Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-226-2013.pdf
PDF · 79.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/226/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., IČO: 35 787 783, sídlom Bratislava, Panenská č. 7, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, sídlom Bratislava, Ventúrska č. 16 proti odporcovi: I. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Bc. Hedvigou Mázikovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu o zaplatenie 721,59 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 721,59 Eur, úrok vo výške 44,50 % ročne zo sumy 597,85 Eur od 04.01.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 721,59 Eur od 04.01.2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 43,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 02.12.2013 na tunajšom súde proti odporcovi návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 721,59 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj náhrady trov konania.
Napriek vykonanému dokazovanou nebolo možné zistiť miesto súčasného pobytu odporcu, ktorý sa v mieste trvalého pobytu nezdržuje, preto mu súd podľa § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) ustanovil pre potreby konania opatrovníčku.
Keďže sa navrhovateľ v predmetnej veci domáhal zaplatenia sumy 721,59 Eur, čo je menej ako 1.000,- Eur, tento spor možno považovať za drobný v súlade s § 29 ods. 6 O.s.p. a § 200ea ods. 1 O.s.p.. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. V predmetnej veci ide o drobný spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na základe preložených listinných dôkazov, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania vo veci vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.06.2012, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.01.2013, špecifikácie žalovanej sumy, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 20.06.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere úveru, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 597,85 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. V zmluve bola dohodnutá výška úrokov 44,50 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 46,52 %. Odporca sa zaviazal úver vrátane úrokov splácať v 24 mesačných splátkach po
38,05 Eur, pričom prvá splátka mala byť splatná dňa 15.07.2012 a konečná splatnosť úveru dňa 15.06.2014. Odporca nesplácal dohodnuté mesačné splátky úveru riadne a včas, preto navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru ku dňu 03.01.2013 a vyzval odporcu na zaplatenie celej zosplatnenej dlžnej sumy vo výške 721,59 Eur, čo predstavuje úverovú istinu vo výške 597,85 Eur a dlžné úroky vo výške 123,74 Eur. Odporca dlžnú sumu neuhradil.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporcovi boli na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 597,85 Eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátane úrokov splatiť v mesačných splátkach po 38,05 Eur. Odporca si túto povinnosť riadne neplnil, preto navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého dlhu ku dňu 03.01.2013. Odporca je tak povinný uhradiť celú dlžnú sumu zo zmluvy vo výške 721,59 Eur, čo predstavuje úverovú istinu vo výške 597,85 Eur a dlžné úroky ku dňu 03.01.2013 vo výške 123,74 Eur, ako aj úroky zo sumy 597,85 Eur v dohodnutej výške 44,50 % ročne za obdobie po vyhlásení splatnosti úveru (04.01.2013) do zaplatenia. Na základe uvedeného má súd za to, že návrh ohľadne istiny a úrokov je dôvodný a rozhodol tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 721,59 Eur a úrok vo výške 44,50 % ročne zo sumy 597,85 Eur od 04.01.2013 do zaplatenia.
Podľa § 768k zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení sa práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10b nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.06.2010 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko dlh nebol riadne a včas uhradený, vzniklo navrhovateľovi právo na úrok z omeškania z dlžnej sumy v súlade s citovaným § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 31.01.2013 vo výške určenej vykonávacím predpisom, t.j. 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru ku dňu 03.01.2013, od 04.01.2013 bol odporca v omeškaní so zaplatením celého dlhu. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania (04.01.2013) bola 0,75 % ročne, a teda úrok z omeškania
navrhovateľovi patrí vo výške 8,75 % ročne. Súd má teda za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný i ohľadne uplatnených úrokov z omeškania. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 721,59 Eur od 04.01.2013 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyňa je povinná nahradiť procesne úspešnému navrhovateľovi trovy konania vo výške 43,- Eur, čo predstavuje navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur, ktoré pozostávajú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby po 51,45 Eur, 2x režijného paušálu po 7,81 Eur a náhrady DPH vo výške 23,7 Eur.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.