Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/162/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: N. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. V. X, R. V. P. v konaní o zaplatenie 1777,91 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 21.5.2013 domáhal zaplatenia sumy 1777,91 eura spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania 114,24 eura a 9% ročného zo sumy 1777,91 eura od 22.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Pojednávania, nariadeného na deň 7.10.2014 sa žiaden z účastníkov nezúčastnil, preto súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu VÚB banka a.s. pohľadávku voči žalovanému postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.5.2012, ktorú skutočnosť aj preukázal zmluvou na čl. 7 až 13.

Žalobca tvrdil, že:

VÚB banka a.s. uzavrela so žalovaným dňa 20.7.2004 zmluvu č. XXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Svoju povinnosť ale nesplnil, čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávok dlhoval sumu 1939,28 eura. Žalobca sa titulom postúpenej pohľadávky domáha čisto iba dlhu na istine, pretože dlh na riadnom úroku 4,56 eura a dlžné poplatky 85,21 eura si žalobca neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky žalovaný čiastkovými úhradami zaplatil celkom 70 eur, čím dlh na istine činí 1777,91 eura. Za obdobie čiastkových úhrad si žalobca uplatnil úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1845,91 eur od 11.5.2012 do 23.7.2012 v sume 33,72 eura, zo sumy 1827,91 eura od 24.7.2012 do 21.8.2012 v sume 13,07 eura, zo sumy 1787,91 eura od 22.8.2012 do 21.1.20132 v sume 67,45 eura a zo sumy 1777,91 eura od 22.1.2013 do zaplatenia.

Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu

1/ Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Prémium“ zo dňa 20.7.2004, z ktorej súd zistil, že formulár tlačiva žiadosti je rozdelený horizontálne na VI častí.

V bode I. sú osobné údaje o klientovi a až na poslednú VI. časť nie je vyplnená ani jedna ďalšia. V časti VI. je splnomocnenie, vydané žalovaný pre VÚB a.s. na to, že za predpokladu, že vlastní pôžičkovú kartu Quatro, mohla banka nahradiť túto kartu novou - kreditnou kartou vydanou podľa tejto zmluvy.

Žiadosť podpísal žalovaný dňa 20.7.2004 a veriteľ VÚB a.s. dňa 21.6.2004.

2/ Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a žalobcom zo dňa 10.5.2012 (čl 7 nasl.) banka na žalobcu postúpila určité portfólio svojich pohľadávok, medzi nimi tiež pohľadávku voči žalovanému. Z obsahu prílohy k zmluve o postúpení na čl. 14 o.i. vyplýva aj to, že dátum prvého čerpania bol dňa 29.7.2004, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa 4.2.2009, že žalovaný zaplatil úhrady celkom v sume 5134,50 eura, a že jeho aktuálny dlh činí 1939,28 eura.

3/ z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 19.7.2012 (čl. 6) súd zistil, že sa jedná o vyplnené tlačivo znejúce na meno žalovaného, v ktorom v bode 1. boli označené zmluvné strany spôsobom:

Veriteľ: - EOS KSI Slovensko s.r.o. Dlžník: - Oto Bódy, Nová 3, Moldava nad Bodvou Pôvodný veriteľ: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok

V článku 2. mal žalovaný vyhlásiť, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy XXXXXXX s pôvodným veriteľom. Celková dlžná čiastka vo výške 2782,80 eur pozostáva z istiny 1847,91 eura, ostatného príslušenstva 6,16 eura, z úroku z omeškania 10% ročne od 4.2.2009 do dňa zaplatenia poslednej splátky.

Podľa článku 3.1 sa žalovaný tento záväzok zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach podľa splátkového kalendára minimálne 20 eur vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2013. Dlžník sa zaviazal splátky uhrádzať na účet s VS: 1638591.

4/ pokusom o zmier z 23.4.2013 (čl.15) žalobca vyzval žalovaného, aby dlh na úvere v sume 2023,85 eura zaplatil na účet žalobcu 30.4.2013.

Súdu žalobcom predložené podklady nepostačovali, preto bol výzvou zo dňa 10.1.2014 vyzvaný (čl. 30), aby súdu predložil listinné dôkazy o písomne dohodnutej zmluve ako aj všetky listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najmä existenciu úverového vzťahu so žalovaným s náležitosťami podľa zákona spolu so špecifikáciou rozsahu plnenia zo strany žalovaného.

