Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/343/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobkyne : Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O. XXXX/X, Z., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šimom, advokátom so sídlom Hollého 49, Žilina, proti žalovanému : RUNO, spol. s r.o.,, so sídlom Rosinská cesta 1, Žilina, IČO: 31 605 494, právne zastúpenému JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, v konaní o zaplatenie 839,14 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Zdenky Hulmanovej náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 297,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 18.12.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 v znení podania zo dňa 23.6.2014 (doplnenie dôvodov) sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 839,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 839,14 Eur od 17.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa (v texte ďalej tiež „žalobca“) odôvodnila žalobu tým, že na žalovaným zaregistrovanej internetovej doméne runo.sk, propagujúcej žalovaného ako podnikateľský subjekt, ako aj produkty žalovaného, boli ku dňu 21.12.2011 nájdené fotografické diela žalobcu v zmysle prílohy žaloby (č.l. 6

- 9 spisu - ďalej „predmetné“ fotografie - pozn. súdu). Na ich použitie žalobca neposkytol žalovanému licenciu v dôsledku čoho ich žalovaný použil neoprávnene. Žalobca sa z tohto dôvodu domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 750,- EUR, určeného ako odmenu za licenciu za použitie 25 diel vo výške 30,- EUR/dielo. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka si žalobca tiež uplatňuje náklady spojené s uplatnení pohľadávky, t.j. pomernú časť nákladov na vyhotovenie notárskej zápisnice osvedčujúcej umiestnenie a zverejnenie diel na doméne vo výške 89,14 EUR (notárska zápisnica + hotové výdavky).

Žalovaný sa k veci samej vyjadril podaním právneho zástupcu zo dňa 10.3.2014 tak, že predmetné fotografie vyhotovila v roku 2009 žalobkyňa ako konateľka, spoločníčka, ale aj zamestnankyňa obchodnej spoločnosti - žalovaného, k čomu mala súhlas a poverenie vtedajšieho riaditeľa spoločnosti Ing. Michala Fedorka. Vyhotovené fotografie žalobkyňa do počítača žalovaného osobne vložila a osobne ich obchodným partnerom pri uzatváraní obchodných zmlúv aj ponúkala ako výlučné vlastníctvo obchodnej spoločnosti - žalovaného. V prípade predmetných fotografií sa jedná o tzv. zamestnanecké dielo s majetkovými právami, ku ktorému je oprávnený nakladať výlučne zamestnávateľ, t.j. žalovaný. Žalobkyňa vo vzťahu k majetkovým právam k dielu patriacemu obchodnej spoločnosti - žalovaného nemá aktívnu legitimáciu. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa sa podaním právneho zástupcu zo dňa 23.6.2014 opätovne vyjadrila tak, že predmetné fotografie vytvorila žalobkyňa v priebehu dňa 20.4.2009 vlastnou tvorivou činnosťou v priestoroch svojho domu (bydliska), a to na digitálnom fotoaparáte, ktorý si žalobkyňa zakúpila osobne dňa 24.3.2009. Z vlastností súborov jednotlivých diel jednoznačne vyplýva, že boli zhotovené fotoaparátom žalobkyne. V čase vytvorenia diel sa na mieste ich vytvárania vyskytovalo viac ľudí, ktorí proces tvorenia diel, ako aj ich predprípravu, môžu potvrdiť. Nejedná sa preto o majetkové práva žalovaného, žalovaný ani nevykonáva majetkové práva k dielam žalobcu ako k zamestnaneckým dielam. Žalobkyňa je konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti - žalovaného, zároveň je aj zamestnancom tejto obchodnej spoločnosti, avšak z jej pracovnoprávneho vzťahu jej nevyplývala žiadna povinnosť vytvoriť pre zamestnávateľa diela v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Z iného vzťahu žalovanej k obchodnej spoločnosti žalovaného (konateľ a spoločník spoločnosti) nemohli diela vzniknúť, teda predmetné diela nie sú zamestnaneckým dielom.

Podaním právneho zástupcu zo dňa 4.7.2014 žalovaná namietala významom toho, že predmetné fotografie slúžili ako príloha obchodnej komunikácie žalovaného s jeho odberateľom a že žalobkyňa čerpala fond pracovnej doby u žalovaného, keď mala vyhotovovať predmetné fotografie, resp. kupovať súkromný fotoaparát.

