Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoCsp-30-2022.pdf
PDF · 93.02 KB
Case nature
Subarea
15CoCsp/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: O. T. P. B. W. P. S. Á. , D. W. X.X.XXXX, H. N. N., G. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 3.415,74 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12. novembra 2021, č. k. 17 Csp 12/2018-105, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12. novembra 2021, č. k. 17 Csp 12/2018-105, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 12.11.2021, č. k. 17 Csp 12/2018-105, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.720,85 € a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,82 %. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 6 písm. d), § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. a) až y), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 3.281,71 €, nezaplatených vyčíslených úrokov 125,20 €, úrokov z omeškania 3,15 €, úroku vo výške 10,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.281,71 € od 19.12.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.281,71 € od 19.12.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 125,20 € od 19.12.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.6.2016 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXX na diaľku, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.500,- €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver s príslušenstvom bola povinná splatiť do 13.5.2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila zmluvné povinnosti, keď prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto bola žalobcom opakovane upozornená listom zo dňa 13.10.2017 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 149,08 € najneskôr do 18.10.2017. Žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 18.12.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavovala ku dňu predčasného splatenia úveru, t. j. ku dňu 28.12.2017 sumu 3.475,74 €, ktorá pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.281,71 €, z vyčíslených úrokov v sume 125,20 €, ktoré boli dohodnuté v zmluve vo výške 10,90 % p.a. a ktoré bola žalovaná povinná platiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatenia; z vyčíslených úrokov z omeškania v sume 3,15 €, keď každá omeškaná dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. a z poplatkov vo výške 60,- €, zaplatenie ktorých si žalobca žalobou neuplatnil.
1.2. Žalovaná uviedla, že je od roku 2016 poberateľkou plného invalidnom dôchodku. Bolo tomu tak aj v čase uzavretia úverovej zmluvy. Zmluvu uzatvárala z dôvodu, že chcela pomôcť rodičom. Následne nemala z čoho uhrádzať splátky. Chcela požiadať o osobný bankrot, avšak podmienkou bolo to, aby sa voči nej viedla exekúcia. Keď sa začala voči nej viesť exekúcia, ďalšou podmienkou bolo to, aby sa viedla aspoň jeden rok. V čase od januára 2021 do mája 2021 bola psychiatricky hospitalizovaná v Pezinku. Od tej doby žalobcovi neuhradila žiadnu splátku, žalobca ju nekontaktoval. Z dlžnej sumy 4.500,- € doposiaľ uhradila 1.779,15 €. Požiadala súd o určenie splátkového kalendára na uhradenie sumy 2.720,85 €. Uviedla, že je slobodná, nemá deti, žije s rodičmi v prenajatom trojizbovom byte na Z. ul. v N.. Výška nájmu predstavuje 650,- € mesačne s tým, že túto sumu uhrádza jej matka, ktorej prispieva na úhradu nájomného a polovicu nájomného hradí jej otec. Pokiaľ ide o výšku príjmov, poberá invalidný dôchodok vo výške 230,- € mesačne, z toho polovičku vynakladá na lieky a druhá polovička jej ostáva na ďalšie životné potreby. Má záväzky aj voči VÚB, a.s., kde si zobrala úver vo výške 55.000,- €, z toho zodpovedá za sumu vo výške 30.000,- €. Na začiatku ju splácala, teraz ju už nespláca. VÚB, a.s. jej úplne zrušila účet a postúpila pohľadávku na vymáhanie spoločnosti Intrum s.r.o. Je ochotná splácať sumu vo výške 20,- až 30,- € mesačne. 1.3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 2.720,85 €, preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku ju zamietol. Súd aplikáciou § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 písmeno f) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 písmeno f/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a dojednanie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písmeno l/ zákona č. 129/2010 Z. z). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.500,- €. Vychádzajúc z prehľadov splácania úveru žalovanou do predčasného zosplatnenia a po predčasnom zosplatnení úveru predložených žalobcom, ktoré údaje o splácaní žalovaná nerozporovala, uhradila žalovaná žalobcovi do predčasného zosplatnenia sumu 1.779,15 € a po predčasnom zosplatnení úveru sumu 0,- €. Súd preto priznal žalobcovi proti žalovanej istinu vo výške 2.720,85 € (4.500,- € - 1.779,15 €) a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd zistil, že osobné, majetkové a príjmové pomery žalovanej neumožňujú nastaviť splátkový kalendár tak, aby jej umožnil uhrádzať dlžnú istinu formou splátok. Ak by súd umožnil žalovanej splácať dlžnú istinu 2.720,85 € mesačne vo výške 30,- €, splácala by istinu viac ako sedem rokov, čo je neúmerné k právu žalobcu na vrátenie dlhu. Aj s prihliadnutím na ďalší záväzok žalovanej k inej banke vo výške 30.000,- €, resp. k úvahám žalovanej riešiť svoju finančnú situáciu prostredníctvom inštitútu osobného bankrotu, súd návrhu žalovanej splácať dlžnú istinu formou splátkového kalendára nevyhovel. 