Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/237/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: 1/ CASSANDRA GROUP, s.r.o., Štúrova 339/26, 014 01 Bytča, IČO: 36 384 844, 2/ COLAS, s.r.o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 883 022, obaja právne zast.: URBAN GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 11571-9000/2022 zo dňa 03.10.2022, o návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 11571-9000/2022 zo dňa 03.10.2022 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 02.11.2022 sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej len „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 11571-9000/2022 zo dňa 03.10.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a jemu predchádzajúceho rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie číslo: 9535-6000/2022-OD zo dňa 08.08.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zároveň správny súd požiadali o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

2. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnili žalobcovia tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí by im hrozila značná hospodárska škoda a iný vážny nenapraviteľný následok. Pre vyhodnotenie splnenia podmienok priznania odkladného účinku správnej žaloby stačí, ak k závažnej ujme alebo inému nenapraviteľnému dôsledku môže dôjsť, a to bez potreby zisťovania, či k nemu aj reálne dôjde. Priamymi právnymi následkami právoplatných rozhodnutí je pokračovanie v procese verejného obstarávania na predmet časti č. 4 Zákazky. Tento proces už toho času postupuje, nakoľko žalobcom bolo doručené vyhodnotenie ponúk (list „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk - zmena v časti zákazky č. 4 - SSC IVSC Košice (zmena informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk v dôsledku potvrdenia prvostupňového rozhodnutia č. k. zo dňa 08.08.2022 rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. k. zo dňa 03.10.2022)“ zo dňa 12.10.2022 a list „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk - zmena v časti zákazky č. 4 - SSC IVSC Košice_AUTOREMEDÚRA (zmena informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk v dôsledku potvrdenia prvostupňového rozhodnutia č. k. zo dňa 08.08.2022 rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. k. 11571-9000/2022 zo dňa 03.10.2022)“ zo dňa 20.10.2022). Žalobcovia poukázali, že v zmysle § 56 ods. 9 Zákona o VO „Ak úspešný uchádzač alebo uchádzači odmietnu uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu alebo nie sú splnené povinnosti podľa odseku 8, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí sa umiestnili ako druhí v poradí.“

