Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Dopĺňací_rozsudok_13C-59-2003.pdf
PDF · 103.36 KB
No categories available
13C/59/2003
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: TT- KOMFORT s.r.o., IČO: 36 277 215, Františkánska 16, Trnava, zastúpeného JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, Kollárova 8, Trnava, proti odporcovi: N. C., Y..XX.XX.XXXX, C. X, L., zastúpeného splnomocneným zástupcom V. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. R. X, L., o zaplatenie 130, 98 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 210,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vzájomný návrh odporcu o uloženie povinnosti navrhovateľovi zaplatiť odporcovi sumu 210,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania týkajúcu sa vzájomného návrhu, spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia v sume 261,16 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti tohto dopĺňacieho rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.06.2003 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3.946,- Sk (130,98 eur) s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za obdobie rokov 1999 až 2003, ktoré navrhovateľ poskytol na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 30.03.1998 odporcovi, ktorý je vlastníkom bytu č. X na C. M. Č.. X G. L.. Súd rozsudkom zo dňa 09.10.2013. č. k. 13C/59/2003 - 747 návrh navrhovateľa zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 730,26 Eur ako aj zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu v sume 833,07 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na podklade odvolania navrhovateľa i odporcu potom bol spisový materiál predložený odvolaciemu súdu, ktorý tento prípisom zo dňa 09.04.2014 vrátil okresnému súdu bez vydania rozhodnutia odvolacieho súdu ako predčasne predložený najmä preto, že napadnutým rozsudkom nebolo rozhodnuté o celej veci.
Z podaného odvolania odporcom zo dňa 28.11.2013 vyplýva, že žiada o vydanie dopĺňacieho rozsudku, keď súd nerozhodol o jeho vzájomnom návrhu zo dňa 16.12.2010.
Odporca vo svojom odvolaní doručenom súdu dňa 30.12.2010 podal vzájomný návrh voči navrhovateľovi, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 140,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu preplatku za služby spojené s užívaním bytu.
Odporca podaním doručeným súdu dňa 14.05.2013 zmenil svoj vzájomný návrh a žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 210,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia z titulu preplatku za služby spojené s užívaním bytu a sumu 130,95 Eur ako náhradu škody za náklady vynaložené odporcom, ktorý si musel zabezpečiť príjem TV - signálu cez Trnavatel, keď navrhovateľ nevyriešil túto škodu a náhrady trov konania.
Odporca vo svojom odvolaní doručenom súdu dňa 28.11.2013 zmenil svoj vzájomný návrh a žiadal, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 210,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia z titulu preplatku za služby spojené s užívaním bytu a sumu 66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia ako náhradu škody za náklady vynaložené odporcom, ktorý si musel zabezpečiť príjem TV
- signálu a náhrady trov konania.
Súd na podklade vyššie uvedeného vydal uznesenie dňa 26.05.2014, č.k. 13C/59/2003-782, ktorým rozhodol tak, že zmenu vzájomného návrhu odporcu v časti, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia do troch dní, nepripustil a zároveň pripustil zmenu vzájomného návrhu odporcu tak, že bude rozhodovať o petite v znení „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 210,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia a nahradiť trovy konania do troch dní.“
Odporca svoj vzájomný návrh (č.l. 550-564) odôvodnil tým, že pri sčítaní jednotlivých preplatkov a nedoplatkov za roky 1998 až 2002 a zálohových platieb do dňa 31.05.2003 vychádza vzájomná finančná bilancia tak, že výsledkom je suma 140,09 Eur ako preplatok v prospech odporcu (i keď sa domáhal zaviazania povinnosti navrhovateľa na sumu 140,98 Eur). Ďalej v nasledovných písomných podaniach uvádzal, že všetky vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za roky 1998 - 2007 (teda vrátane aj v predmetnej veci týkajúcich sa rokov) boli riadne reklamované a fyzicky vrátené navrhovateľovi na prepracovanie. Navrhovateľ však tieto reklamácie vôbec nevybavil. Neskôr na podklade vykonania kontrolného znaleckého posudku číslo 3/2012 Q.. P. L. odporca zmenil výšku preplatku a svoj návrh odôvodňoval práve týmto znaleckým posudkom, keď došiel k záveru, že preplatok odporcu za roky 1998
- 2002 činí sumu 210,71 Eur (preplatok za rok 1998 - 1288,03 Sk, za rok 1999 - 1234 Sk, za rok 2000 - 1506,29 Sk, za rok 678,97 Sk, za rok 428,19 Sk a za rok 2002 - 1212,25 Sk).
