Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/66/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu: Lamitec, spol. s r.o., so sídlom Nová Rožňavská 134/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 710 691, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., so sídlom Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, proti žalovanému: KOROX - office market, s.r.o., so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 785,právne zast. JUDr. Blanka Gondová, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4 071,90,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3 982,79 Eur s 0,05% úrokom z omeškania denne z dlžnej istiny 1 708,68 Eur od 21. 09. 2013 do 28. 10. 2013, zo sumy 1 619,57 Eur od 29. 10. 2013 do zaplatenia, zo sumy 168,49 Eur od 04. 10. 2013 až do zaplatenia, zo sumy 508,25 Eur od 02. 10. 2013 do zaplatenia, zo sumy 395,84 Eur od 01. 10. 2013 až do zaplatenia, zo sumy 948,90 Eur od 26. 09. 2013 až do zaplatenia, zo sumy 341,74 Eur od 05. 10. 2013 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 407,19 Eur a úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne z dlžnej istiny 407,19 Eur od 18. 06. 2014 až do zaplatenia a nahradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy konania vo výške 268,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 708,01 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banke, a.s., X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 29. 01. 2014 domáhal od žalovaného úhrady istiny 4 071,90 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol tovar, ktorého cenu následne fakturoval faktúrou č. 13-027549 vo výške 1 708,68 Eur splatnou 20. 09. 2013, faktúrou č. 13-029278 vo výške 341,74 Eur splatnou 04. 10. 2013, faktúrou č. 13-028108 vo výške 948,90 Eur splatnou 25. 09. 2013, faktúrou č. 13-028642 v sume 395,84 Eur splatnou 30. 09. 2013, faktúrou č. 13-028838 v sume 508,25 Eur splatnou 01. 10. 2013 a faktúrou č. 13-029123 v sume 168,49 Eur splatnou 03. 10. 2013. Žalovaný v zmysle dodacích listov predmetný tovar prevzal, avšak cenu dodaného tovaru riadne a včas neuhradil. Z dôvodu omeškania si preto žalobca uplatnil v žalobnom návrhu i zákonný úrok z omeškania ročne vo výške 9,50% ročne z dlžných istín podľa faktúr od ich splatnosti až do zaplatenia. V priebehu konania žalobca rozšíril svoj nárok, a to podaním doručeným súdu dňa 07. 07. 2014 o úhradu zmluvnej pokuty vo výške 407,19 Eur ako i 9,15% úroku z omeškania ročne z dlžnej sumy 407,19 Eur od 18. 06. 2014 až do zaplatenia, a takisto si uplatnil náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktoré si v pôvodnej žalobe neuplatňoval. K žalobnému návrhu žalobca pripojil dodacie listy, neuhradené faktúry v počte 6 ks, mail žalobcu zo dňa 05. 12. 2013, doručovací hárok spoločnosti Slovak Parcel Service s.r.o. zo dňa 09. 09. 2013, dodací list spoločnosti SCHENKER s.r.o., zo dňa 12. 09. 2013, výzvu pred podaním žaloby zo dňa 03. 12. 2013 vrátane doručenky zo dňa 09. 12. 2013.

