Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_14P-53-2013.pdf
PDF · 179.99 KB
No categories available
14P/53/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci starostlivosti o maloletých: U. T., nar. XX.X.XXXX a G. T., nar.XX.X.XXXX obaja trvale bytom ako matka, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, deti rodičov matky: MUDr. Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom L., D. 7, právne zastúpená X. & TEREM advokáti, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Mariánska 12 a otca MUDr. L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., D. 7, t.č. bytom X., T. XX, právne zastúpený JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, Tatranská 300/8 o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Maloletých U. T., narodeného XX.X.XXXX a G. T., narodeného XX.X.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
II. Otec maloletých MUDr. L. T., narodený XX.X.XXXX bude oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletým každý párny týždeň v roku a matka maloletých MUDr. Y. T., narodená X.X.XXXX bude oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť maloletým každý nepárny týždeň v roku s tým, že otec odovzdá deti matke v mieste jej bydliska v nedeľu o 18,00 hod. v týždni, v ktorom vykonával starostlivosť o maloletých a matka odovzdá deti otcovi v mieste jeho bydliska v nedeľu o 18,00 hod. v týždni, v ktorom vykonávala starostlivosť o maloletých.
III. Matka je o p r á v ne n á stretávať sa s maloletými každú stredu v párnom týždni roka v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že otec odovzdá deti matke v mieste jej bydliska pred začiatkom styku a po skončení styku ich matka odovzdá otcovi v mieste jeho bydliska a otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými každú stredu v nepárnom týždni roka v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že matka odovzdá deti otcovi v mieste jeho bydliska pred začiatkom styku a po skončení styku ich otec odovzdá matke v mieste jej bydliska.
IV. Otec je povinný počnúc právoplatnosťou rozsudku platiť výživné na maloletého U. vo výške 80,- EUR mesačne vopred do rúk matky, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca.
V. Otec je povinný počnúc právoplatnosťou rozsudku platiť výživné na maloletého G. vo výške 65,- EUR mesačne vopred do rúk matky, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca.
VI. Návrh matky na úpravu styku otca s maloletými z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/197/2010-41 z 21.6.2011 v časti výroku o úprave práv a povinností k maloletým deťom.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 sa matka maloletých detí U. T., narodeného XX.X.XXXX a G. T., narodeného XX.X.XXXX domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému U. zo sumy 110,- EUR na 300,-EUR mesačne a k maloletému G. zo sumy 90,-EUR na sumu 250,-EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletých bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/197/2010-41 z 21.6.2011, právoplatným 14.7.2011. Maloletí boli zverení do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na maloletých výživné. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal výlučne z príjmu otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach. Od začiatku roka 2013 prebiehajú medzi bývalými manželmi rokovania o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Počas týchto rokovaní sa matka od svojho právneho zástupcu dozvedela, že v čase, keď súd rozhodoval o rozvode mal otec príjmy nielen zo zamestnania (ako súdu deklaroval), ale aj príjmy z podnikania, ktoré v tomto súdnom konaní zatajil a nepriznal. Od roku 2004 bol otec jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. V rokoch 2005 až 2010 dosiahla spoločnosť zisk 56.932,19 EUR. Dňa 29.6.2011 otec maloletých ako jediný spoločník ANTRE PUBLIC, s.r.o. rozhodol o vyplatení 50.000,-EUR jedinému spoločníkovi, teda sebe. Otec previedol svoj obchodný podiel na inú osobu až dňa 9.4.2013. Matka maloletých sa domnieva, že otec v konaní o rozvode, v ktorom sa rozhodovalo aj o určení výživného nepriznal svoje skutočné majetkové pomery, ktoré boli odlišné od tých, ktoré súdu deklaroval a z ktorých súd pri určení výživného vychádzal. Existujú teda dôvody hodné osobitného zreteľa, aby bolo výživné prehodnotené a spätne zvýšené.
Dňa 26.9.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca maloletých, ktorým sa domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/197/2010-41 z 21.6.2011 v časti o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloletých U. a G. zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a výživné počas trvania striedavej starostlivosti rodičom neurčí. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že po vyhlásení rozsudku sa rodičia dohodli, že sa budú podieľať na starostlivosti o maloletých približne rovnakou mierou, to znamená, že približne polovicu času by trávili deti s každým z rodičov. Tak tomu bolo aj v čase pred rozvodom, keď už tri roky nežili spolu v jednej domácnosti. Vykonávanie dohody bolo od začiatku sprevádzané direktívnym jednaním zo strany matky. Otec ani maloleté deti nemali prehľad, ktoré dni budú spolu. Prideľovanie detí bolo formované jednostrannými záujmami matky. Rok 2012 a časť roka 2013 boli poznačené atestačnými pobytmi a školeniami matky mimo bydliska. Otec sa im v záujme detí prispôsoboval, upravoval si pracovné povinnosti a služby a preberal kompletnú starostlivosť o deti v neprítomnosti matky. Možno konštatovať, že strávil s deťmi priemerne polovicu času v príslušnom mesiaci kalendárneho roka, čím sa podieľal na starostlivosti minimálne v rovnakej miere ako matka. Rodičia už prakticky dlhodobo realizujú striedavú osobnú starostlivosť, ktorú je však potrebné zlegalizovať súdnym rozhodnutím. Matka je ochotná dávať deti otcovi len vtedy, keď to vyhovuje jej. Otec sa dostáva do neistoty, ktorá veľmi poznačila aj samotné maloleté deti. Nevedia, kedy sa s otcom stretnú alebo či budú u matky, prenášajú si veci, časť z nich zabudnú. Deťom striedanie starostlivosti v krátkodobých obdenných intervaloch nevyhovuje, frustruje ich to, často ani nevedia, u koho budú tráviť nasledujúce dni. Od novembra 2012 došlo k zhoršeniu vzťahov oboch rodičov, ktorého dôsledkom je, že dohoda rodičov o mesačnom striedaní detí sa stáva čím ďalej tým viac komplikovanejšou. Matka maloletých sa začala čoraz viac správať direktívne, čo viedlo k tomu, že k styku otca s maloletými dochádzalo výlučne podľa jej predstáv, bez akejkoľvek diskusie s otcom. Snahy otca o diskusiu pri stanovovaní harmonogramu starostlivosti boli neúspešné, preto za účelom vyriešenia nezhôd pri určovaní styku s deťmi navštívil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Prievidzi. Uskutočnilo sa aj stretnutie rodičov za prítomnosti pracovníčky ÚPSVaR, výsledkom pohovoru bol prísľub rodičov, že sa vždy začiatkom mesiaca dohodnú na zabezpečovaní starostlivosti o maloletých na príslušný mesiac. Za týmto účelom sa rodičia 6.12.2012 stretli v nemocničnom bufete. Na stretnutie priniesol otec rozpis služieb oboch rodičov v mesiaci, aby si ostatné dni mohli rozdeliť podľa dohody. Matka mu však odovzdala papierik s určením 11 dní, kedy majú byť deti s otcom a opätovne odmietla diskutovať o akejkoľvek zmene harmonogramu tak, aby bol rozvrh starostlivosti o deti približne v rovnakej miere. Otec konzultoval vec aj so psychológom, ktorý odporúčal, aby boli deti v striedavej starostlivosti, aby bol vzťah detí k obom rodičom vyvážený. Otec sa deťom venuje, učí sa s nimi, je schopný vykonávať všetky práce okolo detí, kupuje im ošatenie, trávi s nimi dovolenky, vedie ich k športu. Vo svojej domácnosti má pre ne vytvorené vhodné prostredie, deti majú samostatné izby. Otec
prispieval na tréningy synov, kde ich aj sprevádzal, bol s nimi celý mesiac v kúpeľoch v Bardejove, pretože sú alergici. Chodil s nimi na rodičovské združenia. Z uvedených dôvodov je otec toho názoru, že sú splnené všetky podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Takáto úprava zabezpečí právnu istotu účastníkom konania a bude v prospech maloletých detí. Fakticky dôjde k potvrdeniu súčasného stavu avšak zamedzí sa konfliktom medzi rodičmi. Rodičia si budú musieť zabezpečiť harmonogram svojich služieb tak, aby mohli poskytnúť maloletým osobnú starostlivosť v určenom rozsahu. Maloleté deti so zverením od striedavej osobnej starostlivosti súhlasia, keďže majú silný citový vzťah k obom rodičom a nenastane tak pre nich žiadna faktická zmena.
