Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_33T-48-2012.pdf
PDF · 126.52 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich Ing. Ivana Marka a Ing. Štefana Mečára, v trestnej veci obžalovaného Y. N., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 06.10.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa
obžalovaný
Y. N. , narodený XX.XX.XXXX v I., trvale bytom H. - J., J. č. XXXX,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 18.04.2012 pod sp. zn. 2Pv 489/2010 pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
„v čase okolo 18.00 hodine dňa 19.04.2010 v obci Cabaj - Čápor, na Hlavnej ulici č.771 v predajni potravín firmy S. K. Hsh Veľké Zálužie po predchádzajúcej slovnej potýčke s poškodenou S. Y., jej začal vulgárne nadávať a zároveň ju chytil za ruku a potom pod krk a žiadal od nej vydanie peňažných prostriedkov, na čo s ním poškodená išla do kancelárie, kde mu z čiernej kapsičky ležiacej na stole odovzdala tržbu predajne a to peňažnú hotovosť vo výške 2500,-€ a obvinený si zároveň z peňaženky poškodenej taktiež ležiacej na stole sám zobral peňažnú hotovosť vo výške 200,-€, následne na čo sa poškodená pokúsila zo svojho mobilného telefónu nepozorovane zavolať políciu, čo si obvinený všimol a začal jej opätovne vulgárne nadávať a jednou rukou ju chytil za vlasy a druhou rukou ju viac krát udrel do hlavy, do oblasti tváre, pričom sa mu poškodená vytrhla a utiekla sa schovať do chladiaceho boxu, v ktorom zotrvala, až kým obvinený aj z peňažnou hotovosťou opustil priestory predajne, čím spôsobil poškodenej S. Y. pomliaždenie čelovej oblasti hlavy a pomliaždenie krku obojstranne s dobou liečenie a pracovnej neschopnosti v trvaní do 7 dní, ako aj škodu vo výške 200,-€ a poškodenej firme S. K. Hsh Veľké Zálužie, škodu vo výške 2500,-€“
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodené S. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. N. č.XX a S. K. HSH, s miestom podnikania 951 35 Veľké Zálužie, Dlhý rad 162, IČO: 34 315 519, odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému Y. N. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 21.11.2012, 09.09.2013, 13.11.2013, 27.01.2014 a 06.10.2014 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených X. Z. a S. Y., výsluchom svedkov S. O., V. N., W. K., E. X., X. T. a L. J., prečítaním výpovedí svedkov F. X., V. F., F. Y., L. X., X. X. a T. B. z prípravného konania, výsluchom znalkyne z odboru psychológie W.. W. A. ako aj prečítaním listinných dôkazov a oboznámením podstatného obsahu spisu a pripojených súdnych spisov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Y. N. (ďalej len „obžalovaný“) od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku kategoricky popieral. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutok nespáchal a v deň, keď sa mal stať, ani nebol doma. Celá dedina rozprávala, že si to Y. spravila sama, pretože mala v obchode veľké dlhy. Jeho sestra F. X. a ešte Y. brali z jej obchodu tovar na dlh. Dodal, že Y. ho za páchateľa neoznačila hneď, ale hodila to celé na neho, lebo nevedela, čo má robiť s tými dlhmi v obchode. Zdôraznil, že nebude sedieť také roky len preto, že si to na neho vymyslela. Zopakoval, že sa necíti vinný a žiadal, aby bola pani Y. trestne stíhaná za krivú výpoveď. Nevedel, z akého dôvodu označila poškodená Y. za páchateľa zrovna jeho, ale vyslovil domnienku, že inú šancu nemala, pričom on sám bol jej piaty typ v poradí a zavážilo zrejme aj to, že bol v minulosti viackrát súdne trestaný, a teda niekto jej možno ohľadne typu na neho aj dal rozum.