V skrátenom konaní tunajší súd vydal platobný rozkaz č. k. , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný v odpore namietal, že žalobca k žalobnému návrhu nepripojil rámcovú kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 03. 05. 2010, ani odpoveď žalovaného na poslednú výzvu pred podaním žaloby, ktorú mu adresoval právny zástupca žalobcu. Uviedol, že podaním zo dňa 17. 12. 2013 odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu na jeho výzvu s tým, že ho jeho posledná výzva pred podaním žaloby prekvapila. V tomto smere poukázal na článok IV. bod 2 rámcovej kúpnej zmluvy, na základe ktorého ustanovenia mal žalobca najskôr zaslať žalovanému písomné oznámenie, že chce svoju pohľadávku dať na vymáhanie, pričom mal poskytnúť lehotu 15 dní na úhradu pohľadávky. Účastníci sa ďalej v tomto článku dohodli, že úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky pred zaslaním písomného oznámenia sú podľa vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy neplatné. Žalovaný preto tvrdil, že žalobca do tohto vyjadrenia, t. j. odpor proti vydanému platobnému rozkazu, neposlal žalovanému písomnú výzvu v súlade s článkom IV. bod 2 rámcovej kúpnej zmluvy. Ďalej poukázal, že ku dňu 31. 12. 2013 si účastníci konania odsúhlasili stav svojich pohľadávok vo výške 3 982,79 Eur, z ktorého dôvodu takisto podal odpor. K svojim tvrdeniam takisto žalovaná strana pripojila Rámcovú kúpnu zmluvu z 03. 05. 2010, odpoveď na poslednú výzvu pred podaním žaloby zo dňa 16. 12. 2013. Tak, ako už tunajší súd uviedol žalobca súdu doručil podanie dňa 07. 07. 2014, ktorým zotrval na žalobe v celom rozsahu a rozšíril žalobný návrh aj o vyúčtovanú zmluvnú pokutu s príslušenstvom. Poukázal, že právny zástupca žalobcu 05. 12. 2013 odoslal žalovanému poslednú výzvu pred podaním žaloby, v zmysle ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy najneskôr v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal 09. 12. 2013, o čom predložil i doručenku. Právny zástupca žalobcu obdržal od žalovaného odpoveď, v ktorej tvrdil, že úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky pred zaslaním písomného oznámenia sú podľa neho v zmysle ustanovenia článku IV. bod 2 rámcovej kúpnej zmluvy neplatné. Svoje tvrdenia žalobca ohľadne dôvodnosti podanej žaloby odôvodňoval tým, že právny zástupca žalobcu pristúpil k vymáhaniu pohľadávky od žalovaného súdnou cestou až po viac ako 30 dňoch po doručení výzvy na zaplatenie žalovanému, čím mal za to, že účel a zámer článku IV. bol v plnom rozsahu zachovaný. Takisto zaslanie poslednej výzvy prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu žalovanému nie je dôvodom spôsobenia ujmy žalovanému, a takisto nie je dôvodom nevymožiteľnosti pohľadávky. Ustanovenie článku IV. bod 2 v časti „Úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky pred zaslaním písomného oznámenia sú podľa vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy neplatné“ mal žalobca za to, že sú bezpredmetné a v spojitosti s ustanoveniami , nie je možno považovať tieto úkony žalobcu za neplatné, či už relatívne alebo absolútne. Zastupovanie žalobcu právnym zástupcom nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na začatie konania, nakoľko vymáhateľnosť pohľadávky zaniká len na základe skutočností, ktorou je uplynutie premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal i na ustanovenia článku 46 (Ústava SR), v zmysle ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle článku IV. si účastníci zároveň dohodli i nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a nárok i na zmluvnú pokutu vo výške 10% z celkovej fakturovanej sumy s DPH, v prípade omeškania s úhradou viac ako 60 dní po splatnosti faktúry. Zároveň v tomto podaní vyčíslil svoj nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 407,19 Eur ako 10% zo sumy z každej oneskorene uhradenej faktúry. Ďalej žalobca poukázal, že dňa 03. 06. 2014 odoslal výzvu žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty v lehote 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú prevzal žalovaný dňa 10. 06. 2014. Z tohto dôvodu petit pôvodnej žaloby rozšíril i na túto sumu s príslušenstvom. Vzhľadom na túto skutočnosť, tunajší súd na najbližšom pojednávaní pripustil zmenu návrhu a keďže účastníci konania zotrvali na svojich dôvodoch, tunajší súd po zdokladovaní započítacej námietky žalovanou stranou v súvislosti s vystavením dobropisu vo výške 89,11 Eur zo dňa 29. 10. 2013 so splatnosťou 28. 11. 2013, ako i po predložení zo strany žalobcu mailovej komunikácie ohľadne úhrad predmetných faktúr a výziev na ich úhradu, súd vo veci vyhlásil rozhodnutie.

Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , v zmysle ktorého na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Na základe vykonaného dokazovania mal tunajší súd nárok žalobcu z titulu kúpnej zmluvy preukázaný len do výšky 3 982,79 Eur s príslušenstvom, ako i nárok na zmluvnú pokutu vo výške 407,19 Eur s príslušenstvom, v ktorej časti tunajší súd žalobe vyhovel. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie tunajší súd odôvodňuje nasledovne. Na základe predložených listinných dôkazov, a to Rámcovej kúpnej zmluvy, dodacích listov a faktúr mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania v súlade s ustanovením a nasledujúcich došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, v zmysle ktorých žalobca dodal žalovanému požadovaný tovar, previedol na neho vlastnícke právo, avšak žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu fakturovanú faktúrami špecifikovanými v žalobe v celkovej výške 4 071,90 Eur. Žalovaný nepopieral právny dôvod ani výšku uplatňovanej pohľadávky, avšak v odpore proti vydanému platobnému rozkazu poukázal, že účastníci konania mali uzavretú Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 03. 05. 2010, v zmysle ktorej podľa článku IV. bod 2 bol žalobca povinný pred uplatnením tohto nároku na súde zaslať žalovanému písomnú výzvu v súlade s týmto ustanovením, keďže účastníci konania sa v článku IV. bod 2 dohodli, že v prípade omeškania pri splatnosti faktúr viac ako 30 kalendárnych dní si predávajúci vyhradzuje právo na vymáhanie dlžnej sumy právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok, avšak je povinný písomne a doporučeným listom informovať dealera, že si chce vymáhať dlžnú sumu právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok, a to v lehote 15 dní predtým, ako predávajúci tak chce urobiť a v uvedenom liste musí predávajúci stanoviť dealerovi 15 dní na uhradenie dlžnej sumy. Až potom, ak dealer dlžnú sumu neuhradí, tak si môže predávajúci uplatniť riešenie právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme, zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvné ustanovenie citované žalovaným neporušil, pričom pred podaním žalobného návrhu žalovaného vyzýval na jeho úhradu v zmysle výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05. 12. 2013 doručenej žalovanému dňa 09. 12. 2013, v ktorej poskytol žalovanému lehotu 7 dní na úhradu predmetných istín, k čomu však zo strany žalovaného dodnes nedošlo. Takisto v konaní predložil i mailovú komunikáciu medzi účastníkmi konania zo strany ich zamestnancov, ktorí medzi sebou komunikovali ohľadne úhrad predmetných faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. Táto sa týkala obdobia po splatnosti predmetných faktúr do podania výzvy na úhradu právnym zástupcom žalobcu. Súd pri vykonávaní dokazovania ohľadne fakturácie predmetných dodávok zo strany žalobcu žalovanému zistil, že žalobca vystavoval faktúry žalovanému v inej dobe splatnosti než si účastníci dohodli v článku III. Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 03. 05. 2010, pričom v zmysle tohto článku predávajúci bude predávať tovar dealerovi podľa platného veľkoobchodného cenníka, poskytne mu z najvýhodnejšej dealerskej kategórie (D4) nasledovné zľavy:

- 6% pri splatnosti 40 dní od vystavenia faktúry, respektíve s dodávkou tovaru,

- 7% pri splatnosti 7 dní od vystavenia faktúry, respektíve s dodávkou tovaru,

- 9% pri platbe vopred, respektíve súčasne s dodávkou tovaru.

Predávajúci môže s ohľadom na predpokladaný odber prideliť dealerovi vyššiu zľavu z najvýhodnejšej dealerskej kategórie, prípadne s ním dohodnúť individuálnu cenu. V zmysle článku IV. bod 2 sa účastníci dohodli; Dealer s pravidelným odberom a dobrou platobnou disciplínou môže nakupovať tovar na faktúru. Predávajúci poskytne dealerovi predaj tovaru na faktúru so splatnosťou 40 kalendárnych dní. Dealer sa zaväzuje uhradiť faktúru v 40 dňovej lehote splatnosti a zároveň súhlasí s tým, že v prípade nedodržania termínu platby, môže predávajúci požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že dealer bude v omeškaní s úhradou viac ako 60 dní po splatnosti faktúry tak predávajúci si môže okrem úroku z omeškania uplatniť právo účtovať zmluvnú pokutu vo výške 10% z celkovej fakturovanej sumy s DPH. Peňažný záväzok za prevzatý tovar splnený pripísaním platnej sumy na účet predávajúceho, prípadne uhradením do pokladne predávajúceho. V prípade omeškania pri splatnosti faktúr viac ako 30 kalendárnych dní si predávajúci vyhradzuje právo na vymáhanie dlžnej sumy právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme, zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok. Predávajúci je povinný písomne a to doporučeným listom informovať dealera, že si chce vymáhať dlžnú sumu právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme, zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok a to v 15 dňovej lehote pred tým, ako predávajúci tak chce urobiť a v uvedenom liste musí predávajúci stanoviť dealerovi 15 dní na uhradenie dlžnej sumy a až potom, ak dealer dlžnú sumu neuhradí, tak si môže predávajúci uplatniť riešenie právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme, zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok. V prípade, že tak predávajúci neurobí a bude si vymáhať dlžnú sumu od dealera právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme, zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok, tak tieto úkony budú neplatné a všetky poplatky a výdaje s tým spojené znáša predávajúci.