Uznesením č.k. 14P/53/2013-89 zo dňa 16.10.2013 súd konanie o návrhu matky a konanie o návrhu otca spojil na spoločné konanie.
Dňa 7.11.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky, v ktorom uviedol, že bol len faktickým a formálnym držiteľom obchodného podielu spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., bez akejkoľvek participácie alebo ovplyvňovania chodu tejto spoločnosti. Nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Počas celého obdobia jeho pozície ako spoločníka nebol k jeho rukám vyplatený žiaden podiel na zisku ani žiadna iná finančná výhoda. Matka maloletých mala o tomto vedomosť. Prevod obchodného podielu na otca maloletých bol robený s jej vedomím. O tom, že zo spoločnosti nemá otec žiaden príjem matka veľmi dobre vedela. Dôvodom, prečo dovtedajší spoločník O. Priehoda ponúkol obchodný podiel otcovi boli osobné a finančné ťažkosti pána Priehodu, potreba finančnej hotovosti a možnosť naďalej plnohodnotne rozvíjať chod reklamnej agentúry ANTRE PUBLIC, s.r.o.. Dňa 29.6.2011 otec maloletých ako jediný spoločník rozhodol o vyplatení 50.000,-EUR jedinému spoločníkovi, teda sebe. Toto rozhodnutie, uskutočnené približne mesiac predtým, ako rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť, bolo motivované existujúcou právnou úpravou v otázke aktuálneho daňového zaťaženia pre prípad vyplatenia zisku z podnikateľskej činnosti, ktorá bola v tom čase relatívne priaznivá. Bolo preto z účtovného hľadiska výhodné k takémuto kroku pristúpiť. Rozhodnutie spoločníka bolo nutné pre účely schválenia ročnej účtovnej závierky. Maloletí U. sa v plnej miere podieľajú na životnej úrovni ich otca. Táto životná úroveň sa skutočnosťou vyplatenia zisku spoločnosti nijakým spôsobom nezmenila, keďže finančná hotovosť neprešla do reálnej dispozície otca. Nejedná sa preto o príjem otca z inej než závislej činnosti.
Dňa 25.11.2013 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie matky k návrhu otca. Matka uviedla, že s návrhom otca na zverenie maloletých do striedavej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasí. Je podľa nej účelový a skutočným motívom otca je dosiahnuť prospech v majetkovej sfére. Návrh má tiež za cieľ vyvíjať nátlak na matku, aby od otca nepožadovala nič z ich spoločného majetku pri vyporiadaní BSM. Nespokojnosť otca s doterajším stavom začala zo dňa na deň v priamej súvislosti so začiatkom diskusií o vyporiadaní BSM. Snaha matky o dohodu začala v októbri 2012. V novembri 2012 prišlo k prvému ohláseniu otca na ÚPSVaR, že mu matka neumožňuje styk s deťmi. Otec začal podnikať účelové kroky tak, aby matku psychicky oslabil, ale aj aby si zadovážil formálne „potvrdenia“, že mu matka odmieta deti dávať. Deti však otec mal a má k dispozícii rovnaký čas ako matka. Napriek jeho hrubému chovaniu mu matka styk s deťmi nikdy neobmedzila. Otec problémy preberá aj verejne medzi kolegami na spoločnom pracovisku oboch rodičov. Návrh otca je podaný v priamej súvislosti s matkiným návrhom na zvýšenie výživného. Je to jeho snaha vyhnúť sa plateniu výživného. Otec už v minulosti neplatil výživné v plnej výške. Doplatil ho až po tom, čo ho na to upozornil jeho vtedajší právny zástupca. Striedavá starostlivosť nie je v danom prípade absolútne vhodná forma starostlivosti o maloleté deti. Vzťah medzi matkou a otcom je ťažko poškodený, nevedia spolu komunikovať. Otec je voči matke slovne aj fyzicky agresívny a matka má z neho strach. V minulosti ju aj inzultoval. Otec matke vstupuje do života, rieši, aký má program, kam a s kým chodí. Má dokonalý prehľad tom, čo matka robí. Nedokáže akceptovať, že matka začína nový život. Otec neuznáva matkine výchovné metódy a jej dôležitosť ako matky vo vzťahu k deťom. Aj rodinné prostredie u otca je prudko namierené voči matke. Otec matku neinformuje o rodičovských združeniach, o školskom programe detí. Iniciatívu ohľadom školy detí vyvíja otec len v poslednom období. Objektívne neexistujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom tak, ako bola stanovená v rozvodovom rozsudku. Otec v dňoch keď má deti u seba nevyužíva všetok čas na osobný styk s deťmi. Robí si vlastný program a deti necháva v starostlivosti jeho priateľky, či rodičov, prípadne ich zavezie do kina a nechá ich tam samých. Na zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Preto v danom prípade neprichádza do úvahy. Pokiaľ má otec pocit, že nie sú určené konkrétny dni, kedy sa
bude stretávať s deťmi, je potrebné dni pre styk otca s deťmi určiť rozsudkom. Z uvedených dôvodov matka doplnila svoj návrh na zvýšenie výživného a domáhala sa aj úpravy styku otca s maloletými.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletých detí, svedkov a listinnými dôkazmi. Na pojednávaní dňa 10.6.2014 súd zároveň pripustil doplnenie návrhu matky v časti, kde sa domáhala úpravy styku otca s maloletými.
Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v spojení s jeho doplnením a ďalej uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala preto, že výživné určené pri rozvode manželstva už v súčasnosti nepostačuje. Výdavky detí medzičasom narástli. Nevyhnutné výdavky detí počas uplynulých troch rokov zo 75% hradila ona. Jej majetkové pomery a pomery otca sú neporovnateľné. Otec, aj keď posielal platby výživného, tak si z nich strhával rôzne sumy na úhradu krúžkov a iných aktivít detí. Už počas rozvodu zarábal otec o 500,- EUR viac ako ona. Bol primárom geriatrického oddelenia, v súčasnosti je primárom interného oddelenia. Mal peniaze aj z toho, že predal firmu kamarátovi. Maloletí od rozvodu vyrástli a zmenili sa ich nároky a požiadavky. Otec maloletých začal aktívnejšie prejavovať záujem o ich školu až po tom, čo sa začalo riešiť vyporiadanie BSM. Obaja maloletí sú dispenzarizovaní v rôznych ambulanciách. Samo navštevuje alergológiu, kožnú, očnú, ortopedickú a kardiologickú ambulanciu a maloletý G. očnú, neurologickú, kožnú a krčnú ambulanciu. G. mal väčšie zdravotné problémy v rokoch 2012 a 2013. Opakovane sa stáva, že keď sú synovia u otca dlhšie, potom sa u matky vyjadrujú tak, ako to neprislúcha ich veku. V domácnosti otca je matka znevažovaná. Čo sa týka ich voľnočasových aktivít, vybavuje im rôzne krúžky podľa možností, ktoré sú v Prievidzi. Tieto krúžky sú početné a s vývojom chlapcov sa menia. Samo napr. chodil do folklórneho súboru, hrával futbal, momentálne hráva hokej a tenis. Na tieto krúžky matka platí poplatky a zabezpečuje výstroj. Takto sa prostredníctvom svojich detí zoznámila aj so svojim súčasným priateľom. Otec sa zaktivizoval až teraz a v zime im kúpil aspoň lyžiarske palice. Spätné doplatenie výživného požaduje aj preto, že boli zistené skutočnosti pri vyporiadaní BSM, o ktorých počas rozvodového konania nemala vedomosť a to, že týždeň po rozvodovom konaní si otec ako jediný spoločník vyplatil 50.000,- EUR. Nesúhlasí s návrhom na striedavú starostlivosť, podľa nej v ich situácii nie je vhodná ani možná. Otca maloletých sa bojí, je agresívny, bezdôvodne sa obracia na ÚPSVaR. Synov má 50% času. Odmieta s matkou spolupracovať ohľadom školy a krúžkov maloletých. Neinformuje ju o maloletých ani o ich aktivitách. Dokonca jej neoznámil ani to, že synovi v škole hrozila dvojka zo správania. V školskom roku 2012/2013 jej odmietol dať žiacke knižky maloletých. Šikanuje ju od roku 2012, je agresívny aj v prítomnosti detí. Dokonca ju pred svojim domom naháňal s krikom okolo auta, čoho svedkom boli deti a susedia. Neváži si ju, neuznáva ju ako matku, ohovára ju v práci aj medzi jej kamarátmi a kolegami. Ohovára ju aj jeho priateľka, ktorá tiež pracuje v nemocnici. Rovnaký prístup má aj jeho rodina. Priateľka otca nemá maloletého Sama rada. Matka si nevie predstaviť existovanie pri striedavej starostlivosti, ktorá vyžaduje vzájomnú komunikáciu a dohody o škole a voľnočasových aktivitách detí. Keďže otec uvádzal, že nemá istotu, kedy sa stretne s deťmi, v reakcii na jeho tvrdenia navrhla úpravu styku otca s maloletými, aby vedel vopred, kedy sa s nimi stretne. Do leta 2012 systém stretávania sa s deťmi fungoval. Vedeli sa s otcom dohodnúť aj ohľadom ich práce aj stretávania detí so starými rodičmi. Potom ju začal otec napádať a obviňovať za rôzne veci. Komunikáciu ohľadom detí nechcel riešiť. Keď sú deti s ním, tak im zakazuje, aby sa s ňou stretávali. Deti preto postupne strácajú chuť ju kontaktovať, boja sa otcovho trestu. Toto sú dôvody, prečo odmieta striedavú starostlivosť. Otcovi napriek jeho správaniu nebráni v styku s maloletými. O otcovej účasti v spoločnosti ANTRE PUBLIC sa dozvedela, keď začali riešiť vyporiadanie BSM. Jej právny zástupca jej predložil verejne dostupné dokumenty, z ktorých sa dozvedela presné čísla. Dovtedy mala len informácie, že sa komunikuje nejaká firma. Nevedela o postavení otca v tejto firme, že je tam účastný, a že dokonca aj niečo podpisuje. Myslí si, že otec je v živote chlapcov dôležitá osoba, preto nechce, aby jeho osobu suploval niekto iný. Takisto deti necháva, aby si vytvárali vzťahy s otcovou rodinou, akceptuje jeho postavenie ako otca, preto si myslí, že by aj on so svojou priateľkou mali akceptovať jej postavenie ako matky. Rozdelenie času detí medzi rodičov v pomere 50:50 bolo už od roku 2008, mali korektné vzťahy, matka chcela zmierniť dopad rozvodu na deti. Kritické bolo obdobie rokov 2012 a 2013. Zároveň nesúhlasí s dlhšími intervalmi pobytu detí u otca. Keď sú tam v kratších intervaloch, negatívny vplyv prostredia je menší. Pozoruje to z ich reakcií a chovania. Do leta 2012 bola medzi rodičmi komunikácia cez telefón alebo SMS. Od tohto obdobia si vymieňajú informácie prostredníctvom synov, psychologičky, mediátorky alebo sociálnej pracovníčky. Je s tým problém, často nastáva informačný šum. Vždy mesiac vopred urobí matka rozpis stretávania sa s deťmi. Ak ide o väčšie akcie, napr. dovolenky, alebo pracovné záležitosti, dávajú si o nich vedieť aj skôr. Otec jej oznámi dátumy, kedy bude mať službu. Podľa toho si delia aj víkendy. Snažia sa rešpektovať záujmy detí. Rozpis je hotový približne
20. až 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Deti sa u matky informujú vždy pred začiatkom mesiaca, má aj hárok papiera, do ktorého môžu nazrieť. Synovia doteraz neprezentovali, že by mali problém s takýmto systémom, aj keď si niekedy zabudli veci u niektorého z rodičov, nemala matka problém ísť po ne autom. Takéto delenie zohľadňovalo prácu rodičov, ich služby a záujmy detí. Veľkú noc trávia deti od roku 2008 u otca, o Vianoce najprv otec nemal záujem, prejavil ho až pred dvomi rokmi. Nikdy predtým nebol problém so službami, keď otec ešte nebol vedúcim lekárom, tak mu jeho nadriadená vedela vyjsť v ústrety. Matka si potom svoje služby prispôsobila jeho službám. Delenie a striedanie detí bolo flexibilné. Ani raz otcovi nebránila stretnutiu s chlapcami mimo rozpis. V rokoch 2012 a 2013 absolvovala atestáciu, vtedy tých akcií bolo viac, otec jej vtedy vyšiel v ústrety tým, že rešpektoval predpísané termíny školení. So striedavou starostlivosťou matka nesúhlasí najmä preto, že je zrejmé, že sa nevedia dohodnúť na bazálnych veciach. Deti potrebujú „jedného pána“, ktorý eviduje a stará sa o zdravotnú starostlivosť, krúžky a pod.. Týmto človekom je teraz matka. Nevie si preto predstaviť fungovanie v rámci striedavej starostlivosti. So školskou dochádzkou maloletých nie je problém, deti dochádzajú do školy autobusom. Jej bydlisko a bydlisko otca je v dosahu MHD, majú to približne rovnako ďaleko do školy. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti v roku 2008 až do roku 2012 celý systém stretávania sa s deťmi fungoval. Otec si v tom období stabilizoval svoju pracovnú pozíciu aj svoj partnerský vzťah. Problém začal v roku 2012, keď matka potrebovala absolvovať predatestačné školenia a našla si aj ona partnera. Vtedy začali návrhy zo strany otca na mediáciu a návštevy kolíznych opatrovníčok. Matka sa v tom období snažila dať si svoj život do poriadku a popri tom prispôsobiť svoj čas tak, aby ho mohla tráviť s deťmi. Otec tvrdil, že matka mu údajne v styku s deťmi bráni, avšak ešte v roku 2012 sa matka bola poradiť s p. V. ako riešiť správanie otca detí, stretávanie sa s deťmi a agresivitu otca. V tom období dostávala 20 až 30 SMS správ a mailov od otca. Pokiaľ deti spontánne prejavia túžbu byť s ňou a prídu ju navštíviť v čase, keď majú byť s otcom, pričom otec je ešte v tom čase v práci, tak im otec následne vyčíta, že nedodržali dohodu. RH.i takto bolo po návšteve u matky zabránené, aby išiel s kamarátmi do kina. Ak sa v čase, keď má maloletých pri sebe stretnú na verejnosti s otcom, deti majú problém ju v prítomnosti otca aj pozdraviť.