Žalobca reagoval podaním z 30.9.2014 tak, že dňa 3.10.2014 doručil súdu tú istú zmluvu o vydanie pôžičkovej karty, ktorú už súd mal k dispozícii, dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a tiež výpis z kartového účtu žalovaného. Doručené bolo aj tlačivo, z ktorého súd zistil, že žalovanému bol úverový rámec navýšený dňa 26.1.2005 na 30000 Sk s minimálnou splátkou 1000 Sk a dňa 26.9.2006 na sumu 39 000 Sk s minimálnou splátkou 1300 Sk.

Z výpisu z účtu žalovaného (čl.38 - 47) súd zistil, že v zmysle týchto zmien žalovaný splátky uhrádzal nie síce stále a vždy v plnej výške, ale ku dňu 4.2.2009, kedy bol úver zosplatnený, zaplatil celkom 5144,57 eura. žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný zaplatil pred podaním žaloby ešte ďalších 70 eura a to úhradou sumy 20 eur dňa 23.7.2012, 40 eur dňa 21.8.2012 a 10 eur dňa 21.1.2013. Takže v čase pred podaním žaloby zaplatil celkom 5210,57 eura.

V Podaní zo dňa 30.9.2014 žalobca poukázal na to, čo súd uvádzal vyššie a zároveň na to, že v zmysle Sadzobníka poplatkov bola výška úrokovej sadzby 23,76%.

Z predložených listín, ktorých obsah súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd za právne relevantné vzal do úvahy skutočnosti, že:

- medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna písomná zmluva ohľadom spotrebiteľského úveru tak, ako to veriteľom ukladal , a že peniaze boli žalovanému poskytnuté len na základe jeho žiadosti

- žalobca len nepriamo preukázal poukázanie peňazí na kartu žalovaného no nepreukázal za akých podmienok

- dňa 4.2.2009 bol úver zosplatnený, čo vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a tento deň súd určil ako deň, rozhodný pre učenie počiatku plynutia premlčacej doby za predpokladu, že by v tom čase existoval nejaký dlh žalovaného.

- Dohodu zo dňa vyhodnotil ako neplatnú z dôvodov uvedených nižšie.

Podľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Ako bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, uzavretú dňa 22.7.2012 a ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.

Podpísanie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 22.7.2012 súd vyhodnotil ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosť pohľadávky. Súd dospel k záveru, že pri podpísaním „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Záväzok, ktorý mal žalovaný uznať, je tak nedostatočne identifikovaný, že takéto uznanie ako jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný. Ako súd oboznámil vyššie, ako veriteľ bol označený EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom žalobca ani nepreukázal, či vôbec, akým spôsobom a kedy bolo postúpenie pohľadávky z VÚB banky a.s. na žalobcu preukázané alebo oznámené žalovanému a táto skutočnosť nevyplýva ani z Dohody zo dňa 16.7.2012. Z bodu 2 Dohody totiž vyplýva, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy 9826320 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Hodling. Predmetom konania ale bol záväzok, údajne vyplývajúci zo zmluvy s VÚB a.s. č. 1638591. Aký záväzok voči Consumer Finance Hodlingu žalovaný uznal, z dohody nevyplýva.

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku preto súd vyhodnotil ako neplatnú a teda nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, k zosplatneniu úveru došlo dňa 4.2.2009. Je síce pravda, že dňa 4.2.2009 došlo k zosplatneniu, no žalobca listinami nepreukázal či a kedy žalovanému uplynula lehota na plnenie.

Podľa účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo" a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve.

Podľa ust. ods (1): Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa : Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Na základe vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností možno ustáliť, že pohľadávka, ak by bola jej existencia preukázaná, je premlčaná a to tak podľa Občianskeho ako aj podľa , pretože:

Ak dňa 4.2.2009 došlo k zosplatneniu úveru (viď príloha k zmluve opostúpení pohľadávok), dňom 5.2.2009 začala plynúť premlčacia doba, ktorá podľa uplynula dňa 4.2.2013 a podľa ešte skôr a to dňa 4.2.2012.

Napokon:

Podľa ) č. účinného dňa 20.7.2004: Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 4 cit. zákona

(1) Zmluva: o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Ako súd uviedol vyššie, súdu nebola predložená písomná zmluva, pričom ako súd uviedol, žalovaný zaplatil celkom 5210,57 eura a využil 4581,19 eura. Keďže žalobca nemá nárok na nič iné než iba na dlh titulom samotných požičaných peňazí a žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, súd žalobu ako plne nedôvodnú na základe vyššie popísaných faktov a úvah jednak pre neplatnosť zmluvy so zákonom a jednak pre premlčanie zamietol .

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli a navyše nebol podaný takýto návrh, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.