Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9C-139-2014.pdf
PDF · 102.19 KB
No categories available
9C/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: Peter Wallach, Rázusova 292/6, Spišská Nová Ves, IČO: 41317530 proti žalovanému: Ľubomír Kopnický, Brezová 29, Spišská Nová Ves, IČO: 34524606, právne zastúpenom JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 2, o zaplatenie 819,72 eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu o zaplatenie 1 218,746 eur takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 819,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 273,24 eur od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 273,24 eur od 3.9.2013 do zaplatenia a zo sumy 273,24 eur od 13.9.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaných úrokov z omeškania nad 5,5 % ročne, žalobný návrh z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 364,97 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 28.2.2014 na tunajšom súde návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 819,72 eur s 0,5 % úrokom z omeškania denne zo sumy 273,24 eur od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 273,24 eur od 3.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 273,24 eur od 13.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 24.6.2009 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov a ostatných službách, ktorej predmetom bol prenájom nebytového priestoru v katastrálnom území A. G. Z., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, súpisné č. XXXX ako servis - kancelária o celkovej výmere 75 m2, za účelom výkonu podnikania. Zmluva bola zmenená Doplnkom č. 1 zo dňa 30.9.2010 a Dodatkom č. 2 zo dňa 30.12.2010. Žalobca fakturoval žalovanému za podnájom nebytových priestorov nájomné faktúrou č. 131000007 splatnou dňa 11.7.2013, č. 131000008 splatnou 2.9.2013 a č. 131000009 splatnou 12.9.2013 po 273,24 eur mesačne. Faktúry boli žalovanému riadne doručené, v lehote ich splatnosti ich nevrátil ani inak nenamietal. Keďže žalovaný faktúry neuhradil, vyzval ho výzvou zo dňa 28.1.2014 na ich úhradu. Výzvu prevzal žalovaný dňa 30.1.2014, žiadnym spôsobom na ňu nereagoval. V zmysle článku V. ods. 6 Zmluvy o nájme si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z nezaplatenej ceny nájomného.
Na základe žalobného návrhu a listín predložených žalobcom spolu s návrhom tunajší súd vydal dňa 3.3.2014 platobný rozkaz č. 9Ro/93/2014-21, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.6.2009 mal v prenájme časť objektu pozostávajúcu z troch miestností. K prenajatej časti mala byť samostatná elektrická prípojka, na ktorú si dohodol dodávku elektrickej energie zmluvou č. 5100894324C. Pri rekonštrukcii v roku 2013 bolo zistené, že k prípojke sú pripojené aj ďalšie dva objekty, ktoré neboli predmetom zmluvy a pre ktoré prenajímateľ odoberal elektrickú energiu pre vlastnú potrebu a tiež tretie osoby, ktoré mali túto časť objektu v nájme. Na odber elektrickej energie nemal prenajímateľ súhlas, konal bez jeho vedomia. Svojím konaním mu spôsobil škodu vyčíslenú ako polovicu pevných taríf VSE za pripojenie a distribúciu elektrickej energie a to za obdobie rokov 2009 až 2013 v celkovej výške 1 218,746 eur. Zároveň si uplatnil voči žalobcovi nárok na uvedenú sumu a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 399,026 eur ( 1 218,746 eur mínus 819,72 eur).
Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že počas trvania celého nájomného vzťahu žalovaný bol vždy v omeškaní s platením nájomného a to napriek tomu, že faktúry za nájom mu boli preplácané úradom práce, keďže v prenajatých priestoroch mal zriadenú chránenú dielňu. Predmetom tohto konania je úhrada nájomného za posledné 3 mesiace trvania nájomného vzťahu, ktoré žalovaný neuhradil. Žalovaný mal prenajaté priestory, ktoré pozostávali z dvoch garáží a jednej kancelárie o výmere spolu 75 m2. Okrem týchto priestorov sa tam nachádzala ešte jedna garáž a jedna kancelária o výmere spolu 45 m2, v skutočnosti sa jednalo o sklad. V tejto miestnosti bola odpojená elektrická energia. V ďalšej miestnosti, ktorú nevyužíval žalovaný sa nachádzala len jedna elektrická zásuvka. Uvedená elektrická zásuvka bola využívaná minimálne, do miestnosti chodil len cez deň, občas ju použil na zapojenie vŕtačky, alebo brúsky, čo však bolo málokedy a žalovaný vedel o tom od začiatku. Žalovaný ho nikdy nežiadal o úhradu elektrickej energie. Pri uzavretí zmluvy o nebytových priestoroch, ako aj zmene odberateľa elektrickej energie na danom odbernom mieste žalovaný vedel, že zmluva sa týka celého priestoru a teda nemal urobenú samostatnú prípojku na miestnosti, ktoré využíval výlučne on. Vedel akým spôsobom sú využívané ostatné miestnosti, pričom za celý čas trvania zmluvného vzťahu v súvislosti s odberom elektrickej energie nič nenamietal.
Žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odpore. Poukázal na to, že nájomný vzťah medzi účastníkmi trval do konca septembra 2013. Potvrdil, že nájomné za obdobie mesiacov júl až september 2013 žalobcovi neuhradil a to z dôvodu, že v júli 2013, kedy bola v predmetnej budove robená rekonštrukcia zistil, že elektrickú energiu, ktorú uhrádza on, odoberá aj žalobca. V prenájme mal jednu dvojgaráž a jednu kanceláriu. Od začiatku do konca nájomného vzťahu nemal vedomosť, ako ostatné priestory žalobca v tejto budove využíva. Elektrickú energiu uhrádzal riadne a to na základe zmeny odberateľa, ktorá bola urobená v čase uzavretia zmluvy so žalobcom. Mal za to, že zmena odberateľa sa týka výlučne priestorov, ktoré užíval on. Sumy, zaplatenia ktorých sa domáha od žalobcu predstavujú polovicu pevných súm uvedených vo faktúrach, ktoré nie sú závislé od odberu elektrickej energie a ktoré platia aj v prípade, že v daných priestoroch nie je žiadna spotreba elektrickej energie. Vo vedľajších priestoroch mal žalobca v nájme ďalšieho nájomcu a to po dobu asi prvých dvoch rokoch trvania vzťahu medzi nimi. Akým spôsobom tento nájomca využíval priestory a či využíval aj elektrickú energiu nevedel. Následne priestory využíval už len žalobca, nebol tam denne, prichádzal len keď to potreboval.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o nájme nebytových priestorov a ostatných službách súvisiacich s nájmom, Doplnkom č. 1 a č. 2, faktúrami č. 131000007, č. 131000008 a č. 131000009, pokusom o zmier, výpismi zo živnostenského registra, faktúrami za elektrinu č. 2270125800, č. 7230128723, č. 7220123065, č. 7210102699, č. 7234076923, č. 7257062971, žiadosťou o zmenu odberateľa elektrickej energie, správami VSE, faktúrami za elektrinu č. 7220013989, č. 7214028384 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 24.6.2009 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov a ostatných službách súvisiacich s nájmom. Predmetom nájmu boli nebytové priestory na prízemí budovy na V. F. Č.. XX Z. A. G. Z. a celkovej výmere podlahovej plochy 75 m2. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú od 26.6.2009 s dohodnutou výškou nájomného 246,33 eur mesačne. V zmysle článku V. bod 2 nájomné nezahŕňalo úhrady za dodávku elektrickej energie, tieto si primárne zabezpečuje a hradí na vlastné náklady nájomca na základe samostatnej zmluvy. Podľa článku V. bod 6 nájomca je v prípade omeškania s platením nájomného povinný zaplatiť prenajímateľovi za každý deň omeškania úrok z omeškania vo výške 0,5 % z nezaplatenej sumy nájomného do zaplatenia.
Dodatkom č. 1 zo dňa 30.9.2010 bola výška nájomného zvýšená na sumu 270,96 eur mesačne a Dodatkom č. 2 zo dňa 30.12.2010 na sumu 273,24 eur mesačne.
Faktúrami č. 131000007 zo dňa 11.7.2013 splatnou dňa 11.7.2013, č. 131000008 zo dňa 26.8.2013 splatnou 2.9.2013 a č. 131000009 zo dňa 12.9.2013 splatnou 12.9.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu po 273,24 eur titulom nájomného za mesiace júl, august a september 2013.
Listom adresovaným žalovanému zo dňa 28.1.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného nájomného spolu vo výške 819,72 eur spolu s úrokom z omeškania 0,5 % denne od splatnosti faktúr do zaplatenia a to v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu prevzal žalovaný do vlastných rúk dňa 30.1.2014.
Dňa 26.6.2009 došlo k zmene odberateľa elektrickej energie v priestoroch na Duklianskej ulici č. 36 v Spišskej Novej Vsi zo žalobcu na žalovaného. Faktúry za elektrinu od roku 2009 do roku 2013 boli adresované a uhrádzané žalovaným. Podľa faktúry č. 7257062971 zo dňa 6.1.2010 za fakturačné obdobie od 26.6.2009 do 31.12.2009 boli okrem iného do úhrady zahrnuté platby: pevná zložka tarify za distribúciu 247,51 eur a stály plat za odberné miesto 24,85 eur, faktúrou č. 7234076922 zo dňa 5.1.2011 za fakturačné obdobie roku 2010 platby: pevná zložka tarify za distribúciu 501,48 eur a stály plat za odberné miesto 48,- eur, , faktúrou č. 7210102699 zo dňa 4.1.2012 za fakturačné obdobie roku 2011 platby: pevná zložka tarify za distribúciu 501,48 eur a stály plat za odberné miesto 8,40 eur, faktúrou č. 7220123065 zo dňa 7.1.2012 za fakturačné obdobie roku 2011 platby: pevná zložka tarify za distribúciu 400,59 eur a stály plat za odberné miesto 12,- eur a faktúrou č. 7230138723 zo dňa 22.10.2013 za fakturačné obdobie od 1.1.2013 do 10.10.2013 platby: pevná zložka tarify za distribúciu 327,56 eur a stály plat za odberné miesto 5,66 eur.