Súd z tohto dôvodu vykonal doplnenie dokazovania ohľadne dohody účastníkov o inej lehote splatnosti faktúr, než vyplývala z Rámcovej kúpnej zmluvy, a to na pojednávaní uskutočnenom dňa 06. 10. 2014, pričom konateľ žalovaného uviedol, že pri ústnych objednávkach 14 dňovú lehotu splatnosti požadovanú žalobcom nenamietal, a to z dôvodu, že ak chcel od žalobcu ďalší tovar odobrať. mohol ho odobrať len za podmienky splatnosti faktúr 14 dní. Žalovaný následne aj objednával tovar cez internet prípadne telefonicky. Konateľ žalovaného súdu ozrejmil, že so žalobcom spolupracoval už od roku 1999, kedy žalobca mu poskytol i dlhšiu lehotu splatnosti než je uvedená v Rámcovej kúpnej zmluve z 03. 05. 2010 ako napr. 60 dní, 45 dní, avšak na základe poslednej z platných zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania mal poskytnúť lehoty splatnosti tak, ako sú uvedené v tejto zmluve. Konateľ žalovaného potvrdil tú skutočnosť, že bol pravidelným odberateľom žalobcu, tovar si objednával každý týždeň aj viackrát, pričom pokiaľ išlo o platobnú disciplínu, túto viac-menej dodržiaval až na faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu. K ich neuhradeniu došlo v dôsledku platobnej neschopnosti žalovaného, pričom nepoprel, že tovar od žalobcu riadne odobral, uznáva nárok na zaplatenie kúpnej ceny, avšak s výhradami, ktoré uviedli v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Na základe týchto skutočností mal súd následne preukázané, že účastníci konania sa oproti Rámcovej kúpnej zmluve odlišne dohodli na splatnosti faktúr pri dodávkach tovaru a to v trvaní 14 dní, o čom svedčia i žalobcom vystavené faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu, ktorú skutočnosť potvrdil i žalovaný pri osobnom výsluchu dňa 06. 10. 2014, a to aj napriek dohodnutému ustanoveniu článku III. rámcovej kúpnej zmluvy, respektíve článku IV. bod 2, kde si účastníci mohli dohodnúť i splatnosť faktúry 40 dní. Účastníci sa ďalej dohodli v prípade omeškania žalovaného s úhradou viac ako 60 dní po splatnosti faktúry okrem úroku z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň aj zmluvnú pokutu vo výške 10% z celkovej fakturovanej sumy s DPH. Tieto nároky si žalobca v konaní i uplatnil, a to 0,05% denný úrok z omeškania z dlžných istín z faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu od ich splatnosti až do zaplatenia a zároveň podaním doručeným súdu zo dňa 07. 07. 2014 si uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu v zmysle tejto Rámcovej kúpnej zmluvy za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré boli predmetom sporu, a to z faktúry 13-027549 vo výške 1 708,68 Eur zmluvnú pokutu v sume 170,87 Eur, z faktúry č. 13-028108 vo výške 948,90 Eur zmluvnú pokutu vo výške 94,89 Eur, z faktúry 13-028642 vo výške 395,84 Eur zmluvnú pokutu v sume 39,58 Eur, z faktúry č. 13-028838 v sume 508,25 Eur zmluvnú pokutu vo výške 50,83 Eur, z faktúry č. 13-029123 v sume 168,49 Eur zmluvnú pokutu v sume 16,85 Eur a z faktúry č. 13-029278 v sume 341,74 Eur zmluvnú pokutu 34,17 Eur. Ďalej poukázal, že dňa 03. 06. 2014 bola žalovanému odoslaná výzva na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty, so stanovenou lehotou 7 dní kalendárnych dní, ktorú výzvu žalovaný obdržal dňa 10. 06. 2014. Túto takisto ako i faktúry neuhradil. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný bol s úhradou faktúr, ktoré sú predmetom sporu v omeškaní viac ako 60 dní po ich lehote splatnosti, z ktorého dôvodu považoval nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 407,19 Eur za dôvodný v celom rozsahu. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, ktoré vzniesol v súlade s článkom IV. bod 2 Rámcovej kúpnej zmluvy, tunajší

