Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_7C-234-2014.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/234/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľky: K.. I. H., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, proti odporcovi: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky K.. I. H., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a odporcu S. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.07.2011 na Matričnom úrade Reca, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Reca, zv. 15, ročník 2011, str. 22, pod por. č. 4.
rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 19.08.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 07.07.2011 pred Matričným úradom Reca, po trojročnej známosti, pričom z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Vstúpiť do manželského zväzku bolo spoločným rozhodnutím navrhovateľky a odporcu, nakoľko v tom čase pociťovali k sebe obojstrannú citovú náklonnosť. Napriek snahe navrhovateľky o vybudovanie optimálneho rodinného zázemia si medzičasom manželia prestali rozumieť. Manželia sa vzájomne odcudzili, nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária. Z týchto dôvodov nie je možné manželské spolužitie navrhovateľky a odporcu obnoviť.
Odporca sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so žalobným návrhom, sobášnym listom ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 07.07.2011, u navrhovateľky ide o manželstvo druhé, u odporcu o manželstvo prvé, z ktorého nepochádzajú žiadne maloleté deti, posledné spoločné bydlisko účastníkov sa nachádzalo v obci W., Č..A.. XXX, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III ( § 88 ods.1 písm. a/ O. s. p.).
Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že je zamestnaná ako kurátor Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, má vyživovaciu povinnosť k maloletému W. W. - dieťa pochádza z
predchádzajúceho manželstva. Navrhovateľka žiadala manželstvo ako nefunkčné rozviesť, nakoľko s odporcom nevedie spoločnú domácnosť od mája 2014, intímne boli spolu naposledy asi pred rokom, pričom každý z manželov si vedie svoj spôsob života samostatne. Krízu v manželstve zapríčinili dve tragické udalosti z ktorými sa každý z manželov inak vysporiadal a v podstate došlo na základe uvedených skutočností k vzájomnému odcudzeniu manželov. K manželovi navrhovateľka už nemá žiaden citový vzťah. Počas manželstva nebola odporcovi nikdy neverná. Navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila.
Z výsluchu odporcu vyplynulo, že je zamestnaný ako operátor výroby v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA a.s., so sídlom v Bratislave, bez vyživovacej povinnosti. Odporca súhlasil s rozvodom manželstva, pričom uviedol, že v podstate došlo k ťažkým tragickým udalostiam počas manželstva, kde neboli ani jeden z manželov na vine, avšak ťažko to znášali, a preto došlo k vzájomnému odcudzeniu manželov. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo je nefunkčné, manželia nemajú záujem na obnovení manželského vzťahu, žijú oddelene po všetkých stránkach a nie sú ochotní a schopní prekonať vzájomné citové odcudzenie, preto súd manželstvo rozviedol. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vzájomné citové odcudzenie sa manželov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po danom právnom poučení účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva odvolania, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu z pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z účastníkov.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).