Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13C-205-2014.pdf
PDF · 88.68 KB
Case nature
Subarea
13C/205/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: D.Q. T. P., I..W..V.., I. I.: Š. XX, D. XXX XX, X.: XX XXX XXX, právne. zast.: I. - Š., I..W..V.., I. I.: Š. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, proti odporcovi: D. W., R.. XX.XX.XXXX, D.: I. XX, XXX XX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: U. - N. O. V. I. „., I. I.: R.. Q. X, XXX XX N., X.: XX XXX XXX, práv. zast.: S.. X. Š., O., I. I.: B.. I.. H. XXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 90,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd v r a c i a navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 9,80 eur.
Súd u p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil navrhovateľovi krátený súdny poplatok v sume 9,80 eur, a to na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, C.: XXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 06.05.2014 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 90,60 eur s príslušenstvom.
Podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na podporu odporcu.
Pred prvým pojednávaním vo veci samej podaním doručeným súdu dňa 02.10.2014 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť a súčasne vrátiť krátený súdny poplatok za návrh.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa súd rozhodol o zastavení konania s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, v ktorom sa uvádza, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Navrhovateľ tým, že vzal svoj návrh na začatie konania späť bez bližšieho zdôvodnenia, nesie procesné zavinenie na zastavení konania. Z uvedeného dôvodu by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktoré im v tomto konaní vznikli.
Odporca si v tomto konaní náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej OSP neuplatnil. Vzhľadom na to, že si odporca počas konania žiadne trovy konania neuplatnil (nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania) a súd rozhoduje o náhrade trov konania toho- ktorého účastníka výlučne na návrh, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcu. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom vystupujúcim na strane odporcu.
Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle podaním doručeným súdu dňa 03.07.2014, v ktorom oznámil, že vstupuje do konania, požiadal o doručenie návrhu s prílohami a uplatnil si trovy konania. Ku dňu vydania toho uznesenia sa vedľajší účastník k návrhu nevyjadril.
Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si ihneď pri vstupe do konania uplatnil náhradu trov konania. Pokiaľ sa vedľajší účastník nechal za týmto účelom zastupovať advokátom, musí súd skúmať, či trovy súvisiace s právnym zastúpením sú alebo nie sú účelne vynaložené.
Súd je toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené práve len za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov, musí byť združenie spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia advokátom a musí disponovať dostatočnou odbornou vyspelosťou a kvalifikáciou. Pokiaľ zakotvil zákonodarca možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu odporcu - spotrebiteľa, potom mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, samo vie poskytnúť kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc. Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu advokátom nevyhnutné nebolo a súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tom smere, že jeho právne zastúpenie nebolo nevyhnutné a účelné. Preto ani s ním spojené trovy nepovažoval súd za účelne a efektívne vynaložené.
Naviac súd poukazuje na to, že doposiaľ vedľajší účastník nepodal žiadne podanie odborného právneho charakteru vo veci samej, ktoré by bolo vyjadrením vo veci, ale len zahlásil svoj vstup do konania, pričom na vykonanie tohto úkonu určite nemusel byť zastúpený advokátom.
Vychádzajúc aj z poznatkov získaných v rámci rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch, má súd za to, že ide o paušálny vstup združenia do množstva konaní, do ktorých vstupuje na stranu odporcov a v ktorých produkuje zväčša úplne rovnaké podania len so zmenenou spisovou značkou a označením účastníkov. Súd je toho názoru, že paušálny vstup združenia do všetkých konaní, do ktorých vstupujú ako vedľajší účastníci na strane odporcov bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov, nemožno považovať za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ združenia, chrániť práva spotrebiteľa. V danej veci vedľajší účastník pri oznámení vstupu do konania požadoval o doručenie žalobného návrhu s prílohami, napriek tomu, že o veci mal mať pred vstupom do konania vedomosť.
Z rozhodovacej činnosti súdu sú známe početné argumentačne totožné úkony združenia, vrámci ktorých sa obmieňajú iba identifikačné údaje účastníkov, zmlúv, časové údaje, spisové značky atď. Z týchto dôvodov aj vstup týchto združení do konaní iba vzbudzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale len získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu v žiadnom prípade nemôžu byť účelne vynaložené, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta v spojitosti s ods. 4 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP), podľa ktorých poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 ZoSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a následne pred prvým pojednávaním vo veci samej vzal svoj návrh na začatie konania späť, rozhodol súd aj o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi. Súdny poplatok bude navrhovateľovi vrátený príslušným daňovým úradom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a to krátený o 6,70 eur, teda v sume 9,80 eur po právoplatnosti tohto uznesenia, a to na bankový účet, ktorý v žiadosti o vrátenie poplatku uviedol navrhovateľ.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.