Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-113-2014.pdf
PDF · 105.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/113/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov - matky B. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. O. XXX/X, zástúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 69, IČO: 36789925, za ktorú koná JUDr. Zuzana Čižová, advokátka a otca C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. U. R., E.O. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B, o zverenie do osobnej starostlivosti matky a o určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. K. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 01.08.2014 platiť mal. K. R., nar. XX.XX.XXXX výživné v sume 90 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za čas od 01.08.2014 do 30.09.2014 vo výške 100 € súd p o v o ľ u j e otcovi mal. K. splácať po 10 € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. K. R., nar. XX.XX.XXXX, počas nepárnych týždňov v pondelok, stredu a piatok, vždy od 16:00 hod. do 19:00 hod. a počas párnych týždňov v piatok od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod. keď je oprávnený v uvedenom čase maloleté dieťa prevziať a odovzdať v mieste bydliska maloletého a matka je povinná v uvedenom čase maloletého otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom ho riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého K. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2014 domáhala toho, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a žiadala tiež, aby súd otca maloletého zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 180 € mesačne s účinnosťou od 01.08.2014. Návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti už nežije v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, ktorý prispieva na jeho výživu sumou 40 € mesačne, čo však navrhovateľka nepovažuje za postačujúce.
Otec maloletého s podaným návrhom súhlasil čiastočne, a to so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil však s výškou výživného, ktoré žiadala matka. Súhlasil s výživným na maloletého v sume 50 € mesačne, pričom uviedol, že navrhovateľkou požadovaná suma je nadhodnotená a nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že výživné má slúžiť na plnenie potrieb dieťaťa a nie matky a jej ďalších detí z predošlých vzťahov. Žiadal tiež upraviť styk otca s maloletým a to tak, že otec sa bude stretávať s maloletým K. každý párny týždeň v pondelok, stredu a piatok v čase od 16:00 do 19:00 hod. a v sobotu od 08:00 do 19:00 hod. a v nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 08:00 do 12:00 hod. a v nedeľu od 08:00 do 19:00 hod. Poukázal na to, že v súčasnosti sa s maloletým stretáva takmer každý deň, má s ním vybudovaný veľmi pekný vzťah, ktorý vzhľadom na vek dieťaťa musí intenzívne prehlbovať.
Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, ako i na majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Nepovažoval za potrebné upravovať styk otca s maloletým.
Matka (navrhovateľka) na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, pretože jej ostáva 35 € pre 5 osôb. Od januára, kedy boli v spoločnej domácnosti s otcom maloletého (odporcom) sa starala o celú domácnosť aj finančne až do času kým sa odporca nezamestnal v R. U. R.. Tento príjem mu nechávala, keďže bol vo výške minimálnej mzdy. Poukázala na skutočnosť, že odporca má lepšie platové možnosti na rozdiel od nej, ktorá je toho času bez príjmu, keďže je na rodičovskej dovolenke a aj neskoršie bude časovo obmedzená z titulu starostlivosti o maloletého.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sa pridržiava v celom rozsahu podaného návrhu. Ďalej uviedla, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca mal mať príjem cca. 550 € mesačne. Okrem príjmu však odporca neuviedol, že prenajíma byt v R. U. R., ktorého je vlastníkom, pričom na tento byt odporca poukázal len v súvislosti s jeho výdavkami naň. Poukázala tiež na skutočnosť, že z aktuálneho Listu vlastníctva vyplýva, že na predmetnom byte je plomba, z čoho vyplýva podozrenie že sa odporca snaží zbaviť majetku za účelom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Odporca opomenul uviesť i ďalší majetok, a to je garáž nachádzajúca sa v R. U. R., pričom podľa navrhovateľky odporca uvedenú garáž využíva za účelom vykonávania opráv motorových vozidiel pre tretie osoby, z čoho má mať tiež príjem. Odporca je tiež vlastníkom motorového vozidla VW Passat, strednej triedy. Ďalej uviedla, že odporca býva so svojím otcom v obci D.. V súvislosti s výdavkami odporcu na telefón vo výške 20 € mesačne uviedla, že pokiaľ má 20 € mesačne na telefón, pričom vzhľadom na jeho zamestnanie telefón pri práci nepotrebuje, považujú navrhovanú výšku výživného skôr ako výsmech. Poistné vo výške 48,86 €, ktoré odporca mesačne platí na mal. K. považujú v súčasnosti za neekonomické. Vhodnejšie by bolo, keby touto sumou prispieval odporca na výživné maloletého, nakoľko navrhovateľka je odkázaná na finančnú pomoc od iných osôb, pričom poukázala na skutočnosť, že odporca môže poistku kedykoľvek vypovedať. Má za preukázané, že odporca je schopný platiť požadovanú sumu 180 € nakoľko sa vzdáva nehnuteľnosti za sumu 21 500 € s tým že chce kúpiť nehnuteľnosť za sumu 30 000 €, pričom zatiaľ nepreukázal, že by si mal na túto kúpu brať úver. Naviac predajom nehnuteľnosti sa odporca dobrovoľne vzdáva ďalšieho príjmu, ktorý mal z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti.