Poškodená X. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že pani Y. bola vedúcou predajne v obci Cabaj a po dedine sa pošuškávalo, že dáva z predajne tovar na dlh pre Rómov. Po novom roku sa inventúra robila v mesiaci február 2010, kedy sa zistilo manko vo výške 1.100 eur, čomu nasvedčovali všetky písomné doklady, čo pani Y. nedokázala celkom racionálne vysvetliť. Výstupy z týchto kontrol však trvajú niekoľko dní a preto v podstate presný záver o výške manka mali k dispozícii až niekedy v polovici marca 2010, a preto rozhodla, že ďalšia inventúra nebude s odstupom dvoch mesiacov, ale hneď na konci marca 2010. Týmto predavačky na predajni prekvapila, pričom Y. vysvetlila nezrovnalosti ohľadne chýbajúcich 1.000 eur s odôvodnením, že nejaká pani si brala tovar vo vyššej hodnote kvôli oslave, tieto peniaze bola teda od nej vypýtať a do tržby doniesla dodatočne 1.000 eur za odobratý tovar. Podozrievala obe predavačky z poskytovania tovaru na dlh a oznámila im, že ďalšia inventúra bude v apríli 2010. V tejto súvislosti nadobudla presvedčenie, že skutkom z 19.04.2010 by Y. vyriešila situáciu ohľadne zisteného manka na predajni, pretože dovtedajšie rozdiely v tržbe vysvetliť nedokázala a vedela, že k inventúre znova dôjde na konci apríla 2010. Obe predavačky vedeli a aj na základe podpísanej hmotnej zodpovednosti mali povinnosť odvádzať tržbu z predajne, ak táto presiahne 1.000 eur. Nerozumela teda, z akého dôvodu bola v deň skutku na predajni tržba 2.500 eur. Ďalej uviedla, že prevádzkuje a dozerá na 22 predajní a vie, že v chladiarenskom boxe je nadstavená teplota na 2? C, kde nedokáže vydržať viac ako 5 minút. Podotkla, že Y. neustále menila svoje výpovede, jej to nedávalo logiku, nebola spokojná s jej vysvetlením, a preto pristúpila k rozviazaniu pracovného pomeru s tým, že na základe hmotnej zodpovednosti voči pani Y. vyvodili dôsledky. Pani Y. ochotne, bez námietok, dobrovoľne podpísala zmenku ako uznanie svojho záväzku, a to v plnej výške, pričom nešlo len o chýbajúcu tržbu vo výške 2.500 eur, ale aj o vyrabovaný sklad, kde chýbal tovar v hodnote 952 eur a Y. nikdy neuvádzala, že by obžalovaný ukradol tovar. Spomenula si ešte, že pani Y. sa chovala veľmi zvláštne, v podstate po príchode na predajňu vyzerala ako troska, triasla sa, stále opakovala, že má strach a konkrétne uviedla, že páchateľ mal šiltovku, cez hlavu kapucňu a že nikdy v živote nezabudne na tie jeho modré oči. V súčasnosti už pani Y. zaplatila polovicu zo záväzku, ktorý uznala, avšak v okamihu začatia trestného stíhania voči obžalovanému, platiť prestala.
Poškodená S. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že do predajne HSH v obci Cabaj nastúpila ako nová vedúca v roku 2009. Po nejakom čase dávala niektorým ľuďom tovar na dlh. Takýmto spôsobom dala niekoľkokrát na dlh tovar aj F. X. - sestre obžalovaného. Na Vianoce 2009 ju F. požiadala, či by mohla urobiť väčší nákup a mali dohodu, že 18.01.2010 za tento tovar zaplatí, lenže F. za tovar nezaplatila ani na žiadosť, aby tak urobila čím skôr a v tomto období už začínala mať problémy aj s inými Rómami, ktorí sa dozvedeli od F., že dostala tovar na dlh a začali na ňu vyvíjať nátlak, aby takto tovar poskytla aj im. Toto odmietala a preto boli Rómovia agresívni, arogantní, nadávali jej, začali ju sledovať. Veľký problém
nastal 18.02.2010, keď F. nezaplatila za tovar, ktorý vzala na Vianoce. V marci 2010 prebehla na predajni inventúra, v dôsledku ktorej bol zistený dlh 1.000 eur, ktorý zaplatila zo svojich úspor. Z tohto dôvodu opätovne vyhľadala F. X. a naliehala na ňu, aby peniaze za odobratý tovar zaplatila a vrátila jej tak to, čo musela za ňu zaplatiť. Počas celého tohto obdobia sa útoky a agresia Rómov stupňovali. Približne týždeň pred skutkom prišla za ňou F. X. spoločne s obžalovaným, peniaze nedoniesla, avšak opätovne prišla pýtať tovar na dlh. Z dôvodu, že dovtedy nezaplatila predchádzajúci dlh, tak jej povedala, že žiaden tovar na dlh nedostane. Nato jej obžalovaný sľúbil, že v pondelok peniaze prinesie a celý dlh uhradí. V ten deň ho od rána čakala, avšak v priebehu celého dňa obžalovaný do predajne neprišiel. Na záverečnú niekto klopal na dvere predajne, išla otvoriť, lebo už bolo zamknuté a po zistení, že je to obžalovaný, sa potešila, pretože mala dojem, že prišiel vyplatiť dlh tak ako sľúbil. S týmto ho pustila dnu a opätovne zamkla a išla si vziať písanku, do ktorej si zaznamenávala tovar poskytnutý na dlh. Obžalovaný