Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-381-2013.pdf
PDF · 102.16 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/353/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: B. P., K.,. XX.X.XXXX, I. O. Š. Č.. XX, V. O. Q. K. Z. Č.. XXX/X v konaní o zaplatenie 1310,62 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 258,08 eura spolu s9% ročným úrokom z omeškania od 23.6.2010 do zaplatenia.
Súd povoľuje pohľadávku žalobcu splatiť v 50 eur mesačných splátkach splatných najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnú mesiacom október 2014, a to na účet žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX, B.: XXXXXXXXXX s tým, že nezaplatením čo i len jedinej splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1310,62 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 23.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaná sa k výške skutočného dlhu nevedela vyjadriť a vec ponechala na úvahe súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový, a ustálil tento právny stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX G. dňa 27.2.2009 poskytol žalovanej úver 1128,59 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 30 mesačných splátkach po 68,98 eura v termínoch podľa splátkového kalendára dohodnuté v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania už s 1. splátkou a do doby okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 758,78 eura. Keďže so splátkou č. 10 bola žalovaná v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej zročnej sumy vo výške 310,62 eura do 23.6.2010.
Z predložených listín súd zistil, že: úverový vzťah bol založený na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018908 z 27.2.2009 na predtlačenom formulári (čl. 8). Ten je rozdelený na niekoľko častí a to :
časť 1: - údaje o veriteľovi (žalobcovi)
časť 2: - údaje o dlžníkovi
časť 3: - spoludlžník 1 (nevyplnené)
časť 4: - spoludlžník 2 (nevyplnené)
časť 5: - údaje o požadovanom revolvingovom úvere: dlžník žiada spoločnosť PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok:
a) poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) ....... 1128,59 eura
b) splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 30/20
c) mesačná splátka (vrátane úrokov)........ 68,98 eura
d) zmluvná odmena: ............. 940,72 eura
e) predpokladaná RPMN (v%) ............ 68,86%
f) ročná úroková sadzba ............ 68,86%
g) priemer RPMN: ............ 34,49%
h) poskytnutá čiastka revolvingu: 558,72 eura
i) zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 682,87 eura
j) predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu: 58,72%
k) ročná úroková sadzba revolvingu: 67,55%
časť 6: - údaje o schválenom revolvingovom úvere:
a) poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) ....... 1128,59 eura
b) splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 30/2014
c) mesačná splátka (vrátane úrokov)........ 68,98 eura
d) zmluvná odmena: ............. 940,72 eura
e) predpokladaná RPMN (v%) ............ 77,10%
f) ročná úroková sadzba ............ 68,80%
g) priemer RPMN: ............ 34,49%
h) poskytnutá čiastka revolvingu: 558,42 eura
i) zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 682,87 eura
j) predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu: 55,40%
k) ročná úroková sadzba revolvingu: 67,55%
Podľa splátkového kalendára (čl. 11) mala žalovaná zaplatiť 30 splátok po 68,98 eura, celkom 2.069,40 eura. Z karty klienta súd zistil, že reálne žalovanej poukázal sumu 1016,86 eura.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru (čl. 12) vyplývajú ohľadom samotného úveru fakty, uvedené vyššie v rozsahu „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ s tým, že prvá splátka mala byť uhradená dňa 20.2.009 a posledná dňa 20.9.2011, a bol označený účet a variabilný symbol, na ktorý majú byť splátky poukazované.
Z listu žalobcu zo dňa 5.4.2010 (čl. 7) vyplýva (uvádza stručne): k dnešnému dňu ste v omeškaní s úhradou splátok 10, 11, 12, spolu a suma omeškaných plátok je 206,94 eura. Aktuálne meškanie najstaršej splátky trvá 75 dní. V prípade, ak ste v ktoroukoľvek splátkou v omeškaní o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatné všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.
