Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-31-2022.pdf
PDF · 102.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/31/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.02.2023 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/89/2019 zo dňa 07.02.2022.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/89/2019 zo dňa 07.02.2022 bola obžalovaná U. V. bola podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodená spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zákona, ktorý sa mal stať tak, že
- ako predsedníčka miestnej volebnej komisie pre voľby starostu obce Jánovce, okres Poprad, ktorou bola dňa 17. 9. 2018 určená na zasadnutí volebnej komisie v budove Okresného úradu Poprad, na Ul. Nábrežie Jána Pavla II. 16, dňa 4. 10. 2018, v rámci korektúry hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce Jánovce, okres Poprad, pred ich tlačou, na origináli hlasovacieho lístka, na ktorom sa nachádzali štyria zaregistrovaní kandidáti na starostu obce Jánovce, a to pod č. 1 Y.. X. V., č. 2 W. I., č. 3 M. B., č. 4 O. O., vyčiarkla počas korektúry hlasovacích lístkov kandidáta s poradovým číslom 1 z dôvodu, že tento sa vzdal kandidatúry a následne potvrdila túto korektúru hlasovacieho lístka svojím podpisom, bez overenia správnosti údajov na tomto hlasovacom lístku miestnou volebnou komisiou, kde takto upravený originál hlasovacieho lístka pre voľby starostu obce Jánovce, bol podkladom pre tlač hlasovacích lístkov, ktoré boli použité pri voľbách starostu obce Jánovce, okres Poprad dňa 10. 11. 2018, kde na vytlačených hlasovacích lístkoch, po ich korektúre, sa nachádzali už len traja kandidáti, a to pod č. 1 W. I., č. 2 M. B., č. 3 O. O., kde tak týmto konaním U. V. došlo k odstráneniu kandidáta č. 1 X. V. z originálu hlasovacieho lístka a rovnako tak k prečíslovaniu ostatných kandidátov na starostu obce Jánovce, čo je v rozpore s § 174 ods. 4 zák. č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „volebný zákon“) v spojení s § 179 volebného zákona, ako aj súvisiacich ustanovení § 180 ods. 1 volebného zákona, pričom následne boli tieto voľby starostu obce Jánovce nálezom Ústavného súdu č. PL ÚS 36/2018-30 zo dňa 12. 12. 2018 vyhlásené za neplatné,
pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí a napáda ho v celom rozsahu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom na základe toho, že v konaní obžalovanej nevzhliadol naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu. K tomuto vyhodnoteniu dospel z výpovedí obžalovanej, svedka V. a svedka W.. S..
Subjektívna stránka prečinu marenia úlohy verejného činiteľa je založená na nedbanlivostnej forme zavinenia. V zmysle § 16 Tr. zákona je trestný čin spáchaný z vedomej nedbanlivosti vtedy, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Nevedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že páchateľ nevedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Pri nedbanlivostnej forme zavinenia absentuje tzv. vôľová zložka, ktorá je prítomná pri úmyselnom konaní páchateľa, a to buď ako chcenie alebo uzrozumenie s konaním uvedeným v Trestnom zákone. Preto je táto forma zavinenia budovaná iba na zložke vedomostnej, ktorá je však výslovne daná pri vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona. Pri nevedomej nedbanlivosti, už z jej označenia vyplýva, že páchateľ nemá vedomosť o tom, že jeho konanie môže porušiť alebo ohroziť objekt chránený Trestným zákonom, avšak tu nastupuje na miesto vedomostnej zložky práve povinnosť a možnosť predvídať, že takéto konanie môže byť trestné. Táto povinnosť predvídať však nie je absolútna, ale viaže sa práve na okolnosti, za akých došlo ku konaniu a na osobné pomery týkajúce sa osoby páchateľa. V danej veci má za to, že napriek pripusteniu, že