Na pojednávaniach konaných dňa 23.6.2014 a 6.10.2014 sa sporové strany v právnom zastúpení pridržiavali svojich skutkových a právnych dôvodov, vyplývajúcich z písomných podaní, skutkovo a právne argumentovali a vyjadrovali sa k vykonávaným dôkazom. Osobitne na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 právny zástupca žalobkyne argumentoval, že v tomto spore nie je relevantný počet fotografií, ale počet použití fotografického diela. Za týchto okolností trvajú na odôvodnení žaloby použitím 25 diel. Spôsob a použitie autorských licencií závisí od vôle autora. Ak je dielo použité viackrát, tak odmena za jeho použitie rastie. Aká je tá odmena a za koľko použití, to závisí od vôle autora.

Súd vychádzal zo zhodných častí skutkových tvrdení sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom konateľky žalovaného a listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní konanom dňa 23.6.2014 osobne vypovedala žalobkyňa tak, že predmetné fotografie vyhotovila svojim fotoaparátom vo svojom vlastnom prostredí v mieste bydliska. Pri tomto fotení boli prítomné osoby, ktoré jej pomáhali s privážaním aj odvážaním interiéru a pomáhali jej pri fotení, ona v interiéri domu vykonala primerané úpravy. Tieto fotografie ukladala doma do priečinka, pričom keďže na fotoaparát sa zmestí asi 240 fotografií a ona ich vyhotovila 1000, tak ich priebežne ukladala aj do počítača na pracovisku. Žalobkyňa bola v tom čase ešte konateľkou žalovaného a v decembri 2009 odtiaľ odišla pre neprekonateľné nezhody so súčasnou konateľkou žalovaného. Nie je pravdivé tvrdenie protistrany, že jej uložil vyhotoviť tieto fotografie p. Fedorko, lebo on pôsobil niekedy ako brigádnik, inokedy na pracovnú zmluvu, ale nebol oprávnený jej hovoriť, čo má robiť žalobkyňa so svojim fotoaparátom. Je pravdou, že ona - žalobkyňa má uzatvorený pracovný vzťah s obchodnou spoločnosťou žalovaného z roku 1995, ktorý nie je ukončený, neplatí sa z neho žiadna mzda, ale v r. 1995 nemohla vedieť, že v r. 2009 vyhotoví nejaké fotografie, a že ich bude v r. 2011 používať žalovaný. Zobrazeným predmetom predmetných fotografií je bytový textil, teda prikrývky, vankúše a spacie vaky. Ide o tovar, ktorý bol predovšetkým jej - žalobkyne, niektorý bol zapožičaný z predajne na Bottovej ul. a okrem toho v minimálnej miere požičaný obchodnou spoločnosťou žalovaného. Pokiaľ tieto predmety nazýva tovarom, tak ide o to, že ona sama má elektronický obchod, čiže predmety slúžili na zobrazenie pre jej vlastný e-shop. Nakoniec sa vyjadruje, že z predmetných 25 fotografií všetky zobrazované predmety patrili jej - žalobkyni. Čo sa týka preukazovania tohto vlastníctva, tak má zásoby asi v hodnote 1.000.000,- Sk, vedie si prehľady týchto zásob ku koncu kalendárnych rokov, ona ako odberateľ keď zaplatí za tovar, tak sa jedná o faktúru spolu, z ktorej sa nedá presne vyčítať, či z tejto faktúry pochádza niektorá konkrétna prikrývka. Výrobcom zobrazeného tovaru je žalovaný, ale je dôležité, kto je majiteľom fotografií. Ona pokiaľ tieto fotografie zálohovala do počítača u žalovaného, tak do tohto počítača má

