Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Michalom Fialom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. októbra 2014 v Trenčíne takto

rozhodol:

C. G. Y., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., T. XX/X, okres O., sa o s l o b o d z u j e podľa písmeno b) spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 01.03.2014 v čase o 1.35 h. v Trenčíne na ul. Sama Chalúpku pri kontrole vykonávanej príslušníkmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Trenčín dobrovoľne vydal časť žiarovky s obsahom neznámeho materiálu a 1 ks alobalovej skladačky s obsahom bieleho kryštalického materiálu neznámeho pôvodu, ktoré mal pre vlastnú potrebu, pričom vykonaným znaleckým skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo zistené, že v časti žiarovky sa nachádzal kryštalizovaný materiál s hmotnosťou 28 mg obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, čo považuje Kriminalistický a expertízny ústav PZ na jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, alobalová skladačka obsahovala 9 mg materiálu v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu, toto množstvo však nepostačovalo na prípravu jednorazovej dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

pretože, skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

C. G. Y. pred pojednávaním doručil súdu podanie, v ktorom namietal nezákonný postup príslušníkov PMJ KR PZ Trenčín v jeho trestnej veci, ako aj policajtov zodpovedných za zákonný priebeh jeho trestného stíhania. Poukázal na skutočnosť, že počas nahliadnutia do spisu na súde našiel v spise Zápisnicu o vydaní veci (č.l. 8), s ktorou sa v tomto trestnom stíhaní nikdy predtým nestretol a tvrdil, že podpis na uvedenej zápisnici nie je jeho a teda pri jeho mene v zápisnici je falošný podpis. Zároveň uviedol, že keďže vo veci bolo začaté trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu obmedzením jeho osobnej slobody a skutkový stav potrebný na vydanie Uznesenia o vznesení obvinenia, bol zistený aj znaleckým skúmaním Kriminalistického a Expertízneho ústavu PZ na veci vydanej v zmysle predmetnej zápisnice o vydaní veci, je dôvod spochybniť zákonnosť dôkazov v tomto trestnom konaní, a preto nad rámec uvedeného poukázal na skutočnosť, že za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu (teória otráveného stromu), ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené. Taktiež nemožno použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané

priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného postupu. Napríklad ak bola nezákonne získaná vec, ktorá je preto postihnutá absolútnou neúčinnosťou, je touto absolútnou neúčinnosťou postihnutá aj napríklad následná výpoveď osoby, ktorá sa v nej prizná, že takúto vec mala pri sebe. Ďalej poukázal na skutočnosť, že po preskúmaní zápisníc o výsluchoch je viac než pravdepodobné, že vzniknú dôvodné pochybnosti o skutkovom stave. Nezávislá a nezainteresovaná osoba nedokáže na základe uvedených zápisníc presne a s istotou tvrdiť, ako sa udalosti odohrali a ako prebiehali, ako situácia vznikla, čo jej predchádzalo a hlavne kto v nej figuroval. Ustáliť názor, presvedčenie a obraz o danej situácii jej s veľkou mierou môže pomôcť buď výsluch ďalších svedkov, alebo v tomto štádiu trestného konania s vysokou mierou Úradný záznam (č.l. 1) spísaný zasahujúcou hliadkou PMJ KRPZ Trenčín hneď v čase po zásahu. Úradný záznam je ako dôkaz na súde praktický nepoužiteľný, ale práve on zachytáva a zaznamenáva prvotné a neopakovateľné momenty a situácie, od ktorých sa potom celé trestné konanie odvíja. Poukázal na skutočnosť, že v prípade figurujú dve policajné hliadky Tam Tam 207 (ďalej len 207) a Tam Tam 204 (ďalej len 204). Nevyvrátiteľným faktom je, že osádku hliadky 207 tvorili nstržm. N.. X. T. a ppráp. J. I. a osádku hliadky 204 nstrm. L. P. a nstržm. O. Z.. Z úradného záznamu vyplýva, že hliadka, ktorá ich sledovala a následne po ich zaparkovaní prišla k ich autu za účelom zasahovania do jeho garantovaných práv, bola hliadka 207 v zložení nstržm. N.. X. T. a ppráp. J. I.. Hliadka v zložení nstržm. L. P. a nstržm. O. Z. prišla na tvar miesta až približne pol hodinu po prvej hliadke a aj to z dôvodu, že ich zavolala hliadka 207. Z uvedených faktov logicky vyplýva, že je absolútne vylúčené a nereálne, aby vypovedal nstržm. O. Z. ako svedok tak, ako je zapísané v Zápisnici o výsluchu svedka (č.l. 18-19), pretože hliadka ktorá ich kontrolovala bola hliadka 207 a nie 204. V čase keď prišla na tvar miesta hliadka 204, mal už na príkaz hliadky 207 dávno vyložené všetky veci na kapote ich auta. To, že absentovalo akékoľvek konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo priestupku, na základe ktorého vy oprávňovalo hliadku 207 ich sledovať, potom následne kontrolovať a využiť napríklad ustanovenia , b ods. 1, , , , a zákona (ďalej len Zákon o Policajnom zbore), t.j. v spojitosti s vykonávaním služobného zákroku (v žiadnom prípade nie z prevencie), ponecháva ako predmet obhajoby. Ak by sa aj zdal policajtom podozrivý (zo záznamu to nevyplýva), mali povinnosť ho najskôr poučiť o jeho právach ( zákona o Policajnom zbore) a to najmä o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku, či trestného činu ho nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo nevypovedať (právo mlčať), ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu (zásada „nemo tenetur se ipsum Accusare“). Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu teda znamená nielen nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby, teda napríklad ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila veci, a to aj veci, ktoré ju môžu spojiť s trestnou činnosťou (viď napri. Rozhodnutia ESPL Heaney a MCGuiness v Írsko z roku 2000, Saunders v. Spojené kráľovstvo z roku 1996.

Vo vyššie uvedenej námietke voči zákonnosti prípravného konania obžalovaný namieta, že Zápisnica, ktorou mal vydať veci, ktorých držba je mu kladená za vinu nie je ním podpísaná a teda jeho podpis je sfalšovaný. Pokiaľ by sa preukázala pravdivosť vyššie uvedených skutočností musel byť súd konštatovať, že zápisnica o vydaní veci je sfalšovaná, pričom v takom prípade by zápisnica o vydaní veci nemohla slúžiť ako dôkaz proti obžalovanému v tomto trestnom konaní a zároveň, za dôkaz voči obžalovanému by nemohli slúžiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na poklade tejto zápisnice, najmä Znalecký posudok Kriminalistického a Expertízneho ústavu, ktorým bolo vykonané znalecké skúmanie vecí, ktoré mali byť vydané na podklade tejto zápisnice.

Ustáliť to, či je podpis obžalovaného na zápisnici o vydaní veci sfalšovaný, by súd mohol konštatovať iba v prípade, ak by sa príslušným znaleckým dokazovaním preukázala uvedená skutočnosť.

Vykonanie takéhoto znaleckého dokazovania však súd nepovažoval na účely tohto trestného stíhania za potrebné a preto na hlavnom pojednávaní zamietol návrh na vykonanie takéhoto dokazovania pre neúčelnosť, nakoľko po preskúmaní vyšetrovacieho spisu súd zistil, že postup policajnej hliadky pri vykonávaní prvotných zaisťovacích úkonov bol zmätočný, nebol vykonaný v zmysle príslušných zákonných ustanovení, čo spôsobuje nezákonnosť nielen týchto úkonov, ale následne aj nezákonnosť všetkých ďalších úkonov vykonaných na ich podklade, v dôsledku čoho musí súd konštatovať, že uvedený dôkaz aj v prípade, že by nebol falšovaný, bol získaný nezákonným donútením, čo spôsobuje nepoužiteľnosť tohto dôkazu, ako aj ďalších dôkazov na jeho podklade získaných v tomto trestnom konaní podľa .

Ako z uznesenia o začatí trestného stíhania vyplýva, trestné stíhanie vo veci malo byť začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu podľa obmedzením osobnej slobody obžalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, že týmto úkonom má byť zrejme úkon zachytený v Zápisnici o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 4).

Podľa Zápisnice o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 4), osobnú slobodu obžalovaného obmedzila podľa hliadka PMJ KR PZ Trenčín Tamtam 207 v zložení nstrm. Ing. X. T. a ppráp. J. I. v čase o 01:45 h z dôvodu, že vzniklo dôvodné podozrenie, že sa obžalovaný dopustil trestného činu Nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa Tr. zákona. Voči obžalovanému neboli použité donucovacie prostriedky, pričom pri bezpečnostnej prehliadke boli obžalovanému odňaté veci popísané v uvedenej zápisnici, medzi ktorými sa však nenachádzajú veci, ktorých prechovávanie je obžalovanému kladené za vinu.

Podľa osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.

Pokiaľ ide o zákonnosť postupu policajnej hliadky súd poukazuje na skutočnosť, že podľa je oprávnený obmedziť osobnú slobodu ktokoľvek, avšak nie policajt, či už v zmysle , alebo o Policajnom zbore. Uvedené zákonné ustanovenie totiž ukladá tomu, kto inému obmedzil osobnú slobodu, povinnosť bezodkladne odovzdať takúto osobu útvaru Policajného zboru. V ľudovej reči to znamená najbližšiemu policajtovi, ktorými sú aj členovia PMJ, ako súčasti útvaru Policajného zboru. Uvedená zákonom uložená povinnosť logicky vylučuje, aby policajná hliadka obmedzovala osobnú slobodu podľa tohto zákonného ustanovenia.

Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, policajt služby poriadkovej polície, služby železničnej polície a služby dopravnej polície môže vykonávať úkony podľa uvedenej vyhlášky, t.j. je oprávnený zadržať podozrivého podľa .

Za danej situácie tak bola PMJ KR PZ Trenčín nielen oprávnená, ale vzhľadom k okolnostiam aj povinná pri obmedzení osobnej slobody obžalovaného postupovať podľa .

Hoci zo Zápisnice o obmedzení osobnej slobody (č.l. 4) formálne vyplýva, že osobná sloboda bola obžalovanému obmedzená podľa , súd preskúmaním uvedenej zápisnice preveril, či na podklade skutočností v nej uvedených by bolo možné konštatovať, že boli splnené podmienky na obmedzenie osobnej slobody obžalovaného PMJ podľa a či by tak bolo možné uvedenú zápisnicu považovať za zápisnicu o obmedzení osobnej slobody podľa .

Podľa osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa alebo ak ide o podozrivú osobu podľa , aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

Podľa policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku 2, bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi.

Policajt tak môže obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby v zmysle v zásade len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora ak: 1) je daný vyšší stupeň podozrenia zo spáchania skutku, ktorý možno posúdiť ako trestný čin a zároveň je daná existencia niektorého dôvodu väzby, 2) alebo ak je daný osobitný dôvod zadržania podľa , t.j. pristihnutie osoby pri páchaní prečinu, alebo bezprostredne po ňom.

Výnimku zo zásady, že na obmedzenie osobnej slobody sa vyžaduje predchádzajúci súhlas prokurátora predstavuje prípad, ak vec neznesie odklad a súhlas prokurátora vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

V zápisnici o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 4), je obmedzenie osobnej slobody obžalovaného stroho odôvodnené tým, že „vzniklo dôvodné podozrenie, že sa obžalovaný dopustil trestného činu ... podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona“. Z uvedenej zápisnice je zároveň zrejmé, že k obmedzeniu osobnej slobody PMJ došlo bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora.

Z uvedeného odôvodnenia ani z ostatného obsahu zápisnice nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že obžalovaný bol pristihnutý pri páchaní trestného činu, zastihnutý na úteku, alebo boli dané iné okolnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že by súhlas prokurátora nebolo možné vopred dosiahnuť a vec nezniesla odklad.