obžalovaná skutočne nevedela, aký je postup pri situácii, ak zaregistrovaný kandidát na starostu sa vzdá svojej kandidatúry ešte predtým, ako sú zasielané hlasovacie lístky na tlač, táto jej nevedomosť je v tomto prípade nahradená práve povinnosťou poznať právnu úpravu vzťahujúcu sa na takýto prípad, keďže obžalovaná ako predsedkyňa miestnej volebnej komisie bola zodpovedná za formu hlasovacieho lístka, ako aj za procedurálne postupy, ktoré sa týkajú registrácie kandidátnych listín, vyhotovenia hlasovacích lístkov, a podobne. Ide o skutočnosti, ktoré spadali pod jej kompetencie, a preto nie je možné ospravedlniť túto jej nevedomosť tým, že naivne sa spoliehala na to, čo jej povedali svedkovia V. a W.. S., a tak dospieť k záveru, aký prezentoval vo svojom rozhodnutí okresný súd, že obžalovaná konala nezavinene. Obžalovaná dobrovoľne prijala funkciu predsedníčky miestnej volebnej komisie pre komunálne voľby v obci Jánovce, ktoré sa uskutočnili 10.11.2018, s tou funkciou prijala určitú zodpovednosť za úlohy, ktoré volebný zákon č. 180/2014 Z. z. zveril miestnej volebnej komisii, ktorú zastupovala ako jej výkonný orgán. Obžalovaná bola povinná oboznámiť sa so všetkými právnymi predpismi, inštrukciami a metodikami viažucimi sa k jej činnosti. Okrem toho podotkol, že zákon v ustanovení § 174 ods. 4 o podmienkach výkonu volebného práva explicitne upravuje, že ak sa kandidát na starostu vzdal po zaregistrovaní, tak jeho údaje zostávajú na hlasovacom lístku a nijako sa neškrtajú a nevymazujú. Teda nejde o takú udalosť vo vonkajšom svete, ktorú by zákon neupravoval, preto o to viac bola umocnená povinnosť obžalovanej vedieť ako mala správne postupovať. V zmysle týchto úvah sa preto natíska aplikovanie právnej zásady ignorantia iuris (legis) non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) a teda nie je možné vyviniť obžalovanú z konania, ktoré je jej kladené za vinu. K samotnému následku tohto konania postačuje poukázať na nález Ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 36/2018-30, ktorý práve toto konanie obžalovanej posúdil ako kardinálny dôvod pre rozhodnutie o neplatnosti volieb v obci Jánovce. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil oslobodzujúci výrok v napadnutom rozsudku a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd preskúmal postup konajúceho súdu, bez zákonnosti ktorého nemôže byť ani rozhodnutie vo veci považované za zákonné. Nezistil pritom žiadne podstatné chyby v postupe konajúceho súdu, obžalovaná mala priestor, aby sa vyjadrila ku skutku, ktorý je jej kladený za vinu, mala tiež možnosť vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom, navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré by objasnili vec spoľahlivo, ako aj možnosť predniesť záverečnú reč prostredníctvom svojho obhajcu, keďže sa hlavného pojednávania nezúčastnila, avšak dala súhlas k jeho vykonaniu v jej neprítomnosti. Uvedeným postupom nedošlo k porušeniu obhajobných práv obžalovanej v rámci konania.
Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a preto o ich obsah mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil záver o tom, že obžalovaná bola v postavení verejného činiteľa v zmysle § 128 ods. 1 Tr. zákona a mala postavenie špeciálneho subjektu, keďže v rámci prípravy a priebehu vyhlásených komunálnych volieb