súd poukazuje, že rámcová kúpna zmluva obsahovala podmienku namietanú žalovaným v odpore len pri splatnosti faktúr viac ako 30 kalendárnych dní, kedy bol následne žalobca povinný písomne doporučeným listom informovať dealera, t. j. žalovaného, že si chce vymáhať dlžnú sumu právnou cestou alebo postúpením na riešenie firme zaoberajúcej sa vymáhaním pohľadávok, a to v 15 dňovej lehote predtým, ako predávajúci tak chce urobiť a v uvedenom liste mu zároveň poskytnúť 15 dňovú lehotu na uhradenie dlžnej sumy. Z vystavených faktúr žalobcom na základe doplneného dokazovania, výsluchom konateľa žalovaného ohľadne dohody o lehote splatnosti týchto faktúr mal súd za preukázané, že faktúry vystavené žalobcom boli vystavené správne s dohodnutou dobou splatnosti 14 dní, a preto podmienka stanovená pri faktúrach so splatnosťou viac ako 30 dní sa netýkala faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. Tak ako už súd uviedol, žalobca aj napriek tomu, že nebol povinný splniť uvedené podmienky podľa článku IV. bod 2 rámcovej kúpnej zmluvy vyzval žalovaného výzvou z 03. 12. 2013 na úhradu dlžnej istiny i s poskytnutím dodatočnej lehoty, ktorú žalovaný prevzal dňa 09. 12. 2013. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný predmetnú cenu dodaného tovaru v zmysle faktúr neuhradil žalobcovi, ktorý dňa 24. 01. 2013 vypracoval žalobný návrh, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 29. 01. 2014. Súd vzhľadom i na poukazované skutočnosti žalovaným mal za preukázané, že aj v prípade dôvodnosti splnenia podmienky pre uplatnenie nároku v zmysle rámcovej kúpnej zmluvy žalobca uvedené lehoty dodržal. Keďže mal tunajší súd preukázané i omeškanie žalovaného s úhradou predmetných faktúr, súd v súlade s ustanovením 369 ods. 1 , priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžných istín podľa faktúr od ich splatnosti až do zaplatenia. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu žalobca si v konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu aj s príslušenstvom, ktorý si uplatnil vo výške 9,15% ročne z dlžnej zmluvnej pokuty od 18. 06. 2014 až do zaplatenia, čo predstavujú zákonné úroky z omeškania v zmysle ustanovení , ktoré si uplatnil po uplynutí 7 dňovej lehoty v zmysle výzvy. Súd preto považoval žalobu žalobcu i v tejto časti za dôvodnú. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vznesenú v konaní v súvislosti s vystavením dobropisu vo výške 89,11 Eur, túto námietku považoval súd za dôvodnú, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Tunajší súd poukazuje, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 12-038683 v sume 1 060,99 Eur, pričom z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 06. 12. 2012 boli vykonané úhrady v sume 605,45 Eur a 250,- Eur, t. j. celkom suma 850,45 Eur. Na zánik povinnosti doplatiť zvyšok kúpnej ceny žalovaná strana predložila oznámenie o jednostrannom započítaní sumy 205,54 Eur ku dňu 14. 12. 2012, v ktorom čase mal žalovaný pohľadávku voči žalobcovi v zmysle faktúry 12101559 vo výške 205,54 Eur a žalobca voči žalovanému pohľadávku z faktúry 12-038683 v sume 1 060,99 Eur, pričom predmetom zápočtu bola suma 205,54 Eur. Takto bola uhradená celá dlžná suma faktúry vystavenej žalobcom voči žalovanému č. 12-038683. Žalobca však žalovanému k tejto faktúre po jej úhrade následne vystavil dobropis v sume 89,11 Eur spolu s príjemkou do účtovníctva žalovaného, o čom svedčí aj odsúhlasenie zostatkov pohľadávok účastníkmi konania ku dňu 31. 