Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/342/2014

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 229 Arch. Makariou III, Ave, Meliza Court, 4th Floor, Limassol, Cyprus, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému O. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q.. Y.G. XXXX/XX, XXX XX G., vedenej pod sp. zn. EX 23744/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 91.862,90 Eur, 6.736,12 Eur trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, o návrhu povinného na odklad exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen poverením č. k. -12 zo dňa 12.06.2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 91.862,90 Eur istiny, 6.736,12,- Eur trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -183 zo dňa 07.12.2006.

Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 25.06.2014, to bolo následne doručené povinnému dňa 04.08.2014. Dňa 14.08.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie povinného zo dňa 14.08.2014 označené ako „Vec Námietka proti EX 23744/14 Návrh na zastavenie exekúcie EX 23744/14“, uvedené podanie bolo zo strany povinného podané na poštovú prepravu dňa 14.08.2014, keď súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 19.08.2014, ten ho následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie dňa 25.08.2014. Súd podanie povinného posúdil podľa jeho obsahu ako námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „ “), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (), o námietkach netreba rozhodnúť.

Povinný svoje podanie odôvodnil tým, že v roku 1991 vzniklo združenie fyzických osôb za účelom kúpy nehnuteľnosti, jej rekonštrukcie a zriadenia pivárne, ktorá bola otvorená na konci roku 1991. Následne došlo k dohode, že z prevádzkovania pivárne budú spoločníci splácať úver poskytnutý Slovenskou štátnou sporiteľňou, š.p., ktorý bol podpísaný povinným avšak v mene združenia fyzických osôb. Splácanie úveru Slovenskej štátnej sporiteľni, š.p. z prevádzkovania pivárne, potvrdili spoločníci podpísaním dokumentu o pristúpení k dlhu. Po troch mesiacoch spoločníci prestali dlh splácať a Slovenská štátna sporiteľňa, š.p. vyzvala povinného k splneniu záväzkov. Preto sa povinný obrátil na svojho právneho zástupcu, ktorý zistil, že kúpna zmluva týkajúca sa nehnuteľnosti bola neplatná, nakoľko ju koncipoval právnik podniku, od ktorého ju združenie kupovalo, a to tak, že namiesto jednotlivých fyzických osôb dal pod kupujúceho názov združenia. Takto vytvorená zmluva nebola podľa povinného platná, nakoľko združenie fyzických osôb nemalo právnu subjektivitu. Keď to spoločníci zistili, začali podnikať proti osobe povinného kroky smerujúce k tomu, aby ho vylúčili z podielu na majetku. Kúpnu zmluvu dali prepracovať tak, že namiesto povinného napísali svoje manželky, pričom kúpna zmluva bola podpísaná riaditeľom podniku vlastniaceho nehnuteľnosť a svokrom jedného zo spoločníkov. Spoločníci podali na súd návrh o určenie neplatnosti konzorčnej zmluvy (Cb 181/97, ). Uvedené spory povinný vyhral, no v dôsledku dlhého trvania došlo k tomu, že spoločníci medzičasom nehnuteľnosť previedli na tretie osoby i napriek zákazu scudzovať a nakladať s nehnuteľnosťou, vydaným OS Zvolen pod č.k. No 379/94 zo dňa 06.12.1994. Slovenská štátna sporiteľňa, š.p. podľa povinného čakala ako sa bude spor vyvíjať a tesne pred premlčaním dlhu podala voči jeho osobe návrh na súd na uspokojenie svojej pohľadávky, pričom jeho spoločníci sa z problému vyvinili z dôvodu premlčania. Povinný ďalej uviedol, že Slovenská štátna sporiteľňa, š.p. na uspokojenie svojej pohľadávky nevyužila záložné právo k nehnuteľnosti, ktoré bolo pri podpise úverovej zmluvy zriadené. Povinný poukázal aj na to, že exekučné konanie sa začalo po 22 rokoch od vzniku sporu, keď celé toto obdobie mal nepokojný život, čo sa po ukončení sporu až v roku 2008 ešte viac vystupňovalo v jeho neprospech. Tri roky po ňom nemal žiadny príjem, bol nezamestnaný. Od roku 2011 začal podnikať ako živnostník, nakoľko sa nemohol zamestnať, avšak ani to mu nepomohlo zvýšiť jeho životnú úroveň. Podľa posledného daňového priznania za rok 2013, bol jeho hrubý príjem tak nízky, že nedosiahol ani hranicu pre platenie odvodov so Sociálnej poisťovne. Uvedený spor narušil jeho vzťahy s rodinou, keď striedavo býva doma s rodinou a striedavo u svojej matky s tým, že manželka mu vyčíta, že roky nedostatočne prispieva na výživu syna, ktorý je študentom strednej školy. Na záver podania povinný uviedol, že hoci ho Krajský súd v Banskej Bystrici zaviazal zaplatiť pohľadávku vo výške 91.862,90 Eur s príslušenstvom, považuje túto skutočnosť za neprípustnú a odporujúcu dobrým mravom, nakoľko sa v danom spore neobohatil, keď predmetná nehnuteľnosť zostala spoločníkom, ktorí v nej prevádzkovali piváreň a poberali z nej zisky. Napokon povinný dodal aj to, že je nemajetný a do konca života nebude schopný zo svojho doterajšieho príjmu a ani z nasledujúceho dôchodku uhradiť ani len trovy exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhol povinný vyhlásiť prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a následne ju zastaviť, pričom do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie navrhuje odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že možno očakávať jej zastavenie.