prístup aj p. Stroková, aj zamestnanci, ale predpokladá, že prístup do samotného jej súboru by mala mať iba ona - žalobkyňa. Žiadnu internú smernicu o prístupe do osobných priečinkov na počítači na pracovisku žalovaný nemá. Ona - žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by v tom období boli vyhotovené fotografie výrobkov žalovaného zo strany iných osôb. Jej internetový obchod - žalobkyne vznikol v období mesiacov máj a jún 2010. Vo vzťahu k fotografiám vyhotoveným v období mesiaca apríl 2009 sa teda vyjadruje, že ide o vzory výrobkov, ktoré platia roky, platili v r. 2009, 2010 a platia dodnes. Nie je pravda, že by ona obchodným partnerom žalovaného ponúkala tovar prostredníctvom prezentácie vykonanej ňou vyhotovenými fotografiami. Záujemcom sa tovar ukazoval fyzicky. Nebol dôvod, aby sa tovar žalovaného prezentoval prostredníctvom fotografií jej - žalobkyne. Príslušný priečinok s fotografiami bola v obchodnej spoločnosti žalovaného odstrániť ona - žalobkyňa niekedy v r. 2012 alebo 2013 po upozorneniach, že žalovaný jej fotografie používa. Ona prvýkrát videla svoje fotografie na elektronickej stránke žalovaného keď išla k notárovi vyhotoviť notársku zápisnicu, čiže potvrdzuje, že predmetných 25 fotografií prvýkrát naisto videla 21.12.2011. Čo sa týka vyhotovovania fotografií v pracovnej dobe, tak ona nemá pracovnú dobu v pracovnej zmluve zakotvenú. Na otázku koľko fotokampaní sa v obchodnej spoločnosti žalovaného robilo, prečo, kto ich robil, kde a s akým vybavením, odpovedá, že obchodná spoločnosť žalovaného neoprávnene používala fotografie runo.pl nakoniec odpovedá, že ona

- žalobkyňa žiadnu fotokampaň nerobila. Je pravdou, že ona - žalobkyňa spolupracovala na tvorbe www stránky obchodnej spoločnosti žalovaného. Osobitne na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 sa žalobkyňa k listinám predloženým konateľkou žalovaného (výtlačky elektronickej komunikácie č.l. 51 - 61, resp. č.l. 62 - 79, výplatné pásky a potvrdenie o prevzatí výplatnej pásky č.l. 78 - 80 - pozn. súdu) vyjadrila tak, že odosielateľkou tejto správy bola zamestnankyňa obchodnej spoločnosti žalovaného Monika Babčanová, takže mala fyzickú možnosť takúto správu s týmito prílohami odoslať, ale bolo to bez súhlasu jej - žalobkyne. Žalovaný je iba výrobcom zobrazených predmetov, ale konkrétne zobrazené predmety patrili jej - žalobkyni. V tom období aj súčasná konateľka žalovaného chodievala do práce a rozkazovala Monike Babčanovej, o čom svedčí väčšie množstvo dochádzkových listov vyplnených rukou súčasnej konateľky žalovaného. Čo sa týka ďalších týchto listín v rozsahu výplatných pások, tak ona - žalobkyňa bola odmeňovaná za odpracované hodiny a preto je jej vecou, čo robila v pravidelnom pracovnom čase, teda kedy do práce príde, kedy odíde a čo urobí so svojim vlastným digitálnym fotoaparátom vo svojom súkromí.

Na pojednávaní konanom dňa 23.6.2014 osobne vypovedala konateľka žalovaného Ing. Danka Stroková tak, že obchodnú spoločnosť žalovaného založil v r. 1994 otec žalobkyne a jej - konateľky žalovaného p. Fedorko spolu s poľskými a českými spolumajiteľmi. Spoločnosť sa zameriavala na výrobu prikrývok s liečivými účinkami a posteľnej bielizne. Žalobkyňa a ona - konateľka žalovaného sú sestry. Keď otec išiel do dôchodku, naďalej chcel v ich obchodnej spoločnosti pôsobiť, preto pôsobil formou dohody o vykonaní práce. Bol pritom riaditeľom spoločnosti aj tichým spoločníkom. Ako majiteľky obchodnej spoločnosti vystupovali žalobkyňa a ona - konateľka žalovaného. Čo sa týka fotokampaní, tak do 20.4.2009 a aj potom ich vykonávala ona - konateľka žalovaného, a to bez odmeny. Žalobkyňa ju zastupovala, keď ona bola na materskej dovolenke. Kampane do r. 2000 sa robili na diapozitív, ďalšie kampane boli v r. 2004, 2006, 2009 a 2010. Ona - konateľka žalovaného ich robila v domácom prostredí v interiéri spolu s jej blízkymi osobami, za pomoci osôb, ktoré za to nedostali žiadnu odmenu. Keď urobila fotografie ona, tak sa používali na prezentáciu obchodnej spoločnosti žalovaného v časopisoch a vždy sa používali bezodplatne. V čase vyhotovenia predmetných 25 fotografií pre žalovaného bola ona - konateľka žalovaného na materskej dovolenke a o fotení sa dozvedela neskôr, keď jej to povedala žalobkyňa. Išlo o to, že sa ozvali zákazníci zo zahraničia, ktorým nemusela stačiť prezentácia urobená 2 alebo 3 roky dozadu, fotky nemuseli byť dostatočne kvalitné a tiež sa zmenili vzory. Žalobkyňa sa chytila iniciatívy a ako spolumajiteľka obchodnej spoločnosti a jej sestra, vyhotovila tieto fotografie s Milanom Fabiánom. Skôr ako ich žalobkyňa z počítača obchodnej spoločnosti vymazala, tak si ich ona - konateľka skopírovala. Preto z vlastností počítačových súborov vie o časoch vyhotovenia prvej až poslednej fotografie v jednotlivých dňoch fotenia. Žalobkyňa tieto fotografie umiestnila do počítača v obchodnej spoločnosti žalovaného na ploche pod priečinkom Obrázky Ďurneková 2, nebolo treba ani prechádzať heslom pre prístup k týmto fotografiám. Ona - konateľka žalovaného preto vie, že jednotlivé predmetné fotografie boli vyhotovené v pracovnom čase, navyše na jednej je zobrazená ruka žalobkyne, takže túto nemohla vyhotoviť samotná žalobkyňa. Oni síce ako konateľky obchodnej spoločnosti mali pracovnú dobu dojednanú pohyblivo, ale museli byť prítomné na pracovisku kvôli tomu, keby sa mal ozvať napr. daňový úrad alebo zákazník a podobne. Aj použitý fotoaparát bol zakúpený v pracovnej dobe žalobkyne, pričom v obdobiach 3/2009 a 4/2009 žalobkyňa odpracovala celý fond pracovnej doby. Navyše