Odporca na pojednávaní uviedol, že je ochotný platiť výživné na maloletého v sume 50 € mesačne. Potvrdil, že byt nachádzajúci sa v R.U. U. R., ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve prenajímal od 31.07.2009 až do konca septembra 2014 za sumu 150 €. Od 1.10.2014 je táto nehnuteľnosť predaná za sumu 20 000 €. Byt odporca predal z toho dôvodu, že sa chce nasťahovať do D., kde si chce kúpiť inú nehnuteľnosť, 2- izbový byt za sumu 30.000 €. Rozdielovú sumu by chcel vykryť z úveru, ktorý mu má byť poskytnutý, pričom mesačne by mal splácať po 85 €, a to na 15 rokov. Uviedol tiež, že má záujem vrátiť sa do spoločnej domácnosti k navrhovateľke, má však problémy s jej ďalšími tromi deťmi. Tento problém však nie je z jeho strany, ale zo strany ostatných detí. Potvrdil, že okrem výživného vo výške 40 €, platí mesačne aj poistku mal. K. vo výške cca. 48 €. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by mal prenajímať garáž, ktorej je vlastníkom, pričom ju ani neposkytuje na účely opráv vozidiel. Ani odporca v tej garáži neopravuje vozidlá, nakoľko by to časovo nezvládal, keďže bol v práci rozdelený na smeny a aby mohol tráviť čas aj s mal. K., nemal čas, ani možnosti na aktivity v súvislosti s opravami.
Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca má záujem sa stretávať s maloletým. Postup zo strany navrhovateľky považujú len honbou za peniazmi. Predložil čestné vyhlásenie otca odporcu, že sa odporca podieľa sumou 130 € mesačne na nákladoch domácnosti. Nehnuteľnosť predal, lebo si chce kúpiť iný byt v okrese D.. Má aj vybavený úver vo VÚB D., ale nemajú ako doložiť certifikát. Odporca prispieval navrhovateľke aj finančne a zanechal v ich spoločnej domácnosti, z ktorej odišiel veci slúžiace domácnosti navrhovateľky. Je vlastníkom motorového vozidla, rok výroby 2005, iné vozidlo nemá. Sumu 180 € považuje za značne nadhodnotenú, odporca má za to, že táto suma bude pokrývať aj iné výdavky navrhovateľky, ako len výživné na maloletého. V prípade, ak súd nevyhovie nášmu návrhu 50 €, budú žiadať, aby bola zvyšná časť na tvorbu úspor.
Svedkyňa B. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom uzavrela nájomnú zmluvu dňa 31.07.2009. Byt jej bol prenajímaný za sumu 150 € mesačne. Nájom skončil ku dňu 30.09.2014.
Počas pojednávania sa odporca s navrhovateľkou dohodli na úprave styku otca s maloletým a to tak, že odporca je oprávnený sa s maloletým stýkať v nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok vždy od 16:00 hod. do 19:00 hod. a počas párnych týždňov v piatok od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že sa pridržiava podanej správy. Styk otca s maloletým odporučila upraviť podľa dohody rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, jej právneho zástupcu, otca maloletého, jeho právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka, svedkyne, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloleté dieťa sa narodilo zo vzťahu B. Č. a C. R., ktorý otcovstvo dobrovoľne uznal.
