Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-134-2012.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/134/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, R., štátny občan SR, o zaplatenie 318,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09.07.2012, súdu doručeným dňa 24.07.2012, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 318,20 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 225,13 eur od 16.12.2010 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 267,21 eur od 01.02.2011 do zaplatenia z titulu neuhradenej časti dlhu zo zmluvy o (revolvingovom) úvere. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe časti C) zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 08.09.2005 poskytol odporcovi revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca vyčerpal ku dňu 27.12.2007 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.593,21 eur, avšak svoje povinnosti splácať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach nesplnil, a preto navrhovateľ dňa 23.12.2010 odstúpil od úverovej zmluvy, pričom dňom 31.01.2011 sa stal dlh odporcu vyčíslený v sume 318,20 eur v celom rozsahu splatný. Súčasne navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu ani na výzvu súdu nevyjadril.
V zmysle § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Drobným sporom v zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho doplnením zo dňa 21.07.2014, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, listom navrhovateľa zo dňa 17.01.2006, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2010, potvrdením o odfinancovaní úveru, potvrdením o prijatých platbách odporcu, výpisom z úverového účtu odporcu, sadzobníkom poplatkov, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 08.09.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 112,39 eur (3.386,- Sk) na kúpu tovaru. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) obsahuje žiadosť (dlžníka) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, o poskytnutie úverového rámca vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk) a vydanie úverovej karty na meno žiadateľa. V zmysle tejto časti zmluvy sa dlžník zaväzuje splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % jemu poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, s tým, že termín splatnosti splátok je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B) zmluvy.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“).
Podľa čl. IV. označenej ako „úverový rámec - revolvingový úver, úverová karta“, bodu IV.-1.-1. všeobecných podmienok v prípade prijatia návrhu podľa čl. III.-1.-1. Cetelem zaradí klienta medzi žiadateľov o poskytnutie úverového rámca (ďalej len „ÚR“) a vydanie úverovej karty (ďalej len „karta“). Rozhodnutie o poskytnutí ÚR prislúcha Cetelemu a závisí najmä od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a priebehu splácanie klasického úveru. Prijatím žiadosti o poskytnutie ÚR a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí ÚR adresovaného klientovi. Vydanie karty na meno klienta, VS a číslo účtu revolvingového úveru oznámi Cetelem klientovi písomne. Súčasne mu oznámi výšku maximálneho ÚR, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Použitie karty sa riadi VÚP a pokynmi pre používanie karty.
Podľa bodu IV.-4.-2. všeobecných podmienok Cetelem je oprávnený v prípadoch stanovených v čl. III.-6.-1. od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia.
Podľa bodu V.-3. všeobecných podmienok ak klient poruší svoju povinnosť aplácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej splátky, s ktorou je klient v omeškaní viac ako 30 dní. Podľa bodu V.-6. Cetelem je oprávnený účtovať klientovi podľa zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov poplatky, vrátane poplatku za správu úveru, poplatku pri uskutočnení výberu hotovosti, za vrátenie preplatku, zaslanie výpisu z účtu a ďalšie.
Z listu datovaného ku dňu 17.01.2006 súd zistil, že navrhovateľ týmto oznámil odporcovi akceptáciu návrhu odporcu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ poskytol odporcovi kreditnú kartu, ktorú možno použiť na platby kartou za tovar a služby, výber hotovosti v bankomatoch, prevod peňazí na účet alebo adresu odporcu. Zároveň bol odporcovi oznámený maximálny úverový rámec 663,88 eur (20.000,- Sk), číslo úverového účtu, mesačná úroková miera vo výške 1,95%, výška mesačnej splátky 33,19 eur (1.000,- Sk), poistenie kreditnej karty a dátum platnosti karty. V písomnom podaní zo dňa 21.07.2014 navrhovateľ uviedol, že odporcovi bol postupne úverový rámec upravený na sumu 1.100,- eur, pričom výška mesačnej splátky bola od 02/2009 stanovená vo výške 44,- eur (4% zo sumy 1.100,- eur).
Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade odporcu a z potvrdenia o prijatí splátok od odporcu vyplýva, že použitím úverovej karty z titulu zmluvy o revolvingovom úvere odporca v období od 20.02.2006 do 27.12.2007 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1.520,29 eur, pričom v období od 08.03.2006 do 07.05.2010 v mesačných splátkach uhradil navrhovateľovi sumu 2.482,86 eur. Zo špecifikácie v konaní uplatnenej pohľadávky vyplynulo, že odporcovi boli na jeho ťarchu účtované poplatky za výber hotovosti z úverového účtu v sume 20,61 eur, poplatok za vedenie účtu v sume 28,22 eur, poplatky za správu úveru v sume 21,60 eur a poplatky za spracovanie úhrady poštovou poukážkou v sume 2,50 eur, pričom z jeho úhrad bola časť vo výške 2.166,11 eur započítaná na splátky úveru a zvyšná časť bola v rozsahu sumy 19,92 eur započítaná na úhradu poplatkov za odoslané upomienky, v rozsahu sumy 242,29 eur na poplatky za vstup pohľadávky do vymáhania a suma 54,54 eur bola započítaná na úhradu vyúčtovaných zmluvných pokút.