Podľa oznámenia Východoslovenskej energetiky, a.s., pevná zložka tarify za distribúciu elektriny za určité fakturačné obdobie sa určí pre konkrétne odberné miesto podľa počtu dní platnosti zmluvy, na základe ktorej sa poskytuje distribúcia do odberného miesta. Za každý deň fakturovaného obdobie sa vyúčtuje 1/365 súčtu dvanástich mesačných pevných zložiek tarify. Stály plat za odberné miesto je mesačná platba za jedno odberné miesto, ktorá sa účtuje na základe platného Cenníka spoločnosti a druhu sadzby na uvedenom odbernom mieste.
Na odbernom mieste V. XX, A. G. Z. v období od 1.10.2008 do 25.6.2009 v zákazníckom systéme Východoslovenskej energetiky, a.s., bol ako odberateľ vedený žalovaný. Za uvedené obdobie v roku 2008 bolo na danom odbernom mieste spotrebovaných 1051 kWh a v roku 2009 3329 kWh.
Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná..
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov a ostatných službách súvisiacich s nájmom podľa zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Nájom nebytových priestorov osobitne upravuje uvedený zákon. Ide o špeciálny predpis vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Ak teda tento osobitný zákon neobsahuje príslušné ustanovenia, uplatňuje sa pri nájme nebytových priestorov právna úprava nájomnej zmluvy zakotvená v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a to i v prípade, že ide o zmluvný vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by inak podliehal právnemu režimu Obchodného zákonníka.
Zmluva o nájme nebytových priestorov a ostatných službách súvisiacich s nájmom bola medzi účastníkmi konania uzavretá ako zmluva medzi podnikateľskými subjektmi. Zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, so začiatkom nájomnej doby od 26.6.2009. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nájom bol ukončený výpoveďou zo strany žalobcu ako prenajímateľa k 31.9.2013.
Predmetom tohto konania bolo zaplatenie nájomného zo strany žalovaného za obdobie posledných troch mesiacov trvania nájmu t.j. mesiacov júl až september 2013. Žalovaný sa zmluvne zaviazal za toto obdobie platiť žalobcovi mesačne nájomné vo výške 273,24 eur (Dodatok č. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov). Žalobca riadne vyúčtoval žalovanému nájomné za uvedené obdobie v celkovej výške 819,72 eur. Žalovaný uvedenú sumu doposiaľ žalobcovi neuhradil, pričom v uvedenom období nájomný vzťah medzi účastníkmi trval. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 819,72 eur.
Čo sa týka príslušenstva pohľadávky žalobcu, žalobca si v súlade s ustanovením článku V. bod 6 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalobcom požadovaný úrok z omeškania teda predstavuje úrok z omeškania vo výške 182,5 % (0,5 % krát 365) ročne. Zmluva o nájme bola medzi účastníkmi uzavretá podľa Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania požadovaná žalobcom je v rozpore s citovaným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné. Výška zmluvne dohodnutého úroku z omeškania je pritom aj v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Preto dohoda o výške úroku z omeškania medzi účastníkmi v časti nad úrok uvedený v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je neplatná.
Je nepochybné, že žalobca je oprávnený v zmysle ustanovení nájomnej zmluvy sa domáhať zaplatenia úrokov z omeškania, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou nájomného. Súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania len vo výške 5,5 % ročne z dlžných súm za jednotlivé mesiace v zmysle vyššie citovaného § 3 nariadenia vlády, ktorá ustanovuje maximálnu výšku úrokovej sadzby, ktorú nemôžu účastníci konania prekročiť. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia nájomného a v prevyšujúcej časti vzhľadom na uvedené žaloba v časti príslušenstva pohľadávky nad 5,5 % ročne bola zamietnutá.
