pričom zostala zachovaná pôvodná výmera týchto uvedených parciel. Pôvodná výmera parc. č. XXXX/ X bola XX m2, parc. č. XXXX/X bola XXX m2 t. j. 354 m2. Novým geometrickým plánom boli vytvorené parc. č. XXXX/X o výmere 41 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 190 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 95 m2, čo taktiež predstavuje 354 m2.
Taktiež geometrický plán, ktorý vypracoval X.. N. v roku 2001 riešil len zmenu parciel na pozemku navrhovateľky, pričom sa pôvodná výmera nezmenila, vždy zostala rovnaká. Zdôraznil, že X.. D. týmto geometrickým plánom nevytýčil spornú hranicu. X.. N. Bajza, ktorý dňa 27.10.1996 vyhotovil vytyčovací náčrt tak týmto náčrtom bol určený priebeh spornej hranice účastníkov, ktorý je totožný s vytyčovacím náčrtom znalca, v jeho prípade ide o povolenú odchýlku 5 cm, ktorá je však prípustná až do 14 cm, znalec však uskutočnil presnejšie zameranie, v danom prípade nikdy nedošlo k posunutiu hranice sporných pozemkov.
Oporný múr odporkyne, ktorá žiada jeho renováciu prebieha od bodu 121 - 420 k bodu 328 - 10 v určitom úseku oporný múr zasahuje do pozemku navrhovateľky parc. č. XXXX/X, od bodu 121 - 420 po bod 6 v rozsahu od 14 cm do 0 cm, betónový múrik odporkyne sa nachádza na pozemku odporkyne a navrhovateľka po dĺžke 2,87 m užíva pozemok odporkyne asi od 14 cm po 0 cm. Ďalej oporný múr pokračuje od bodu 6 po bod 5, v ktorom úseku odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky asi od 0 cm do 3 cm. Múr ďalej pokračuje od bodu 5 po bod 4 a v tomto úseku múr odporkyne zasahuje do pozemku navrhovateľky od 3 - 10 cm, múr ďalej pokračuje od bodu 4 k bodu 328 - 10 a v tomto úseku odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky 10 cm. Hranica účastníkov od bodu 328 - 10 k bodu 121
- 416 prebieha hranica pozdĺž múrov existujúcich objektov, hranica je totožná s múrmi objektov a nikto z účastníkov nezasahuje do sporných parciel. V úseku od bodu 121 - 416 k bodu 121 - 415 až po bod 3 odporkyňa zasahuje svojou stavbou do pozemku navrhovateľky v rozmedzí 52 cm až po 42 cm k bodu 3. Znalec ďalej uviedol, že pri odstránení stavby oplotenia z pozemku navrhovateľky č. XXXX/X prichádzajú do úvahy 2 alternatívy:
1. Navrhovateľka bude trvať na návrhu na vypratanie časti pozemku, kde zasahuje odporkyňa do pozemku navrhovateľky. 2. Alebo sa bude rešpektovať skutkový stav v teréne a geometrickým plánom sa vykoná zmena hranice pozemku podľa súčasného oplotenia, k čomu by bolo potrebné uzavretie kúpnej zmluvy. Zároveň by sa geometrickým plánom mohla riešiť aj stavba vlastnícky patriaca odporkyni, ktorá zasahuje do pozemku navrhovateľky v bodoch od 121 - 416 po bod 3. Zdôraznil však tú skutočnosť, že sporná hranica medzi účastníkmi od roku 1935 nebola zmenená, v danom prípade stačí vytyčovací náčrt na určenie priebehu hranice pozemkov. Na otázku odporkyne, či znalec pracoval aj s položkou výkazu zmien 440/02 omerných mier vypočítaných zo súradníc, s ktorými pracoval X.. D., znalec uviedol, že výkaz zmien nikde nerieši zmeny omerných mier.
Odporkyňa návrhom zo dňa 22.08.2011 žiadala súd o prerušenie konania z dôvodu nezákonného založenia listu vlastníctva navrhovateľky na LV č. XXXX, nakoľko podala na Krajskom súde v Bratislave žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C 118/2001-893 zo dňa 05.12.2011 návrh odporkyne na prerušenie konania zamietol, proti ktorému odporkyňa v lehote stanovenej lehote podala odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co 324/2012-1029 zo dňa 31.07.2012 odvolanie odporkyne voči napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol, proti ktorému odporkyňa dňa 18.09.2012 podala dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.07.2014 č. k. 1Cdo 204/2013- 1175 dovolacie konanie zastavil.
Z výpisu z katastra nehnuteľností, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že sú evidované parcely registra C na katastrálnej mape, par. č. XXXX/X o výmere 749 m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 189 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 145 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 17 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých vlastníkom je X.. J. N., ktorá má spoluvlastnícky podiel 1/1.
Z výpisu z katastra nehnuteľností, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že sú evidované parcely registra C na katastrálnej mape, par. č. XXXX/X o výmere 789 m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 106 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo XXXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých vlastníkom je N.. V. T., ktorá má spoluvlastnícky podiel 1/1.
Starosta mestskej časti D. - R. K. podľa ustanovenia § 57 Zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona a podľa § 14 Vyhl. č. 85/1976 Zb. dňa 12.11.1996, Č.j.: Star-2141/96 nemal námietky voči drobnej stavbe
- oploteniu situovaného pozdĺž hranice pozemku par. č. 7027/1 s pozemkami par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, v k. ú. C. s tým, že žiadateľ N.. V. T. mala zabezpečiť vytýčenie hranice pozemkov v teréne oprávnenou inštitúciu a umiestnenie stavby na uvedenej hranici pozemkov na základe vzájomnej dohody susedov. Oplotenie malo pozostávať z betónového múrika so zapustenými kovovými stĺpikmi, na ktorom sa upevní pletivo do výšky 150 cm.
Z protokolu o vytýčenie hranice pozemku zo dňa 28.10.1996 súd zistil, že na žiadosť pani N. bola vytýčená hranica medzi pozemkami par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, v kat. území C., okres D., vytyčovací náčrt č. XXXX. Meranie bolo vykonané ortogonálnou metódou na pevné body a vytýčené body boli stabilizované a overené kontrolnými mierami. Vytýčená hranica pozemkov bola v prírode označená železnými rúrkami.
X.. N. D. autorizovaný geodet a kartograf vyhotovil dňa 28.10.1996 vytyčovací náčrt č. XXXX, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, Okres D. X., obec D., katastrálne územie C. s uvedením, že nové hranice boli v prírode označené železnými rúrkami, ktorý bol úradne overený dňa 31.10.1996 Okresným úradom D. X., katastrálnym odborom.
J. N. dňa 03.10.1997 podľa sťažnosť na Okresný úrad Bratislava III vzhľadom na to, že sa neplnila dohoda susedov z 26.06.1997 ohľadne oplotenia v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/ X a par. č. XXXX/X, v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. zo 07.10.1996 a žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia rekonštrukčných prác.
J. N. dňa 17.08.1998 podala sťažnosť na Miestny úrad D. - R. K. a žiadala o preverenie vydaného stanoviska pre stavebníčku N., nakoľko nesúhlasila s postavením stavby na hranici pozemkov par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia rekonštrukčných prác.
Z písomnej dohody susedov zo dňa 26.06.1997 súd zistil, že bola uzavretá medzi N.. V. T. a J. N., zastúpenou matkou X.. H. N., ktoré sa dohodli na riešení súčasných i perspektívnych stavebných zámerov.
N.. V. T. mala vybudovať na svoj náklad oplotenie v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/ X a par. č. XXXX/X v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. z 27.10.1996 /článok II/.
