Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Er-285-2012.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/285/2012
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Bardejov, Ťačevská 43, 085 01 Bardejov proti povinnému V. G., D..X.X.XXXX, J. XXX/X, XXX XX N., pre vymoženie 428,22 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom pod č. EX 1079/2012 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi sa dňa 23.3.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil výkaz nedoplatkov č.1147280413 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Bardejov dňa 4.10.2011. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 428,22 EUR a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 051091* zo dňa 11.4.2012 sp. zn. 6Er/285/2012 poveril súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 21.6.2012 povinný doručil súdnemu exekútorovi podanie označené ako „upovedomenie o začatí exekúcie...dôrazný protest s uplatnením presvedčivých námietok voči nej“ v ktorom upovedomenie a celé exekučné konanie označil za nezmyselné, právne neopodstatnené a nereálne. Podľa povinného výkaz nedoplatkov nemôže byť automaticky a bez ďalšieho exekučným titulom pokiaľ jeho zákonnosť nikto kompetentne nepreskúma. Poukázal na to, že proti tu vymáhanému výkazu nedoplatkov uplatnil včas námietky ktorým sa ale nikto nevenoval a boli odignorované. Povinný tvrdil, že exekúcia sa voči nemu vedie neprávom, keďže žiaden zákon mu neukladá povinnosť zo svojej mzdy zrážať a realizovať odvody a jediným, kto tu mohol niečo porušiť je spoločnosť BIJO VZ s.r.o. Prešov a preto by si poisťovňa mala prípadnú svoju pohľadávku uplatňovať voči tejto spoločnosti. Povinný žiadal okamžite upustiť od vykonávania exekúcie voči nemu.
K tomuto podaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 10.8.2012 tak, že povinný už proti prvému výkazu nedoplatkov číslo 1147280413 zo dňa 19.5.2011 podal vecne odôvodnené námietky a doložil doklad o poistení v Českej republike, pričom týmto námietkam oprávnený v celom rozsahu vyhovel, ako to je zrejmé aj z obsahu tu vymáhaného výkazu nedoplatkov. Tvrdil, že napriek tomu podal povinný námietky aj voči novému výkazu nedoplatkov číslo 1147280413 zo dňa 4.10.2011, tie však už neobsahovali vecné dôvody a preto sa na ne v zmysle §17a ods.4 zák.č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení neprihliadalo, čo bolo povinnému oznámené listom zo dňa 4.11.2011, ktorý si však povinný nevyzdvihol na pošte v odbernej lehote. Preto vzhľadom na skutočnosť, že námietky
povinného voči výkazu nedoplatkov ktorý tu je exekučným titulom neboli vecne odôvodnené, a tak sa na ne neprihliadalo, pričom po márnom pokuse oznámiť túto skutočnosť povinnému výkaz nedoplatkov nadobudol vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom, sú námietky povinného proti exekúcii nedôvodné.
Podaním zo dňa 13.9.2013 súdny exekútor poukazujúc na ust.§ 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uvedené odôvodnil tým, že po zisťovaní majetkových pomerov povinného zistil nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného, keďže ten nemá ani majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie a nie je tak možné realizovať žiaden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v Exekučnom poriadku. V podnete tiež súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR k náhrade ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
V danom prípade je tu teda na jednej strane podanie povinného, ktorým namieta proti exekúcii a žiada ju okamžite zastaviť a na druhej strane podanie súdneho exekútora, ktorým rovnako navrhuje exekúciu zastaviť. Vzhľadom na zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie, čo zodpovedá vôli povinného vyjadrenej v jeho podaní zo dňa 16.6.2012 v ktorom rovnako žiadal exekúciu zastaviť súd o podaní povinného osobitne nerozhodoval, keďže by to odporovalo zásade hospodárnosti konania. Rozhodnutie o podaní povinného by v danom štádiu a procesnej situácii bolo nadbytočné, keďže zamietnutie jeho námietok by nič nemenilo na potrebe exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného a aj prípadné vyhovenie námietkam by rovnako malo za následok len následné zastavenie exekúcie, preto za takého stavu, keď rozhodnutie o podaní povinného nemôže mať vplyv ani na rozhodnutie o trovách exekúcie, keďže povinný ich náhradu neuplatnil a žiadne mu preukázateľne nevznikli súd o jeho podaní osobitne nerozhodoval a pristúpil rovno k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 57 ods.1 písm.h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora. V danom prípade súdny exekútor po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že ten v priebehu doterajšieho vedenia exekúcie vykonal opakované šetrenie po majetku povinného avšak lustrácia majetku povinného neviedla k zisteniu majetku či príjmov povinného umožňujúceho exekúciu čo len sčasti úspešne vykonať. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel ani nehnuteľností, nie je evidovaný ako poberateľ mzdy či dávok. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a teda nebolo by ani v záujme oprávneného, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by musel v konečnom dôsledku pri neúspešnej exekúcii znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd mal za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu a tak súd postupujúc podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 39,83 EUR z ktorej suma 33,19 EUR predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky a suma 6,64 EUR predstavuje DPH.
Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR. Keďže exekučné konanie začalo dňa 23.3.2012, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom od 1.5.2008 patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Po pripočítaní dane z pridanej hodnoty z odmeny 6,64 EUR ktorej je súdny exekútor platiteľom, výška trov exekúcie, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi predstavuje sumu 39,83 EUR.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.