Ustanovenie o verejnom obstarávaní v platnom znení (ďalej len „“) tak dáva fakultatívnu možnosť pre kontrolovaného pokračovať v procese verejného obstarávania na predmet zákazky tak, že uzavrie zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí. S ohľadom na doručenie vyššie uvedených listov žalobcom je zrejmé, že kontrolovaný využil fakultatívnu možnosť danú ustanovením a uzatvorí zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí. Prezumpcia správnosti a zákonnosti oboch rozhodnutí platí až do momentu ich právoplatného zrušenia správnym súdom, a teda tieto rozhodnutia vytvárajú právny základ pre dokončenie procesu verejného obstarávania a samotnú realizáciu predmetu č. 4 Zákazky uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, teda, bez ohľadu na úspech žalobcov v tomto súdnom konaní. Uviedli, že v prípade nepriznania odkladného účinku, do skončenia tohto súdneho konania dôjde k ukončeniu procesu verejného obstarávania a realizácii predmetu časti č. 4 čo bude mať za následok vznik viacerých negatívnych dôsledkov, ktoré žalobcovia vidia najmä v tom, že dôjde k uzatvoreniu zmluvy s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, a to napriek tomu, že ponuka predložená týmto uchádzačom je zjavne neprimeraná a bude predstavovať neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. Žalobcovia ako pôvodný úspešný uchádzač vyhrali verejné obstarávanie s ponukou na plnenie vo výške 4.890.897,12 € s DPH, na druhom mieste sa umiestnil uchádzač SATES, a.s. s ponukou na plnenie vo výške 8.925.850,08 € s DPH. Z čoho vyplýva, že ponuka uchádzača SATES je o cca 82 % vyššia ako ponuka na plnenia predložená žalobcami, čo možno považovať za nehospodárne nakladanie s verejnými financiami. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že v prípade ak súd nenariadi odkladný účinok správnej žalobe, tak žalobcovia aj v prípade úspechu pred správnym súdom nebudú môcť na tomto verejnom obstarávaní na predmet č. 4 Zákazky podieľať a budú ukrátení o zisk, ktorý by im bol plynul, ak by im bolo umožnené uzatvoriť zmluvu a realizovať predmet č. 4 Zákazky, čím dôjde k nezvratnému a nenapraviteľnému dôsledku v podobe nemožnosti sa opätovne zapojiť do procesu verejného obstarávania na podklade rozsudku správneho súdu, nakoľko dôjde k ukončeniu procesu verejného obstarávania a realizácii predmetu časti č. 4 Zákazky iným uchádzačom. Žalobcovia ďalej uviedli, že v dôsledku vydania napadnutých rozhodnutí došlo k prepadnutiu zábezpeky vo výške 150.000,- € podľa ustanovenia . Žalobcovia uviedli, že odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko verejný záujem spočíva v efektívnom nakladaní s verenými zdrojmi a za také nemožno pokladať prijatie ponuky druhým uchádzačom - spoločnosťou SATES, ktorej ponuka na obstaranie diela je dvojnásobná v porovnaní s ponukou žalobcov. Žalobcovia tiež správny súd požiadali o vydanie rozhodnutia o odkladnom účinku bez predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného , nakoľko mali za to, že v tomto prípade v záujme rýchlosti konania má prednosť ochrana zákonnosti a verejného záujmu.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 18.01.2023, v ktorom správny súd požiadal správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zamietnuť tiež návrh na odkladný účinok správnej žaloby. Uviedol, že priznanie odkladného účinku žalobe nepovažuje za dôvodné. Podľa žalovaného návrh žalobcov, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobcovia svoj návrh nedostatočne špecifikovali. Uviedol, že žalobcovia svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný uzavrie rámcovú dohodu s druhým uchádzačom v poradí ako aj na prepadnutie zábezpeky v predmetnom verejnom obstarávaní. Uviedol, že ak uvedené skutočnosti žalobcovia považujú za vznik škody, majú zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať ich finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na ich ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 (ďalej len „Najvyšší súd SR“), sp. zn. , kde Najvyšší súd SR vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku, nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Tiež poukázal na rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu z 20.09.2011, sp. zn. T-461/08, kde sa v bode 211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Žalovaný uviedol, že vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcami (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Podľa žalovaného návrh na priznanie odkladného účinku neobsahuje žiadne dôkazy preukazujúce existenciu hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalovaný poukázal na výnimočnosť inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe a požiadal správny súd, aby návrh na priznanie odkladného

účinku ako nedôvodný zamietol vzhľadom na nepredloženie konkrétnych dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť návrhu žalobcov.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobcovia svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnili hrozbou finančnej škody, bližšie však takúto ujmu nijako nešpecifikovali a ani žiadnym spôsobom neosvedčili. Žalobcovia nepredložili žiadne také dôkazy, ktoré by osvedčovali skutočnosť, že výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k závažnej ujme. Za ujmu pritom nemožno považovať neistý výsledok verejného obstarávania a prikláňajúc sa k názoru žalovaného správny súd dodáva, že žalobcovia nemajú vopred daný právny nárok na to, aby s nimi verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu na predmet verejného obstarávania a to ani za predpokladu, že by pri opačnom rozhodnutí žalovaného splnili všetky podmienky a kritéria a teoreticky by sa mohla stať ich ponuka úspešnou.

13. Správny súd konštatuje, že žalobcovia ničím neosvedčili, že by im bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, ba dokonca bližšie nešpecifikovali ani tvrdený ušlý zisk. Správnemu súdu nie je zrejmá výška tvrdeného ušlého zisku, ani to, či by absencia tohoto zisku znamenala v kontexte hospodárskej situácie žalobcov a ich majetkovej štruktúry závažnú ujmu, hospodársku škodu, či iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Žalobcovia podľa správneho súdu tiež neosvedčili tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem spočíva v tomto prípade na hospodárnom vynakladaní finančných prostriedkov verejného obstarávateľa, za ktorým účelom je aj uskutočnené verejné obstarávanie, čoho výsledkom má byť uzatvorenie najvýhodnejšej zmluvy s úspešným uchádzačom z hľadiska financií verejného obstarávateľa. Uvedené je možné dosiahnuť len riadnym uskutočnením verejného obstarávania a v prípade, ak neboli splnené zákonné podmienky účasti jedného z uchádzačov (skupiny), nie je potom ani možné brať do úvahy takýmto uchádzačom predloženú ponuku a teda ani odvolávať sa na jej finančnú výhodnosť oproti iným uchádzačom.

15. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobcovia hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčili, správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto správny súd v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).