Za takýchto okolností, ak mala policajná hliadka iba ničím bližšie nešpecifikované dôvodné podozrenie, že obžalovaný sa mohol dopustiť trestného činu, z čoho nemožno vyvodzovať, že by bol pristihnutý pri páchaní trestného činu, obžalovaný nebol na úteku a ani neboli dané žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že by súhlas prokurátora nebolo možné dosiahnuť vopred a vec nezniesla odklad, musí súd konštatovať, že na obmedzenie osobnej slobody obžalovaného PMJ bez súhlasu prokurátora neboli splnené zákonné podmienky.

Súd zastáva názor, že na obmedzenie osobnej slobody osoby bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, u ktorej podľa názoru policajta vzniklo iba ničím bližšie nešpecifikované dôvodné podozrenie z prechovávania zakázaných látok, pričom takáto osoba nebola pristihnutá pri páchaní trestného činu alebo priestupku, svojím konaním bezprostredne neohrozuje svoj život alebo svoje zdravie, alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok, riadne sa legitimuje a nie sú dôvodné pochybnosti o totožnosti tejto osoby, nie je na úteku alebo nie sú dané iné významné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že vec neznesie odklad a súhlas prokurátora vopred nie je možné dosiahnuť, nie sú splnené zákonné podmienky.

Podľa je policajt, ktorý zadržanie vykonal povinný bezodkladne oznámiť vykonané zadržanie prokurátorovi, čo v prípade zadržania obžalovaného PMJ taktiež nebolo realizované. Zadržanie obžalovaného bolo prokurátorovi oznámené až povereným príslušníkom o 4:00 hod, po tom čo ho od PMJ prevzal, t.j. po viac ako dvoch hodinách od obmedzenia jeho osobnej slobody.

Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore je policajt pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď ako je to možné poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecnom právnom predpise (ktorým sa rozumie aj ). Obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby je nepochybne zásahom do práv a slobôd takejto osoby a teda už v čase obmedzenia jej slobody je nevyhnutné takúto osobu poučiť nielen o tom z akého trestného činu je podozrivá, ale primerane aj o ďalších právach podľa a 121 a násl. , najmä o práve, že k priznaniu sa zo spáchania trestného činu ju nemožno nútiť. Zákaz nútiť podozrivú osobu, aby neprispela k svojmu obvineniu znamená nielen zákaz nútiť k výpovedi, ale aj zákaz nútiť túto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktorého dôsledkom je to, že sa sama usvedčí z trestného činu.

Obmedzenie osobnej slobody je vážnym zásahom do ľudských práv a možno k nemu pristúpiť 1) iba zo zákonných dôvodov, a súčasne 2) iba zákonom ustanoveným spôsobom. Zároveň musí byť zachovaná primeranosť.

Na základe uvedených skutočností súd musí konštatovať, že na podklade Zápisnice o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č.l. 4) nemohlo dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného

nielen zo zákonných dôvodov, ale ani zákonom ustanoveným spôsobom. Zároveň súd konštatuje, že postup PMJ pri obmedzení osobnej slobody obžalovaného vzhľadom na okolnosti nevykazuje známky primeranosti.

Z uvedeného následne plynie záver, že obžalovaný sa na poklade uvedenej zápisnice o obmedzení jeho osobnej slobody ocitol pred povereným príslušníkom OO PZ TN nezákonne.

Vyzvanie osoby na vydanie veci po tom, čo bola viac ako dve hodiny nezákonne obmedzená jej osobná sloboda, tak súd musí považovať za dôkaz získaný nezákonným donútením a preto súd v súlade s ustanovením na hlavnom pojednávaní aj bez toho, aby skúmal, či podpis obžalovaného na zápisnici je alebo nie je falšovaný, nepripustil Zápisnicu o vydaní veci (č.l. 8) ako dôkaz proti obžalovanému. Uvedenú zápisnicu súd nepripustil ako dôkaz voči obžalovanému aj vzhľadom na skutočnosť, že podľa zápisnice bolo obžalovanému ako podozrivej osobe hrozené uložením poriadkovej pokuty, čo je v prípade podozrivej osoby taktiež nutné považovať za nezákonnú hrozbu donútenia.