Výzvou zo dňa 19.08.2014 vyzval súd oprávneného, aby sa k predmetnému podaniu povinného vyjadril v lehote 15-tich dní odo dňa prevzatia výzvy. Aj napriek faktu, že výzva bola oprávnenému doručená dňa 26.08.2014, o čom svedčí poštová doručenka (v spise na č.l. 16), oprávnený sa nevyjadril. K podaniu povinného sa vyjadril súdny exekútor písomným podaním zo dňa 22.08.2014 doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.08.2014, a to v tom smere, že námietky povinného proti exekúcii navrhol v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko sa netýkajú okolností, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. K návrhu povinného na odklad exekúcie poverený súdny exekútor uviedol, že v zmysle ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku zrušil vydané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie, pričom príkazy na začatie exekúcie ostali v platnosti. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor dodal, že vyjadrenie povinného ohľadom jeho nemajetnosti, nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko toto tvrdenie môže byť účelové v snahe vyhnúť sa prebiehajúcej exekúcii. Rovnako tak toto tvrdenie povinného nemožno považovať za relevantné vo vzťahu k dôvodu na zastavenie exekúcie obsiahnutom v spomenutom ustanovení Exekučného poriadku, a to najmä z toho hľadiska, že s prihliadnutím na produktívny vek povinného existuje predpoklad, že sa povinný v budúcnosti zamestná, bude zárobkovo činný alebo iným spôsobom nadobudne majetok. V súčasnosti z obsahu exekútorského spisu nevyplýva skutočnosť, že majetok povinného skutočne nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, keď súdny exekútor z uvedených dôvodov nesúhlasí s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie, pričom podľa názoru súdneho exekútora je možné exekúciu vykonávať niektorým zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku.

Súd poukazuje na to, že povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť len existenciou skutočností, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom podaných námietok proti exekúcií môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že námietky predstavujú procesnú obranu proti neprípustnej exekúcií, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Súd musí konštatovať, že v predmetnej exekučnej veci povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal odôvodnenosť podaných námietok, keď v námietkach iba popisuje skutočnosti vedúce k vzniku záväzku, na ktorého splnenie bol zaviazaný exekučným titulom - rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -183 zo dňa 07.12.2006, a teda také skutočnosti, ktoré existovali už pred vydaním exekučného titulu. V dôsledku toho má súd za to, že nie je splnená jedna zo zákonných podmienok preto, aby súd námietkam vyhovel, keď uvádzané skutočnosti mal povinný možnosť uplatniť v pôvodnom základnom konaní, nakoľko mu v predmetnom rozhodnutí bola poskytnutá zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania na Najvyšší súd SR v Bratislave, nakoľko však povinný v rámci stanovenej lehoty odvolanie nepodal, nadobudol uvedený rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda stal sa spôsobilým exekučným titulom. V nadväznosti na uvedené považuje súd za potrebné uviesť, že (ďalej len „“) v ustanovuje, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého, keď potom v spojení s tým platí, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - . Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia je v tomto prípade nutné zdôrazniť, že tunajšiemu súdu ako súdu exekučnému neprináleží do kompetencie preskúmavať resp. inak posudzovať právoplatné rozhodnutia vydané inými orgánmi súdnej moci Slovenskej republiky, nakoľko výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány, tunajší súd ako súd exekučný nevynímajúc. Napokon exekučný súd konštatuje, že v danom prípade by konal protizákonne, ak by vyhovel námietkam povinného, predmetom ktorých sú skutočnosti existujúce už pred vydaním exekučného titulu.