došlo k určeniu predsedu miestnej volebnej komisie, ktorým sa stala obžalovaná U. V., pričom v rámci zákonnej úpravy pre takéto ustanovenie do funkcie právna úprava neobsahuje žiadne osobitné či odborné kvalifikačné predpoklady. Podľa názoru súdu však nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba, pretože nevidel splnenie podmienok pre vyvodenie trestnej zodpovednosti na strane obžalovanej. Podstata protiprávneho konania obžalovanej spočívala v tom, že vykonala korektúru hlasovacieho lístka v čase jeho korektúry vyčiarknutím zaregistrovaného kandidáta pod č. 1 Y.. X. V. z dôvodu vzdania sa kandidatúry bez overenia správnosti údajov a súčasne na hlasovacom lístku prečíslovala poradie ostatných kandidátov. Zistené okolnosti spojené s vykonaním korektúry hlasovacieho lístka podľa názoru konajúceho súdu nepochybne svedčia o tom, že samotná obžalovaná nemala vedomosť o tom, ako pri korektúre v súvislosti so vzdaním sa kandidatúry má postupovať a v tomto smere sa spoliehala iba na to, čo jej malo byť povedané zo strany ďalších osôb, u ktorých sa dôvodne domnievala, že tieto majú v tomto smere nepochybne väčšie poznatky, keď odobrili jej postup. Zdôraznil pritom, že pre výkon funkcie predsedu miestnej volebnej komisie zákon nevyžaduje osobitné kvalifikačné či odborné predpoklady, ktoré obžalovaná v danej oblasti spojenej s výkonom volebného práva nemala a pokiaľ táto dostala informáciu o vykonaní korektúry spôsobnom tak, ako napokon vykonaná bola, nemala dôvod pochybovať o správnosti vykonanej korektúry, aj keď správnym postupom v tomto smere bol postup, pri ktorom by k žiadnej korektúre hlasovacieho lístka nedošlo. Nemožno potom mať za to, že obžalovaná v danej veci konala čo i len vo forme nevedomej nedbanlivosti a keďže z jej strany absentuje subjektívna stránka trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba, konajúci súd uzavrel, že uvedené konanie nie je trestným činom a obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Obžalovanej U. V. sa obžalobou kládlo za vinu protiprávne konanie, ktoré bolo posúdené ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zákona. Tohto trestného činu sa dopustí verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy. Pre naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného prečinu sa vyžaduje zavinenie vo forme nedbanlivosti v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, b) nevedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Odvolateľ namietal nesprávne právne závery konajúceho súdu ohľadne absencie zavinenia vo forme nedbanlivosti u obžalovanej, pretože obžalovaná tým, že prijala funkciu predsedníčky volebnej komisie, prijala aj zodpovednosť za úlohy, ktoré volebný zákon č. 180/2014 Z. z. zveril miestnej volebnej komisii, ktorú zastupovala ako jej výkonný orgán, a mala povinnosť sa oboznámiť s právnou úpravou viažucimi sa k jej činnosti. Neznalosť týchto právnych predpisov ju neospravedlňuje a nezbavuje zavinenia.
S námietkou odvolateľa, že v posudzovanom prípade zavinenie obžalovanej pri porušení jej povinností ako verejného činiteľa, ktoré mali za následok zmarenie volieb na funkciu starostu obce, je dané, sa odvolací súd stotožnil.
Procesom dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná vystupujúca ako predsedníčka volebnej komisie pri korektúre hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce Jánovce vyčiarkla z neho kandidáta pod poradovým číslom 1 z dôvodu vzdania sa kandidatúry, v dôsledku čoho došlo k tlači hlasovacieho lístka pre voľbu starostu obce iba s troma kandidátmi s prečíslovaním ich poradia. Uvedené konanie obžalovaná nepoprela odôvodňujúc ho tým, že hlasovací lístok podpísala, pretože za tým účelom, aby sa odsúhlasil, tam išla, nepamätajúc si, kto vyčiarkol kandidáta. Zmenu na hlasovacom lístku v rámci korektúry potvrdila aj svedkyňa V. odvolávajúc sa pritom na vyjadrenie svedka p. S., resp. svedka N., na podklade ktorého obžalovaná vyčiarkla kandidáta p. V. pod poradovým číslom 1. a napísala text, že súhlasí s tlačou. V dôsledku tohto jej konania došlo k zmene poradia kandidátov na kandidátnej listine, v ktorej už nebol uvedený pod poradovým číslom 1. Y.. X. V., zaregistrovaný kandidát na voľbu starostu obce.
Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že obžalovaná pri konečnom schválení hlasovacích lístkov porušila zákonné ustanovenie § 174 ods. 2, ods. 4 zák. č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva (v ďalšom volebný zákon). Podľa § 174 ods. 2 volebného zákona kandidát sa môže najneskôr 48 hodín pred začatím volieb svojej kandidatúry vzdať; vzdanie musí urobiť v listinnej forme a jeho podpis musí byť úradne osvedčený...... pričom podľa § 174 ods. 4 volebného zákona ak sa kandidát
vzdal, alebo bol odvolaný po zaregistrovaní kandidátov, alebo ak došlo k zrušeniu politickej strany, alebo k zrušeniu politickej strany tvoriacej koalíciu po zaregistrovaní kandidátov, zostávajú údaje o kandidátovi na hlasovacom lístku, ale pri prideľovaní mandátov sa na neho neprihliada.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva žiadny motív konania obžalovanej, ktorý by ju viedol k úmyselnej zmene hlasovacieho lístka, preto do úvahy neprichádzalo posúdenie konania obžalovanej ako prečin podľa § 351 ods. 2 písm. b), ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Posúdením okolností, za ktorých došlo k úprave hlasovacieho lístka na voľbu starostu obce pred jeho tlačou, dospel aj odvolací súd k záveru, že obžalovaná nevedela, že týmto svojím konaním môže podstatným spôsobom sťažiť voľbu do funkcie starostu obce, keďže nepoznala právnu úpravu týkajúcu sa činnosti volebnej komisie, jej právomocí, či priebehu volieb ako takých. Vedomostná zložka u obžalovanej tak chýba, čo vylučuje, aby sa konania mohla dopustiť vo vedomej nedbanlivosti.
Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom konajúceho súdu, že v posudzovanom prípade nie je dané zavinenie ani vo forme nevedomej nedbanlivosti poukazujúc pritom na odobrenie jej postupu inými osobami, ktoré mali v súvislosti s vykonávanými voľbami nepochybne väčšie poznatky, a pokiaľ dostala takúto informáciu o vykonaní korektúry zisteným spôsobom, nemala dôvod pochybovať o správnosti urobenej korektúry na hlasovacom lístku.
Vo všeobecnosti platí, že zavinenie, ako zákonný znak každého trestného činu, musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda i príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal alebo mohol predstaviť, že takto príčinný vzťah sa môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vzíde (2Tz/10/1980).
O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom sú dané súčasne. Len nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený (4Tz/9/1986).
Inak povedané, kritériom nevedomej nedbanlivosti je i zachovanie určitej miery opatrnosti páchateľom, ktorá je charakterizovaná ako potrebná miera opatrnosti. Tá je daná možnosťou predvídať spôsobenie poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom z hľadiska objektívneho (ako povinnosť) a súčasne aj subjektívneho (ako možnosť).
Záver o zavinení musí byť vždy podložený výsledkami vykonaného dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. To platí aj pre záver o tom, že zavinenie dokázané nebolo.
Vychádzajúc z týchto hľadísk je nutné konštatovať, že obžalovaná mala povinnosť i možnosť predvídať porušenie právnych noriem v súvislosti nielen so vzdaním sa kandidatúry ale aj jednotlivých úkonov, ktoré mala a mohla vykonávať z titulu funkcie vo volebnej komisii, ak nebude poznať právnu úpravu ohľadne volieb.
Podstatným porušením povinnosti, pre ktoré ústavný súd vo svojom rozhodnutí PL. ÚS 36/2018 z 12.12.2018 vyhlásil voľby starosti obce Jánovce konané 10.11.2018 za neplatné, bola v rámci korektúry hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce vykonaná zmena v počte kandidátov a poradia týchto kandidátov v rozpore s volebným zákonom, konkrétne nebolo rešpektované ustanovenie § 174 ods. 4 volebného zákona v spojení s § 179 volebného zákona, ako aj súvisiace ustanovenie § 180 ods. 1 volebného zákona, keďže volebný lístok neobsahoval údaje všetkých zaregistrovaných kandidátov.