Otec maloletých rovnako na pojednávaní zotrval na svojom návrhu a uviedol, že mnohé matkou uvedené veci sú klamstvá. O deti sa staral maximálny možný čas a venoval sa im. Striedavú starostlivosť navrhoval už v konaní o rozvod a odporúčal ju aj psychológ. V rozvodovom konaní však bol otec dotlačený k tomu, že súhlasil so zverením detí matke s tým, že jeho styk s deťmi nebol upravený a rodičia uzavreli dohodu, že sa budú s deťmi stretávať v pomere 50:50. Matka na stretnutia k psychologičke nechodievala, nemala záujem o riešenie tejto situácie. On je schopný sa o svoje deti starať, neberie im matku, ale len chce, aby deti mali aj otca. Preto prosí o zlegitimizovanie súčasného stavu, aby nedochádzalo ku kolíznym situáciám, hoci teraz sa už tento stav vplyvom mediácií a konzultácií s psychologičkou zlepšil. Predtým to bolo horšie, stretávanie sa s deťmi sa riešilo vždy na poslednú chvíľu a musel sa prispôsobovať. Má aj výpisy SMS správ, v ktorých mu matka určovala dni, v ktoré sa môže s deťmi stretávať. Napríklad v marci tohto roka sa deti museli vymeniť medzi domácnosťami rodičov až trinásťkrát, pričom vo februári, keď matka rodila svoje tretie dieťa, nebol problém, že boli deti u neho štrnásť dní. Podľa matky mohli byť s ním deti najviac šesť dní, aj psychologičke a mediátorke tvrdila, že je to maximálny možný čas. On sa to snažil dodržiavať. Prosí, aby sa konečne spravil poriadok v súčasnom stave, aby mohli byť deti s otcom aj s matkou. Podstatné je, aby deti vedeli, kedy u koho budú. Matka navrhla, aby si čas upravili tak, že rozpis stretávania sa s deťmi navrhne každý mesiac iný z rodičov, avšak keď prišiel mesiac, ktorý mal určiť on, tak to matka nedodržala. Od januára 2014 už aspoň na začiatku mesiaca vie, kedy bude s deťmi. Je pravda, že sa v minulosti stalo, že zaplatil nižšiu sumu výživného, avšak bolo to preto, že matka vtedy nezaplatila deťom za tréning. Neskôr dlžnú sumu uhradil, aby mal pokoj. O deti sa stará polovicu mesiaca, výdavky na nich má aj on. U neho majú tiež kompletne vybavenú domácnosť so všetkými vecami. Keď je s deťmi, chodí s nimi na výlety, v škole im napr. vybavil lyžiarsky kurz pre celú triedu, naposledy pre G. triedu zorganizoval resuscitačný kurz v nemocnici. Výdavky, ktoré predložila matka sú podľa neho neprimerané. Celková suma je tam takmer 15.000,- eur za rok na dve deti. Starostlivosť o deti, vrátane zdravotnej starostlivosti dokáže zabezpečiť aj on. Bol s nimi aj na trojtýždňovom liečebnom pobyte, kde boli okrem neho len matky s deťmi, bolo to v Bardejovských kúpeľoch. Deťom kupuje aj oblečenie aj iné veci. Deti s ním hrávajú tenis, chodievajú behať, lyžovať. V živote nenechal deti samé v noci doma. Túto zimu začali chodiť obaja synovia na hokej, avšak obaja sú tam výrazne starší, považuje to za nemúdre, napriek tomu to však rešpektuje a obe deti na hokejové tréningy vozil. Čo sa týka spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., jeho priateľ, ktorého pozná od detstva, a ktorý mu bol aj svedkom na svadbe, O., mal v roku 2004 problémy a požiadal ho, aby prebral jeho firmu, reklamnú agentúru. Otec mu povedal, že to musí vedieť jeho manželka. Matka maloletých vtedy povedala, aby to nebral, že priateľ ho potopí. Otec v tej firme nikdy nebol, nemal z nej
ani cent. Po rozvode, teda v čase, keď podľa matky mal mať vyplatené peniaze z tejto firmy, chodil na bicykli a býval na slobodárni. K tvrdeniam matky, že je agresívny uviedol, že odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti, tak pred ňou ani nezahrešil a ani prstom sa jej nedotkol. Nesúhlasí ani s tým, že komplikuje situáciu v stretávaní sa s deťmi. Mal pripravený rozpis stretávania sa s deťmi na mesiac december 2012 vypracovaný 6.12.2012, ktorý predložil matke. V decembri 2012 matka prišla za ním do nemocničného bufetu, a priniesla mu lístok, kde bol jej rozpis jedenástich dní, kedy sa bude môcť stretnúť s deťmi a musel to akceptovať. Jeho priateľka ráno skoro vstáva a chystá raňajky, o jeho deti sa stará vzorne. Deti sa už trikrát vyjadrili, že chcú byť s oboma rodičmi, ale že už chcú mať pokoj. Všetky svoje pracovné povinnosti si vie prispôsobiť starostlivosti o deti, služby si vie zariadiť presne tak, ako to potrebuje. Prispôsobil sa matke aj v tom, že intervaly v striedavej starostlivosti požaduje iba týždňové, hoci podľa neho by optimálne boli dvojtýždňové. Vzdelanie oboch rodičov je rovnaké a rovnaké sú aj možnosti sa presadiť. Majú aj rovnaký tarifný plat, akurát že on má aj príplatky za služby. Z jeho strany nie je žiadna majetková motivácia, len snaha urobiť poriadok v starostlivosti o deti. Ekonomická situácia detí nie je problém, deti majú dostatok. Rodičia majú dokonca problém vymyslieť, aký darček im kúpia na Vianoce. Pred nedávnom bol s deťmi napríklad na výlete v Barcelone. Nebolo preukázané, kedy mal byť voči matke agresívny alebo sa mal vulgárne vyjadrovať. Aktuálny systém je nefunkčný, stal sa poskokom bývalej manželky. K vyjadreniu matky, že nepodporuje záujmy a krúžky detí uviedol, že deti chodili na viacero krúžkov a tréningov a ani jeden nevynechali, napriek tomu, že s niektorými nesúhlasil, napr. s hokejom. Nikdy sa nestalo, že by deti nechal samé v noci. Ak ich nechal samých v kine, bolo to preto, že ich priviezol na detské predstavenie a potom sa po nich vrátil. Nie je pravdou ani to, že by deti museli tráviť noci s jeho priateľkou, lebo on mal vlastný program, nikdy sa to nestalo. Vždy sa o deti postaral ak mala matka nejaké povinnosti. Aj teraz si môže robiť atestácie, on sa o deti postará. Ak mu predtým vopred oznámila nejaké školenie alebo atestáciu, vyšiel jej v ústrety. Incident pred rodinným domom bol zrejme najväčší vzájomný konflikt od rozchodu rodičov. Pri tomto incidente bol prítomný aj partner matky, avšak napriek emóciám nepadlo ani jedno vulgárne slovo, žiadna urážka a nebol tam ani fyzický kontakt. Čo sa týka pasov detí, matke detí oznámil tri mesiace vopred výlet do Barcelony, aj to, že už majú zakúpené letenky. Napriek tomu sa k pasom detí nevedel dostať. Musel ich priniesť až maloletý Samo z bytu, v ktorom býva s matkou. Pokiaľ otec v minulosti na niektoré rodičovské združenia nechodil, bolo to preto, že bol maloletý Rastislav ešte prvák, takže jeden z rodičov sa vždy musel postarať o deti, kým bol druhý rodič na rodičovskom združení.
Svedok O., konateľ spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., na pojednávaní uviedol, že v roku 2004 sa dostal do osobných problémov, keďže koncom 90-tych rokov investoval do nebankových spoločností. Jediná hodnotná vec, ktorú mal, bol obchodný podiel, preto sa s prosbou o pomoc obrátil na najlepšieho priateľa, otca maloletých. Pán X., ďalší ich kamarát, poskytol pôžičku, z ktorej bol hradený prevod podielu. Matka maloletých o prevode obchodného podielu na otca vedela ešte predtým, než sa prevod zrealizoval. Otec maloletých jej to povedal. Stavala sa k tomu tak, že to odmietala. Bála sa toho, že to svedok zneužije, On to však zneužiť nemohol. Otcovi nebola nikdy vyplatená ani koruna ani euro. Rozhodnutie o tom, že sa zisk vyplatí bol iba účtovný úkon, na odporúčanie firemnej ekonómky, ktorým boli zaúčtované zisky z minulých rokov. Otec nedostal z toho ani jediný cent. Nebolo možné tie peniaze fyzicky zobrať a dať jemu. Spoločnosť ANTRE PUBLIC, s.r.o. je reklamná agentúra menšieho typu, má dvoch interných zamestnancov. Jej zásadný potenciál tkvie v osobe svedka, sám firmu vybudoval. Účtovnú závierku spoločnosti nevyhotovoval, ale podpísal ju. Suma 50.000,-EUR ostala vo firme, otec maloletých ich určite nedostal. Takéto peniaze mu neboli vyplatené v hotovosti, ani na účet, a preto o tom neexistuje ani doklad. Matka maloletých sa až do jesene 2012 nedožadovala výplaty peňazí zo spoločnosti a ani nenamietala neplatnosť prevodov. Vtedy uviedla, že by si mohla nárokovať vyplatenie peňazí zo spoločnosti, ak nebudú splnené jej požiadavky v konaní o vyporiadanie BSM.
Maloletý U. vo svojej výpovedi uviedol, že na vysvedčení mal len jednu dvojku. Po skončení základnej školy by chcel ísť na Gymnázium V.B. Nedožerského v Prievidzi. Maloletého brata X. ktorý sa im nedávno narodil, majú s bratom radi chodia ho aj kočíkovať. S partnerom matky majú dobrý vzťah, volajú ho I.. Pracuje v Nemecku, domov chodí málo. Keď príde, prinesie im vždy nejaké darčeky. Dobrý vzťah majú aj s otcovou partnerkou, ktorú volajú G. Sú na ňu zvyknutí. Čo sa týka času, ktorý by mali tráviť s rodičmi, chceli by byť narovnako s oboma. Týždeň u jedného stačí. Svoje veci majú aj u otca. Keď sa presúvajú od jedného rodiča k druhému, nepotrebujú si so sebou brať veľa vecí. Na čas presunu od jedného rodiča k druhému by bola najlepšia nedeľa, niekedy večer okolo 18-tej, aby sa stihli pripraviť do školy. S rodičmi majú veľa aktivít. S matkou navštevovali jaskyne, a chodia veľa lyžovať. S otcom chodia tiež lyžovať, aj veľa športujú. Boli s ním aj v Barcelone. Otcovi rodičia bývajú v Bánovciach, trávia čas aj s nimi. Matkini
rodičia bývajú v Žiline, teraz majú zdravotné problémy. Ale stretávajú sa aj s nimi. Páčilo sa mu, keď chodievali s dedkom na futbal do Žiliny, rád by bol, keby mohol ísť niekedy s dedkom na futbal aj vtedy, keď je u otca. Rodičia nie sú na nich veľmi prísni, chcú však, aby mali dobré výsledky v škole.
Maloletý G. vo svojej výpovedi uviedol, že na vysvedčení mal čisté jednotky. Uvažuje aj o štúdiu na 8- ročným gymnáziu. Čo sa týka času, ktorý by mali tráviť s rodičmi, viac ako týždeň v kuse u jedného z nich by asi tráviť nechcel. Vadí mu, keď rodičia niekedy počúvajú, o čom telefonuje. Preto keď volá, najradšej ide do izby a je tam sám.
