Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_32P-56-2014.pdf
PDF · 82.11 KB
No categories available
32P/56/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky K.. Z. P., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D. 6, D. D., proti odporcovi X.. K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. D. 6, D. D., v konaní zastúpenom JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpenom kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 02. 2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, pretože podľa jej názoru nie je možné, aby s odporcom zotrvali v spoločnom manželstve, nakoľko rozvrat manželstva je trvalý a nezvratný. Ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu maloletého syna K.. Navrhovateľka zároveň žiadala na čas po rozvode upraviť výkon rodičovských práv a povinností k ich maloletému tak, že sa zverí do jej osobnej starostlivosti, odporca bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 400,00 Eur mesačne. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
Návrhom doručeným súdu dňa 29. 09. 2014 sa otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by zveril maloletého K. dočasne (na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej) do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka a otec maloletého by boli povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždňových intervaloch tak, že: 1. Matka by zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny kalendárny týždeň počas kalendárneho roka, a to v čase od nedele od 18.00 h do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 h, s výnimkou veľkonočných a vianočných sviatkov. 2. Otec by zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň počas kalendárneho roka, a to v čase od nedele od 18.00 h do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 h, s výnimkou veľkonočných a vianočných sviatkov. 3. Každý párny kalendárny rok počas Štedrého dňa v čase od 08.00 h do 16.00 h by zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého otec a v čase od 24. 12. od 16.00 h do 25. 12. do 18.00 h by zabezpečovala osobnú starostlivosť matka. 4. Každý nepárny kalendárny rok počas Štedrého dňa v čase od 08.00 h do 16.00 h by zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého matka a v čase od 24. 12. od 16.00 h do 25. 12. do 18.00 h by zabezpečoval osobnú starostlivosť otec. 5. Každý párny kalendárny rok by starostlivosť o maloletého v čase od 25. 12. od 18.00 h do 27. 12. do 18.00 h zabezpečoval otec. 6. Každý párny kalendárny rok by starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka v čase od 27. 12. od 18.00 h do 01. 01. nasledujúceho roka do 18.00 h, počas veľkonočných sviatkov od prvého dňa veľkonočných sviatkov od 10.00 h do posledného dňa veľkonočných sviatkov do 18. 00 h.
7. Každý nepárny kalendárny rok by starostlivosť o maloletého zabezpečoval otec v čase od 27. 12. od 18.00 h do 01. 01. nasledujúceho roka do 18.00 h, počas veľkonočných sviatkov od prvého dňa veľkonočných sviatkov od 10.00 h do posledného dňa veľkonočných sviatkov do 18. 00 h. 8. Každý nepárny kalendárny rok by starostlivosť o maloletého v čase od 25. 12. od 18. 00 h do 27. 12. do 18.00 h zabezpečovala matka. Obom rodičom by súd uložil povinnosť pripraviť a odovzdať, resp. prevziať maloletého v bydlisku toho rodiča, ktorý maloletého odovzdáva druhému rodičovi. Zároveň by obaja rodičia zastupovali a spravovali majetok maloletého. V návrhu otec uviedol, že napriek prebiehajúcemu rozvodovému konaniu žijú s matkou maloletého a s maloletým v jednom rodinnom dome. Z tohto dôvodu sa s matkou až donedávna starali o maloletého spoločne. V priebehu mesiaca august 2014 sa s matkou dohodli na striedavej starostlivosti o maloletého, ktorá prebiehala spôsobom, že v jednom týždni zabezpečoval o maloletého syna starostlivosť on a v druhom týždni matka. V uvedenom období matka mala umožniť, aby maloletý strávil s ním dovolenku v Chorvátsku. Zlom nastal na konci augusta v okamihu, keď mal na dovolenku aj odcestovať. Matka vtedy prehlásila, že maloletého s ním na dovolenku nepustí a odmietla mu vydať cestovný pas maloletého. Táto situácia viedla k vzniku konfliktov, ktoré vyústili do stavu, že matka mu odopiera osobnú starostlivosť o maloletého, resp. jeho snahy osobne sa starať o maloletého marí kladením neopodstatnených požiadaviek. Podľa názoru otca sa matka snaží „privlastniť“ si maloletého a absolútne neakceptuje, že aj on ako otec má svoje rodičovské práva, medzi ktoré nesporne patrí osobná starostlivosť o maloletého. Jeho právo starať sa o maloletého je vo svojej kvalite rovnaké ako právo matky a nie je dôvod obmedzovať toto právo spôsobom, ktorý považuje matka za vyhovujúci. Podľa názoru otca je postoj matky neopodstatnený, nakoľko bezdôvodne odmieta, aby sa o maloletého syna osobne staral. Aj maloletý má právo na výchovu zo strany oboch rodičov. Matka by podľa názoru otca mala viditeľne psychicky negatívne vyplývať na maloletého s úmyslom vytvoriť medzi ním a maloletým bariéru, ktorá by mohla viesť k odlúčeniu maloletého od neho. Uvedená situácia postupom času prerástla do toho, že komunikácia medzi ním a matkou ohľadom starostlivosti o maloletého zlyháva a matka mu v osobnej starostlivosti o maloletého výslovne bráni. Vzhľadom na uvedené je nútený obrátiť sa na súd, aby tento autoritatívne rozhodol o otázke starostlivosti o maloletého vo forme predbežného opatrenia do skončenia konania o rozvode manželstva. Ako už uviedol, s matkou maloletého žijú v jednom rodinnom dome, pričom každý z nich má vlastnú domácnosť. Maloletý sa tak nebude musieť prispôsobovať neustálym zmenám z hľadiska prípadných vzdialenosti bydlísk rodičov a predškolského zariadenia, ktoré navštevuje. Už tento faktický stav zakladá ideálne podmienky pre výkon striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý má k obom rodičom pozitívny vzťah. Počas života maloletého zabezpečoval jeho starostlivosť v rovnakej miere ako matka. Pozná denný režim maloletého a je spôsobilý ho vychovávať. Maloletý je v jeho prítomnosti spokojný a kľudný. Otec je presvedčený, že uvedená forma starostlivosti (ktorá sa donedávna aj realizovala) vyhovuje aj maloletému v tom zmysle, že eliminuje riziko spojené so vznikom pocitu, že maloletý má len jedného rodiča, pre ktorý by sa mohol cítiť vo vzťahu k druhému rodičovi menejcenne. V danom prípade existuje stav vyžadujúci úpravu starostlivosti o maloletého predbežným opatrením. Nevyhnutnosťou dočasne upraviť pomery účastníkov konania je už samotná skutočnosť, že matka mu intenzívne bráni v osobnej starostlivosti o maloletého, pričom dohoda s ňou nie je možná a predstavuje situáciu, k riešeniu ktorej môže pristúpiť jedine súd. Je nevyhnutné v záujme maloletého a jeho ďalšieho nerušeného psychického a fyzického vývoja, aby cítil, že má oboch rodičov, že jeho výchovu nielen formálne ale aj reálne vykonávajú obaja rodičia. Uvedené možno dosiahnuť jedine tým, že obaja rodičia sa budú rovnakou mierou podieľať na jeho osobnej starostlivosti. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v tom, že môže medzi ním a maloletým dôjsť k odcudzeniu. V útlom veku detí je nebezpečenstvo zabudnutia na druhého rodiča totiž omnoho väčšie ako u detí v školskom veku a nadmerné fixovanie dieťaťa na matku nie je pozitívnou hodnotou, ktoré je žiaduce rozvíjať. Podľa názoru otca ide o stav, ktorý neznesie odklad, a preto sa domáha nariadenia predbežného opatrenia. Situácia, ktorá momentálne existuje a stres, v ktorom maloletý žije, nepriaznivo pôsobí na jeho zdravotný stav. Napriek tomu, že komunikácia medzi ním a matkou nie je ideálna, je zo strany matky neprimerané a neuvážené prenášať, resp. riešiť problémy prostredníctvom maloletého, ktorý si nezaslúži byť nástrojom medzi rodičmi.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení O. s. p. vyplýva, že účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie existujúceho, hoci ešte prípadne nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
V danej veci súd zistil, že maloletý pochádza z manželstva. Na súde je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Manželstvo v súčasnej dobe už nie je harmonické a neplní svoj účel. Rodičia maloletého však naďalej žijú v jednom rodinnom dome. Podľa tvrdenia otca každý z rodičov vedie svoju vlastnú domácnosť, avšak táto skutočnosť sa netýka maloletého, pretože ten aj naďalej vyrastá v prostredí, ktoré mu je známe. Otec uvádza, že matka mu bráni a marí jeho snahu o osobnú starostlivosť o maloletého. Príčinou mala byť dovolenka v Chorvátsku, na ktorú mal ísť spoločne s maloletým. Od tej doby už otec nemá možnosť poskytovať osobnú starostlivosť o maloletého, hoci pozná jeho denný osobný režim a dokáže sa oňho plnohodnotne postarať. Otec ďalej v návrhu tvrdí, že maloletý si nezaslúži byť nástrojom medzi rodičmi a má právo na výchovu od obidvoch rodičov. Rodičia maloletého majú vo svojej kvalite rovnaké práva. Rodičovské práva matky a rodičovské práva otca majú byť podľa tvrdenia otca rovnaké.
Podľa názoru súdu však obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého a to z dôvodu, že žijú v jednej spoločnej domácnosti. Maloletý sa teda aj napriek prebiehajúcemu konaniu o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností stretáva s oboma rodičmi, ktorí mu poskytujú starostlivosť. Otec v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespochybňuje schopnosť matky postarať sa o maloletého a voči jej starostlivosti nemá žiadne výhrady. O maloletého je riadne postarané, nehrozí mu žiadna ujma na živote alebo zdraví. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý naďalej býva v jednej domácnosti oboma rodičmi, nemôže byť pravdivé tvrdenie otca, že maloletý by mohol naňho zabudnúť alebo že by malo v súčasnej dobe dôjsť k odcudzeniu. Ako uviedol otec, problémy sú medzi rodičmi navzájom, a nie medzi rodičmi a dieťaťom.
Každé rozhodnutie, ktorým súd zasiahne do života rodiny, je krajným riešením a zasahuje do práv rodičov, ktorí nesprávnym spôsobom realizujú svoje práva, pričom najviac je dotknuté dieťa. Základným pojmovým znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a nevyhnutnosť. Predbežné opatrenie je opatrením výnimočným, nie bežným. Dôvodom, pre ktoré súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, je skutočnosť, že otec svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a neosvedčil tak naliehavosť dočasnej úpravy medzi účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení nemôže byť založené na len na pocitoch a jednostrannom tvrdení rodiča (otca), a tým nemôže obmedziť práva druhého rodiča (matky). Nezhody v starostlivosti a výchove maloletého neznamenajú, že jeden rodič si môže uzurpovať právo súdnym rozhodnutím iba na základe tvrdení. Skutočnosť, že sa prerušilo spolužitie rodičov automaticky nezakladá nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi nariadením predbežného opatrenia. Tvrdenia otca o najlepšom záujme maloletého v časti úpravy rodičovských práv a povinností budú predmetom dokazovania vo veci samej, a preto tie isté tvrdenia nemôžu byť zároveň osvedčením naliehavej potreby úpravy pomerov účastníkov konania. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia má byť danosť práva osvedčená, a nie sporná. Nemenej významnou je aj skutočnosť, že otec nepreukázal, aká ujma (či nebezpečenstvo) by maloletému hrozila, ak by súd predbežnému opatreniu
nevyhovel. Súd predbežným opatrením nemôže rozhodnúť o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti súd rozhoduje vo veci samej po náležitom zistení skutkového stavu a nie predbežným opatrením, ktorým sa len dočasne upravujú pomery účastníkov konania.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože neosvedčil potrebu dočasnej úpravy a nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.