Zároveň súd ako dôkaz na hlavnom pojednávaní nepripustil ani ďalšie dôkazy získané na podklade tohto nezákonného dôkazu a to Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČEZ: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/3772 zo dňa 17.3.2014, ktorým boli znalecky skúmané veci, ktoré mali byť obžalovaným vydané na podklade uvedenej zápisnice o vydaní veci a fotodokumentáciu uvedených vecí.

Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov C. Z., H. P. a oboznámením ostatného spisového materiálu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie podľa a nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Vo svojej výpovedi uviedol, že bol spolujazdec v aute, ktoré viedol J.. Vozili sa len tak, nemali žiadny cieľ. Na kruhovom objazde pri Baumaxe zabočili smerom na Inoveckú ulicu a za garážami doprava na ulicu Sama Chalúpku. Tam zastavili, že dajú pauzu. Nejaký čas potom za nimi zastalo policajné auto. Sedeli v aute. Policajti prišli k autu, pán T. a pán I.. Pýtali si od všetkých doklady, čo spravili. Následne im kázali vystúpiť z auta. Všetci vystúpili. Prikázali mu, aby povyťahoval všetko, veci. Uposlúchol pretože sú to policajti. Vyložil cigarety, peňaženku, kľúče, telefón. V bunde mal žiarovku. Nevie čo v nej bolo, lebo nebola jeho. Našiel ju, dal si ju do vačku. Pýtali sa ho na čo to má. Že to našiel. Začali to tam hľadať prehľadávať. Pýtali sa ho či niečo má. V tom čase nebol pod vplyvom omamných látok. Privolali na asistenciu druhú hliadku, ktorá prišla približne 15, 20 minút potom. V tom čase už boli vyložené veci jeho aj kamarátov na kapote policajného auta. Potom policajti prvej hliadky našli alobalovú skladačku. Nevie presne kde. Mal ju u seba nevie či v aute alebo kde. Potom mu oznámili, že bude obmedzený na osobnej slobode. Medzi tým sa spýtali kamarátov, či nemajú pri sebe zbraň. H. povedal, že má plynovú pištoľ. Potom mu dali putá a odviezli na stanicu. Zavreli ho pod schody, tam musel čakať. Potom ho zavolali vyšetrovateľke. Tá ho vypočula v prítomnosti iných osôb. Bavili sa či treba zápisnicu o vydaní veci. Že netreba. Prepustila ho na slobodu. Čakal, že prokuratúra preskúma zákonnosť, pretože zápisnica o vydaní chýba. Zápisnicu o vydaní veci videl prvýkrát až keď išiel nazrieť do spisu na súde. Hneď vedel, že to nie je jeho podpis.

Svedok O. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnaný ako policajt a pri tom zákroku bol zavolaný na vykonanie asistencie, nakoľko pri zákroku boli iba dvaja policajti. Obžalovaného nepozná. Prišiel tam na asistenciu s veliteľom hliadky a v podstate ten zákrok určovali policajti, ktorý boli na mieste ako prví. Asistenciu vykonávali z toho dôvodu, že na mieste boli tri osoby podozrivé. A mohlo sa zdať, že by zákrok nebol dokončený. Vzhľadom na odstup času si na podrobnosti nepamätá. Na odstránenie rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania, v ktorom uviedol, že počas výkonu hliadkovej služby si všimli podozrivo jazdiace vozidlo Renault Megan, keď ich spozorovali, pokúsili sa utiecť, následne na to začali vozidlo prenasledovať..., pričom na hlavnom pojednávaní vypovedá, že boli zavolaný na asistenciu, svedok uviedol, že možno je to na nejakej chybe písané, na tej výpovedi. Nespomína si na ten výsluch.