Nakoľko povinný v podaných námietkach nijakým spôsobom nepreukázal, že sú dané okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd jeho námietky proti exekúcii zamietol.

Vyššie označeným písomným podaním zo dňa 14.08.2014 povinný taktiež navrhol prebiehajúcu exekúciu zastaviť a zároveň rozhodnúť o povolení jej odkladu, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekučného konania z dôvodu, že možno očakávať jej zastavenie. Povinný svoj návrh odôvodnil poukázaním na to, že od vzniku sporu sa kvalita jeho života zhoršila, a to tak po finančnej ako aj osobnej stránke, keď ešte tri roky po tom ako bol spor ukončený v roku 2008, nemal žiadny príjem a bol nezamestnaný. Ďalej povinný uviedol, že až v roku 2011 sa stal samostatne zárobkovo činnou osobou, začal podnikať, keď však ani to neviedlo k zlepšeniu jeho situácie, nakoľko jeho hrubý príjem bol za posledné zdaňovacie obdobie tak nízky, že nedosiahol ani hranicu pre platenie odvodov so Sociálnej poisťovne, ako má vyplývať z posledného daňového priznania povinného za rok 2013. Podľa tvrdenia povinného súdny spor narušil jeho rodinné vzťahy do takej miery, že v súčasnosti býva striedavo doma s rodinou a striedavo u svojej matky, pričom manželka mu vyčíta, že roky nedostatočne prispieva na výživu ich syna, ktorý je študentom strednej školy. Povinný poukázal aj na to, že hoci bol exekučným titulom zaviazaný na úhradu vyššie uvedených súm, považuje to za neprípustné a odporujúce dobrým mravom, nakoľko sa v danom spore nijako neobohatil, pričom predmetná nehnuteľnosť zostala spoločníkom, ktorí v nej prevádzkovali piváreň a poberali z nej zisky. Záverom svojho návrhu povinný dodal, že je nemajetný a do konca života nebude schopný zo svojho doterajšieho príjmu a ani z nasledujúceho dôchodku uhradiť ani len trovy exekúcie.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Po posúdení všetkých tvrdených skutočností a okolností daného prípadu, dospel exekučný súd k záveru, že povinný v návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že sa bez svojej viny ocitol v postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé dôsledky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Zvlášť nepriaznivé dôsledky pre povinného alebo príslušníkov jeho rodiny spočívajúce v ohrození základných životných istôt ako je ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na povolanie a iné uspokojovanie základných potrieb povinného a jeho rodiny, neboli v tomto prípade žiadnym spôsobom zo strany povinného preukázané. Na druhej strane z odôvodnenia návrhu povinného vyplýva tá skutočnosť, že povinný má v súčasnosti príjem. Rovnako tak súd posúdil návrh na zastavenie exekúcie zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu povinného a dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný. Povinný síce vo svojom návrhu uvádza, že je jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, čo je jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, avšak povinný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť jeho tvrdení o nemajetnosti. Tvrdenie povinného, že je nemajetný, keď do konca života nebude schopný uhradiť zo svojho doterajšieho príjmu resp. z budúceho dôchodku ani len trovy exekúcie, je podľa názoru súdu v tomto štádiu exekučného konania predčasným tvrdením, nakoľko v zmysle zákona, ak až po prešetrení majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bude mať súdny exekútor za to, že povinný je nemajetný, dá súdu podnet na zastavenie exekúcie a súd sa bude musieť týmto podnetom zaoberať a rozhodnúť o prípadnom zastavení exekučného konania pre nemajetnosť povinného. Súd na tomto mieste poukazuje aj na vyjadrenie povereného súdneho exekútora zo dňa 22.08.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 25.08.2014, v ktorom súdny exekútor okrem iného uvádza, že v súčasnosti z obsahu exekútorského spisu nevyplýva skutočnosť, že majetok povinného skutočne nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, keď súdny exekútor z uvedených dôvodov nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, pričom podľa názoru súdneho exekútora je možné exekúciu vykonávať niektorým zo spôsobov uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu povinného na odklad exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).