však namiesto toho, aby zaplatil dlh, začal znova pýtať tovar, bol agresívny, pričom jej špinavo nadával. Prešla za pult a obžalovaný sa zrazu ocitol za pultom pri nej, označoval ju špinavými hrubými nadávkami a fyzicky ju napadol, donútil ju prejsť do kancelárie, kde sa v koženej taštičke nachádzala denná tržba vo výške 2.500 eur, ktorú mu pod hrozbou násilia odovzdala a vzal aj 200 eur z jej peňaženky. Keďže bola úplne zúfalá, vrátila sa späť na predajňu, kde mala odložený mobil, z ktorého chcela zavolať políciu. V tomto jej však obžalovaný zabránil, uderil ju do tváre a tak jediné, čo jej napadlo, bolo schovať sa pred ním do chladiaceho boxu, kde zotrvala asi pol hodinu, možno aj 45 minút a vyšla až keď jej bolo zima. V takomto stave vybehla oproti do pekárne, kde požiadala jednu pani o privolanie polície. Na doplňujúce otázky uviedla, že obžalovaný mal oblečenú v deň skutku tmavú šuštiakovú vetrovku a mal na rukách rukavice, ktoré boli zostrihané ako motorkárske. Mala strach, udrel ju do tváre, chytil ju pod krk a za vlasy a hrubo ju urážal vulgárnymi nadávkami. V deň skutku mala oblečené veci, ktoré fasovali od spoločnosti HSH, a to červené nohavice, resp. tepláky a tričkovinu bez rukávov - takú vestu. Mala holé ruky. Pod tou tričkovinou už nemala nič oblečené. Inštrukcie k odovzdávaniu tržby presahujúcej 1.000 eur nikdy nečítala, nikto jej to ani nepovedal. Tržba vo výške 2.500 eur bola v ten pondelok tržbou za uplynulý týždeň. Ďalej vypovedala, že si nespomína, čo presne vypovedala v trestnej veci, kde prišlo k zastaveniu trestného stíhania, ale tam nehovorila pravdu, a to z dôvodu, že v tom čase ešte nevedela, že sa už na predajňu v obci Cabaj nevráti, vyhýbala sa popísaniu skutočnosti pravdivo, pretože stále žila v strachu a v obave z toho, že by sa jej Rómovia po návrate na predajňu pomstili. V tom zastavenom trestnom stíhaní bol na ňu vyvíjaný nátlak, na výpoveď ju predviedol pán M., vzal ju na tretie alebo štvrté poschodie v budove policajného oddelenia a celý čas bol ticho, nehovoril nič, avšak s ním tam boli ešte ďalší dvaja páni, dookola chodili po miestnosti a zvýšeným hlasom, z ktorého má obavy, pretože to jej nerobí dobre po skúsenostiach s bývalým manželom, na ňu neustále rozprávali, že si celý incident vymyslela, že potrebuje nejako skryť manko, ktoré je v obchode zistené a kričali, aby si dobre rozmyslela, čo povie, lebo že nebudú mať problém dať ju do médií a tam ju tak roznosia, že sa už nikdy nikde nezamestná. Psychický nátlak polície spočíval predovšetkým v tom, že na ňu vytiahli bývalého manžela a tiež syna, čo ju veľmi zabolelo a čo sa jej dotklo, pretože v tom čase bola po rozvode a syn bol zverený do osobnej starostlivosti otca, čo ťažko znášala. Ďalej kričali, že syn v čase, kedy bol zverený do starostlivosti otca po rozvode, mal spáchať trestný čin lúpeže s nejakým ďalším spolupáchateľom, čo všetko v tej situácii pri výsluchu niesla veľmi ťažko. Na postup polície sa nesťažovala a ďalej to už neriešila, pretože to chcela mať všetko za sebou a podpísala by čokoľvek. Trápilo ju, že nemala bývanie, stratila robotu, potrebovala sa postarať o deti, chcela mať svätý pokoj a najmä sa chcela vrátiť do tej predajne, pretože tam pracovala rada. Syn odišiel do Anglicka dňa 26.04.2010, teda týždeň po skutku, pričom odchod syna do Anglicka nijako nesúvisel so skutkom z 19.04.2010 v predajni HSH. K rozporom vo svojich výpovediach po prečítaní jej výpovede z prípravného konania podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku uviedla, že pokiaľ uvádzala, že bola v chladiarenskom boxe dvakrát po viac ako pol hodinu, pretože dĺžku času odhadla podľa dĺžky hučania boxu, tak to tak bude, už si to pre odstup času dobre nepamätala. V deň skutku mala oblečenú tričkovinu a na nej firemnú vestu a zrejme len nepochopila otázku súdu, pretože pod tou tričkovinou mala holé ruky a tou tričkovinou myslela hrubý pulóver. Poškodená nebola ochotná konfrontovať sa s obžalovaným, necítila sa v jeho prítomnosti dobre a už viac k veci uvádzať nechcela.
Svedkovia S. O., V. N. a W. K. ku zažalovanému skutku nevedeli nič uviesť, neboli pri ňom a dozvedeli sa to až z televíznych novín, respektíve od ľudí v dedine a svedkovia N. a K. dodali, že v dedine ľudia hovorili, že ide o fingovanú lúpež kvôli manku zisteného na predajni. Svedok O. tiež uviedol, že obžalovaný v ten deň pracoval u neho až do 19.00 hodiny a neskôr ho aj žiadal o poskytnutie tzv. alibi.