Svedkyňa MUDr. G. priateľka otca maloletých na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletých býva v spoločnej domácnosti od roku 2011. V mesiaci august 2011 ju otec predstavil svojim deťom. Deti navrhli, aby zostala u nich bývať. V domácnosti fungujú ako rodina. Deti ju rešpektujú, stará sa o ne. Dáva im všetku lásku. Zúčastňuje sa aktivít otca s deťmi počas pracovných dní a víkendov. Pracovný program a voľný čas prispôsobujú deťom. Nie je ich matka a ani im matku nenahrádza, avšak rešpektujú ju, dôverujú jej a zdôverujú sa jej. Vždy majú ráno nachystané raňajky, desiatu a školské tašky. Po návrate zo školy majú tréningy, kam ich odvezie a odkiaľ ich privezie otec. Potom sa s nimi učia. S G. prevažne ona a so U. otec. Potom pripravia večeru. Deti sa podieľajú na starostlivosti o domácnosť. Deti netrpia nedostatkom. Ich vzťah s otcom je vynikajúci. O deti sa otec stará výborne, sú pre neho prioritou. Všetok svoj voľný čas snaží tráviť s deťmi. Deti majú v dome k dispozícii veľký dvor a vlastnú detskú izbu, ktorá je kompletne zariadená. Majú všetko potrebné oblečenie, športové potreby a napr. aj spoločenské hry, či elektroniku. Aktivity, ktoré otec realizuje s deťmi, a na ktorých sa zúčastňuje aj svedkyňa sú napr. cyklistika, detské triatlony, minimaratón, letné dovolenky. Otec je schopný sa o deti postarať. Boli nepríjemne prekvapení, keď im maloletý U. oznámil, že si dal prihlášku aj na gymnázium do Žiliny, čo mu vraj poradila mama. G. sa potom vyjadril, že on by išiel na 8-ročné gymnázium do Žiliny. O domácnosť sa starajú s otcom maloletých obaja, nákupy hradia tiež obaja. Veci maloletým kupuje hlavne otec, niektoré veci im kúpi aj ona. Dovolenky platí otec maloletých. Jediný výdavok, ktorý má matka maloletých navyše oproti výdavkom otca je platba stravy v škole. Ku konfliktu, ktorý sa stal medzi rodičmi maloletých pri odovzdávaní detí uviedla, že to bolo vo štvrtok večer, keď matka otcovi oznámila, že nebude mať deti na víkend, pričom ich podľa dohody v ten víkend mal mať. Potom si pokojne sadla do auta, kde sedel aj jej priateľ. Otca takáto situácia nahnevala, naklonil sa do auta a matke to vyčítal, nebol však agresívny, ani vulgárny, bol iba rozrušený. Svedkyňa situáciu videla z okna. Žiaden fyzický útok tam nebol. Na ulici bol však taký krik, že vyšla suseda.
Svedkyňa Q., matka otca maloletých detí, na pojednávaní uviedla, že otec sa o deti stará. Robieva s nimi úlohy, realizuje všetky športové aktivity, tenis, bicykel, korčuľovanie. Keď bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti, nikdy svojich rodičov nežiadal o pomoc. Vtedy aj sám varil a piekol, vedel sa o deti postarať. Priateľku vtedy ešte nemal. Pre deti bol vždy vzorom. Vo všetkom ho napodobňovali. Majú v ňom niečo, čo sa nedá kúpiť. Na deti je teraz a aj predtým bol vyvíjaný teror zo strany matky. Otcovi vyhadzovala veci a deti sa jej báli. Keď v roku 2012 kúpili starí rodičia deťom rovnaké kabáty, matka im ich zahodila. Otec je zodpovedný, nie je poplatný vo výchove, lásku si nechce kupovať ale zaslúžiť. Aj teraz pred nedávnom sa stalo, že deti mohli mať voľný piatok, potrebovali na to len podpis rodiča, otec im však povedal, že podľa neho majú voľna dosť a mali by ísť do školy a nepodpísal to, matka detí to však podpísala. Otec sa s deťmi stretáva podľa toho, ako to vyhovuje matke. Keď napríklad matka potrebuje ísť do Bruselu na školenie, alebo keď bola v pôrodnici. Otec si však vie na stretnutie s deťmi nájsť čas a zariadiť si aj služby. Deti sa vždy vyjadrovali, že chcú byť rovnako u otca aj u matky. Otec detí nie je podnikateľ a ani nikdy nebol. Jediné jeho príjmy sú z pracovného pomeru. Svedkyni ako starej matke nie je zo strany matky detí bránené v stretávaní sa s vnukmi.
Svedkyňa MUDr. Q., sestra otca maloletých detí na pojednávaní uviedla, že otec podriadil všetko deťom. Chcel, aby mali všetko najlepšie. Sú najväčšou prioritou v jeho živote. Pre jeho vlastnosti ako otca, si ho vybrala aj za krstného otca svojich detí. Vôbec nie je agresívny. Deti sú u neho spokojné, sú radi v jeho prítomnosti. Majú dobrý vzťah aj s jeho partnerkou. Chcú byť s otcom, cítia sa u neho dobre. Otec maloletých nikdy nebol podnikateľ, nemal ani vedľajší príjem.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením obsahu týchto listín: spis OS Prievidza sp. zn. 9C/197/2010, rozhodnutie spoločníka spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. zo dňa 29.6.2011, súvaha č.l. 8, výkaz ziskov a strát č.l. 12, poznámky k účtovnej závierke č.l. 14, rozhodnutie spoločníka ANTRE PUBLIC, s.r.o. zo dňa 17.5.2012, súvaha č.l. 19, výkaz ziskov a strát č.l. 23, poznámky k účtovnej
závierke č.l. 25, výpis z ORSR spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., záznam z pohovoru s otcom zo dňa 28.11.2012, úradný záznam z pohovoru s rodičmi maloletých detí zo dňa 5.12.2012, rozpis času rodičov stráveného s deťmi č.l. 27, rodinný kalendár č.l. 65, zmluva o pôžičke zo dňa 20.1.2004, prehľad transakcii na účte č. 370051235/0900, lustrácie v Sociálnej poisťovni, odpoveď DÚ Trenčín, potvrdenia o príjme rodičov maloletých, správa o šetrení pomerov maloletých, prehľad mailovej komunikácie rodičov, zoznam aktivít otca s deťmi, výpis z osobného účtu otca č.l. 219, rodinný kalendár č.l. 222, odpoveď spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., mail matky adresovaný O. zo dňa 28.10.2013, prehľad SMS správ doložený otcom, prehľad výdavkov vynaložených matkou na maloletých v roku 2013, správa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 23.1.2014, doklady k výdavkom na deti predložené matkou, prehľad výdavkov matky na školu, prehľad výdavkov matky na záujmovú činnosť, potvrdenia ZŠ S. Chalupku Prievidza, potvrdenie o príjme MUDr. G. P., odpoveď spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., výdavkový pokladničný doklad z 1.7.2011, výpis z účtu spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., kópie listín pripojené zo spisu 16Er/3252/2011, potvrdenie o príjme I. B., prehľad výdavkov otca na domácnosť, doklady k výdavkom na domácnosť, doklady k výdavkom na maloletých, prehľad výdavkov matky na domácnosť a doklady k výdavkom matky na domácnosť.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní konštatovala, že prešetrovaním pomerov bolo zistené, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne a bytové podmienky a osobnostné predpoklady na to, aby mohli riadne zabezpečovať starostlivosť o svoje deti. Obe deti majú vytvorený veľmi dobrý vzťah k obom rodičom. Doteraz v podstate fungovala striedavá starostlivosť na základe dohody rodičov. Maloleté deti by boli najradšej, aby sa celý problém už vyriešil, a aby uvedené problémy išli mimo nich. Obaja rodičia sú dobrými a starostlivými rodičmi. Maloleté deti sú veľmi šikovné, múdre a inteligentné. Vedia vyjadriť a formulovať svoj názor. Sú dokonca na vyššej úrovni ako ich vrstovníci. Obaja rodičia zabezpečujú starostlivosť o obe maloleté deti nadštandardne. Vytvárajú im dostatok času a priestoru na ich aktivity, či už školské alebo mimoškolské. Rodičia by však nemali zabúdať na to, že deti vychovávajú aj svojim správaním, deti si z nich berú príklad a nadobudnuté skúsenosti prenášajú potom do svojho budúceho správania napríklad vo vzťahoch. Dieťa má rovnaké právo na oboch rodičov a rodičia majú k deťom rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti. Striedavá starostlivosť o deti prebieha v podstate už od rozvodu manželstva rodičov. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd určil striedavú starostlivosť o maloleté deti a ponechala na zvážení súdu úpravu styku detí s druhým rodičom v strede týždňa. Poukázala na to, že pomery matky sa zmenili, narodením dieťaťa jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom matka si z objektívnych príčin, z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa, nemôže zvýšiť svoj príjem. Preto je potrebné zobrať do úvahy aj túto skutočnosť a určiť otcovi výživné, aby boli zabezpečené potreby detí v čase, keď sú u matky.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázaný nasledovný skutkový stav: Rodičia maloletých detí uzatvorili manželstvo dňa 6.11.1999 v Bojniciach. S účinnosťou od 20.3.2004 bol na otca maloletých prevedený obchodný podiel v spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Otec maloletých bol jediným spoločníkom tejto spoločnosti. Po konfliktoch medzi rodičmi opusti otec maloletých v máji 2008 spoločnú domácnosť. Po jeho odchode si rodičia starostlivosť od deti delili. Podľa vyjadrenia matky trávili maloletí jeden víkend u matky, jeden u otca, pracovný týždeň s matkou s výnimkou jej služieb, keď boli maloletí u otca. Dňa 2.12.2010 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na rozvod manželstva. Otec sa v ňom zároveň domáhal aby maloleté deti boli po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozsudkom č.k. 9C/197/2010-41 zo dňa 21.6.2011 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Maloletí bolo zverení do osobnej starostlivosti matke, otcovi bolo určené výživné v sume 110,-EUR na maloletého Sama a 90,-EUR na maloletého G.. Styk otca s deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov, pričom obaja rodičia na pojednávaní deklarovali, že sa budú vedieť na tejto veci dohodnúť a vyjsť si v ústrety. Rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2011. Rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. o schválení účtovnej závierky zo dňa 29.6.2011 bolo rozhodnuté, že doposiaľ nerozdelený zisk z minulých období v celkovej sume 50.000,-EUR bude vyplatený spoločníkovi. Uvedená suma však v skutočnosti otcovi maloletých ako vtedy jedinému spoločníkovi spoločnosti vyplatená nebola. Dňa 1.7.2011 bol vystavený výdavkový doklad na sumu 40.000,- EUR na meno otca maloletých, uvedená suma mu však nebola vyplatená. Z výpisu z účtu spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. za obdobie 1.7.2011 - 29.7.2011 vyplýva, že začiatočný stav účtu bol 31.906,43 EUR, kreditné položky na účte za uvedené obdobie boli 32.910,32 EUR, debetné položky 32.546,17 EUR a stav účtu k 29.7.2011 bol 32.270,58. Otec maloletých svoj obchodný podiel previedol na inú osobu s účinnosťou ku dňu 9.4.2013. Starostlivosť rodičov o maloletých postupne, prinajmenšom od začiatku roka 2012, prerástla do systému, že deti trávili približne polovicu dní v mesiaci
s matkou a polovicu s otcom. Interval striedania detí nebol presne určený. Prispôsoboval sa pracovným povinnostiam rodičov, najmä ich službám a vzdelávacím aktivitám. Vždy mesiac vopred matka vyhotovila rozpis stretávania rodičov s deťmi. Otec jej ešte predtým oznámil dátumy, kedy bude mať službu. Podľa toho si delili aj víkendy. Rozpis býval hotový približne 20. až 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Od jesene 2012 došlo k zhoršeniu vzťahov rodičov. V tom čase začali mimosúdne riešiť vyporiadanie ich BSM. Dôsledkom zhoršenia vzťahov a komunikácie rodičov bol čoraz väčší problém dosiahnuť dohodu o čase strávenom s deťmi. Otec sa za účelom riešenia tejto situácie v mesiaci november 2012 obrátil na pracovníčky ÚPSVaR Prievidza, ktoré sa snažili prispieť k zmierlivému riešeniu konfliktov rodičov. Rodičia sa pokúšali spory riešiť aj mediáciou. Uvedené prostriedky však neboli účinné, rodičia sa stále nedokážu dohodnúť a ich konflikty sa stupňujú. Deti sa medzi ich domácnosťami často menia, stane sa, že s dostatočným predstihom nevedia, u ktorého z rodičov kedy budú a majú problém zorganizovať si svoje školské povinnosti. Situácia medzi rodičmi sa mierne zlepšila na začiatku roka 2014, keď je rozpis hotový už pred začiatkom mesiaca. Vo februári 2014 sa matke narodilo tretie dieťa, syn Branislav, ktoré má so svojim novým partnerom. Deti počas pobytu matky v pôrodnici strávili s otcom 14 dní v kuse. Starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti je na vysokej úrovni. Deti majú v plnej miere zabezpečené napĺňanie ich potrieb. Prospech oboch detí je výborný. Obe deti majú množstvo mimoškolských aktivít, venujú sa najmä športu. Majú však aj zdravotné ťažkosti, sú dispenzarizovaní v niekoľkých ambulanciách. Obaja rodičia sa im venujú a trávia s nimi pokiaľ možno všetok čas, ktorý majú k dispozícii. Na starostlivosti o deti sa aktívne podieľa aj partnerka otca, s ktorou žije v jednej domácnosti. Deti majú dobrý vzťah aj s partnerom matky. Na výchove a starostlivosti o detí sa podieľajú aj starí rodičia z oboch strán.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Gramatickým výkladom ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine možno dospieť k záveru, že hmotnoprávne podmienky striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté dieťa sú nasledovné: 1/ obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, 2/ obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, 3/ striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa, 4/ budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa a 5/ so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o návrhu otca preto musel v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine prihliadať na záujem oboch maloletých detí na takejto forme osobnej starostlivosti, pričom bol povinný zohľadniť všetky podmienky upravené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine pri súčasnom uplatnení kritérií zakotvených v § 24 ods. 4 Zákona o rodine.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia sa o maloleté deti riadne starajú a v čase keď ich majú vo svojej domácnosti im dokážu v plnej miere zabezpečiť uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb. Súd považoval výchovné prostredia u oboch rodičov za dostatočne podnetné. Preto nemal pochybnosti o schopnosti a spôsobilosti každého z rodičov zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu oboch maloletých detí.
Ďalej možno konštatovať, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o obidvoch maloletých záujem. Vyplýva to z obsahu návrhov rodičov podaných na súde a predmetu súdneho konania. Obaja rodičia na svojom záujme zotrvali až do vyhlásenia rozsudku.
V danom prípade súd dospel aj k záveru, že zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti je v záujme oboch maloletých, keďže bude predovšetkým zachované právo oboch detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. V tejto súvislosti súd požaduje za podstatné uviesť, že rodičia si svoj čas strávený s deťmi delia už dlhšiu dobu (minimálne od roku 2012) na polovicu. Vlastnou praxou si teda striedavú starostlivosť v podstate zaviedli. Nebolo preto potrebné osobitne skúmať či materiálne podmienky rodičov umožňujú praktický výkon striedavej starostlivosti. Striedanie detí u rodičov prebiehalo už doteraz a deti majú vytvorené vhodné podmienky u každého z nich. Majú svoju izbu, priestor na učenie, v oboch domácnostiach dlhodobo fungujú a sú na ich chod zvyknutí. V danom prípade teda nebola situácia, že by súd pri skúmaní podmienok striedavej osobnej starostlivosti vopred nevedel, resp. len predpokladal, či niektorý z rodičov bude mať pre ňu vytvorené predpoklady. Tieto predpoklady u oboch rodičov reálne existujú. Mnoho praktických aspektov a mechanizmov striedavej starostlivosti už majú rodičia vyriešených. Napríklad dochádzku detí z oboch domácností do školy.