Svedok H. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie kto je obžalovaný, ale nestýkajú sa. V ten deň 1. marca keď ich zastavili hliadka, sa len vozil so Y., trávili spolu čas a potom k nim nastúpil obžalovaný. Jemu nie je nič známe o nejakých látkach. Keď ich zastavili dostal príkazom ako pán U., že si musí vyložiť veci z vačkov. Pri sebe mal peňaženku, kľúče, plynová zbraň bola jeho, nosí ju pri

sebe na obranu. To, že obžalovanému niečo našli ťažko nejako popíše. Vie, že sa tam riešilo niečo také, že policajti mu kázali vyložiť veci z vačkov. On samozrejme videl policajta takže to bola asi autorita pre neho, tak ho poslúchol a teda tie veci, ktoré mu našli neboli zákonne získané. On sa len prizeral a nechápal tomu. Na otázky uviedol, že policajti sa ich snažili zastaviť majákmi a oni zastavili až v tej uličke. Zákrok prebiehal tak, že podľa jeho názoru policajti boli drzí, vysoký policajt, nevie ako sa volá, nosí baretku, jednoducho výroky typu, že toto je tak na facku. Sám sa bál, že sa mu niečo stane. Tiež bol predvedený na Kvetnú, v podstate nevie prečo, lebo nič pri sebe nemal. Posedel si tam dve hodinky len tak pre nič za nič. Celkovo bol prístup policajtova taký, že si o sebe mysleli, že keď majú odznak, tak sú niečo viacej. Jeden policajt sa vyjadroval na jeho osobu stále, že najradšej by mu dal facku a v podstate nič nespravil, len tam s ním sedel v aute. Zo strany policajtov nebolo žiadne poučenie. Bola mu uložená poriadková pokuta 10 Euro ani nevie za čo. Policajta sa pýtal za čo a povedal mu, že aby neodišli odtiaľto len tak naprázdno.

Následne súd na hlavnom pojednávaní oboznámil čítaním listinné dôkazy založené vo vyšetrovacom spise a to s výpisom z evidencie priestupkov MV SR, z ktorého zistil, že obžalovaný bol od 1.1.2010 celkovo 31 krát priestupkovo riešený. 2x za rušenie nočného kľudu, 3x za podanie alkoholu maloletej a v ostatných prípadoch za porušenie pravidiel na úseku dopravy. Z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný.

Po takto vykonanom dokazovaní prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol vykonať dokazovanie znalcom z oblasti písmoznalectva, za účelom určenia pravosti podpisu obvineného na zápisnici o vydaní veci. Vzhľadom k tomu, že súd vykonanie takéhoto dokazovania nepovažoval relevantné z dôvodov už uvedených, súd vykonanie takéhoto dokazovania zamietol. Žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania neboli.

Na základe takto vykonaného dokazovania, najmä z výpovede obžalovaného má súd za preukázané, že skutok sa čiastočne stal, nakoľko sám obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že mal u seba časť žiarovky a alobalovú skladačku, a teda súd nemôže konštatovať, že skutok sa nestal. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny zákonný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by obžalovaný prechovával omamnú alebo psychotropnú látku, súd obžalovaného spod žalovaného skutku oslobodil podľa , nakoľko skutok nie je trestným činom.

Na záver súd poukazuje na úradný záznam (č.l. 1), z ktorého vyplýva, že k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného malo dôjsť po tom, čo si MPJ počas výkonu hliadkovej služby mala všimnúť podozrivo jazdiace vozidlo, ktoré po tom čo spozorovalo hliadku PMJ sa jej malo pokúsiť utiecť. Následne toto vozidlo mali začať prenasledovať a podarilo sa im ho dobehnúť po tom čo odbočilo z ul. Inoveckej na ul. Sama Chalupku, kde sa im vozidlo pokúsilo ukryť s vypnutými svetlami. Následne zistili, že ho viedol D. U.. Vo vozidle sa nachádzali dvaja spolujazdci a to H. P. a obžalovaný. Uvedené osoby nechali z vozidla vystúpiť. Obžalovaný javil známky požitia omamných a psychotropných látok, preto bol vyzvaný, aby vydal zakázané látky ak má nejaké pri sebe. Obžalovaný im uviedol, že má pri sebe skladačku s pervitínom a následne dobrovoľne vydal alobalovú skladačku a kovovú krabičku. Uvedené veci boli odovzdané kriminalistickému technikovi npor. Geletovi. Následne sa stal obžalovaný podozrivý zo spáchania prečinu podľa 171 ods. 1 Tr. zákona a bola obmedzená jeho osoba.