Svedkyňa E. X. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že pri skutku nebola, v ten deň robila S. Y., ktorá jej len uviedla, že páchateľ bol muž, mal mikinu s kapucňou, nevidela mu do tváre a to bolo všetko. Viac k veci nemala čo uviesť, ostatné vedela len z počutia. Na doplňujúce otázky uviedla, že Y. bola veľmi dobrá predavačka, s ľuďmi vychádzala výborne a dosť ľudí na dedine aj poznala. V predajni mali pred skutkom dve inventúry, jedna bola riadna a ďalšia asi s odstupom dvoch týždňov bola mimoriadna, po skutku bola tiež inventúra, ale výsledky žiadnej inventúry nepoznala. Y. mala zošit, v ktorom mala zapísaný zoznam tovaru, vydaný vo väčšej cene „na sekeru“. Chladiaci box, ktorý sa nachádzal v zadných priestoroch predajne, je veľký asi tak 3x3 metre, vysoký je viac ako 2 metre, sú v ňom 0 až 4 stupne, dlho sa tam nedá vydržať. Nebola si vedomá toho, že by sa Y. na predajni niektorý zo zákazníkov vyhrážal alebo bol voči nej agresívny, ale viackrát jej Y. uviedla, že nechce byť na predajni, keď niektorý z nich príde, vyslovene sa pred nimi schovávala v kancelárii. Svedok X. T. ku skutku vypovedal, že v deň, kedy sa mal stať skutok, bol celý deň v Mojmírovciach na futbalovom turnaji, a to asi od 08.00 alebo 08.30 hodiny až do 18.00 alebo 19.00 hodiny, pričom hrať mal aj T. B., ale prišiel až v čase okolo 16.00-16.30 hodiny a povedal, že nemohol prísť, lebo jeho mamu v predajni niekto prepadol alebo okradol a že páchateľ mal šiltovku a modré oči, čo vedel od mamy. K rozporom vo svojich výpovediach po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku uviedol, že pokiaľ u vyšetrovateľa uvádzal iné časové údaje ohľadne toho, kedy prišiel do športového centra a dokedy sa tam zdržal, tak si to už presne nepamätá, pretože chodí na viaceré turnaje a tie časy sa mu mýlia.
Svedok L. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o skutku nevie nič, dozvedel sa o ňom len sprostredkovane od T. B., ktorý prišiel približne o 16.00 hodine do športového centra a povedal mu, že jeho mamu okradli. Futbal hrali v športovom centre v Mojmírovciach pri kaštieli, bol tam asi od 13.00 hodiny, maximálne do 17.00 hodiny. Spolu so ním tam boli B. L., X. L., X. T., F. J. a V. W.. X. T. prišiel s ním a bol tam stále, nikam sa nevzdialil. Nešlo o žiadny turnaj, hrali normálne futbal medzi sebou ako kamaráti, čo robievali skoro každý deň. Keď prišiel T. B., bol uplakaný a hovoril, že mu zbili mamu, zavreli do nejakej mraziarne a okradli. Bližší popis páchateľa neuvádzal. K rozporom vo svojich výpovediach po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku uviedol, že tie časy si už naozaj nepamätá, je to už dávno, ale pokiaľ vyšetrovateľovi uvádzal, že prišiel medzi treťou a štvrtou hodinou a zotrval v centre až do 20-tej hodiny, tak to bude pravda. Celkom určite vedel, že T. B. prišiel až na záver, až keď končili, teda približne o 20.00 hodine.
Z prečítanej výpovede svedkyne F. X., ktorá ako sestra obžalovaného odoprela na hlavnom pojednávaní vypovedať pre príbuzenský pomer k nemu a ktorá tak bola prečítaná postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku) súd zistil, že o skutku nevedela nič a iba potvrdila, že poškodená Y. jej dávala tovar na dlh.
Z prečítanej výpovede svedkyne V. F. (ktorá bola čítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku) súd zistil, že práve ju požiadala poškodená Y. o privolanie polície v deň skutku, pričom dodala, že Y. vyzerala byť v šoku a hovorila, že ju prepadli.
Z prečítanej výpovede svedkyne F. Y. (ktorá bola čítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku) súd zistil, že aj táto svedkyňa brala od Y. z predajne tovar na dlh, Y. si to zapisovala do zošita, avšak svedkyňa tovar vždy dodatočne zaplatila.
Z prečítaných výpovedí svedkýň L. X. a X. X. (ktoré boli čítané na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku) súd zistil, že svedkyne potvrdili, že F. X. dostávala od Y. tovar na dlh, pričom tento jej Y. aj sama nosievala domov a potvrdili aj to, že Y. si pýtala od F. peniaze.