Obžalovaná mala k splneniu povinnosti podľa § 174 ods. 2, 4 volebného zákona všetky potrebné predpoklady, keďže sa zúčastňovala školení, mala možnosť oboznámiť sa s harmonogramom a organizačnými otázkami prípravy volieb do orgánov samosprávy obcí 10.11.2018, podľa ktorého hlasovacie lístky budú v tej podobe, ako ich schvália a podpíšu na korektúre predsedovia komisií, vrátane opráv, ktoré budú požadovať. Podľa názoru odvolacieho súdu hoci obžalovaná nemala potrebné skúsenosti z funkcie predsedníčky miestnej volebnej komisie, opak dokázaný nebol, bola spôsobilá vo veci vykonať požadované úkony tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V čase spáchania skutku bola pedagogickým asistentom, čo predpokladá určitú vzdelanostnú úroveň, najmenej stredoškolské
vzdelanie, preto mala predpoklady aj poznať právnu úpravu, ktorá súvisela s vykonávaním funkcie predsedníčky volebnej komisie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ obžalovaná prijala funkciu predsedníčky miestnej volebnej komisie, prijala s ňou aj povinnosti z nej vyplývajúce, vrátane povinnosti oboznámiť sa s právnou úpravou ohľadne volieb (zák. č. 180/2014 z. z. o volebnom práve), aby túto funkciu mohla plniť zodpovedne a v zmysle volebného zákona, keďže ako člen volebnej komisie zložila sľub v znení uvedenom v § 18 ods. 3 vo volebnom zákone. Kreovanie obžalovanej za člena volebnej komisie podľa zákona spochybnené nebolo.
Na tom nemení nič ani fakt, že ústavný súd po dokazovaní vyslovil záver o nezákonnom kreovaní obžalovanej do funkcie predsedníčky volebnej komisie, pretože nebola určená žrebom, ako to ustanovuje § 18 ods. 4 volebného zákona, ale dohodou členov volebnej komisie. Aj člen volebnej komisie, keďže plní dôležité úlohy zverené mu volebným zákonom, je v tomto postavení verejným činiteľom. Keďže konajúci súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil postavenia člena volebnej komisie ako verejného činiteľa, odvolací súd stotožňujúc sa s ním v celom rozsahu iba odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku uvádzané na strane 6 a 7.
Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného odvolací súd uzavrel, že hoci obžalovaná nevedela spôsob úpravy hlasovacieho lístka na voľbu starostu, mala všetky predpoklady objektívneho aj subjektívneho charakteru, aby postupovala v zmysle volebného zákona. Obžalovaná mala a mohla si predstaviť, že pokiaľ si povinnosť poznať volebný zákon a ďalšie príslušné normy nesplní, môže spôsobiť následok vo forme neplatnosti volieb, ktorý aj reálne nastal.
Ak konajúci súd poukazuje na nevedomosť obžalovanej pri postupe korektúry hlasovacieho lístka, ide o právny omyl negatívny, keďže obžalovaná nevedela, že pácha trestnú činnosť porušovaním právnych noriem. Tento omyl je ale neospravedlniteľný, pretože tak ako to už bolo vyššie spomenuté, pokiaľ obžalovaná prijala funkciu predsedníčky volebnej komisie, mala povinnosť poznať minimálne základnú právnu úpravu ohľadne volieb do samosprávy v takom rozsahu, aby mohla túto funkciu riadne plniť. Preto sa nemôže zbaviť svojej trestnej zodpovednosti.
Záver o existujúcom zavinení vo forme nevedomej nedbanlivosti by mal viesť k uznaniu viny obžalovanej z prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zákona. I keď v zásade platí, že každý protiprávny čin, ktorý vykazuje všetky znaky uvedené v Trestnom zákone, je trestným činom a je potrebné zaň vyvodiť trestnú zodpovednosť, pri menej závažných trestných činoch je možné uplatniť zásadu subsidiarity trestnej represie, pokiaľ skutkové okolností významnejšieho charakteru vo svojom súhrne vylučujú použitie trestnej represie. Inak povedané, vzhľadom k tomu, že ide o prečin, bolo povinnosťou odvolacieho súdu posúdiť, či jeho závažnosť je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona vyššia ako nepatrná.
Pri posúdení nepatrnej závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona je potrebné prihliadať na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.
Z už vyššie rozvedeného je zrejmé, že obžalovaná spáchala protiprávne konanie z nedbanlivosti v jej nevedomej forme, pričom okolnosti skutku vo svojom súhrne sú významnými pre to, aby sa trestná represia neuplatnila.