Navrhovateľ listom zo dňa 23.12.2010 v zmysle čl. IV.-4.-2. všeobecných podmienok odstúpil od zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu omeškania odporcu so splácaním úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 318,20 eur. Odporca dlžnú sumu do podania návrhu neuhradil, a preto navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu na jej zaplatenie zaviazal spolu s jej príslušenstvom, spočívajúcim v zmluvných úrokoch a úrokoch z omeškania.
Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý mal byť založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzťahom spotrebiteľským podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo odporca nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ (navrhovateľ) používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (odporca) neovplyvňuje. Vznik zmluvy o revolvingovom úvere ako aj nároky z nej vyplývajúce tak súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 a 3 cit. zák.) a čo je pre posudzovanie v konaní uplatneného nároku rozhodujúce, pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 cit. zák.).
Zo žiadosti / zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá individuálne špecifikovaná zmluva o „klasickom“ úvere s jednorazovým čerpaním za účelom kúpy tovaru, ktorej súčasťou bola tiež dodávateľom (navrhovateľom) vopred naformulovaná žiadosť (dlžníka z uzatváranej zmluvy o úvere s jednorazovým čerpaním) o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, o poskytnutie úverového rámca 663,88 eur (20.000,- Sk) a o vydanie úverovej karty. Odporca teda podpisom zmluvy o úvere s jednorazovým čerpaním, za ktorým účelom vstupoval do
právneho vzťahu s navrhovateľom, vyjadril tiež formálny súhlas so žiadosťou podľa časti C) žiadosti / zmluvy. Súd má za to, že takýto prístup v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, keď dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu, je nekalou obchodnou praktikou, ktorá sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
Navyše, výkladom obsahu časti C) žiadosti / zmluvy súd dospel k záveru, že žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov, či žiadosť o vydanie úverovej karty nemožno považovať za riadny návrh odporcu na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, ako to predpokladá čl. IV.-1.-1. všeobecných podmienok, podľa ktorého zmluva o úvere v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka vzniká odoslaním oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi, keďže formulácia textu je neurčitá a všeobecná, čo je v rozpore s § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Za rozpor s uvedeným ustanovením (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka) súd považuje aj už vyššie zdôraznenú skutočnosť, že žiadosť nie je vyjadrením skutočnej vôle odporcu, ale vôle navrhovateľa ako výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že za riadny návrh na uzavretie zmluvy treba považovať práve oznámenie navrhovateľa o akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (v tejto písomnosti na rozdiel od znenia časti C) žiadosti / zmluvy už navrhovateľ výslovne označuje žiadosť odporcu o vydanie karty za návrh na uzavretie zmluvy o úvere), v ktorom navrhovateľ oznamuje odporcovi konkrétne podmienky čerpania úveru, a za zavŕšenie vzniku zmluvy o úvere potom použitie úverovej karty odporcom, ktorý právny úkon možno chápať ako prijatie návrhu navrhovateľa za už stanovených podmienok čerpania úveru. Ako už bolo zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa všeobecne vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby - vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že podmienka písomnosti pri vzniku predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná, keďže prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nebolo odporcom učinené písomne, v dôsledku čoho je táto zmluva v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch neplatná.
Na základe uvedeného tak súd posudzoval nároky uplatnené navrhovateľom v tomto konaní podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho poriadku o bezdôvodnom obohatení, keďže odporca plnením navrhovateľa získal majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z dokazovania vyplynulo, že odporca získal od navrhovateľa na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere peňažné plnenie v sume 1.520,29 eur, pričom z titulu domnelých záväzkov plynúcich z úverovej zmluvy mu vrátil sumu 2.482,86 eur, a teda viac ako od neho dostal. Súd poznamenáva, že s ohľadom na to, že zmluva je v celom rozsahu, a teda aj vo vzťahu ku konkrétnym zmluvným dojednaniam týkajúcich sa zmluvných pokút a poplatkov, neplatná, je zrejmé, že zmluvné pokuty a poplatky boli odporcovi účtované bez právneho dôvodu, a preto súd ich výšku nezohľadňoval. Vychádzajúc z uvedených súvislostí, keďže bolo preukázané, že odporca svoju povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka voči navrhovateľovi v celom rozsahu splnil, súd v konaní uplatnený nárok posúdil ako nedôvodný a návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bol odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a/ - f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.