Z prečítanej výpovede svedka T. B., účasť ktorého na hlavnom pojednávaní sa súdu ani po viacerých pokusoch nepodarilo zabezpečiť a ktorého výpoveď tak bola prečítaná podľa § 26X odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku, súd zistil, že tento si na udalosti zo dňa 19.04.2010 vôbec nepamätal a o skutku sa dozvedel len z počutia od svojej mamy S. Y. a krátko po skutku odišiel do F.. Poprel, že by predmetnú lúpež spáchal on spoločne s X. T. a poprel aj, že by poznal Z. K..
Znalkyňa W.. W. A., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na hlavnom pojednávaní predniesla znalecký posudok č. 17/2013 a uviedla, že na jeho záveroch trvá. Znalkyňa
u svedkyne S. Y. zistila tendenciu k podávaniu lepšieho sebaobrazu a je ovplyvniteľná, čo platí vo všeobecnosti, kde možno rozoznávať subjekty, ktoré na ňu vplývajú a ktoré od nej niečo chcú a tieto rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej patria blízke osoby v príbuzenskom či obdobnom pomere, ku ktorým má vytvorený bližší citový vzťah a pod vplyvom požiadaviek ktorých by bola schopná robiť všetko preto, aby požiadavkám vyhovela. Pri druhej skupine, teda ľuďoch, ktorí nie sú z takéhoto bezprostredného rodinného či priateľského prostredia, by jej ovplyvniteľnosť bola prepojená na tú tendenciu podávania lepšieho sebaobrazu, teda robila by všetko preto, aby sama vystupovala v dobrom svetle, hoci by jej správanie nemuselo zodpovedať spoločnosťou nadstaveným normám. Pokiaľ teda napríklad poskytovala tovar z predajne, kde bola zamestnaná, iným osobám na dlh, robila tak v snahe vyzerať ako osoba, ktorá sa snaží zveľadiť predajňu, získať zákazníkov, jej motívom bolo dostať sa do dobrého svetla a dobrého postavenia. Skutočnosť, že je ovplyvniteľná, potom spôsobila, že hoci to už v pokročilom štádiu vnímala subjektívne nepríjemne, nevedela to už riešiť. Znalkyňa ďalej u svedkyne zistila únik do fantazijných predstáv, avšak nešlo o žiadny patologický jav. Svedkyňa v situáciách, keď toho bolo na ňu priveľa, mala tendenciu unikať do fantazijných predstáv a začala dúfať v dobrý koniec problémov, ktoré objektívne prežívala a toto dúfanie, že všetko sa na dobré obráti a že sa všetko vyrieši, spôsobilo, že v realite problém sama neriešila. Svedkyňa však podľa znalkyne napriek tomu rozlišovala medzi objektívnou realitou a fantazijnými predstavami. Na ďalšie otázky dodala, že ohľadne ukončenia posledného partnerského vzťahu svedkyne vychádzala len z interpretácie konca vzťahu poskytnutej svedkyňou a na margo toho konštatovala, že dramatické okolnosti ukončenia vzťahu majú jednoznačný dopad na následné správanie človeka, pretože ide o významné momenty akými sú samotná strata partnera a na ňu nadväzujúce aj existenčné problémy, nedostatok finančných prostriedkov, strata bývania a podobne a aj v danom prípade bola svedkyňa jednoznačne emočne rozrušená, možno u nej v tom období predpokladať ľahkú formu depresie, avšak relatívne rýchlo prišla ohľadne riešenia týchto existenčných otázok pomoc zo strany jej rodičov. Vo vzťahu k už komentovanej tendencii vylepšovať svoj obraz v očiach blízkych, ale aj širšieho okolia na ňu, mala určite dopad situácia, v ktorej sa nielen jej partner, ale aj ľudia z dediny začali stavať k jej osobe ako ku klamárke, resp. ako k niekomu, kto spôsobil problém v predajni, kde bola zamestnaná a tento názor okolia a jej intímneho partnera bol určite pre ňu významný a to aj s poukazom na skutočnosť, že svedkyňa nie je schopná dosť dobre zvládať takéto záťažové situácie, a teda rozhodne vo svojom vnútri musela riešiť boj medzi tým, či si dá pokoj od celej veci a nechá to už tak, alebo či sa bude snažiť preukázať ľuďom a blízkemu okoliu, že „ je čistá“ resp. „nevinná“.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to zápisnicu o rekognícii osôb a fotodokumentáciu, identikit, záznamy o predaji tovaru F., dohodu o náhrade škody, uznanie záväzku, vyšetrovací spis ČVS: ORP- 583/OVK-NR-2010, úradný záznam, dohodu o splátkovom kalendári a o hmotnej zodpovednosti ako aj doplnenie výšky škody, anonymné oznámenia, pripojené spisy Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/69/2009, sp. zn. 33T/42/2010 a sp. zn. 5T/89/2013, doklady o tržbách, odpis registra trestov a ďalšie správy o povesti obžalovaného. Z týchto listinných dôkazov vyplynulo, že:
- počas rekognície zo dňa 17.08.2010 poškodená Y. označila v dvoch fotoalbumoch za páchateľa lúpeže obžalovaného;
- dňa 09.08.2010 bol vyhotovený identikit páchateľa lúpeže podľa informácií poškodenej Y., ktorý podľa konečnej úpravy nevykazuje so skutočnou podobou obžalovaného žiadnu zhodu s výnimkou toho, že išlo o identikit muža;
- poškodená S. Y. si viedla zošit vo formáte A4, kde zapisovala rôzny druh tovaru z predajne ako aj počet kusov a výšku ceny tovaru s názvom „F.“, a to za mesiace december až apríl;
- dňa 13.05.2010 podpísala poškodená S. Y. s poškodenou X. Z. (zastupujúcou S. K. HSH, s miestom podnikania Veľké Zálužie, Dlhý rad 162, IČO: 34 315 519) dohodu o náhrade škody podľa § 51 Občianskeho zákonníka, kde sa dobrovoľne zaviazala zaplatiť škodu vo výške 3.451,86 eura, pozostávajúcu zo sumy 2.500 eur (odcudzená finančná hotovosť) a zo sumy 951,86 eura (odcudzený tovar) a v tento deň podpísala aj uznanie záväzku, keďže dňa 20.04.2010 bolo na predajni zistené manko;
- vo vyšetrovacom spise vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre pod ČVS: ORP-583/OVK- NR-2010 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona sú obsiahnuté skutočnosti nasvedčujúcemu tomu, že poškodená S. Y. podala dňa 19.04.2010 trestné oznámenie a uviedla, že ju v predajni prepadol muž, vzal jej mobil a peniaze z jej peňaženky, zavrel ju do chladiarenského boxu a muža opísala ako 180 cm vysokého, s výraznými mihalnicami a blonďavým strniskom na tvári, bez tetovania, vo veku 30 - 33 rokov a následne na tejto výpovedi zotrvala aj dňa 04.05.2010 a uviedla, že
v boxe bola asi 1 a 1 hodiny, bol jej vrátený mobilný telefón, ktorý vydala X. Z. a poprela, že by poznala pravidlá ohľadne limitov na odvádzanie dennej tržby ako aj to, že by si skutok vymyslela na zakrytie manka na predajni, avšak už dňa 05.05.2010 obe svoje výpovede odvolala s odôvodnením, že si to vymyslela a ďalej odmietla vypovedať;
- poškodená S. Y. dňa 05.05.2010 podpísala splátkový kalendár, podľa ktorého mala v období od 20.07.2010 do 20.10.2012 zaplatiť subjektu S. K. HSH celkovo sumu 3.452 eur;
- dňa 05.01.2011 bol na políciu v Nitre doručený anonym s informáciou, že lúpež mal spáchať syn poškodenej S. Y. T. B. a Y. T. a následne sa to zopakovalo aj 22.03.2011 s rovnakým obsahom a
- podľa správy z obce Mojmírovce sa dňa 19.04.2010 a ani víkend predtým nekonal v obci žiadny futbalový turnaj. Súd ďalej zistil, že obžalovaný bol na Obvodnom úrade v Nitre, odbore všeobecnej vnútornej správy jedenkrát oznamovaný a prejednávaný pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, avšak konanie bolo zastavené 17.03.2010. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný, naposledy v roku 2013 pre prečin krádeže, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Ostatné tri odsúdenia obžalovaného, vykonané Okresným súdom Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 21T/69/2009, sp. zn. 33T/42/2010 a sp. zn. 5T/89/2013, ktoré vo vzťahu k zažalovanému skutku mohli vytvárať zbiehajúcu sa trestnú činnosť, sa týkali vždy majetkových trestných činov a v jednom prípade z časti aj násilného trestného činu, keď sa obžalovaný vo veci 33T/42/2010 dopustil výtržníctva a ublíženia na zdraví.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonaného dokazovania je možné bezpečne ustáliť záver, že skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora sa nestal.
Z dokazovania vyplynulo, že skutkovým okolnostiam uvedeným v obžalobe prokurátora nezodpovedajú objektívne zistené a náležite ustálené fakty, pričom jedinú výnimku z tohto záveru tvorí výpoveď poškodenej S. Y.. Táto však podľa názoru súdu z hľadiska vierohodnosti nielenže vytvárala v komparácii s ostatnými dôkazmi vážne pochybnosti o existencii skutku, ale bola preukázateľne celá vymyslená.
Obžalovaný od začiatku kategoricky popieral, že by mal akúkoľvek vedomosť o lúpeži v predajni HSH v obci Cabaj ako aj že by bol na mieste činu a poukazoval na to, že je nespravodlivo trestne stíhaný len preto, že už bol v minulosti viackrát súdne trestaný, čo vôbec nezakrýval. Odmietol však niesť zodpovednosť za skutok, ktorého sa nedopustil a zdôrazňoval nesprávny ako aj nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní proti jeho osobe ako aj na vyšetrovanie vedené v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre pod ČVS: ORP-583/OVK-NR-2010 pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, kde prišlo k jeho zastaveniu práve preto, že poškodená S. Y. sama vypovedala, že si skutok zo dňa 19.04.2010 celý vymyslela.
Ďalej bolo vo veci nepochybne preukázané, že o samotnom skutku tak, ako bol tento zažalovaný, vypovedala priamo len poškodená S. Y., nakoľko skutok nemal mať žiadnych iných svedkov. Súd považoval za výslovne rozhodujúce, že poškodená sa ku skutku a jeho okolnostiam vyjadrovala viackrát a nikdy nie rovnako. V priebehu celého trestného konania bolo podľa súdu nevyhnutné a dôležité venovať pozornosť vývoju jej výpovedí, keďže sa jednalo o osobu, ktorá mala byť násilným spôsobom donútená k odovzdaniu vyššej sumy peňazí a ako jediná mohla popísať nielen priebeh skutku ale opísať a následne identifikovať aj jeho páchateľa. Svedkyňa však vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam svoje výpovede menila, a to bez toho, že by racionálne dokázala vysvetliť ich zmenu, respektíve odôvodniť, prečo si na niektoré veci nepamätá vôbec, ďalšie si pamätá len čiastočne alebo si ich pamätá s odstupom času vždy inak. Súd tak ustálil, že pokiaľ poškodená nepopisovala osobu páchateľa od začiatku (odo dňa oznámenia skutku na polícii) rovnako a rovnako nepopisovala ani priebeh útoku, nebolo to spôsobené zraneniami či šokom, ktoré utrpela a nemohlo to byť spôsobené ani odstupom času od skutku, pretože vypovedala bezprostredne po ňom. Poškodená polícii neuviedla skutočnosti, ktoré jej mali byť známe a ktoré významným spôsobom umožňovali už v počiatočných fázach vyšetrovania nielen zaistiť páchateľa, ale aj stopy po čine. Pokiaľ teda mal byť páchateľom muž-cigáň, ktorý mal byť poškodenej známy ako príbuzný F. X., nemal nastať žiadny problém s jeho identifikáciou. Avšak, keďže poškodená na polícii
umožnila vytvoriť celkom zjavne zavádzajúci identikit páchateľa, musel podľa názoru súdu už v tom čase existovať nejaký veľmi vážny dôvod na neuvedenie pravdivých skutočností vo vzťahu k oznámenému skutku. Následne podľa názoru súdu nebolo vo veci preukázané ani to, že by poškodená S. Y. mala reálne opodstatnený dôvod sa obávať reakcie cigáňov z obce Cabaj, respektíve príbuzných F. X. a zatajovať preto skutočnú identitu páchateľa. Okrem toho, okolnosti týkajúce sa dĺžky času zotrvania v chladiarenskom boxe ako aj spôsob, akým sa doň mala dostať (či tam vošla sama, alebo tam bola vsotená páchateľom) ako aj to, či tam bola zavretá raz alebo dvakrát, boli tak, ako ich poškodená uvádzala tiež celkom v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Poškodená S. Y. nedokázala zodpovedať a následne ani hodnoverne vysvetliť, ako a prečo sa do boxu dostala a ani ako dlho tam zotrvala, pričom nevedela jednoznačne uviesť ani to, čo mala na sebe oblečené vzhľadom na teplotu v boxe a jej schopnosť vydržať pri nízkej teplote v strachu a bez pohybu viac ako hodinu. Skutočnosti, že v boxe nie je možné vydržať taký dlhý čas len v krátkom rukáve, prípadne len vo veste a mikine, nakoľko tam teplota nevystúpi nad 2 až 4? C, potvrdili aj svedkyne X. Z. a E. X..
Všetky vyššie uvedené a poškodenou S. Y. nevysvetlené skutočnosti nasvedčovali potom podľa názoru súdu záveru, že poškodená mala v období, kedy sa mal stať zažalovaný skutok, vážne finančné ako aj rodinné problémy. Bolo nepochybne preukázané, že poskytovala cigáňom v predajni HSH v obci Cabaj tovar na dlh, k čomu sa nielen sama doznala, ale čomu zodpovedajú aj výpovede svedkov F. X., E. X. a tiež F. Y., L. X. a X. X. a nakoniec aj X. Z., ktorá navyše tento fakt podložila aj listinnými dôkazmi a tiež tvrdením, že na predajni bolo za obdobie mesiacov februára až marec 2010 zistené tzv. manko. Podľa názoru súdu tak poškodená S. Y. chcela vyriešiť problém vo vzťahu k chýbajúcej finančnej hotovosti. Vo veci nebolo sporné, že za tovar, ktorý poskytla najmä F. X. na dlh, nebol zaplatený, na predajni tržba chýbala a rovnako nebolo sporné, že táto skutočnosť bola už v čase pred skutkom známa aj X. Z., pretože vyplývala z výsledkov vykonanej inventúry a stav by sa bol býval zhoršil aj pri ďalšej mimoriadnej inventúre, ktorú X. Z. ohlásila na mesiac apríl 2010. Kým schodok vo výške 1.000 eur, zistený počas marcovej inventúry dokázala ešte poškodená S. Y. zaplatiť zo svojich peňazí a čiastočne tak upokojiť situáciu vzniknutú na predajni a nečakane aj odhalenú X. Z., dospel súd k presvedčeniu, že ďalší, podstatne vyšší schodok, ktorý nakoniec aj bol odhalený v aprílovej inventúre, by už poškodená S. Y. nedokázala vykryť z vlastných úspor a toto bol podľa názoru súdu hlavný a bezprostredný motív na oznámenie lúpeže, kedy malo byť z predajne odcudzených 2.500 eur. Tomuto záveru nasvedčuje aj ďalšie správanie poškodenej S. Y. po skutku, kedy celkom dobrovoľne pristúpila na uznanie dlhu vo výške 3.452,86 eura (2.500 eur tržba a 952,86 eura odcudzený tovar) a ochotne, bez akýchkoľvek výhrad sa dohodla na splátkovom kalendári a do troch týždňov od skutku vyhlásila, že si lúpež vymyslela. Až s odstupom času si celú vec znova premyslela a poskytla tretiu verziu, kedy označila za páchateľa obžalovaného, ktorý dovtedy vo veci nefiguroval a nemal s prípadom nič spoločné. Ďalšie skutočnosti, ktoré spôsobili nevierohodnosť výpovednej verzie poškodenej S. Y., spočívali v tom, že hoci mala rešpektovať limity na odvádzanie tržby, neurobila tak, ak mala mať v deň skutku v kancelárii predajne sumu vo výške 2.500 eur, a toto všetko v súhrne s tým, že obžalovaného neobvinila z krádeže tovaru (ktorý na predajni chýbal v hodnote 952,86 eura), že v chladiarenskom boxe nie je možné bez vážnych následkov na zdraví, prípadne na živote vydržať viac ako 5 minút a že dlhší čas a opakovane dávala tovar z predajne na „sekeru“ a na predajni tak preukázateľne vzniklo manko, pričom bez uvedenia zreteľne pochopiteľného dôvodu odmietla podstúpiť konfrontáciu s obžalovaným, viedli súd k záveru, že poškodená S. Y. klamala a skutok, ktorý je predmetom obžaloby, si vymyslela.
Vyššie zistené a preukázané skutočnosti tak v žiadnom prípade nevytvárali ani jednotlivo ani v celkovom súhrne zákonom vyžadovaný podklad pre vyslovenie o zavinenom konaní obžalovaného, majúce po objektívnej stránke zodpovedať násilnému konaniu s cieľom zmocniť sa finančnej hotovosti z predajne HSH v obci Cabaj a ďalšiemu protiprávnemu konaniu, spočívajúcom v akejsi skutku predchádzajúcej slovnej potýčke, vulgárnych nadávkach a fyzickom ataku voči telu poškodenej S. Y. či odcudzeniu peňazí patriacich výlučne poškodenej (200 eur) a tvoriacich tržbu na predajni za tovar (2.500 eur).
Nebolo povinnosťou súdu a ani úlohou, či účelom tohto trestného konania zisťovať, aký skutočný motív alebo konkrétny dôvod mala poškodená S. Y. na podanie trestného oznámenia na obžalovaného, ktoré vyústilo do jeho trestného stíhania pre zažalovanú lúpež a vyslovovanie akýchkoľvek domnienok súdu neprináleží. Rovnako tak sa súd nezaoberal osobami svedkov T. B., X. T. či L. J., avšak z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplynulo, že títo svedkovia nevypovedali pravdivo k okolnostiam, ktoré mali pomôcť objasniť zažalovaný skutok.
S poukazom na všetky takto uvedené argumenty Okresný súd Nitra oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, a to podľa ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Pokiaľ išlo o nároky na náhradu škody, ktoré si v konaní uplatnili riadne a včas poškodené S. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. N. č.XX a S. K. HSH, s miestom podnikania 951 35 Veľké Zálužie, Dlhý rad 162, IČO: 34 315 519, súd postupom podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku obe odkázal s ich nárokmi na občianske súdne konanie vzhľadom na to, že takýto postup prichádza do úvahy vždy, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.