žalovaných 25 fotografických diel je v skutočnosti iba 13 obrázkov, z ktorých niektoré boli po viackrát použité. Navyše správami zo dňa 4.5.2009 o 14.39 hod. a zo dňa 4.5.2009 o 15.27 hod. žalobkyňa ako konateľka obchodnej spoločnosti žalovaného tieto zaslala odberateľom žalovaného a prílohou týchto správ sú súbory, ktoré vie identifikovať. Je pravdou, že medzi obchodnou spoločnosťou žalovaného a žalobkyňou nebola uzatvorená licenčná zmluva alebo iná obdobná zmluva vo veci predmetných 25 fotografií za účelom ich používania, už len ani na to, aby žalobkyňa tieto fotky fotila, takúto zmluvu ona - konateľka žalovaného neuzatvárala ani sama so sebou. Je tiež pravdou, že pracovná zmluva žalobkyne u žalovaného neobsahuje predmet, na základe ktorého by mala pre žalovaného zhotovovať fotografie. Spomínaný predmet zhotovovania fotografií nemala ani ona - konateľka žalovaného a pri nízkom počte zamestnancov to nemal ani nikto iný z ich obchodnej spoločnosti. Osobitne na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 sa konateľka žalovaného vyjadrila k listinám (výtlačky elektronickej komunikácie č.l. 51 - 61, resp. č.l. 62 - 79, výplatné pásky a potvrdenie o prevzatí výplatnej pásky č.l. 78 - 80 - pozn. súdu) tak, že samotná žalobkyňa ako podpísaná osoba za obchodnú spoločnosť žalovaného správy z predmetnými fotografiami zaslala odberateľovi žalovaného a následné preposlanie bolo už len prípravou v rámci tohto sporu, keď ona ako konateľka žalovaného túto správu našla v odoslanej pošte. Žalovaný je nielen výrobcom, ale aj predajcom takýchto zobrazovaných predmetov. Žalobkyňou spomínaná Monika Babčanová je sekretárkou obchodnej spoločnosti žalovaného, v tom období bola ona - konateľka žalovaného na materskej dovolenke a práve žalobkyňa bola popri ich otcovi Michalovi Fedorkovi najväčším šéfom, aj keby túto správu odoslala Monika Babčanová, táto by si ju nedovolila odoslať inak, než na príkaz šéfky, preto to takomto odoslaní musela žalobkyňa vedieť.

Zo zhodných častí tvrdení účastníkov konania, osobitne podľa zhodného skutkového potvrdenia na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 (aj bez potreby prehrávania obsahu CD nosiča - pozn. súdu), v podrobnostiach s prihliadnutím na prílohy žaloby, súd zistil, že fotografie predmetné v tomto sporovom konaní (č.l. 6 - 9 spisu) predstavujú 13 rôznych obrázkov, ktoré boli 25x umiestnené na www stránke obchodnej spoločnosti žalovaného. Obdobne zo zhodných častí tvrdení účastníkov súd zistil, že tieto fotografie boli zhotovené v domácom prostredí žalobkyne pod vedením žalobkyne, pričom zhotovenie týchto fotografií vyžadovalo okrem snímania digitálnym fotoaparátom aj prinesenie a odnesenie zobrazovaných predmetov a ich aranžovanie. Osobitne podľa notárskej zápisnice notárky JUDr. Zuzany Kolembusovej č. N 177/2011, Nz 59171/2011 boli predmetné fotografie na www stránke žalovaného dňa 21.12.2011. V podrobnostiach podľa čestných vyhlásení (č.l. 91 - 93 spisu) priamymi účastníkmi a svedkami vyhotovovania predmetných fotografií žalobkyňou v jej domácom prostredí boli Jana Ďurneková, nar. v r. 1992, Mária Fedorková a Ivan Kavecký.

V súvislosti s prípravou tohto sporu žalobkyňa vynaložila ako náklady úhrady notárskemu úradu JUDR. Zuzany Kolembusovej 192,- EUR a náklady reprografických služieb vo výške 25,52 EUR (pokladničné doklady č.l. 11 a 12 spisu).

Časť predmetných fotografií (podľa výsledkov prejednania na pojednávaní s prihliadnutím na prílohy žaloby minimálne poradové č. 2 = 8, 23 = 14, 13, 5, 24, 19, 16, 17 = 4) bola použitá ako príloha elektronickej správy „obrázky výrobkov 1“ zo dňa 4.5.2009 odoslanej v mene podpísanej žalobkyne „T. RUNO spol. s r. o. Žilina“, a to z počítača na pracovisku žalovaného, keď na tomto pracovisku pôsobila zamestnankyňa T., odberateľovi žalovaného (č.l. 51 - 56 spisu).

V okolnostiach sporu súd zistil, že podľa výplatných pások za obdobia 3/2009 a 4/2009, resp. potvrdenia o prevzatí výplatnej pásky za mesiac apríl 2009 (č.l. 78 - 80 spisu), žalobkyňa ako zamestnankyňa obchodnej spoločnosti žalovaného odpracovala v jednotlivých obdobiach kalendárnych mesiacov fond pracovnej doby 22 dní, resp. 176 hodín a túto skutočnosť pri prevzatí výplatnej pásky nenamietala. V okolnostiach sporu sa žalobkyňa v prílohe písomného podania jej právneho zástupcu (č.l. 38 spisu) preukázala ako držiteľka dokladu o zakúpení fotoaparátu Panasonic dňa 24.3.2009.

Podľa § 7 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. a) zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), (ďalej „Autorský zákon“) 1) Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä ... g) fotografické dielo, 3) Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na ... a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

Podľa § 5 ods. 22 Autorského zákona Zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom.

Podľa § 6 ods. 1 Autorského zákona Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

Podľa § 16 Autorského zákona: Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva (ďalej len "osobnostné práva") a výhradné majetkové práva (ďalej len "majetkové práva").

Podľa § 17 - „Osobnostné práva“, ods. 1 Autorského zákona: Autor má právo a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti, a to podľa spôsobu použitia, b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom, c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela, d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

Podľa § 18 - „Majetkové práva“, ods. 1, 2 Autorského zákona 1) Autor má právo použiť svoje dielo. 2) Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela, e) zaradenie diela do súborného diela, f) verejné vystavenie diela, g) verejné vykonanie diela, h) verejný prenos diela.

Podľa § 50 ods. 1, 3, 4 a 6 Autorského zákona 1) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku. 3) Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojím menom, ak nie je dohodnuté inak; osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté.

4) Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu. 6) Skončením pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu alebo pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 4 nedotknuté.

Podľa § 56 ods. 1 písm. c), e), f) Autorského zákona c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60, e) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, a to 1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia alebo 2. zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 59 a 60 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia, f) náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, (odkaz na - pozn. súdu).

Podľa § 40 ods. 1, 2 Autorského zákona 1) Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods. 2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. 2) Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.

Podľa § 458a zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.

Podľa § 442a

1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce. 2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

Podľa § 451

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 3 ods.

1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 5 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Podľa § 6 ods. 1 Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Súd zamietol žalobu, lebo skutkovo vyhodnotil, že žalobkyňa, toho času ako spoločníčka a konateľka obchodnej spoločnosti žalovaného, dobrovoľne poskytla žalovanému predmetné fotografie, pričom už pri ich prirodzenom vecnom charaktere ako komerčných, tieto v daných časových súvislostiach už v čase ich vyhotovenia mali slúžiť na podnikanie žalovaného. Súd vykonal dokazovanie iba predložené sporovými stranami a na ich návrh, pričom pri hodnotení vykonaného dokazovania vzhľadom na špecifický charakter predmetných právnych vzťahov, súd v hodnotení vykonaného dokazovania prihliadol na správanie účastníkov aj všeobecne podľa cit. ust. § 3 ods. 2 OZ.

Zo skutkového hodnotenia samotného charakteru predmetných fotografií súdom vyplýva, že tvorivá stránka ich vyhotovenia bola koncentrovaná na dominantne prevažujúce zobrazenie zobrazovaných predmetov v jednotnom štýle, popri ktorom aj potreba aranžovania zobrazovaných predmetov mala iba funkčný charakter zodpovedajúci posteľnej bielizni ako obchodného tovaru. Tento ich vecný charakter zodpovedá iba ich komerčnému účelu a tomu, že slúžili prakticky iba na propagáciu zobrazených predmetov. Komerčný charakter predmetných fotografií síce nevylučuje ich charakter diel podľa Autorského zákona, lebo nie je vylúčené, aby obsahovali kompozičné a prípadne iné tvorivé prvky, ktoré by ich charakterizovali ako diela jedinečného charakteru. Pri tomto ich charaktere je oslabený charakter predmetných fotografií ako diela podľa cit. ust. podľa § 7 ods. 1 písm. g) Autorského zákona, lebo tu právnym textom zadefinovaný „výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora“, je podľa účelu tohto zákona jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti, spojený s celkovou osobnosťou autora a jeho celkovými životnými skúsenosťami a tvorivými schopnosťami. Preto v spore o uplatnenie konkrétnych autorských práv, východiskovo odôvodnených ako náhrada ujmy autora podľa cit. ust. § 56 ods. 1 písm. f) Autorského zákona, s odkazom na ďalšiu právnu úpravu najmä podľa Občianskeho zákonníka, bolo spravodlivé zohľadniť faktické správanie sporových strán spojené s predmetnými fotografiami, osobitne či toto správanie účastníkov konania prisudzovalo týmto fotografiám určitú špecifickú autorskú hodnotu okrem ich komerčnej hodnoty.

Komerčný účel predmetných fotografií vyplýval osobitne aj z toho, že minimálne časť z nich bola použitá ako príloha elektronickej správy „obrázky výrobkov 1“ zo dňa 4.5.2009 z počítača na pracovisku žalovaného odberateľovi žalovaného, už aj bez ohľadu na význam zvyšných sporných skutočností, že malo ísť o správu odoslanú síce v mene podpísanej žalobkyne, ale za situácie, keď na tomto pracovisku pôsobila zamestnankyňa žalovaného Monika Babčanová. Príznačne bolo tiež medzi sporovými stranami nesporné, že výrobcom zobrazených predmetov - bytového textilu bol žalovaný. Zároveň aj podľa zhodných tvrdení sporových v čase vyhotovenia predmetných fotografií žalobkyňa bola konateľkou obchodnej spoločnosti žalovaného a mala so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu, aj keď jej predmetom nebolo vyhotovovanie fotografií. Následne tento spor vznikol za situácie, keď žalobkyňa sama tieto výrobky predávala, podľa vlastného udania žalobkyne jej internetový obchod vznikol v období mesiacov máj a jún 2010, ale obdobne zobrazené predmety predával aj samotný žalovaný, ako vyplynulo už aj zo zhodných častí tvrdení spojených s prejednaním elektronickej správy zo dňa 4.5.2009.