Z uvedeného úradného záznamu vyplýva iný priebeh udalostí ako vyplýva z dôkazných prostriedkov založených v spise a uznesenia o začatí trestného stíhania. Bez toho, aby sa súd zaoberal otázkou, či v danom prípade boli splnené podmienky na vykonanie služobného zákroku nielen na zastavenie vozidla a legitimovanie jeho vodiča, nakoľko je zrejmé, že vodič vozidla prenasledovaného PMJ nespáchal žiadny priestupok na úseku cestnej dopravy ani trestný čin, nieto na legitimovanie spolujazdcov a teda aj obžalovaného, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 8 ods. 2 zákona o Policajnom zbore je policajt pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď ako je to možné poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom záväznom právnom predpise ().

Pokiaľ bol priebeh udalostí taký ako vyplýva z úradného záznamu a policajti PMJ nadobudli podozrenie, že obžalovaný sa dopustil trestného činu podľa na základe toho, že mal javiť známky použitia omamných a psychotropných látok, za zákonný súd považuje nasledujúci postup.

Keďže neboli dané žiadne okolnosti, ktoré by neumožňovali, aby bol obžalovaný pred zásahom do jeho práv a slobôd najprv primerane poučený, policajti mali najprv obžalovaného poučiť o tom, že je podozrivý z prechovávania zakázaných látok ako aj o ďalších právach primerane podľa a 121 , najmä o práve, že k priznaniu sa zo spáchania trestného činu ho nemožno nútiť. Zákaz nútiť podozrivú osobu, aby neprispela k svojmu obvineniu znamená nielen zákaz nútiť k výpovedi, ale aj zákaz nútiť túto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktorého dôsledkom je to, že sa sama usvedčí z trestného činu.

V žiadnom prípade nemožno akceptovať taký postup policajnej hliadky, ktorá bez akéhokoľvek primeraného poučenia, pričom súdu nie sú žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že nebolo možné obžalovaného ako podozrivú osobu pred zásahom do jeho práv a slobôd vopred primerane poučiť, žiada vydanie čohokoľvek (samozrejme okrem zbrane, aj v tomto prípade však musí byť daná primeranosť a výzva zodpovedať okolnostiam).

Až po takomto primeranom poučení mohli obžalovaného vyzvať na vydanie veci podľa , nakoľko na vyzvanie na vydanie veci je policajt oprávnený pred začatím trestného stíhania aj bez súhlasu prokurátora. Ak by výzve PMJ na vydanie veci obžalovaný po takomto náležitom poučení vyhovel, bolo možné pristúpiť k zadržaniu a obmedzeniu osobnej slobody obžalované aj bez súhlasu prokurátora, pričom prokurátorovi malo byť bezodkladne oznámené vykonanie zadržania obžalovaného. Zároveň bolo potrebné spísať o vydaní veci a o zadržaní a obmedzení osobnej slobody zápisnice. Trestné stíhanie by sa v tomto prípade začalo vydaním veci.

Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa úradného záznamu obžalovaný mal vydať veci, ktorých prechovávanie je mu kladené za vinu už hliadke PMJ, ktoré veci mali byť následne odovzdané kriminalistickému technikovi npor. Geletovi.

Z obsahu spisu a úradného záznamu je zrejmé, že vyššie uvedený zaisťovací úkon, ktorý je neopakovateľný nielenže nebol zákonným spôsobom sprocesnený, ale vzhľadom k tomu, že by bol vykonaný bez primeraného poučenia obžalovaného, by ho bolo potrebné považovať za nezákonný. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o neopakovateľný úkon, v tomto štádiu konania ho už nie je možné opakovať a vzniknuté pochybenie napraviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.