Žalovaná k veci ozrejmila, že v aktuálnom čase chcela svojej matke pomôcť splatiť dlžobu za elektrinu a požičala na to 1200 eur. Na firmu žalobcu natrafila tak, že v schránke našla nejaké letáky od nich a preto v ich prevádzke v Moldave nad Bodvou ich osobne navštívila. Povedala im, že potrebuje 1200 eur a povedali, že nie je žiadne problém. Pamätala si, že reč bola o splátke cca 68 eur, ich počet si už ale nepamätala a nepamätala si nič ani o úroku a pod. V tom čas pracovala v Kúpeľoch Štós a mala preto zriadený účet, na ktorý jej aj peniaze poslali. Zarazilo ju, jej nenabehla celá suma , ale len niečo cez tisícku. Túto pôžičku sa zaviazala splácať jej matka no dozvedela sa, že ju nesplatila celú.
Vo vzťahu k listinám, doručených jej zo strany súdu,, v rámci čoho jej boli doručené aj prílohy žalovaná vypovedala, že ich dostala, čítala, ale ničomu nerozumela. Zároveň ozrejmila svoju finančnú situáciu a fakt. že má 4 maloleté deti, že ona dosahuje čistý príjem cca 280 eura a rovnako tak aj jej druh, pričom len za cestovné vydá 40 - 50 eur mesačne v závislosti od počtu pracovných dní. Požiadala preto o možnosť splatiť svoj dlh v splátkach po 50 eur mesačne.
Okrem vyššie oboznámených listín nebol súdu predložené žiadne iné dôkazy.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah síce podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi
zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku právneho vzťahu: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
Podľa ods. 2): spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 cit. Zákona ods. 1): Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty, a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok NS SR z 26.4.2012 - 5Cdo 26/2011
Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.
Súd v rámci posudzovania primeranosti dohodnutého úroku z úveru zisťoval mieru obvyklú a to Úrokovými mierami vykazovanými domácimi úverovými inštitúciami vypočítanými harmonizovanej metodiky, ktorá v súlade s Nariadením (EC) No 63/2002 ECB, sektorová klasifikácia v súlade s ESA 95, úvery poskytované v eurách rezidentom eurozóny - priemerné úrokové miery zo stavu nových a nových obchodov - Nové obchody za obdobie .... - domácnosti - spotrebiteľské úvery a ostatné úvery.
V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk vo februári 2009 bola 10,8%, no v zmluve o úvere je uvedená sadzba 68,86%, čo predstavuje viac než 600% výpočtového základu a sú o 580% vyššie než obvyklá úroková miera. Takto dojednané úroky je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie o úrokoch v zmluve o úvere je neplatné, lebo sa prieči dobrým mravom. Absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia § 41 OZ postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ: právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z obsahu samotnej zmluvy, z takto vymedzeného predmetu hlavného plnenia nie je teda vôbec zrejmé, čo danou zmluvou bolo v skutočnosti dojednané a ak by žalovaná osobne nepotvrdila aká skutočná výška im bola poukázaná na účet, predmet plnenia by bol tretím osobám absolútne nejasný.
Neurčitosť v zmluve vymedzeného predmetu výšky záväzku ako aj pre neplatnosť výšky úrokov z úveru je zmluva pre so zákonom ako celok neplatnú a do úvahy by prichádzalo iba plnenie titulom bezdôvodného obohatenia.
Keďže žalovanej bola reálne poskytnutá suma 1016,86 eura a zaplatila 758,78 eura, čistý dlh činí 258,08 eura, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť aj spolu s úrokom z omeškania.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe cit. ustanovení súd priznal žalobcovi 9% ročný úrok od 23.6.2010 do zaplatenia.
V prevyšujúcom rozsahu bola žaloba ak plne nedôvodná zamietnutá.
Podľa ust. §160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.
V súlade s cit. ustanovením súd povolil žalovanej splatiť pohľadávku žalobcu tak, ako určil vo výroku svojho rozsudku.
Pomer úspechu žalobcu v konaní bol 19,7% k pomeru neúspechu 80,3% čo znamená, že žalobca bol takmer plne neúspešný. Keďže žalovaná návrh na náhradu trov konania nepodala, súd podľa § 142 ods 2 OSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.