Pri osobitnom prejednaní konkrétneho správania vedúceho k vzniku predmetných fotografií, na otázku, koľko fotokampaní sa v obchodnej spoločnosti žalovaného robilo, prečo a kto ich robil, žalobkyňa odpovedala vyhýbavo a napokon odpovedala, že ona žiadnu fotokampaň nerobila. Lenže predloženie práve predmetných fotografií podľa predmetu tejto žaloby, aranžovaných, daného charakteru, podľa skutkového vyhodnotenia súdu zodpovedá tomu, že žalobkyňa práve jednu konkrétnu kampaň

komerčného charakteru vykonala, a to za daných časových súvislostí práve v prospech žalovaného. Pri tomto prejednaní vyznela vierohodne osobná výpoveď konateľky žalovaného, že týchto fotokampaní bolo viac, a to bez nároku toho konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý ju robil. Hodnota tohto správania je komerčná, a tvorivá stránka autora fotografií je súčasťou tzv. know - how obchodnej spoločnosti, teda obchodných skúseností, ktoré nie sú formálnym predmetom ochrany práv z duševného vlastníctva, ale vyplývajú zo skúseností spojenými s predajom obchodného tovaru daného druhu. Výsledkom tohto správania sú fotografie komerčného charakteru slúžiace na internetovú propagáciu obchodného tovaru, ktorú sú nehmotnou zložkou podnikania podľa § 5 ObZ, resp. súčasť nehmotných majetkových hodnôt podľa § 6 ObZ, ktoré patria žalovanému ako podnikateľovi. Know - how spojené s tvorbou takýchto komerčných fotografií ako potenciálne nehmotnej zložke podnikania, je širšie spojené so skúsenosťami v podnikaní daného druhu a nie je spojené s osobnosťou konkrétneho autora. Osobné vyhotovenie predmetných fotografií žalobkyňou preto nevylučuje, že tieto môžu byť používané súčasne žalovaným, ktorý je na toto používanie oprávnený z minulej aktivity žalobkyne vykonanej v jeho prospech.

To, či aj potenciálne popri komerčnej hodnote vyhotovené predmetné fotografie majú ďalšiu reálnu hodnotu ako jedinečné autorské diela, už práve nezodpovedá faktickému správaniu samotnej žalobkyne, ktorá ich sprístupnila žalovanému umiestnením do počítača na pracovisku žalovaného. Inak podľa názoru súdu o tento ich charakter by musela dbať žalobkyňa primerane podľa cit. ust. § 3 ods. 2 tým, že by na túto ich ďalšiu jedinečnú hodnotu upozornila pri ich sprístupnení a osoby konajúce za obchodnú spoločnosť žalovaného by mohli obchodne uvážiť, či za týchto ďalších podmienok žalobkyne jej predmetné fotografie prijmú alebo nie. Lenže podľa zhodných častí tvrdení sporových strán už aj v písomnej forme pred začatím tohto konania, žalobkyňa uložila predmetné fotografie vo forme počítačových súborov v počítači obchodnej spoločnosti žalovaného v čase, keď bola spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Podľa tvrdenia samotnej žalobkyne ona predmetné fotografie uložila priebežne približne od času ich vyhotovenia a toto uloženie trvalo do obdobia kalendárnych rokov 2012 alebo 2013. Takýto osobný príspevok žalobkyne ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý nebol vykonaný na základe písomného alebo inak jasne preukázateľného dojednania zmluvných strán, na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo hodnotí ako iniciatívu spolumajiteľa obchodnej spoločnosti, ktorá je osobným príspevkom k podnikaniu a ktorá preto nie je spojená s právom na odmenu spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti. Podľa názoru súdu tak nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa argumentovala osobným charakterom predmetných fotografií, ani v podrobnostiach v spojení s ich vyhotovením v domácom prostredí žalobkyne, ani v spojení so súkromným nákupom fotoaparátu, keď podľa skutkového odôvodnenia tejto žaloby po takomto uložení predmetných fotografií v počítači žalovaného boli tieto na webovej stránke žalovaného zistené až 21.12.2011. Preto nedošlo k porušeniu autorského práva žalobkyne podľa cit. ust. § 56 ods. 1 Autorského zákona, ani k vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ. Zároveň preto podľa názoru súdu tak nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa vyčíslila odmenu za používanie autorského diela dodatočne pri podaní tejto žaloby jednostranne, ani preto podľa názoru súdu nie je potrebné, aby vzhľadom na dobrovoľné poskytnutie fotografií daného charakteru zo strany žalobkyne žalovanému bola náhrada ujmy žalobkyne preskúmavaná nezávislým dôkazom týkajúcim sa obvyklých autorských odmien.