Je faktom, že následkom konania obžalovanej bolo sťaženie splnenia úlohy vo verejnom záujme, keďže voľby na funkciu starostu boli vyhlásené za neplatné, čo je jedným a dosť dôležitým kritériom pre posúdenie závažnosti konania obžalovanej. Na druhej strane je potrebné dať do pozornosti, že už pri kreovaní funkcie predsedu volebnej komisie došlo k porušeniu právnych noriem volebného zákona, ak starosta, ktorý viedol prvé zasadnutie volebnej komisie podľa § 169 ods. 5 volebného zákona spolu so svedkyňou V., ktorá ním bola menovaná do funkcie zapisovateľa a ktorá mala riadiť žrebovanie predsedu volebnej komisie podľa vety druhej § 18 ods. 5 volebného zákona, uviedli do omylu členov volebnej komisie prezentovaním, že predsedom volebnej komisie bude tá osoba, na ktorej sa členovia volebnej komisie dohodnú. Za ďalšiu významnú skutkovú okolnosť považoval odvolací súd skutočnosť, že na okresnom úrade, ktorého zamestnanci zabezpečovali školenie so zameraním i na výklad volebného zákona, včítane postupu pri korektúre hlasovacích lístkov pred ich zadaním do tlače, čo vyplýva z oznámenia Okresného úradu Poprad z 06.08.2019, kde sa upravovali hlasovacie lístky pred tlačou, obžalovaná v prítomnosti zamestnanca okresného úradu a po overení si uňho, aký je spôsob postupu
pri zmene v hlasovacom lístku v prípade vzdania sa kandidatúry, vykonala korektúru hlasovacieho lístka prečiarknutím kandidáta uvedeného pod poradovým číslom 1.. Okrem toho nemožno opomenúť fakt, že i vzdanie sa kandidatúry Y.. A. V., ktoré došlo na obecný úrad 03.10.2018, nebolo oznámené v ten istý deň obžalovanej, ale až následný deň cestou na okresný úrad, kde sa mala vykonať korektúra hlasovacích lístkov. Obžalovaná tak konala v časovej tiesni, keďže korektúra hlasovacích lístkov bola pre ich obec naplánovaná len v konkrétny deň, kedy jej bolo predložené aj podanie o vzdaní sa kandidatúry. Pohnútka týmto konaním získať pre seba alebo iného nejaký prospech u obžalovanej zistená nebola. Hodnotiac uvedené okolnosti vo svojom súhrne dospel odvolací súd k záveru, že pochybenia, ku ktorým došlo v rámci vykonania volieb na funkciu starostu obce Jánovce a na ktorých sa spolupodieľali aj iné úradné osoby znalé postupov pri voľbách, a spoluúčasť osôb znalých volebného zákona pri vykonaní nesprávnej korektúry hlasovacieho lístka obžalovanou, ktorá nebola zákonným spôsobom kreovaná do funkcie predsedníčky volebnej komisie a plnila si svoje úlohy v časovej tiesni na dobrovoľnej báze v prospech verejného záujmu, znížili závažnosť konania obžalovanej do takej miery, že túto je možné hodnotiť len ako nepatrnú.
Inak povedané, obžalovaná síce z formálneho hľadiska naplnila všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu marenia úlohy verejným činiteľom, avšak so zreteľom na nízku spoločenskú závažnosť jej konania nie je potrebné z neho vyvodzovať trestnú zodpovednosť. Samotný fakt, že ústavný súd vo svojom náleze vyslovil, že došlo k hrubému porušeniu volebného zákona, neznamená, že toto porušenie musí byť posúdené ako trestný čin. Pri posúdení činu boli vyhodnotené všetky okolnosti prípadu z hľadiska povahy a rozsahu zásahov obžalovanej do chránených záujmov Trestným zákonom so záverom, že vzhľadom na výnimočnosť prípadu nie je vhodné uplatňovať trestnú represiu.
Keďže z materiálneho hľadiska konanie obžalovanej nedosiahlo zákonom stanovenú závažnosť, odvolací súd uzavrel, že konanie obžalovanej nie je trestným činom. Tomuto záveru zodpovedá aj dôvod § 285 písm. b) Tr. poriadku, podľa ktorého konajúci súd oslobodil obžalovanú U. V. spod obžaloby prokurátora, aj keď z iných ako vyššie uvádzaných dôvodov. Výrok, ktorým bola obžalovaná spod obžaloby oslobodená, je tak zodpovedajúci zákonu a preto odvolací súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a ako také ho zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.