Z výsluchu matky a z predložených listín vyplynulo, že táto je toho času na rodičovskej dovolenke. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracovala v spoločnosti I., E..A..O.. R. U. R. ako pomocný pracovník v obuvníctve. Podľa pracovného hodnotenia zamestnávateľa bola jej pracovná morálka primeraná, zadané úlohy plnila zodpovedne. Podľa mzdového listu za mesiace máj až august 2014, kedy bola v práci, dosiahla čistý priemerný mesačný plat vo výške cca 593,19 €. Ďalej poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne, prídavok na dieťa v sume 94,08 € mesačne, sirotský dôchodok v sume 184,40 € mesačne, výživné na dve plnoleté deti v sume 80 € mesačne.
Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní pravidelne, zaujíma sa o maloletého a navštevuje ho. Od 01.07.2014 pracuje v spoločnosti T. E. M., E..A..O.. R. U. R. v dvojzmennej prevádzke. Z potvrdenia o príjme odporcu vyplýva skutočnosť, že tento dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 507,22 €. Predtým pracoval v spoločnosti D. D. E., E..A..O.. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa vyplýva, že za rok 2013 dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške cca 500 € a za obdobie mesiacov január až jún 2014 dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške cca 613,11 €. Okrem toho mal až do septembra 2014 aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 150 €. Tento skončil ku dňu 30.09.2014, nakoľko odporca predmetnú nehnuteľnosť predal za sumu 21 500 €.
Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka s maloletým K., maloletou B. E., plnoletou dcérou M. Č.O. a plnoletým synom G. Č., býva v 2-izbovom byte, kde platí nájomné v sume 135 € mesačne, elektrinu v sume 37,60 € mesačne, internet v sume 12,59 € mesačne, káblovú televíziu v sume 4,99 € mesačne, stavebné sporenie v sume 10 € mesačne.
Dokazovaním súd zistil, že otec maloletého nepravdivo uviedol pred pracovníčkou ÚPSVaR pri šetrení rodinných pomerov, že býva v 1-izbovom byte, ako aj náklady naň, keďže v tom čase ho už prenajímal. V súčasnosti býva spolu so svojím otcom v D., kde podľa čestného vyhlásenia jeho otca, tomuto
prispieva na chod domácnosti sumou 130 € mesačne. Okrem toho uviedol, že pravidelne mesačne platí maloletému K. poistku v sume 48,86 € mesačne.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja rodičia maloletého súhlasili s tým, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak obaja rodičia dospeli k dohode o úprave styku otca s maloletým K.. Nedokázali sa však spoločne dohodnúť na výške výživného, ktoré by mal otec platiť na svoje dieťa k rukám matky. Matka v návrhu požadovala sumu 180 € mesačne a na tomto návrhu zotrvala počas celého konania. Otec bol ochotný prispievať sumou najviac 50 €
mesačne. Po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností a po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého, ako aj finančných možností a schopností oboch rodičov súd určil vyživovaciu povinnosť pre otca vo výške 90 € mesačne, ktorú považuje za primeranú veku a potrebám maloletého dieťaťa a zároveň má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca takúto výšku výživného mesačne plniť. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmov oboch rodičov, ktoré doložili aj písomnými potvrdeniami, ako aj zo skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania v priebehu konania. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že príjem otca zo zamestnania, ktorý činil sumu cca 550 € mesačne, nebol jediným príjmom, ako pôvodne deklaroval, pričom počas konania zistil, že otec mal ešte pravidelný mesačný príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 150 €. Príjem získaný z predaja nehnuteľnosti vo výške 21 500 € súd nezohľadňoval, keďže tento chce otec maloletého použiť na kúpu inej nehnuteľnosti v blízkom okolí D.. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal aj z príjmov, ktoré dosahuje v súhrne spoločná domácnosť matky maloletého, ktorú tvoria piati členovia. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec platí pravidelne maloletému poistku vo výške 48,86 € mesačne. Na druhej strane však súd konštatuje, že nie je povinnosťou otca finančne prispievať aj na výživu ostatných detí matky maloletého, ktoré pochádzajú z jej predošlých vzťahov. Naviac, otec má záujem sa s maloletým stretávať, čo žiadal aj upraviť súdom, na čom sa s matkou aj dohodli tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom aj takýmto spôsobom sa bude môcť aj on podieľať na reálnych výdavkoch maloletého, či už poskytnutím stravy, alebo zakúpením nejakého ošatenia, či iným spôsobom.
Určením výšky výživného vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2014 do 30.09.2014 vo výške 100 €, ktoré súd povolil otcovi maloletého splácať po 10 € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).