1.4. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., teda podľa pomerného úspechu v spore, keď žalobca mal úspech v priznanej časti istiny vo výške 2.720,85 €, čo predstavuje úspech žalobcu 82,91 % a žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie 560,86 € (3.281,71 € - 2.720,85 €), čo predstavuje úspech žalovanej 17,09 %. Celkový (čistý) úspech žalobcu predstavuje 65,82 %, v ktorej výške nárok na náhradu trov konania súd žalobcovi priznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalobca, dôvodiac ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Nesúhlasil so záverom, že zmluva neobsahuje údaj o dobe jej trvania, poukázal na obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj bod 1.2. úverovej zmluvy, podľa ktorého splatnosť úveru je 13.5.2020. Poukázal aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v zmysle ktorých sú všeobecné obchodné podmienky platnou súčasťou zmluvy. Odvolateľ nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje dohodu o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukazujúc na bod 1.2. úverovej zmluvy, podľa ktorého počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Zároveň poukázal na vývoj slovenskej právnej úpravy, aktuálnu judikatúru slovenských súdov, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová. Za nepreskúmateľné považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej mu nepriznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 2.720,85 €, na zaplatenie ktorej žalovanú v prejednávanej veci zaviazal. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť, žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru že konanie voči žalovanej je potrebné zastaviť.
5. V priebehu odvolacieho konania žalobca doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že voči žalovanej bol vyhlásený konkurz, preto by malo byť konanie, s poukazom na § 167e zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu 17.4.2018 (ďalej len „ZoKR“) zastavené. Požiadal o vrátenie súdneho poplatku v celej výške (§ 11 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 20.12.2022, sp. zn. 33 OdK 120/2022, na majetok dlžníka - žalovanej vyhlásený konkurz; bol ustanovený správca; veritelia boli vyzvaní, aby v určenej lehote prihlásili svoje pohľadávky; dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 248/2022 dňa 28.12.2022.
6. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu 17.4.2018 (ďalej len „ZoKR“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatní pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
7. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa § 166b ods. 1 ZoKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
9. Podľa § 166b ods. 2 ZoKR nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
10. Procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je zastavenie konania. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o jej oddlžení a žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej, boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie voči žalovanej s poukazom na § 167e ods. 1 ZoKR v celom rozsahu zastavil.
11. Odvolací súd zrušil aj odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu s podporným použitím § 391 ods. 1, v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež zo znenia čl. 4 ods. 1 C.s.p. (umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie práva), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcej právnej normy výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých
môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa §167e ZoKR, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa názoru odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke. Takto je koncipovaný aj Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 396 ods.1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
15. Ak bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde ex offo končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t. j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nemožnosť pričítania procesného zavinenia žiadnej strane sporu podľa § 256 C.s.p. Odvolací súd preto nepriznal žalobcovi ani žalovanej nárok na náhradu trov konania.
16. O prípadnom vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodne súd prvej inštancie.
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).