Žalovaný v priebehu konania podal voči žalobcovi vzájomný návrh, ktorým sa domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 1 218,746 eur titulom polovice pevných taríf účtovaných Východoslovenskou energetikou za pripojenie a distribúciu elektrickej energie na odbernom mieste V. XX, A. G. Z. a to za obdobie trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Dokazovaním a to súhlasným prehlásením účastníkov mal súd za preukázané, že žalovaný na danom odbernom mieste užíval 75 m2 podlahovej plochy a žalobca 45 m2 podlahovej plochy. V miestnostiach, ktoré ostali v užívaní žalobcu bol zabezpečený prívod elektrickej energie a to minimálne v jednej elektrickej zásuvke. Suma, ktorej sa žalovaný vzájomným návrhom domáhal pozostáva z pevnej zložky tarify za distribúciu elektriny a stáleho platu za odberné miesto, ktoré sú účtované podľa Cenníka Východoslovenskej energetiky za jedno odberné miesto bez ohľadu na výmeru plochy miestností, kde je elektrina dodávaná.
V zmysle článku V. bod 2. zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dohodnuté nájomné nezahŕňalo úhrady za dodávku elektrickej energie v prenajatých priestoroch, tieto si mal uhrádzať nájomca na základe samostatnej zmluvy. Zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný s Východoslovenskou energetikou zahŕňala a týkala sa aj nebytových priestorov, ktorých sa zmluva uzatvorená so žalobcom netýkala a ktoré ostali v užívaní a teda dispozícii žalobcu. Prívod elektrickej energie bol v týchto priestoroch zabezpečený, čo bolo potvrdené oboma účastníkmi konania. Z uvedeného dôvodu je zrejme, že žalovaný plnil aj poplatky stanovené v cenníku Východoslovenskej energetiky a to aj za priestory, ktoré ostali v dispozícii žalobcu t.j. plnil za niekoho, čo podľa práva mal plniť sám.
Žalobca pokiaľ sa týka vzájomného návrhu žalovaného uplatnil námietku premlčania jeho nároku. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa tvrdenia žalovaného sa o tom, že plnil aj za žalobcu t.j., že okrem nebytových priestorov, ktoré užíval plnil poplatky za dodávku elektrickej energie aj v priestoroch, ktoré ostali v užívaní žalobcu, dozvedel až pri rekonštrukcii budovy, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú t.j. v roku 2013. Uvedené tvrdenie zo strany žalovaného v konaní preukázané nebolo. Súd preto vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania priznal žalovanému náhradu ním požadovaných platieb len za obdobie dvoch rokov spätne od podania jeho vzájomného návrhu t.j. od 24.4.2012. V danom prípade, aj keď sa jedná o vzťah dvoch podnikateľských subjektov, tento súd posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že aj v tomto prípade ide o nárok vyplývajúci zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú je potrebné posúdiť v zmysle ustanovení zákona č. 116/1990 Z.z., ktorý je špeciálnym predpisom k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka.
Žalovanému priznaná suma tak pozostáva z ním požadovaných poplatkov za pevnú zložku tarify za distribúciu elektriny a stáleho platu za odberné miesto za obdobie roku 2013 vo výške 199,93 eur a za obdobie roku 2012 vo výške 165,04 eur. Suma za rok 2013 pozostáva zo sumy fakturovanej Východoslovenskou energetikou za distribúciu elektriny vo výške 327,56 eur plus 20 % DPH vo výške 65,512 eur t.j. spolu 393,07 eur plus 5,66 eur ako stály plat za odberné miesto k tomu 20 % DPH vo výške 1,13 eur t.j. spolu 6,79 eur. Spolu uvedené poplatky predstavujú sumu 399,86 eur a polovica sumu 199,93 eur. Suma priznaná za rok 2012 pozostáva zo sumy fakturovanej Východoslovenskou energetikou za distribúciu elektriny vo výške 400,59 eur plus 20 % DPH vo výške 80,118 eur t.j. spolu 480,71 eur plus 12,- eur ako stály plat za odberné miesto plus 20 % DPH vo výške 2,40 eur t.j. spolu 14,40 eur. Spolu uvedené poplatky za rok 2012 predstavujú sumu 495,11 eur za obdobie 12 mesiacov, z čoho polovica činí 247,55 eur. Za obdobie jedného mesiaca ide o sumu 20,63 eur, ktorá bola násobená ôsmimi mesiacmi (máj až december 2012) a teda žalovanému titulom stálych poplatkov za rok 2012 bola priznaná suma 165,04 eur. Žalobca bol vzhľadom na uvedené zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu spolu 364,97 eur (199,93 eur plus 165,04 eur). V prevyšujúcej časti bol vzájomný návrh žalobcu zamietnutý z dôvodu žalobcom uplatnenej námietky premlčania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy neboli priznané ani jednému z účastníkom, keďže obaja mali úspech vo veci len čiastočný. Aj keď žalobcovi bola priznaná celá ním uplatnená žalovaná istina súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/1/2004 (Rc 34/2005), podľa ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O.s.p., ale za čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca požadoval od žalovaného neprimerane vysoký úrok z omeškania a preto má súd za to, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný. Čiastočný úspech mal aj žalovaný pokiaľ sa týka jeho vzájomného návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.