Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/80/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti odsúdenému I. C., nar. XX.XX.XXXX v I., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre pokračujúci prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06. októbra 2014, prejednal sťažnosť odsúdeného I. C. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 19. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného I. C. zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

I. C. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn, zo dňa 27.02.2014 pre pokračujúci prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. zo dňa 25.06.2013, právoplatný dňa 04.09.2013. Predpokladaný koniec výkonu trestu po započítaní trestu má mať dňa 10.02.2015.

Dňa 15.07.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného I. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom uviedol, že spĺňa všetky podmienky podmienečného prepustenia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. , zo dňa 19. augusta 2014 bolo podľa v zmysle , Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného I. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal včas písomnú sťažnosť odsúdený. V dôvodoch sťažnosti namietal, že podľa jeho názoru okresný súd konal voči jeho osobe zaujato, čo vyvodzoval z toho, že viacerých odsúdených prepustili na slobodu, hoci viackrát porušili podmienky a vo výkone trestu už boli niekoľkokrát. Ďalej namietal, že podľa jeho názoru v jeho prípade išlo o prípad povinnej obhajoby, okresný súd konal napriek tomu, že odsúdený nemal v konaní obhajcu, v dôsledku čoho boli porušené jeho základné práva. Odsúdený poukázal na to, že trest vykonáva v diferenciačnej skupine „B“, v ktorej plní svoje povinnosti a je pracovne zaradený s dobrým hodnotením. Z uvedených dôvodov odsúdený nechápe, prečo zo strany ústavu nebolo dané čiastočné odporučenie k jeho podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa 6. októbra 2014 podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

V súvislosti s názorom odsúdeného o zaujatosti súdu prvého stupňa, ktorý rozhodoval o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že zákonné dôvody, pre ktoré je z vykonávania úkonov v trestnom konaní vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“) upravuje ustanovenie Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Podľa sudca a prísediaci je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených. V zmysle sa nekoná o námietke zaujatosti strany, ktorej dôvodom je len procesný postup súdu, sa nekoná.

S poukazom na dôvody odsúdeným namietanej zaujatosti súdu, krajský súd nezistil skutočnosti, ktoré by v zmysle vyššie citovaných ustanovení zakladali zákonný dôvod pre vylúčenie samosudcu JUDr. Michala Fialu z prejednávania trestnej veci, rozhodovania o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Samotný poukaz odsúdeného na rozhodovanie súdu v iných prípadoch prejednávania žiadostí odsúdených o podmienečné prepustenie, nie je zákonným dôvodom podľa , pre vylúčenie JUDr. Michala Fialu z vykonávania úkonov trestného konania vo veci žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sa krajský súd nestotožnil s názorom odsúdeného, že by v jeho veci konal a rozhodoval zaujatý, teda vylúčený sudca.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou odsúdeného, podľa ktorej v predmetnom prípade išlo o prípad povinnej obhajoby.

Podľa vo vykonávacom konaní, v ktorom sa rozhoduje na verejnom zasadnutí, musí mať odsúdený obhajcu, ak a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase verejného zasadnutia nedovŕšil osemnásty rok, c) je vo väzbe, alebo d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

V prejednávanom prípade je nepochybné, že okresný súd rozhodoval o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie v rámci vykonávacieho konania na verejnom zasadnutí podľa , systematicky zaradeného do štvrtej časti (vykonávacie konanie) prvej hlavy (výkon trestov) . Z uvedeného dôvodu je na posudzovanie dôvodov nutnej obhajoby aplikovať vyššie citované ustanovenie Keďže v prejednávanom prípade neexistoval žiadny z prípadov, uvedených pod písmenami a) až d) , okresný súd správne ustálil, že odsúdený v tomto konaní nemusí mať obhajcu.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného I. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), ale nebola u neho splnená podmienka materiálna, preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, v kolektíve medzi odsúdenými neboli zaznamenané konfliktné situácie, je pracovne zaradený, pridelenú prácu si plní a vykonáva činnosti aj nad rámec svojich povinností, pričom počas výkonu trestu mu bola udelená jedna disciplinárna odmena a disciplinárne potrestaný nebol. Podľa názoru krajského súdu okresný súd, vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, však správne vyvodil, že resocializačná prognóza odsúdeného nie je priaznivá s prihliadnutím hlavne na opakované páchanie trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený aj nepodmienečným trestom odňatia slobody a ktoré aj vykonal. V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má mať aj výchovný účel. Ak teda je odsúdený opakovane vo výkone trestu, z tejto nepochybnej skutočnosti je možné logicky vyvodiť, že predchádzajúce výkony trestov odňatia slobody odsúdeného zrejme neviedli k náprave v tom smere, aby sa po ich vykonaní opakovane nedopúšťal trestnej činnosti. Preto, podľa názoru krajského súdu, okresný súd pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého vzhľadom na správanie sa odsúdeného v minulosti aj napriek súčasnému nezávadnému správaniu sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, nie je možné dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj výchovný účel a že odsúdený v budúcnosti povedie už len riadny život.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.