Súd vypočul splnomocnených zástupcov účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 03.10.2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Odporca vlastní 1-izbový byt číslo X na prvom poschodí v dome súpisné číslo 6458 na C. M. Č. X G. L.. Na podklade Zmluvy o výkone správy zo dňa 30.03.1998 navrhovateľ vykonáva správu obytného domu v L. Y. M. C. X a zabezpečuje poskytovanie plnení súvisiacich s užívaním bytu, dodávku tepla a TUV, rozvod tepla, dodávku vody z verejných vodovodov a vodární, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení domu, prevádzku výťahov, odvoz smetí a ďalšie služby. Za predmetné služby vlastníci bytov a nebytových priestorov, teda aj odporca sú povinní uhrádzať pravidelné preddavky na služby spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru.
Odporca nebol vypočutý osobne na pojednávaní a to z dôvodu jeho zdravotného stavu, keď tento nie je schopný porozumieť súdnemu konaniu a nie je schopný vypovedať ani v mieste hospitalizácie.
Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 03.10.2014 uviedol, že zaplatenia sumy vo výške 210,71 Eur sa domáha na základe vykonaného kontrolného znaleckého posudku. Svoj vzájomný návrh podal dňa 30.12.2010 a navrhovateľovi podával reklamácie voči vyúčtovaniu za rok 1999 až 2002, kde v tomto čase už vedel, že nemá ísť o nedoplatok, ale o preplatok . Návrhom, z roku 2010 si uplatnil preplatok, napriek tomu, že o tomto preplatku vedel už skôr. Mal za to, že stačí, keď bude podaná žaloba zo strany správcu bytového domu a v tomto konaní sa preplatok na vyúčtovaní preukáže.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 03.10.2014 uviedla, že vyúčtovanie za rok 1999 bolo vykonané dňa 15.6.2000, splatné dňa 15.7.2000. Vyúčtovanie za rok 2000 bolo vykonané dňa 23.6.2001, splatné dňa 23.7.2001. Vyúčtovanie za rok 2001 bolo vykonané dňa 31.5.2002, splatné dňa 31.7.2002. A vyúčtovanie za rok 2002 bolo vykonané dňa 31.5.2003, splatné dňa 31.7.2003.
Odporca svoj vzájomný návrh podal až dňa 30.12.2010, na zaplatenie sumy 140,98 Eur s úrokom z omeškania. Odporca dňa 14.5.2013 zmenil svoj vzájomný návrh a žiadal zaplatiť odporcovi sumu 210,71 Eur. Vzniesla námietku premlčania, nakoľko uplatnený nárok je nárok z bezdôvodného obohatenia a v tomto prípade uplynula subjektívna dvojročná lehota a objektívna trojročná lehota v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vyčíslenie sumy 210,71 Eur považuje za virtuálne. Odporca neporovnal skutočné platby s vyúčtovaním, ktoré považuje za správne. Aj keby tak však urobil, nárok je premlčaný. Ďalej uviedla, že nenavrhuje doplňovať dokazovanie ohľadom nároku vo výške 210,71 Eur z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko nárok je premlčaný.