12. 2013. Keďže žalovaný v konaní tvrdil, že uvedená dobropisovaná suma nebola zo strany žalobcu vrátená, ani započítaná s iným záväzkom žalovaného, súd považoval započítaciu námietku žalovaného za dôvodnú v sume 89,11 Eur, a preto túto zohľadnil pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu uplatnených žalobou ako celku. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi len nárok na náhradu dlžnej istiny 3 982,79 Eur pričom v tejto súvislosti upravil i žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania pri najskôr splatnej faktúre, ktorá bola predmetom tohto sporu a rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, t.j. týkajúcu sa úhrady sumy 89,11 Eur s príslušenstvom.

O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok sumu 268 Eur a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 708,01 Eur. Uvedené trovy právneho zastúpenia tunajší súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. , a to za nasledovné úkony: príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady do rozšírenia žaloby (úkon z tarifnej hodnoty 3 982,79), t. j. odmena 141,09 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, za písomné podanie žaloby (úkon z tarifnej hodnoty 3982,79) vo výške 141,09 Eur + 8,04 Eur, vyjadrenie k veci vrátane rozšírenia žaloby (úkon z tarifnej hodnoty 4 389,98 Eur) odmenu 161,01 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 04. 09. 2014 odmena 161,01 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, za písomné podaní na súd dňa 25. 09. 2014 odmenu 161,01 Eur a režijný paušál 8,04 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2014 odmenu vo výške 161,01 Eur a režijný paušál 8,04 Eur. Tunajší súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu k odmene i 20% DPH. Zároveň priznal právnemu zástupcovi žalobcu uplatnené náklady na cestovné a náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach dňa 04. 09. 2014 a 06. 10. 2014. Cestovnú náhradu za účasť na pojednávaní dňa 04. 09. 2014 za cestu Bratislava - Banská Bystrica

a späť spolu 424 km, pri sadzbe náhrady 0,183 Eur a 20% DPH sumu 93,11 Eur a spotrebované PHM pri spotrebe 6,5 l na 100 km a cene nafty 1,342 Eur za liter vrátane DPH sumu 44,38 Eur a za stratu času za cestu na toto pojednávanie v trvaní 240 min., t. j. za 8 polhodín po 13,40 vrátane DPH sumu 128,64 Eur. Cestovnú náhradu za účasť na pojednávaní dňa 06. 10. 2014 opäť z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť spolu 424 km pri sadzbe náhrady 0,183 Eur vrátane DPH sumu 93,11 Eur a spotrebu PHM za cestu 424 km pri 100 km spotrebe 6,50l a cene nafty 1,535 Eur a DPH celkom 50,70 Eur a za stratu času za 8 polhodín po 13,40 Eur a 20% DPH sumu 128,64 Eur. Celkom cestovné a náhrada za stratu času celkom suma 538,65 Eur. Tunajší súd právnemu zástupcovi žalobcu pri prvých dvoch úkonov nepriznal nárok na náhradu trov za úkon príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby tak, ako ich vyčíslil zo základu 4 071,90 Eur, keďže došlo k stretu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného pred podaním žalobného návrhu, z ktorého dôvodu žaloba ohľadne uplatneného nároku žalobou vo výške 4 071,90 Eur nebola dôvodná v celom rozsahu , ale iba vo výške 3 982,79 Eur. Keďže ostatné trovy boli vyčíslené v správnej výške, ako i náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur ( c. ), súd ich priznal právnemu zástupcovi žalobcu v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho písomného doručenia písomne vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .