Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-3845-2012.pdf
PDF · 79.38 KB
Case nature
Subarea
16Er/3845/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, proti povinnému: I. G., L.. XX.X.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, L. J. Y. XXXX/X, T., v konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Barilikom, Exekútorský úrad Košice, Kuzmányho 57, pod. sp. zn. EX 660/2012 takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú voči povinnému vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. U k l a d á oprávnenému uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.4.2012 bolo Okresným súdom Košice I dňa 6.11.2012 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*.
Dňa 4.1.2013 bol súdu predložený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len EP), nakoľko povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor súčasne žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 39,83 Eur.
Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov súd zistil, že povinný zomrel dňa 31.10.2009. Exekučné konanie sa začalo v deň, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, t.j. 30.4.2012. Z uvedeného vyplýva, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania.
Podľa ust. § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
Podľa ust. § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa ust. § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
V zmysle § 7 ods. 2 OZ a § 19 ods. 1 O.s.p. povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania dňa 31.10.2009. Napriek tomu oprávnený podal dňa 30.4.2012 voči povinnému návrh na vykonanie exekúcie. To, že sa exekúcia vedie proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, považoval súd za prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť.
Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, pretože povinný zomrel pred začatím exekučného konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd mal za to, že skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý bol v čase podania návrhu mŕtvy, zakladá možnosť uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora podľa § 203 ods. 1 EP. Súd vidí zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie už v samotnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý v tom čase nežil. Uvedené má za následok, že takáto exekúcia musí byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav súd popri rozhodnutí o zastavení exekúcie, uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. (ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhl. sa paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhl. patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, pozostávajú z odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky vrátane DPH.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
Paušálna odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl..........................................33,19 Eur
DPH 20% z odmeny exekútora....................................................................................6,64 Eur
Trovy exekúcie celkovo vrátane DPH 39,83 Eur
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 Exekučného poriadku a na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Súd po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie dospel k názoru, že trovy exekúcie boli účelné a ich vyčíslenie je v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur.
Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a na úhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.