Znalkyňa Q.. P. L. podala doplnok ku kontrolnému znaleckému posudku číslo 3/2012, vyjadrila sa k jednotlivým bodom námietok navrhovateľa a uviedla, že rozdielom medzi znaleckým posudkom číslo 2/2005, vypracovaným súdnym znalcom Q.. Š. C. zo dňa 28.02.2005 a ňou vypracovaným kontrolným znaleckým posudkom číslo 3/2012, je v tom, že znalec Q.. Š. C. sa nevyporiadal so správnosťou alebo nesprávnosťou nedoplatku vyúčtovania za rok 1998.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 veta prvá zákona číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.06.2004 vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení v znení účinnom do 30.06.2004 správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Ak správca skončí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.06.2004 Na účel uvedený v odseku 1 poukazujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade 12a) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli pokryté predpokladané náklady spojené s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv si určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmluve o spoločenstve [§ 7 ods. 4 písm. f)] alebo v zmluve o výkone správy [§ 8 ods. 1 písm. c)].
Podľa § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
Podľa § 166 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje ani prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva všeobecná povinnosť z bezdôvodného obohatenia, teda povinnosť každého predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí“ je zároveň určená aj pasívna legitimácia tej-ktorej osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby si ho ponechal. Na druhej strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia žiadať (aktívnu legitimáciu) treba vyvodiť z § 456 O. z., keď touto „oprávnenou“ osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal“ alebo v prípade nemožnosti zistenia takejto osoby „štát“.
Zákonodarca bezdôvodné obohatenie definoval v § 455 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka negatívne, čiže vymedzením skutkových podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú; no najmä v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka pozitívne, v tomto prípade teda vymedzením jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový prospech a/ získaný plnením bez právneho dôvodu, b/ získaný plnením z neplatného právneho úkonu, c/ získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d/ získaný z nepoctivých zdrojov alebo e/ získaný tým, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.
Plnenia za služby spojené s užívaním bytu (poskytované odporcom a prijímané navrhovateľom) majú charakter preddavkových platieb, ktoré sú určené na ich „spotrebovanie“ na určený účel, pričom dopredu nemožno vymedziť presnú výšku vynakladaných nákladov. Po vyúčtovaní reálnych nákladov zistené preplatky vlastníkom bytov sa potom musia vrátiť alebo pri zistení nedoplatkov sa tieto od nich musia požadovať. V čase poskytovania zálohových platieb vlastníkmi bytov právny dôvod na ich prijímanie existuje, no po uplynutí lehoty určenej na vrátenie preplatku po vypracovaní vyúčtovania takýto dôvod už existovať prestane, resp. takýto dôvod uplynutím určenej lehoty odpadne. Poskytnuté zálohové platby z pohľadu zaväzkoprávneho vzťahu predstavujú plnenia účelovo viazané na protiplnenia, pričom v prejednávanom prípade týmito protiplneniami sú služby spojené s užívaním bytu. Ak rozsah zálohových platieb v ich súčte za príslušné obdobie nezodpovedá výške ceny poskytnutých služieb, vzniká jednej či druhej strane záväzkového vzťahu (podľa výsledku vyúčtovania) právo na vyrovnanie, a to buď formou vrátenia peňazí (v prípade preplatku) alebo formou doplatenia určenej sumy (v prípade nedoplatku). Akékoľvek nedodržanie povinnosti tieto plnenia dorovnať možno považovať za bezdôvodné obohatenie.
Ak potom k spotrebovaniu týchto preddavkov nedôjde a to prípadne aj len sčasti, ich následné zadržiavanie zo strany správcu bytového domu (navrhovateľa) aj po lehote v zmluve určenej je v rozpore so zákonom a takéto jeho počínanie možno jednoznačne podriadiť pod ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 04. septembra 2013, č.k. 10Co/119/2012-78).
Navrhovateľ v zmysle Zmluvy o výkone správy vyhotovil dňa 15.6.2000, 23.6.2001, 31.5.2002, 31.5.2003 pre navrhovateľa odporcu ročné vyúčtovania záloh na úhrady za plnenia spojené s užívaním za rok 1999 - 2002, výsledkom ktorého vyúčtovania bol nedoplatok vrátane zálohových platieb do 31.5.2003 vo výške 130,98 Eur v neprospech odporcu.
