Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_39C-9-2014.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu : Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31 701 914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej : U. L., B..: XX.XX.XXXX, X. W., K. XX v konaní o zaplatenie 55,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 56,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 55,55 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 65,32 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu a z trov konania vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 15.7.2013, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 19.7.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 55,55 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručenie predžalobnej výzvy zo dňa 5.9.2012, 8,75 % úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1.9.2012 do zaplatenia a to titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaná cestovala jeho dopravným prostriedkom - električkou dňa 31.8.2012 a nepreukázala sa kontrolórovi platným cestovným lístkom. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 48,82 Eur za dva úkony právnej pomoci spolu s režijným paušálom .
Súd vydal v konaní dňa 25.11.2013 platobný rozkaz č. k. 25Ro/466/2013 - 13, ktorý však zrušil v celom rozsahu uznesením zo dňa 16.12.2013 č. k. 25Ro/466/2013 - 16 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej.
V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR a ZVJS. Lustráciou v registri obyvateľov bol zistený prechodný pobyt žalovanej na I. D.. Č.. XX P. W..
Za splnenia podmienok uvedených v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd dňa 6.10.2014 prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 3.10.2014, v ktorom uviedla, že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 6.10.2014 z
dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Podaním zo dňa 29.9.2014 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a požiadal súd, aby rozhodol na základe predložených listinných dôkazov.
V zmysle § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok VS 10703 zo dňa 31.8.2012, upomienkou VS č. 201210703 zo dňa 5.9.2012, vrátenou zásielkou od žalovanej a Mestským prepravným poriadkom a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaná cestovala dňa 31.8.2012 o 15.25 hod. električkou na linke č. 4 v Košiciach v úseku zastávok Dom umenia - Krajský súd - smer Havlíčkova bez cestovného lístka.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaná nevedela preukázať platným cestovným lístkom, bola jej ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,55 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55,- Eur, t.j. 100-násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaná nesplnila. Totožnosť žalovanej revízor zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovanou .
Z výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 5.9.2012 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy cestovného vo výške 0,55 Eur a úhrady - pokuty vo výške 55,- Eur v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Táto výzva bola zaslaná žalovanej avšak ako neprevzatá v odbernej lehote, bola vrátená žalobcovi späť.
Na základe takto vykonaného súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. §8 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
Ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy.
Podľa ust. § 8 ods. 5 cit. zákona, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa
tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa ust. § 8 ods. 6 cit. zákona, prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
V zmysle Tarify DPMK a.s. pre mestskú verejnú dopravu v Košiciach platnej k 31.8.2012, základné cestovné pre I. pásmo činí sumu 0,55 EUR.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. ku 1.9.2012 predstavovala 0,75 %. Výška úrokov z omeškania v danom prípade teda zodpovedala 8,75 % ročne z dlžnej sumy (0,75 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov teda 0,75 % + 8 percentuálnych bodov).
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, mal súd za preukázané, že žalovaná cestovala dňa 31.8.2012 dopravným prostriedkom žalobcu, električkou na linke č. 4, čím po právnej stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,55 Eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné v sume 0,55 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55,- Eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatila na výzvu revízora dňa 31.8.2012, žalovaná sa teda nasledujúcim dňom t.j. dňom 1.9.2012, teda dňom bezprostredne nasledujúcim po dni, kedy cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka dostala do omeškania. Z dlžnej sumy 55,55 Eur žalovaná neuhradila do dnešného dňa žiadnu sumu, preto ju súd zaviazal na úhradu tejto sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Žalobca si vo svojom návrhu uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy 55,55 Eur od 1.9.2012 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom vo výške 1,70 Eur za doručovanie predžalobnej výzvy zo dňa 5.9.2012 žalovanej. Nakoľko mal súd preukázané, že žalovaná bola s úhradou dlžnej sumy v omeškaní súd ju zaviazal aj na zaplatenie tohto úroku z omeškania.
V časti príslušenstva pohľadávky za náklady spojené s jej uplatnením spočívajúce v poštovnom v sume 1,70 Eur súd návrhu vyhovel len čiastočne, pretože žalobca preukázal súdu zaplatenie poštovného len vo výške 1,- Eur. Preto v prevyšujúcej časti uplatneného poštovného (teda 1,70 Eur mínus 1,- Eur je suma 0,70 Eur ) súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Trovy konania žalobcu, ktorý mal vo veci neúspech iba v pomerne nepatrnej časti pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 Eur z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Frajtom za 2 úkony právnej služby, a to 1x prevzatie a príprava zastúpenia ( dňa 15.7.2013), 1x písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej ( návrh zo dňa 19.7.2013 ).
Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods.1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie služieb, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, trovy právneho zastúpenia žalobcu za tieto úkony právnej služby predstavujú sumu 48,82 Eur vypočítané ako: tarifná odmena 33,20 Eur ( 16,60 Eur x 2 úkony ) + režijný paušál 15,62 Eur ( 7,81 Eur/úkon x 2 úkony ). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 65,32 Eur ( 16,50 Eur + 48,82 Eur ).
O povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobcu na účet jeho právneho zástupcu súd rozhodol v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).