J. N. súhlasila s tým, aby N.. V. T. na svoj náklad a pri dodržaní stavebných - právnych predpisov renovovala svoj oporný múr, ktorý zo záhradnej časti podopiera stavbu dvojgaráže par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X a za tým účelom umožní aj prístup k múru, ktorý svojim rohom leží na hranici par. č. XXXX/X /čl. III/.
J. N. súhlasila stým, aby N.. V. T. na svoj náklad a v súlade so stavebnými predpismi postavila na svojej par. č. XXXX/X viacúčelovú prístavbu, ktorá bola znázornená v prílohe č. 2b. /čl. IV/.
Obe strany uznali správnosť geometrického plánu Ing. D. č. XXXXXXXX-XXX/XX z 22.11.1996 a súvisiaci vytyčovací náčrt Ing. D. z 27.10.1996 /čl. V/.
Okresný úrad D. X., odbor životného prostredia vo veci sp. zn. XX/XXXXX-XXX/XXX - E.-XX dňa 03.12.1997, v odpovedi na sťažnosť ohľadne rekonštrukcie oplotenia viedol, že vykonal miestne šetrenie, pri ktorom zistil, že stavebníčka nerealizuje stavbu oplotenia pozdĺž hranice par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, na ktorú bolo vydané súhlasné stanovisko starostu MČ D. Nové K. dňa 12.11.1996. Pokiaľ ide o spornú hranicu medzi pozemkom J. N. a N.. V. T., túto je potrebné vzájomne usporiadať na základe dohody a v prípade, že nedôjde k dohode je potrebné vec riešiť cestou súdu.
Okresný úrad D. X., odbor životného prostredia, zn. XXXX/XXXXX-XXX/XXX-EDA-XX dňa 19.04.2002 vydal stavebné povolenie na opravu oporného múru medzi par. č. XXXX/X a XXXX/X, k. ú. C., stavebníkovi N.. V. T.. Stavba sa povolila vykonať z pozemku stavebníka bez vstupu a zásahu do susedného pozemku. Stavbu bolo možné započať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Ak sa so stavebnými prácami nezačne do dvoch rokov od vydania rozhodnutia, rozhodnutie stráca platnosť podľa § 67 Stavebného zákona. Lehota na dokončenie stavby bola určená 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V konaní o povolení opravy oporného múru vzniesla námietky účastníčka konania, vlastníčka susednej nehnuteľnosti X.. J. N. v zastúpení Ing. H. N., ktorými namietala neopodstatnenosť vstupu stavebníka na jej pozemok par. č. XXXX/X, ako i zastavanie časti jej pozemku oporným múrom, poukázala na odborné stanovisko vypracované statikom Ing. Z. J. zo dňa 06.07.2001, ktorý poukázal na to, že oprava oporného múru je technicky možná i z plochy stavebníka a teda zásah do pozemku účastníka konania, ako i zabratie časti pozemku, je nedôvodný.
Stavebný úrad po vyhodnotení námietok sa stotožnil s názorom statika Ing. Z. J., námietkam účastníka vyhovel a povolil vykonanie stavebných prác z pozemku stavebníka.
Z Dohody o podmienkach výstavby garáží zo dňa 11.07.1973 súd zistil, že C. I. povolil V. H. postaviť garáž na hranici pozemkov XXXX/X a XXXX/X s pripojením sa na garáž V. H..
J. N. dňa 11.11.1998 udelila písomný súhlas pani T. na vstup na pozemok a nehnuteľnosť za účelom realizácie zateplenia a fasádnej omietky dvojgaráže.
Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 05.12.2003 č. k. W-203/1348- HLO zastavil konanie začaté dňom 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia vydaného odborom životného prostredia Okresného úradu Bratislava 3 pod. č. 2002/17427-150/151- EDA dňa 18.10.2002, ktorý odkázal PhDr. V. T. a X.. J. N. na súd a konanie vo veci týkajúcej sa opravy jestvujúceho oporného múru medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. prerušil.
Krajský úrad v Bratislave vzhľadom na časovú náročnosť riešenia problému a stupeň poškodenia oporného múru odporučil PhDr. V. T. zabezpečiť stabilitu tohto múru iným technickým riešením listom zn. W/2001/1532-4 HLO zo dňa 11.09.2001. H. N. v zastúpení dcéry X.. J. N. s opravou oporného múru dobetónovaním z par. č. XXXX/X zásadne nesúhlasila, pretože by sa stala nefunkčná garáž postavená na hranici na tomto pozemku. Stavebný úrad nebol kompetentný overiť správnosť zamerania a vytýčenia sporných hraníc.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 28.04.2004, pod č. 328/2004-920 Hia vydal rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie J. T. a N.. V. T. a rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, odboru životného prostredia č. W 2003/1348-24/HLO zo dňa 05.12.2003 potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č. W-2003/1348-24/HLO zo dňa 05.12.2003 zastavil mimoodvolacie konanie začaté dňa 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava 3, odboru životného prostredia č. 2002/17427-150/151-EDA zo dňa 18.10.2002. Krajský úrad po preskúmaní spisového materiálu stavebného úradu mimoodvolacom konaní dospel k záveru, že je dôvodné mimoodvolacie konanie zastaviť z dôvodu, že stavebný úrad postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v právoplatnom rozhodnutí Krajského úradu zo dňa 05.08.2002 a odkázal účastníčky konania PhDr. V. T. a X.. J. N. na súd a prerušil konanie o povolenie opravy oporného múru medzi par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. C., začaté na základe návrhu stavebníčky PhDr. V. T..
Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského úradu vyplynulo, že opravu oporného múru tak ako bola navrhnutá v žiadosti o jej povolenie /rozšírenie múru, jeho dobetónovaním smerom do pozemku parcely číslo XXXX/X/ nebolo možné v celom rozsahu vykonať bez riešenia spornej otázky polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami a bez rozhodnutia o ďalšej existencii alebo odstránení stavby garáže, ktorá je na ňom založená. Otázku polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami PhDr. V. T. a X.. J. N. bolo mu odporučené katastrálnym úradom riešiť vytýčením na vlastné náklady znalcom z odboru geodézie a prípadný spor riešiť na príslušnom súde. Tento postup odporučila aj Komora geodetov a kartografov v odpovedi na sťažnosť PhDr. V. Otázku ďalšej existencie alebo odstránenia garáže, ktorá je predmetom kolaudačného rozhodnutia na návrh X.. J. N. a je založená na opornom múre, t. j. na cudzej stavbe a pozemku musí stavebný úrad posúdiť v kolaudačnom rozhodnutí.
Ďalej uviedol, že ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom v katastrálnom operáte, zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu, podľa § 67 písm. c/ ods. 5 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti katastrálneho zákona.
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 18C 10/06-50 zo dňa 10.10.2006 konanie vo veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastavil. Podaným návrhom sa navrhovateľka N.. V. T. domáhala vydania 12 m2, resp. určenia, že par. č. XXXX/X, nachádzajúca sa v k. ú. C. má výmeru 177 m2. Návrh na začatie konania vzala späť z dôvodu uplatnenia nároku ako vzájomného návrhu v konaní vedenom na tunajšom súde sp .zn. 14C/118/2001.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že čo sa týka spornej hranice oplotenia samotný znalec uviedol, že všeobecne povoľovaná odchýlka je až do 14 cm a v úseku podľa vytyčovacieho náčrtu, ktorý tvorí prílohu č. 2. znaleckého posudku od bodu 3 k bodu 121 - 564 je táto odchýlka presiahnutá na úkor navrhovateľky v rozmedzí od 42 cm až po 15 cm. Na rozdiel od oporného múru, ktorý je z pevného materiálu, v časti ktorej sa navrhovateľka domáha, aby odporkyňa odstránila oplotenie sa jedná o jednoduché pletivo, s minimálnymi nákladmi na jeho odstránenie a danie na úroveň hraníc pozemku tak, ako tieto definoval či už Ing. D., Ing. N. a Ing. X.. Osobne sa zúčastnil obhliadky
nariadenej súdom a videl, že oplotenie pozostáva z kovových tyčí zasadených do zeme, medzi ktorými je pletivová výplň. V prípade, že súd vyhovie návrhu navrhovateľky, tak sa zosúladí skutkový stav s právnym stavom, vzhľadom na to, že ide o zlé susedské vzťahy iná možnosť usporiadania vzťahov medzi účastníkmi neprichádza do úvahy a navyše odporkyňa neuznáva ani závery znaleckého posudku.
K vzájomnému návrhu odporkyne, ktorým sa domáha určenia, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky par. č. XXXX/X, par. XXXX/X a pozemkom odporkyne par. č. XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. N. D. zo dňa 27.10.1996 a geometrického plánu č. XXXXXXXX/XXX/XX Ing. N. D. z 12.11.1996 uviedol, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem nakoľko aj podľa súdnej praxe v prípade sporných hraníc sa vlastne jedná o spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v prípade, že by súd vyhovel návrhu, takýto výrok musí byť spôsobilý na zápis v katastri nehnuteľnosti, je zjavné, že takto formulovaný petit nie je spôsobilý na zápis, navyše aj súdny znalec X.. X. potvrdil, že zamerania X.. N. D. aj X.. N. sú v poriadku, ani jedna strana ich nerozporuje, problém je len faktické postavenie plotu, ktorý nezodpovedá tomuto zameraniu, čo je predmetom návrhu navrhovateľky.
K vzájomnému návrhu odporkyne o uloženie povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyni 1/ a 2/ renováciu ich oporného múru zo svojho pozemku par. č. XXXX/X, resp. z par. č. XXXX/X uviedol, že v správnom konaní na stavebnom úrade bola riešená táto povinnosť, správny orgán zamietol návrh odporkyne na uloženie povinnosti navrhovateľke umožniť opravu oporného múru v zmysle projektu, ktorý predložila odporkyňa, nakoľko správny orgán vyhodnotil, že by tým došlo k rozšíreniu oporného múru na úkor pozemku navrhovateľky, pričom rekonštrukcia oporného múru si vyžaduje spevnenie práve z pozemku odporkyne, zo strany navrhovateľky je potrebné len zarovnať otvory v múre. Poukázal na rozhodnutie Ministerstva výstavby Regionálneho Rozvoja č. 328/2004 zo dňa 06.05.2004, stavebný úrad, ktorý odkázal účastníkov na súdne konanie kvôli spornej hranici, oporný múr nie je zrekonštruovaný, ďalej poukázal na znalecký posudok v tom zmysle, že oporný múr s minimálnymi odchýlkami 5 - 14 cm prebieha po hranici pozemkov. V prípade, že by sa mal rozšíriť oporný múr zo strany navrhovateľky, tak by išlo o zásah do jej vlastníckych práv, z predložených odborných vyjadrení Ing. Z. J. vyplýva, že „zosilnenie múrov sa dá vykonať zo strany H. ul. XX, čo je pozemok odporkyne. Zo strany H. ul. XX je nutné obnoviť resp. vytvoriť omietku alebo obklad“, stavebný úrad sa stotožnil s návrhom Ing. J.. Uvedený vzájomný návrh žiadal zamietnuť, nakoľko sama navrhovateľka vo výpovedi pred súdom deklarovala, že umožní odporkyni zrealizovať opravu múru zo svojho pozemku, ale tak ako to navrhol Ing. Z. a nie v zmysle dokumentácie, ktorú predložila odporkyňa v stavebnom konaní, v ktorom požaduje zosilnenie múru zo strany navrhovateľky.
Dňa 06.08.2013 vydal stavebný úrad Bratislava - Nové Mesto rozhodnutie, ktorým povolil navrhovateľke rekonštrukciu a dostavbu rod. domu na H. ul. č. XX v D., rozhodnutie nie je právoplatné z toho dôvodu, že odporkyňa podala odvolanie, z uvedeného dôvodu sa ani nemôžu vykonávať žiadne búracie stavebné práce, navrhovateľka rešpektuje tú skutočnosť, že rozhodnutie nie je do dnešného dňa právoplatné. Navyše uviedol, že všetky stavebné a búracie práce sa budú uskutočňovať len na pozemku navrhovateľky a to par. č. XXXX/X, X, X, X v k. ú. C..
Odporkyňa na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedla, že navrhovateľka si sama objednala Ing. N. D., nereklamovala prácu a vtedajší vlastník protokol o vytýčení hranice podpísal, t. z. že takto vytýčená hranica bola právnym stavom v čase darovania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky. Pôvodná advokátka JUDr. D. dokonca do spisu doručila návrh povolený pod č. XXX/XX zo dňa 20.01.1997, kde v overovacej doložke Správy katastra, pod položkou výkazu zmien XXX/XX sa záväzne do operátu katastra dostávajú položky vklad darovacej zmluvy pod spomínaným č. 242/97 a záznam kompletnej vytyčovacej dokumentácie overenej pre Správu katastra pod č. Z326/97 a pracovník, ktorý ten vklad povolil je Ing. K. H. dňa 27.05.1997. Poukázala na dohodu susedov zo dňa 26.06.1997, ktorou neboli porušené procesné ani hmotnoprávne ustanovenia O.s.p ani Obč. zák., teda nebol porušený zákon. V bode 5 dohody zúčastnené strany potvrdili „obe strany uznávajú správnosť geometrického plánu Ing. D. z roku 1996 a súvisiaci vytyčovací náčrt“. V zákonnej lehote zákonným písomným spôsobom nikdy dohodu susedov nezrušili. To, že právny úkon spĺňa kritéria záväzného aktu podpísali právny zástupcovia oboch strán, ktorí túto dohodu štylizovali a pred nimi bola podpísaná. Za navrhovateľku to bola JUDr. D. a za odporkyňu JUDr. T. N.. Právne stanovisko je založené v spise. Na pojednávaní dňa 08.09.2011 predložila súdu vyjadrenie riaditeľky Správy katastra X.. F. zo dňa 03.12.2002, v ktorom odpovedá v zmysle Zákona č. 211/2000 Z.z., že „vytyčovací náčrt a geometrický plán X.. D. boli v čase overenia platné“. Kataster oznámil stratu vytyčovacej dokumentácie Ing. D., a preto žiadala súd o súčinnosť,
aby poskytol predmetné listiny na rekonštrukciu spisu. Na katastrálnom úrade napadla stratu s tým, že ak sa strata potvrdí, znamená, že celý operát katastra ako aj darovacia zmluva je neplatná. Ing. X. na otázku, či pracoval so súradnicami Ing. D. odpovedal, že áno, ale potvrdil, že znalecký posudok vypracoval podľa GP č. 27 z roku 2001 Ing. S., predmetný geometrický plán na môj podnet súd žiadal od Správy katastra, ktorý nevyhovel. Minulý rok požiadala riaditeľku katastrálnej inšpekcie o prešetrenie tohto geometrického plánu, čo odmietla.
Taktiež požiadala, rovnako Komoru geodetov o prešetrenie údajov v tomto geometrickom pláne a potvrdili jej, že súradnice, ktoré nie sú zhodné s Ing. D., dostal geodet od Správy katastra. Žiadala o to z toho dôvodu, že dokázateľne je objekt dvojgaráže zakreslený v štátnom mapovom diele katastrálnej mape bez zamerania účelovo pod poľným náčrtom 043/74 autorka D. a F.. Správa katastra túto skutočnosť obhajuje tzv. reambuláciou, v danom prípade reambulácia bol úplný nezmysel, pretože majetkové pomery nehnuteľnosti majú známych vlastníkov min. 80 rokov a stavba nedokončená bola v právnom režime stavebného úradu a zákres uskutočnený na základe 3 bodov - rohov stavby bol uskutočnený na právnu hranicu pozemkov hoci v skutočnosti tak postavený nie je.
Žiadala súd, aby vyžiadal od Správy katastra informáciu, prečo sa zmenili súradnice v priebehu súdneho sporu vytyčovacej dokumentácie Ing. N. D. zo dňa 22.02.1996 a 27.10.1996 (náčrt a geometrický plán), do súdneho spisu sa zo strany navrhovateľky, zo strany právneho zástupcu navrhovateľky a dokonca aj zo strany katastra dostala listina zameranie skutkového stavu parciel XXXX/X, X, X, X, X, zo dňa 04.06.1998 vypracovaná Ing. D., neoverená s uvedením, že zasahuje do pozemku navrhovateľky. Mala za to, že geodet upravil graficky náčrt tak, že z rodinného domu XXXX/X vyhryzol pol metra, aby mohol vtesnať skutočné miery neprávnej stavby t. č. odcudzenej vlastníčke I. a jej manželovi. Opakovane žiadala o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku vyhotoveného presne podľa právoplatných uznesení súdu o predmete sporu podľa vytyčovacej dokumentácie Ing. D..
Vzájomné návrhy, ktoré v predmetnom konaní navrhla, vychádzajú zo záverov znaleckého posudku a nároky účastníkov sa od toho odvíjajú, preto navrhla vo veci vykonať kontrolný znalecký posudok aj k sporu o určenie hranice medzi pozemkami účastníkov, ktorá prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu Ing. N. D. z 27.10.1996 a GP z 12.11.1996. Zároveň poukázala na skutočnosť a to lomový kameň, ktorý je uvedený v znaleckom posudku aj v ohliadke, že existuje 20 cm od oporného múru odporkyne, ktorý chce rekonštruovať, ktorý sa týka vzájomného návrhu č. 2. Rekonštrukcia oporného múru v právnom stave je prerušená asi od roku 2001.
Navrhla výsluch svedka Z. J., ktorý vypracoval statický posudok ohľadne rekonštrukcie oporného múru. Ďalej uviedla, že rozhodnutie vydané m. č Bratislava - R. K. zo dňa 06.08.2013, ktorým bola povolená rekonštrukcia dostavba rodinného domu navrhovateľky nie je v súčasnej dobe právoplatné. V tejto chvíli navrhovateľka nerobí búracie ani stavebné práce na spornej hranici.
Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.12.1996 súd zistil, že bola uzavretá medzi darcami C. I. a K. I. a obdarovanou J. N..
Darca C. daroval obdarovanej celý svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti 1, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., obec D., a to parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 746 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 82 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 272 m2 a dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X.
Darkyňa K. I. darovala obdarovanej celý svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti 1/2, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., obec D., a to parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 746 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 82 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 272 m2 a dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X.
Okresný úrad Bratislava III, katastrálny odbor, povolil vklad darovacej zmluvy pod č. V XXX/XX zo dňa 27.05.1997. Účastníci sa dohodli na zriadení vecného bremena, práva doživotného bývania pre C. I. a K. I., užívania 2 izbového bytu nachádzajúceho sa na prízemí nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, súpisné č. XXXX, k. ú. C. a užívania prístupových ciest do predmetného domu.
Správa katastra pre hl. mesto SR D. dňa 10.01.2011 a dňa 21.07.2011 zaslala súdu požadované podklady odporkyňou.
Kópie pozemnoknižných vložiek č. XXXX, XXXXX, geometrického plánu č. C-XXX-XXX-XXX-XX použitého k zápisu do PK vložky č. XXXX, mapy určeného operátu č. K meračského náčrtu č. XXX, kópiu originálu a výpis LV č. XXXX, kópie listín, ktoré slúžili ako podklady k zápisu zmien na uvedenom LV a ktoré boli evidované v zbierke listín pod položkami výkazu zmien 451/97, 440/02, 76/05, 6537/08, kópiu výkazu zmien za rok 1989 k položke č. XXX k. ú. C.. Zároveň bola súdu zaslaná kópia žiadosti o opravu chyby N.. V. T., podanej na Správu katastra dňa 14.11.2009, registrovanej pod číslom X-1230/09 spolu s kópiami, rozhodnutie katastrálneho úradu v D. pod číslom Xo 74/2010-He zo dňa 18.06.2010 a ostatné dokumenty evidované pod číslom X-138/10.
Okresný úrad Bratislava III, dňa 18.02.1998 vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil používať oporný múr pri rodinnom dome na H. ul. č. XX v D., parc. č. XXXX/X, 7, k. ú. C. na účel zabezpečenia zosuvu pôdy vo svahovitom teréne stavebníčke N.. V. T..
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v oznámení dňa 12.01.2010 uviedla, že prešetrením listinných dôkazov zistila, že hranica pôvodných pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X boli prevzaté v operáte katastra nehnuteľností z pôvodného operátu, čo dokazujú omerné miery a výmery pozemkov, ktoré neprekračujú krajné dovolené odchýlky.
Na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. C., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným geodetickou firmou v ELVÉ boli zamerané pozemky registra C-KN registra parc. č. XXXX/X vo výmere 41 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 190 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 96 m2, spolu s pozemkom parc. č. XXXX/X vo výmere 746 m2, čo činí spolu X.XXX m2, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy povolenej pod číslom C. zo dňa 27.05.1997, kedy prešli v celosti do vlastníctva J. N., zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C. pod položkou výkazu zmien XXX/XX. Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným X.. S. N., boli zamerané pozemky registra C-K N parc. č. XXXX/X o výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/ X vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 740 m2, čo spolu činí 1.100 m2, bez zmeny hranice s pozemkom parc. č. XXXX/X, zapísané v katastri nehnuteľností položkou výkazu zmien XXX/XX.
Geometrickým plánom č. 16/2002, vyhotoveným X.. S. N., boli zamerané pozemky registra C-KN, parc. č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 145 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 749 m2, parc. č. 7036/8 vo výmere 17 m2, čo spolu činí 1.100 m2 z dôvodu zamerania skutočného stavu, bez zmeny hranice s pozemkom parc. č. 7027/1, zapísané v operete katastra nehnuteľností položkou výkazu zmien 76/05.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práve a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 127 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Podľa § 55 ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu ohlásenia drobnej stavby /Stavebný zákon/, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 55 ods. 2 písm. a/ cit. zák., ohlásenie stavebnému úradu postačí, pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
Podľa § 57 ods. 1 Zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu ohlásenia drobnej stavby /Stavebný zákon/, stavebník (§ 139 ods. 3) drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich uskutočnenie vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Podľa § 57 ods.2 , cit. zák., drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. Udržiavacie práce môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do 30 dní odo dňa ohlásenia neurčí, že tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu.
Podľa § 57 ods.3, cit. zák., za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.
Podľa § 3 písm. b/ Vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb., o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení účinnom ku dňu ohlásenia drobnej stavby , za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.
Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl., v ohlásení drobnej stavby stavebník uvedie: a) druh, rozsah, účel a miesto stavby a jednoduchý technický opis jej uskutočnenia, b) druh a parcelné číslo pozemku podľa evidencie nehnuteľností, doklad, ktorým preukáže vlastnícke alebo iné právo k pozemku, c) kto bude stavbu uskutočňovať a či sa na jej uskutočnenie majú použiť susedné nehnuteľnosti, prípadne vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., k ohláseniu drobnej stavby pripojí stavebník jednoduchý situačný náčrt podľa pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností s vyznačením umiestnenia stavby na pozemku a hraníc medzi susednými pozemkami s polohou stavieb na nich. Náčrt sa predkladá vo dvoch vyhotoveniach, pokiaľ nie je príslušným orgán obce, predkladá sa v troch vyhotoveniach.
Podľa § 67c ods. 5 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.
Vlastnícke právo je základným vecným právom, je realizáciou jedného zo základných ľudských práv zabezpečených a chránených čl. 20 Ústavy SR. Právo vlastniť majetok podľa čl. 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd sa vzťahuje iba na vlastníctvo už nadobudnuté, existujúce a nie iba na tvrdený nárok naň, podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 115/1994. Obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, právo vec užívať, právo požívať plody veci a jej úžitky a právo s vecou nakladať.
Základnou podmienkou úspechu návrhu na vypratanie nehnuteľnosti (reivindikačnej žaloby) je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky a ďalej, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je navrhovateľka aktívne vecne legitimovaná domáhať sa ochrany, ktorá jej ako vlastníkovi prislúcha. Zákon poskytuje súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva a umožňuje mu domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neoprávnene zadržuje, pri nehnuteľnostiach môže takto poškodený vlastník žiadať o vypratanie, odstránenie nehnuteľnosti.
Navrhovateľka v konaní preukázala, že je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu, ktorým sa domáhala odstránenia stavby - oplotenia odporkyňou z pozemku par. č. XXXX/X, záhrady, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec D., okres D., a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 1/2010 vyhotoveného Ing. X., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., na ktorom sú evidované parcely registra C, par. č. XXXX/X o výmere 749 m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 189 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 145 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 17 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých výlučným vlastníkom je X.. J. N., ktorej spoluvlastnícky podiel 1/1.
Odporkyňa je vlastníkom susediaceho pozemku navrhovateľky, je pasívne vecne legitimovaná, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z katastra nehnuteľností, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., z výpisu LV č. XXXX, na ktorom sú evidované parcely registra C, par. č. XXXX/ X o výmere 789 m2, záhrady, par. č. XXXX/X o výmere 106 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere 20 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné číslo XXXXX na par. č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súp. č. XXXXX na par. č. XXXX/X, ktorých vlastníkom je N.. V. T., ktorá má spoluvlastnícky podiel 1/1.
Medzi účastníkmi bola sporná tá skutočnosť, či oplotenie vybudované odporkyňou medzi pozemkom navrhovateľky par. č. XXXX/X, záhrady v k. ú. C. a pozemkom odporkyne par. č. XXXX/X záhrady, v k. ú. C. zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky do par. č. XXXX/X nachádzajúceho sa k. ú. C..
V konaní mal súd preukázané, že Starosta mestskej časti D. - R. K. podľa ustanovenia § 57 Zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona a podľa § 14 Vyhl. č. 85/1976 Zb. dňa 12.11.1996, Č.j.: Star-2141/96 nemal námietky voči drobnej stavbe - oploteniu situovaného pozdĺž hranice pozemku par. č. XXXX/X s pozemkami par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X v k. ú. C. s tým, že N.. V. T. mala zabezpečiť vytýčenie hranice pozemkov v teréne oprávnenou inštitúciou a umiestnenie stavby na uvedenej hranici pozemkov na základe vzájomnej dohody susedov. Oplotenie malo pozostávať z betónového múrika so zapustenými kovovými stĺpikmi, na ktorom sa upevní pletivo do výšky 150 cm.
N.. V. T. a J. N., zastúpenou matkou X.. H. N. uzatvorili písomnú dohodu susedov dňa 26.06.1997, v ktorej sa dohodli na riešení súčasných i perspektívnych stavebných zámerov. N.. V. T. mala vybudovať na svoj náklad oplotenie v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. z 27.10.1996 /článok II/. J. N. súhlasila s tým, aby N.. V. T. na svoj náklad a pri dodržaní stavebných - právnych predpisov renovovala svoj oporný múr, ktorý zo záhradnej časti podopiera stavbu dvojgaráže par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X a za tým účelom umožní aj prístup k múru, ktorý svojim rohom leží na hranici par. č. XXXX/X /čl. III/.
J. N. súhlasila s tým, aby N.. V. T. na svoj náklad a v súlade so stavebnými predpismi postavila na svojej par. č. XXXX/X viacúčelovú prístavbu, ktorá bola znázornená v prílohe č. 2b. /čl. IV/.
Obe strany uznali správnosť geometrického plánu X.. D. č. XXXXXXXX-XXX/XX z 22.11.1996 a súvisiaci vytyčovací náčrt X.. D. z 27.10.1996 /čl. V/.
J. N. dňa 03.10.1997 však podala sťažnosť na Okresný úrad Bratislava III vzhľadom na to, že sa neplnila dohoda susedov z 26.06.1997 ohľadne oplotenia v záhradnej časti medzi par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/
X a par. č. XXXX/X, v zmysle vytyčovacieho náčrtu X.. D. zo 07.10.1996 a žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia rekonštrukčných prác.
J. N. dňa 17.08.1998 podala sťažnosť na Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto a žiadala o preverenie vydaného stanoviska pre stavebníčku N.. V. T., nakoľko nesúhlasila s postavením stavby na hranici pozemkov par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia rekonštrukčných prác.
Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia vo veci sp. zn. 97/12516-150/151-EAD-62 dňa 03.12.1997, v odpovedi na sťažnosť ohľadne rekonštrukcie oplotenia uviedol, že vykonal miestne šetrenie, pri ktorom zistil, že stavebníčka nerealizuje stavbu oplotenia pozdĺž hranice par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, na ktorú bolo vydané súhlasné stanovisko starostu MČ D. dňa 12.11.1996. Pokiaľ ide o spornú hranicu medzi pozemkom J. N. a N.. V. T., túto je potrebné vzájomne usporiadať na základe dohody a v prípade, že nedôjde k dohode je potrebné vec riešiť cestou súdu.
Podľa súdnej praxe, ak stavebník postaví stavbu na cudzom pozemku, zasiahne do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, nakoľko vlastník pozemku nemôže sčasti alebo úplne užívať svoj pozemok. V prípade, ak vlastník pozemku s takýmto obmedzením svojho vlastníckeho práva súhlasí, stavbu, ktorú postaví stavebník na cudzom pozemku, možno považovať za stavbu oprávnenú. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti, rozsah tohto presahu nie je významný, súd môže rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné, pričom nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúci súhlas orgánu obce o stavbe. V danom prípade ide o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby.
Pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky, zo znaleckého posudku č. 1/2010 X.. X. X., znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorého súčasťou bol vytyčovací náčrt zo dňa 29.03.2010 mal súd preukázané, že odporkyňa vybudovala oplotenie, ktoré zasahuje do pozemku navrhovateľky, v úseku od bodu 3 k bodu č. 121 - 564 v rozmedzí od 42 cm až po 15 cm.
Z vyjadrenia súdneho znalca Ing. X. X. mal súd preukázané, že v roku 1935 keď sa robilo nové katastrálne mapovanie v teréne, zamerali sa všetky hranice medzi jednotlivými vlastníkmi pozemkov a výmera pozemkov sa následne vypočítala. Predmetná sporná hranica sa od roku 1935 až doposiaľ nezmenila z právneho hľadiska. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z údajov získaných z katastrálnej mapy, geometrických plánov a výkazy zmien nesúviseli so zmenou hranice pozemkov. Geometrický plán zo dňa 22.11.1996, ako aj vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX Ing. N. neriešil zmenu spornej hranice, ale len prerozdelenie parciel č. XXXX/XX a par. č. XXXX/X, pozemkov navrhovateľky, pričom zostala zachovaná pôvodná výmera týchto uvedených parciel. Pôvodná výmera par. č. XXXX/X bola 82 m2, par. č. XXXX/X bola 272 m2 t. j. 354 m2. Novým geometrickým plánom boli vytvorené par. č. XXXX/X o výmere 41 m2, par. č. XXXX/X o výmere 27 m2, par. č. XXXX/X o výmere 190 m2, par. č. XXXX/X o výmere 95 m2, čo taktiež predstavuje 354 m2.
Taktiež geometrický plán, ktorý vypracoval Ing. N. v roku 2001 riešil len zmenu parciel na pozemku navrhovateľky, pričom sa pôvodná výmera nezmenila, vždy zostala rovnaká. Zdôraznil, že Ing. D. týmto geometrickým plánom nevytýčil spornú hranicu. Ing. N. D., ktorý dňa 27.10.1996 vyhotovil vytyčovací náčrt, týmto náčrtom bol určený priebeh spornej hranice účastníkov, ktorý je totožný s vytyčovacím náčrtom znalca, v jeho prípade ide o povolenú odchýlku 5 cm, ktorá je však prípustná až do 14 cm, znalec však uskutočnil presnejšie zameranie a v danom prípade nikdy nedošlo k posunutiu hranice sporných pozemkov.
Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z písomného vyjadrenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 10.01.2011, ktorá zaslala súdu na požiadanie odporkyne podklady k zápisu zmien na LV č. XXXX, rozhodnutia katastrálneho úradu, rozhodnutia správy katastra o ostatné dokumenty. Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v oznámení dňa 12.01.2010 uviedla, že z výsledkov šetrenia vyplynulo, že hranica pôvodných pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X bola prevzatá v operáte katastra nehnuteľností z pôvodného operátu, čo dokazujú i uvedené omerné miery a výmery pozemkov, ktoré neprekračujú krajné dovolené odchýlky.
Na LV č. XXXX, k. ú. C., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveným geodetickou firmou v ELVÉ boli zamerané pozemky registra C-KN registra parc. č. XXXX/X vo výmere 41 m2, parc. č. XXXX/ X vo výmere 27 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 190 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 96 m2, spolu s pozemkom parc. č. XXXX/X vo výmere 746 m2, čo činí spolu 1.100 m2, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy povolenej pod číslom V - XXX/XX zo dňa 27.05.1997, kedy prešli v celosti do vlastníctva J. N. zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., pod položkou výkazu zmien 451/97.
Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným Ing. S. N., boli zamerané pozemky registra C-KN parc. č. XXXX/X o výmere 44 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 26 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 101 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 740 m2, čo spolu činí 1.100 m2, bez zmeny hranice s pozemkom parc. č. XXXX/X, zapísané v katastri nehnuteľností položkou výkazu zmien 440/02.
Geometrickým plánom č. 16/2002, vyhotoveným Ing. S. N., boli zamerané pozemky registra C-KN, parc. č. XXXX/X vo výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 145 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 749 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 17 m2, čo spolu činí 1.100 m2, z dôvodu zamerania skutočného stavu, bez zmeny hranice s pozemkom parc. č. XXXX/X, zapísané v operáte katastra nehnuteľností položkou výkazu zmien 76/05.
Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu začala dňa 04.11.2009 z podnetu PhDr. V. T. katastrálne konanie vo veci návrhu na opravu zákresu hranice pozemku par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, 5 vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, v k. ú. C.. Rozhodnutím zo dňa 24.2.2010 pod sp. zn. č. X-XXXX/XX-SPI predmetnému návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte nevyhovela, nakoľko šetrením bolo zistené, že údaje katastra sú v súlade s listinami predloženými správe katastra.
Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. Xo 74/2010-He zo dňa 18.06.2010 odvolanie účastníčky konania PhDr. V. T. o oprave chyby v katastrálnom operáte zamietol a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. X-XXXX/XXXX-SPI zo dňa 24.02.2010 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k predmetnej problematike v roku 2001 na Katastrálnom odbore Krajského úradu v Bratislave boli riešené sťažnosti PhDr. V. T., ktorá namietala omerné miery predmetných parciel, sťažnosti boli prešetrené a kvalifikované ako neopodstatnené v liste zo dňa 15.11.2001 a zo dňa 07.02.2002 s uvedením, že nie je v kompetencii správy katastra znovu zameriavať a vytyčovať hranice pozemkov.
Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím zo dňa 15.03.2010 pod sp. zn. č. X-138/2010-SPI vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte, ktoré sa začalo dňa 01.02.2010 z podnetu PhDr. V. T. na opravu zákresu hranice pozemkov p. č. XXXX/X, 7, vedených na LV č. XXXX, k. ú. C., nevyhovela.
V posudzovanej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že uvedená hranica medzi pozemkami účastníkov nebola ani v minulom období sporná, až v súvislosti s vybudovaním nového oplotenia odporkyňou vzhľadom na to, že odporkyňa nerealizovala stavbu oplotenia na svojom pozemku, preto navrhovateľka žiadala o vykonanie kontroly a zastavenia prác na stavebnom úrade. Oplotenie vybudované odporkyňou je postavené na hranici susediacich pozemkov a časť oplotenia zasahuje do pozemku navrhovateľky, odporkyňa teda bez akéhokoľvek právneho titulu zabrala časť pozemku do svojho užívania, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Keďže oplotenie vybudované odporkyňou zasahuje na cudzí pozemok, pozemok navrhovateľky, rozsah presahu pritom nie je významný, treba mať za to, že na cudzom pozemku je zriadená časť stavby a v takom prípade sa navrhovateľka ako vlastník pozemku môže domáhať proti odporkyni ochrany a domáhať sa odstránenia časti stavby, oplotenia z predmetného pozemku, nakoľko aj iba čiastočné zriadenie stavy na cudzom pozemku obmedzuje vlastníka pozemku vo výkone vlastníckeho práva. Vybudované oplotenie odporkyňou nebolo ani v rámci povolenej odchýlky 14 cm, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z vyjadrenia súdneho znalca, nakoľko zásah do pozemku navrhovateľky bol v jednotlivých bodoch uvedených vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku od bodu 3 k bodu 121 - 564 v rozmedzí od 42 cm až po 15 cm, teda bol väčší ako 14 cm, podľa § 56 až § 57 Vyhl. č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon.
Navrhovateľka nikdy v konaní neuviedla, že dala súhlas odporkyni na vybudovanie oplotenia tak, aby časť oplotenia zasahovala do jej pozemku, práve naopak oplotenie, ktoré zasahovalo do jej pozemku odmietala na stavebnom úrade. Hranica susediacich pozemkov, kadiaľ vedie oplotenie sporná nie je, táto nebola zmenená, nie je potrebné ju rekonštruovať, pôvodná hranica zmenená nebola, priebeh hranice nie je sporný, práve odporkyňa tým, že vybudovala nové oplotenie zasiahla do vlastníckych práv navrhovateľky a došlo by k posunutiu hranice, a preto dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne.
Účelnosť odstránenia stavby je treba hodnotiť objektívne, s prihliadnutím na všetky okolnosti. Oplotenie pozostáva z kovových tyčí zasadených do zeme, medzi ktorými je pletivová výplň, jedná sa o minimálne náklady na jeho odstránenie a danie na úroveň hraníc pozemku, aby sa tak zosúladil skutkový stav s právnym stavom. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z vyjadrenia súdneho znalca Ing. X., ktorý uviedol, že pri odstránení stavby oplotenia z pozemku navrhovateľky prichádzajú do úvahy dve alternatívy, navrhovateľka bude trvať na návrhu na vyprataní časti pozemku, kde zasahuje odporkyňa do pozemku navrhovateľky, alebo sa bude rešpektovať skutkový stav v teréne a geometrickým plánom sa vykoná zmena hranice pozemku podľa súčasného oplotenia, k čomu je potrebné uzavretie kúpnej zmluvy, geometrickým plánom by sa mohla riešiť aj stavba vlastnícky patriaca odporkyni, ktorá zasahuje do pozemku navrhovateľky v bodoch od 121 - 416 po bod 3, pričom súd poukazuje na to, že odporkyňa neuznáva závery znaleckého posudku a navrhovateľka trvá na podanom návrhu. Vzhľadom na zlé susedské vzťahy, preto iná možnosť usporiadania vzťahov medzi účastníkmi ani neprichádza do úvahy.
Súd na návrh odporkyne nenariadil doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom za účelom priebehu hranice pozemkov z dôvodu, že súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2010 vychádzal z údajov získaných z katastrálnej mapy, meračského náčrtu, z nového mapovania z roku 1935, z troch geometrických plánov X.. D., X.. N., z geometrického plánu z roku 1958, pričom ani jeden z geometrických plánov sa netýkal zmeny spornej hranice pozemkov účastníkov. Výkazy zmien, na ktoré poukazovala odporkyňa nesúvisia so zmenou hranice pozemkov, výkaz zmien nerieši zmeny omerných mier, poľný náčrt č. 043 z decembra 1974 autorky D. -F. a geometrický plán X.. K. C., na ktorý poukazovala odporkyňa, znalec uviedol, že nebol potrebný, predmetná sporná hranica sa od roku 1935 až doposiaľ nezmenila z právneho hľadiska, Ing. N. D., ktorý dňa 27.10.1996 vyhotovil vytyčovací náčrt, týmto náčrtom bol určený priebeh spornej hranice účastníkov, ktorý je totožný s vytyčovacím náčrtom znalca.
Súd poukazuje aj na vyjadrenie Krajského úradu v Bratislave, odbor životného prostredia, ktorý v rozhodnutí č. W-XXXX/XXXX-XX/HLO zo dňa 05.12.2003 uviedol, že ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte, zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu, podľa § 67 písm. c/ ods. 5 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti /katastrálny zákon/.
Súd na návrh odporkyne nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ing. Z. J., ktorý vypracoval statický posudok ohľadne rekonštrukcie oporného múru na návrh navrhovateľky v správnom konaní, ktorým poukázal na to, že oprava oporného múru je technicky možná i z pozemku stavebníka PhDr. V. T., s ktorým záverom sa stotožnil aj stavebný úrad /rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III, odbor životného prostredia, zn. 2001/12254-150/151-EDA-14 dňa 19.04.2002/,ďalej súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním informácie zo Správy katastra Bratislava, t.j. Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, prečo boli zmenené súradnice Ing. D. v zmysle vytyčovacieho náčrtu z 27.10.1996, Geometrického plánu z 12.11.1996 spolu so zaslaním záznamu podrobného merania zmien z roku 1996 vzhľadom na to, ide o také dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplynuli z doterajšieho priebehu konania, ktoré súd považoval za nadbytočné a ich vykonanie nie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci / vyjadrenia a listinné dôkazy Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu /.
Súd vzájomný návrh odporkyne o určenie, že hranica medzi pozemkami navrhovateľky par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/X a pozemkom odporkyne par. č. XXXX/X prebieha v zmysle vytyčovacieho náčrtu Ing. N. D. zo dňa 27.10.1996 a geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX Ing. N. D. z 12.11.1996 zamietol z dôvodu, že žaloba o určenie hranice pozemku je druhom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p., je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Táto žaloba je svojou podstatou vlastníckou žalobou, jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechu
v súdnom konaní o tejto vlastníckej žalobe je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku, ktorého sa žaloba týka.
Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je sporná, podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku, preto súd riešil priebeh spornej hranice pozemku. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že predmetná hranica pozemkov sa od roku 1935 až doposiaľ nezmenila z právneho hľadiska, hranica susediacich pozemkov kadiaľ vedie oplotenie sporná nie je, táto nebola zmenená, nie je potrebné ju rekonštruovať, uvedená hranica medzi pozemkami účastníkov nebola ani v minulom období sporná, až v súvislosti s vybudovaním nového oplotenia odporkyňou, ktorá zabrala bez akéhokoľvek právneho titulu do svojho užívania pozemok vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, zasiahla do jej vlastníckeho práva, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 1/2010 a na priebeh tejto hranice nemali žiadny vplyv ani zmeny zápisov práv k označeným nehnuteľnostiam, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z vyjadrenia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, taktiež návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte N.. V. T. nevyhovela, nakoľko šetrením bolo zistené, že údaje katastra sú v súlade s listinami predloženými správe katastra.
V danom prípade odporkyňa nepreukázala ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení hranice pozemku, pretože medzi vlastníkmi susedných pozemkov nedošlo k nezrovnalostiam ohľadom hraníc ich pozemkov. Odporkyňa nie je vlastníkom pozemku, do ktorého sa neoprávnene zasiahlo, práve odporkyňa zasiahla do vlastníckeho práva navrhovateľky X.. J. N., a to v časti označenej vo vytyčovacom náčrte, ktorý tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 1/2010 vyhotoveného Ing. X. X., navrhovateľka je výlučným vlastníkom pozemku par. č. XXXX/X, záhrady, zapísanom na LV č. XXXX, okres: D. X., obec: BA - m. č. R. K., katastrálne územie: C., a z uvedených dôvodov sa odporkyňa nemohla touto žalobou domáhať súdnej ochrany.
Súd vzájomný návrh odporkyne o uložení povinnosti navrhovateľke umožniť odporkyni 1/ a 2/renováciu oporného múru zo svojho pozemku par. č. XXXX/X alebo z par. č. XXXX/X ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol (odporkyňa ani neupravila návrh vo vzťahu k odporkyni 2/, ktorá ani je pasívne vecne legitimovaná, par. č. XXXX/X nie je v súčasnej dobe vedená na LV č. XXXX).
Navrhovateľka ako vlastník susediaceho pozemku je povinná umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb v zmysle § 127 ods. 3 Obč. zák. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľka umožní odporkyni zrealizovať opravu oporného múru zo svojho pozemku, ale ako to navrhol X.. Z. J. a nie v zmysle dokumentácie, ktorú odporkyňa predložila na stavebnom úrade, v ktorom požaduje zosilnenie múru zo strany pozemku navrhovateľky a tým by zasiahla do jej vlastníckeho práva.
Z výpovede svedkyne X.. H. N. mal súd preukázané, že oporný múr medzi pozemkom navrhovateľky a odporkyne bol postavený v sedemdesiatych rokoch a slúžil iba ako oplotenie medzi susediacimi pozemkami, funkciu oporného múru má iba v súčasnosti, po tom, ako sa pozemok odporkyne umelo navýšil, je postavený z rôznych materiálov a nie je postavený takým spôsobom, aby zniesol súčasnú záťaž. V písomnej dohode susedov zo dňa 26.06.1997 J. N. súhlasila, aby N.. V. T. na svoje náklady a pri dodržaní stavebných - právnych predpisov renovovala svoj oporný múr a za tým účelom jej umožnila aj prístup k múru /čl. III a čl. IV dohody/.
Stavebný úrad, Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia, zn. XXXX/XXXXX-XXX/XXX- EDA-XX dňa 19.04.2002 vydal stavebné povolenie na opravu oporného múru medzi par. č. XXXX/ X a XXXX/X, k. ú. C., stavebníkovi N.. V. T.. Stavba sa povolila vykonať z pozemku stavebníka bez vstupu a zásahu do susedného pozemku. Stavbu bolo možné začať až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. V konaní o povolení opravy oporného múru vzniesla námietky účastníčka konania, vlastníčka susednej nehnuteľnosti X.. J. N. v zastúpení X.. H. N., ktorými namietala neopodstatnenosť vstupu stavebníka na jej pozemok par. č. XXXX/X, ako i zastavanie časti jej pozemku oporným múrom, poukázala na odborné stanovisko vypracované statikom X.. Z. J. zo dňa 06.07.2001, že oprava oporného múru je technicky možná i z plochy stavebníka a teda zásah do pozemku účastníka konania ako i zabratie časti pozemku je nedôvodný. Stavebný úrad po vyhodnotení námietok sa stotožnil s názorom statika X.. Z. J., námietkam účastníka vyhovel a povolil vykonanie stavebných prác z pozemku
stavebníka s uvedením, že oprava oporného múru je technicky možná i z plochy pozemku stavebníka a teda zásah do pozemku účastníka konania, ako i zabratie časti jeho pozemku je neodôvodnený.
Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 05.12.2003 č. k. W-XXX/ XXXX-HLO zastavil konanie začaté dňom 19.11.2003 vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia vydaného odborom životného prostredia Okresného úradu D. 3 pod. č. XXXX/XXXXX-XXX/XXX-EDA dňa 18.10.2002, ktorý odkázal N.. V. T. a X.. J. N. na súd a konanie vo veci týkajúcej sa opravy jestvujúceho oporného múru medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. C. prerušil. Krajský úrad v Bratislave vzhľadom na časovú náročnosť riešenia problému a stupeň poškodenia oporného múru odporučil N.. V. T. zabezpečiť stabilitu tohto múru iným technickým riešením /listom zn. W/XXXX/XXXX-X HLO zo dňa 11.09.2001/. H. N. v zastúpení dcéry X.. J. N. s opravou oporného múru dobetónovaním z par. č. XXXX/X zásadne nesúhlasila, pretože by sa stala nefunkčná garáž postavená na hranici na tomto pozemku. Stavebný úrad nebol kompetentný overiť správnosť zamerania a vytýčenia sporných hraníc.
Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia rozhodnutím č. W-XXXX/XXXX-XX/HLO zo dňa 05.12.2003 zastavil mimoodvolacie konanie, začaté dňa 19.11.2003, vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava 3, odboru životného prostredia č. XXXX/XXXXX- XXX/XXX-EDA zo dňa 18.10.2002. Krajský úrad po preskúmaní spisového materiálu stavebného úradu mimoodvolacom konaní dospel k záveru, že je dôvodné mimo odvolacie konanie zastaviť z dôvodu, že stavebný úrad postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v právoplatnom rozhodnutí Krajského úradu zo dňa 05.08.2002 a odkázal účastníčky konania N.. V. T. a X.. J. N. na súd a prerušil konanie o povolenie opravy oporného múru medzi par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v k. ú. C., začaté na základe návrhu stavebníčky N.. V. T..
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.04.2004, č.: 328/2004-920/Hia zamietlo odvolanie J. N. a N.. V. T. a potvrdilo rozhodnutie Krajského úradu v D., odboru životného prostredia č. W-XXXX/XXXX-XX/HLO zo dňa 5.12.2003. Z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že opravu oporného múru tak ako bola navrhnutá v žiadosti o jej povolenie / rozšírením múru jeho dobetónovaním smerom do pozemku par. č. XXXX/X navrhovateľky/ nebolo možné v celom rozsahu vykonať bez riešenia spornej otázky polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami a bez rozhodnutia o ďalšej existencii alebo odstránení stavby garáže, ktorá je na ňom založená. Otázku polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami N.. V. T. a X.. J. N. bolo odporučené katastrálnym úradom riešiť vytýčením na vlastné náklady znalcom z odboru geodézie a prípadný spor riešiť na príslušnom súde. Tento postup odporučila aj Komora geodetov a kartografov v odpovedi na sťažnosť PhDr. V. T..
Vykonaným dokazovaním, znaleckým posudkom č. X/XXXX a výsluchom súdneho znalca X.. X. X. mal súd preukázané, že oporný múr odporkyne, ktorá žiada jeho renováciu prebieha od bodu 121 - 420 k bodu 328 - 10, v určitom úseku oporný múr zasahuje do pozemku navrhovateľky par. č. XXXX/X, od bodu 121 - 420 po bod 6 v rozsahu od 14 cm do 0 cm, betónový múrik odporkyne sa nachádza na pozemku odporkyne a navrhovateľka po dĺžke 2,87 m užíva pozemok odporkyne asi od 14 cm po 0 cm. Ďalej oporný múr pokračuje od bodu 6 po bod 5, v ktorom úseku odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky asi od 0 cm do 3 cm. Múr ďalej pokračuje od bodu 5 po bod 4 a v tomto úseku múr odporkyne zasahuje do pozemku navrhovateľky od 3 - 10 cm, múr ďalej pokračuje od bodu 4 k bodu 328 - 10 a v tomto úseku odporkyňa zasahuje do pozemku navrhovateľky 10 cm. Hranica účastníkov od bodu 328 - 10 k bodu 121 - 416 prebieha pozdĺž múrov existujúcich objektov, hranica je totožná s múrmi objektov a nikto z účastníkov nezasahuje do sporných parciel. V danom prípade ide o presné zameranie viazané na objekt, preto ide o zásah zo strany odporkyne do vlastníckeho práva navrhovateľky.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh odporkyne o uloženie povinnosti navrhovateľke umožniť renováciu oporného múru zo svojho pozemku z par. č. XXXX/X ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Opravu oporného múru, tak, ako bola navrhnutá odporkyňou v žiadosti o jej povolenie, rozšírením múru, jeho dobetónovaním smerom do pozemku navrhovateľky, nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko by došlo k zabratiu časti pozemku navrhovateľky a došlo by k neoprávnenému zásahu do vlastníckych práv navrhovateľky. Z odborného vyjadrenia X.. Z. J. vyplýva, že zosilnenie múrov sa dá vykonať zo strany Hlavná ul. č. XX, čo je pozemok odporkyne, zo strany Hlavná ul. č. XX je nutné obnoviť resp. vytvoriť omietku alebo obklad a znaleckým posudkom č. 1/2010 mal súd ďalej preukázané, že odporkyňa zasahuje oporným múrom v určitom úseku do pozemku navrhovateľky. Preto
odporkyňa nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok /navrhovateľky/ úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej v zmysle § 127 ods. 1 Obč. zák.
Z vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O práve na náhradu trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, na znalečnom - uznesenie č. k. 14C/118/2001-566 zo dňa 29.06.2010, právoplatné dňa 22.11.2010, vo výške 190,- Eur, ktorá suma bola vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov, za znaleckú odmenu znalcovi a uznesenie č. k. 14C/118/2001-773 zo dňa 31.05.2011, právoplatné dňa 27.10.2011, vo výške 39,84 Eur na znalečnom, výsluch znalca. Trovy štátu predstavujú celkom 229,84 Eur, z ktorých polovica je 114,92 Eur, preto súd navrhovateľku zaviazal na zaplatenie sumy 114,92 Eur a odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 114,92 Eur na účet tunajšieho súdu.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.