Vo vzťahu k právnej argumentácii sporových strán tak už nebola podstatná argumentácia žalobkyne, že o použití predmetných fotografií nebola medzi ňou a žalovaným uzatvorená licenčná zmluva. Na druhú stranu podľa názoru už nebola podstatná ani argumentácia žalovaného, že sa jednalo o zamestnanecké dielo, aj keď súd túto argumentáciu rešpektuje iba vzdialene analogicky, keď dielo nebolo vykonané zamestnancom v súlade s obsahom jeho pracovnej zmluvy, ale spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti. Keďže súd skutkovo vyhodnotil, že žalobkyňa poskytla predmetné fotografie dobrovoľne a v daných obchodných súvislostiach ako autorka bezodplatne, tak nebola podstatná ani právna argumentácia právne zastúpenej žalobkyne k výške uplatneného nároku, konkrétne ani o spôsobe určenia ceny podľa rozhodnutia autora, ani v jej výpočte v závislosti od 13 predmetných fotografií žalobkyne, ktoré boli na webovej stránke žalovaného použité 25 krát. Obdobne nebolo podstatné zaoberať sa ani ďalšími nákladmi žalobkyne, ktoré odôvodňovala ako pomernú časť nákladov spojených so spísaním notárskej zápisnice.

Všetky ďalšie vykonané dôkazy už neboli podstatné pre rozhodnutie tohto sporu. Osobitne čo sa týka čestného vyhlásenia RNDr. Petra Obertu, PhD. zo dňa 26.9.2014 (č.l. 90 spisu), tak tento nevyhlasoval skutkovú okolnosť, ktorej by si bol nezastupiteľne vedomý, ale vyjadroval sa k tvorbe výšky odmeny za použitie fotografického diela (licencia) všeobecne (že túto určuje samotný autor). Čo sa týka fotokópie čestného vyhlásenia Ing. Michala Fedorka zo dňa 28.2.2014 (č.l. 33 spisu), tak tento nebol navrhnutý ako svedok za účelom výsluchu v tomto súdnom konaní a podľa obsahu svojho čestného vyhlásenia síce vyhlásil, že činnosť odfotenia fotografií vyhotovila žalobkyňa ako (t.č. - pozn. súdu) konateľka a zamestnanec obchodnej spoločnosti žalovaného, ale za daných okolností súd zistil skutkový stav aj zo zhodných častí sporových strán a z ďalších vyššie oboznámených osobných a listinných dôkazov. Nebolo pre súd podstatné, že súkromná povaha diela mala byť preukázaná nákupom fotoaparátu samotnou žalobkyňou, na druhú stranu že povaha zamestnaneckého diela mala byť preukázaná nákupom fotoaparátu a samotným vyhotovovaním fotografií v pravidelnom pracovnom čase a čerpanie plného fondu pracovnej doby žalobkyne ako toho času zamestnankyne žalovaného. Aj keď nebolo predmetom dokazovania sporovými stranami preukazovanie konkrétnej tvorby webovej stránky žalovaného s predmetnými fotografiami a aj keď zostali sporné skutočnosti spojené s prístupom do počítača na pracovisku žalovaného, do ktorého predmetné fotografie vložila žalobkyňa, bolo vecou súdu vyhodnotiť ten skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania vykonaného účastníkmi sporu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní bol úplne úspešný žalovaný. Priznané trovy konania reprezentujú výhradne trovy právneho zastúpenia. Výšku odmeny advokáta súd určil podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej „vyhl.“) v znení neskorších predpisov, jednotlivo vo výške 51,45 Eur. K odmene súd priznal aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za jednotlivé roky 2014 vo výške 8,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia žalobe 10.3.2014 a dňa 4.7.2014, účasť na pojednávaní dňa 23.6.2014 a dňa 6.10.2014) podľa § 13a ods. l písm. a), b), c) cit. vyhl. vo výške ((51,45 + 8,04) x 5 = ) 297,45 Eur. Sporu sudca uznal ako účelne vynaložené všetky tu uvedené trovy konania včítane druhého písomného vyjadrenia počas sporu, lebo obsahovalo najmä elektronickú obchodnú komunikáciu s predmetnými fotografiami ako prílohami, a teda všetky boli vynaložené primerane priebehu tohto sporu. Podľa § 149 OSP náhrada trov konania sa poskytuje advokátovi a advokátka žalobcu v aktuálnom vyčíslení uvádza č. účtu v OTB Banke, a.s., č. SK8652000000000005220600.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).