Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/96/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ozon Plus s.r.o., Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO: 46 318 542, zastúpeného advokátom Mgr. Branislavom Ujvárim, Staré Grunty 216, 841 01 Bratislava proti žalovanému: Pawtrans Slovakia s.r.o., Bulharská 50, 917 01 Trnava, IČO: 44 551 177, zastúpenému advokátom JUDr. I. Piotrom Giebelom, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, o zaplatenie 17 443,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -34 zo dňa 19.9.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Uznesením zo dňa 19.9.2013 Okresný súd v Trnave konanie vo veci zastavil postupom podľa , a to s poukazom na vznesenú námietku žalovaného uplatnenú pri jeho prvom úkone. Konštatoval, že po preskúmaní rozhodcovskej doložky zistil, že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 17 443,59 eur (nevyplatená časť bonusu mandatára) sa má v zmysle uzavretej zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 29.8.2011 prejednať v rozhodcovskom konaní. Súčasne žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 1 036,03 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava s poukazom na ust. , . O trovách konania súd rozhodol postupom podľa prvá veta , keď žalovanému priznal náhradu trov konania v celkovej výške 827, eur s odôvodnením, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď tento v čase podania žaloby musel mať vedomosť o právomoci rozhodcovského súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v časti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o priznaní trov právneho zastúpenia žalovanému. Poukázal na nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý z predložených listinných dôkazov neskúmal a nezistil existenciu rozhodcovskej doložky, či rozhodcovskej zmluvy, ktorá vylučovala jeho právomoc. Za tohto stavu mal za to, že súd prvého stupňa mal konanie z úradnej povinnosti zastaviť a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec postúpiť príslušnému orgánu ( ). O trovách konania mal rozhodnúť podľa , keď žiadnemu z účastníkov nemal priznať náhradu trov konania a nie v danom prípade aplikovať ust. prvá veta . Okrem toho namietal, že súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalovaného priznal trovy konania nad rámec nároku uplatneného právnym zástupcom žalovaného, bez predchádzajúcej špecifikácie jednotlivých úkonov. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa mal samostatným výrokom súčasne rozhodnúť o postúpení veci na konanie a rozhodnutie príslušnému orgánu - rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu konania a preto mal v predmetnej veci súd prvého stupňa konanie podľa druhá veta zastaviť a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpiť vec

príslušnému orgánu. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania tak, aby žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Je potrebné konštatovať, že v prípade zastavenia konania podľa vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku (nakoľko vo veci samej rozhodované nebolo). Prípady, keď niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené však upravuje ust. , v súvislosti s ktorým súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa druhá veta , podľa ktorého trovy konania je povinný uhradiť žalovaný, ak sa pre jeho správanie vzal späť dôvodne podaný návrh, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému (R49/1993).

V danom prípade síce zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu žaloby, avšak žalovaný pri svojom prvom úkone dôvodne vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti (zrejme mal na mysli námietku vecnej nepríslušnosti) súdu prvého stupňa na rozhodovanie vo veci. Za tohto stavu je preto potrebné konštatovať, že žalobca v podstate zavinil zastavenie konania tým, že podal návrh na nepríslušnom orgáne, a preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania žalovanému.

Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa vychádzajúcim zo záveru o zavinení zastavenia konania žalobcom stotožnil a podľa ho ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému súd nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.