Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/709/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: JUSTRINON MANAGMENT s.r.o., IČ: 292 16 842, so sídlom Mlýnská 326/13, Brno-střed-Trnitá, zast.:VRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, so sídlom Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. Š., O.. X.X.XXXX, so sídlom F. Č.. XXX, P. 1 v konaní o zaplatenie 7.198,52 CZK s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX X.: XXXXXXXXXX zaplatiť žalobcovi 7.198,52 CZK spolu s riadnym úrokom 18,9% ročne zo sumy 5.997,41 CZK od 02.0.62012 do zaplatenia a 7,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.997,41 CZK od 02.06.2012 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX X.: XXXXXXXXXX trovy konania v sume 87,04 eura (z toho trovy právneho zastúpenia 70,54 eura), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh žalovaného na povolenie splatiť priznanú pohľadávku v splátkach sa zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7,198,52 CZK spolu s 18,9% ročným riadnym úrokom zo sumy 5.997,41 CZK od 02.0.62012 do zaplatenia a 7,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.997,41 CZK od 02.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca ako právny nástupca postupníka Česká spořitelna a.s. uviedol, že žalovaný k svojmu účtu uzavrel s postupcom tiež Zmluvu o kontokorentnom úvere s povoleným úverovým rámcom 5000 Kč, pričom pre kontokorent bola výška zmluvného úrok 18,9% ročne. Keďže na účte žalovaného vznikol nepovolený debet, listom zo dňa 1.7.2011 bol žalovaný vyzvaný na doplatenie dlhu do posledného dňa v mesiaci, dňa 1.8.2011 bude celá pohľadávka splatná.

List zo dňa 1.7.2011, ako súd zistil, bol zároveň odstúpením od zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a výpoveďou zmluvy o poskytnutí kontokorentu.

Žalovaný dlh nezaplatil, preto účinky odstúpenia od zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a výpoveď zmluvy o poskytnutí kontokorentu nastali dňa 31.7.2011.

K 1.8.011 žalovaný dlhoval celkom 6 004,77 CZK z toho 5997,41 dlhu na istine a 7,36 CZK úroky z omeškania. Ku dňu postúpenia dňa 1.6.2012 bol dlh na istine 5997,41 CZK, a 1201,11 CZK na úroku. Od 2.6.2012 do budúcna sa preto žalobca domáha riadneho úroku 18,9% ročne a úroku z omeškania 7,75% ročne zo sumy istiny 5997,41 CZK aj v období po 2.6.2012.

Žalovaný dňa 15.4.2014 doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uznal pohľadávku čo do právneho základu i výšky a požiadal o možnosť splatiť dlh v 10 eur mesačných splátkach s tým, že je dlhodobo nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce a žiadne sociálne dávky nepoberá.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Za daných okolností nastala situácia, že súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie Brusel I. Po zistení, že:

1) medzinárodný prvok v danom spore je daný bydliskom žalovaného v Českej republike a žalobca svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti.

2) Z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné aplikovať ho už aj v Dánsku)

3) splnená je napokon aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenie vstúpilo u oboch štátov (ČR i SR) do platnosti dňom 1.5.2004, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ

4) splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorá je typickým civilným, popr. obchodným kontraktom

Podľa Článku 15 ods. 1 nariadenia:

1. Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

Podľa Článku 16 ods 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Súd takto konštatuje, že je daná právomoc ako aj príslušnosť procesného súdu na konanie o veci.

Vo vzťahu k otázke použitia hmotného práva súd uvádza:

Podľa Článku 4 Nariadenia Rady (Rím I): Rozhodné právo pri absencii voľby

1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:

a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;

b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb;

2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.

Podľa článku 6 Nariadenia Rady (Rím I): Spotrebiteľské zmluvy

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

V danom prípade nebola medzi účastníkmi dohodnutá voľba rozhodného práva, pričom, ako je zrejmé z okolností prípadu, k poskytnutiu služby došlo na území Českej republiky a keďže žalobca nevykonáva činnosť v krajine pobytu žalovaného a svojou činnosťou ani na územie SR nesmeruje (čl. 6 bod 1 Nariadenia), je v danej veci rozhodným právom právny poriadok Českej republiky.

Podľa § 497 Obch. zákonníka ČR účinného v čase vzniku právneho vzťahu:

Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa §498 :

Strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.

Podľa §499

Za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.

Podľa §502 ods. (1) Od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou- li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

(2) V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

Podľa §503 ods. (1) Závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

(2) Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.

(3) Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

Podľa § 504 : Dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Podľa § 506 : Je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit

Z uvedeného vidno, že právna úprava v otázkach úverových vzťahov ako aj vzťahov ohľadom zriaďovania účtov bola v českej i Slovenskej republike rovnaká.

Podľa § 708 ods. (1): zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ods. (1) : Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa ods. (1) : Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Na základe zistených skutkových okolností súd dôvodne podanej žalobe v rozsahu istiny pohľadávky vyhovel a priznal žalobcovi sumu 7.198,52 CZK a to tak s úrokom 18,9% ročne ako aj zákonným úrokom z omeškania. Postupca od zmluvy o kontokorente neodstúpil, ale ju vypovedal dňa 1.7.2011 dňom 1.8.2011 bola teda zrušená. Zmluva ale nezanikla (ako pri odstúpení od zmluvy) a preto bola žaloba aj čo do úroku 18,9% dôvodná aj v období po zániku právneho vzťahu až do zaplatenia.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.4.2014 požiadal súd o splátky 10 eur mesačne vzhľadom na to, že je dlhodobo nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce a žiadne sociálne dávky nepoberá.

Predpokladom na to, aby súd povolil účastníkovi splátky je to, že má aký - taký zdroj, z ktorého by pri absolútnej skromnosti bol schopný postarať sa dodržanie splátok, ku ktorým sa zaviazal. Za daného stavu však sám žalovaný uviedol, že nemá vlastné zdroje, že je dlhodobo nezamestnaný a teda súdu nepodal dôkaz o možnom reálnom splnení splátok, okrem toho neuviedol, a v akých termínoch a odkedy by ich chcel poukazovať. Neposkytol súdu dostatok takých relevantných podkladov, aby súd žalovanému splátky v navrhovanej výške povolil. Aj samotná výška splátok k výške pohľadávky a jej príslušenstvo je neadekvátna a preto súd jeho návrh na povolenie splátok 10 eur mesačne zamietol. Táto skutočnosť, samozrejme, nebráni tomu, a by sa žalovaný priamo so žalobcom či už takým istým alebo iným mimosúdnym spôsobom splácania dohodol aj dodatočne.

Žalobcovi súd podľa priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony (1. prevzatie zastúpenia, 2. podanie žaloby) t.j 2 x po 21,58 eura (43,16 eura) + 2 x 7,81 eur režijný paušál (15,62 eura), spolu: 58,78 eura, čo spolu s 20% DPH 11,76 eura činí 70,54 eura. Trovy konania celkom: 87,04 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.