Okresný súd Trnava vydal dňa 27.06.2003, č.k. 33Ro/266/2003 platobný rozkaz, ktorý zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumu 3887,- Sk s poplatkom z omeškania 2,5 promile denne zo sumy 3.946 Sk od 01.06.2003 do zaplatenia, voči ktorému odporca podal odpor zo dňa 26.07.2003, doručený súdu 30.07.2003 v ktorom namietal, že vyúčtovanie zo strany navrhovateľa nie je správne.
Odporca si v konaní uplatnil voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 210,71 Eur titulom preplatku z ročného vyúčtovania záloh na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 1999-2003.
Navrhovateľ v konaní vzniesol námietku premlčania.
V prejednávanej veci bolo nesporné, že medzi navrhovateľom na jednej strane a odporcom na druhej strane vznikol záväzkový vzťah zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 30.03.1998, na základe ktorej zmluvy o výkone správy bol odporca poverený výkonom správy obytného domu, v ktorom sa nachádzal aj byt vo vlastníctve odporcu. Jednou z povinností navrhovateľa v zmysle Čl. II Práva a povinnosti správcu, bod 7 a 8 bolo vykonať vyúčtovanie nákladov za poskytnuté plnenia v predchádzajúcom roku s tým, že vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný zaplatiť správcovi do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania a v tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu preplatok zistený vyúčtovaním.
Uplatnený nárok v prejednávanej veci voči navrhovateľovi súd kvalifikoval bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ si napriek nesprávnemu vyúčtovaniu ponechal peniaze vlastnícky patriace odporcovi neoprávnene bez platného právneho titulu. V prejednávanej veci ide tak o prípad získania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Zistením nesprávneho ročného vyúčtovania záloh na úhrady za plnenia spojené s užívaním vznikla navrhovateľovi povinnosť preplatok zistený odporcom mu vrátiť. Ponechaním si časti preplatku z ročného vyúčtovania záloh na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 1999 - 2003 sa tak navrhovateľ bezdôvodne obohatil na úkor odporcu a získaním neoprávneného majetkového prospechu navrhovateľom na úkor odporcu vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi odporcom a navrhovateľom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť navrhovateľa vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie odporcu ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občiansko-právnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania vykonal svoje právo v stanovenej premlčacej dobe teda včas. Vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať. Keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť oprávneného práva. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo, že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú alebo inak povedané, že právo patrí bdelým. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov.
Súd v prejednávanom prípade skúmal najprv objektívnu premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože po jej uplynutí sa právo na vydanie bezdôvodného získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.
Podľa názoru súdu v tomto prípade sa preddavky stávajú bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď odpadol právny dôvod, na základe ktorého odporca plnil navrhovateľovi, teda dňom vyhotovenia nesprávneho vyúčtovania navrhovateľom. Pričom subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
na zaplatenie preplatku, začína plynúť okamihom, keď sa odporca dozvedel, že zo strany navrhovateľa došlo k nesprávnemu vyúčtovaniu (čo je deň doručenia jednotlivých nesprávnych vyúčtovaní).
V prejednávanom prípade tak odo dňa vyhotovenia nesprávneho vyúčtovania, t.j. odo dňa 15.06.2000, 23.06.2001, 31.05.2002 a 31.05.2003 začala plynúť odporcovi 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15.06.2003, 23.06.2004, 31.05.2005 a 31.05.2006. Vzájomný návrh bol podaný na súd až dňa 30.12.2010, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby (keďže nebolo preukázané, že by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie).
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania. A keďže súd o trovách konania nerozhodol vzhľadom k vzájomnému návrhu odporcu voči navrhovateľovi, súd tak učinil v dopĺňacom rozsudku. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný a patrí mu plná náhrada trov konania, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia vo výške 261,16 Eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 8 úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ), vyjadrenie zo dňa 07.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky ), účasť na pojednávaní dňa 26.03.2012, 18.04.2012, 14.05.2012, 07.08.2013, 09.10.2013 a 03.10.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), t.j. 5 x 16,60 Eur, 2 x 26,56 Eur a 1 x 19,92 Eur, 8 krát náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky ), t.j. 1x 7,41 Eur, 4 x 7,63 Eur, 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur a DPH (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.