Súd určil týždňové intervaly striedania, ktorých dĺžka zodpovedá najmä požiadavke opakovane deklarovanej oboma maloletými. Vymedzením konkrétnych týždňov, ktoré strávia u toho, ktorého rodiča sa do života maloletých vnesie potrebná istota a získajú tak možnosť lepšie si naplánovať svoje školské povinnosti a voľnočasové aktivity. Odbúra sa tak pre nich zásadný stresujúci faktor. Nebudú sa musieť neustále prispôsobovať povinnostiam a rozmarom rodičov, naopak rodičia si búdu musieť svoje záležitosti naplánovať tak, aby vyšli v ústrety deťom. Aj z uvedených dôvodov možno konštatovať, že striedavá starostlivosť bude v záujme oboch maloletých detí. Zároveň tak budú aj lepšie zaistené potreby oboch detí, či už materiálne alebo emocionálne.
Z vyššie citovaných podmienok podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je potrebný súhlas oboch rodičov. Stačí aspoň záujem jedného z nich o takúto formu osobnej starostlivosti. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti bol do Slovenského
právneho poriadku zavedený novelu zákona o rodine, zákonom č. 217/2010 Z.z.. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca už vopred rátal so situáciou, že jeden z rodičov nemusí so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súhlasiť. Citované podľa dôvodovej správy: „Oproti pôvodnej úprave bude priamo v zákone uvedená striedavá starostlivosť o dieťa, čím bude umožnená striedavá starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzatvorenie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Väčšinou je dôvod to, že sa chce pomstiť bývalému partnerovi (ak majú obidvaja rodičia záujem o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti a súčasne jeden z rodičov nesúhlasí so striedavou starostlivosťou bez toho, že by predložil súdu dôkazy, ktoré by potvrdili škodlivosť striedavej výchovy na dieťa, tak sa jedná s vysokou pravdepodobnosťou o snahu o pomstu druhému rodičovi)“.
Matka s návrhom otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Ako dôvody uviedla predovšetkým agresívne správanie otca voči nej a pretrvávajúcu neschopnosť rodičov dohodnúť sa čo aj na základných veciach týkajúcich sa detí. V priebehu konania matka súd opakovane žiadala aby sa zaoberal motiváciou otca, ktorá ho viedla k podaniu návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jej názoru je jeho návrh účelový a skutočným motívom otca je dosiahnuť prospech v majetkovej sfére. Návrh otca má tiež za cieľ vyvíjať nátlak na matku, aby od neho nepožadovala nič z ich spoločného majetku pri vyporiadaní BSM. Nespokojnosť otca s doterajším stavom začala zo dňa na deň v priamej súvislosti so začiatkom diskusií o vyporiadaní BSM.
Súd uznáva, že schopnosť rodičov riadne komunikovať a dohodnúť sa vo veciach maloletých detí je mimoriadne dôležitá a pre ich deti prospešná. Na druhej strane svojvoľné odmietanie možnosti dohodnúť sa nemá slúžiť ako argument, že dohodu nie je možné dosiahnuť. Dlhodobé a hlboké konflikty rodičov, ktoré majú pôvod v rozvrate ich manželstva a sú posilňované nezhodami pri vyporiadaní BSM nesmú v konečnom dôsledku brániť oprávneným záujmom maloletých detí. Obe deti si situáciu, ktorá nastala po rozpade vzťahu rodičov plne uvedomujú, v rámci možností ju dokázali akceptovať a vyrovnať sa s ňou. Vnímajú ju realisticky. Túžia byť v blízkosti oboch rodičov. Nechcú však, aby spory rodičov zasahovali do ich sféry a aby boli konfliktami rodičov traumatizovaní. Nechcú sa dostávať do situácií, keď si budú musieť vyberať medzi niektorým z rodičov, či „chytiť stranu“ niekomu z nich v prípade konfliktu. Je pre nich ťažké, keď musia pred jedným z rodičov obhajovať svoju lásku k druhému rodičovi a zároveň je im nepríjemné, keď jeden rodič v ich prítomnosti znevažuje druhého.
Súd zobral na vedomie, že prvotnou príčinou, prečo podľa názoru matky dovtedy zavedený a obomi rodičmi akceptovaný systém striedania detí prestal fungovať mohli byť nezhody rodičov pri vyporiadaní BSM. Na druhej strane vo vzťahu k maloletým deťom táto príčina nie je až taká dôležitá. Podstatnou skutočnosťou je, že medzi rodičmi existuje konflikt, ktorý im bráni riadne realizovať starostlivosť o maloletých. Pričom prax striedania detí, keď sa deti medzi domácnosťami rodičov menia aj niekoľkokrát za týždeň súd nepovažuje za vhodný a prospešný pre deti ani v prípade, ak by sa rodičia na ňom dokázali bez problémov dohodnúť.
Údajnú agresivitu otca voči matke súd rovnako nepovažoval za argument proti striedavej osobnej starostlivosti o deti. Predovšetkým žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by otec bol kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom agresívny voči deťom, čo súd považoval za podstatné. Rovnako však nakoniec nebolo preukázané, že by sa otec dopustil fyzického násilia voči matke maloletých. Je predovšetkým potrebné diferencovať ako sa rodičia správajú k sebe navzájom a ako sa správajú k maloletým deťom. V správaní k deťom nebol ani u jedného z rodičov preukázaný žiaden nedostatok.
Súd napokon dospel k záveru, že zverením maloletých do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a z tohto vyplývajúcim určením presných pravidiel realizácie tejto starostlivosti sa odstráni jeden zo závažných zdrojov konfliktu medzi rodičmi.
K výhradám matky, že konfliktné vzťahy rodičov budú príčinou, že pri striedavej starostlivosti sa rodičia nebudú vedieť dohodnúť o dôležitých veciach týkajúcich sa maloletých, súd poukazuje na ustanovenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú na podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Citované ustanovenie sa neviaže len na striedavú osobnú starostlivosť ale má riešiť všetky situácie, keď rodičia maloletého dieťaťa nedospejú k dohode. Pričom situácia, že by sa rodičia neboli schopní dohodnúť na podstatnej záležitosti maloletých, napríklad na tom, ktorú strednú školu bude dieťa navštevovať, môže nastať aj za stavu, keď je dieťa zverené
do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov. Uvedené tvrdenia matky preto súd nepovažoval za dôvodné.
Na základe uvedených dôvodov súd nepovažoval nesúhlas matky maloletých detí so striedavou osobnou starostlivosťou za relevantný.
Súd bol napokon povinný v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine zistiť názor maloletých detí a pri rozhodovaní naňho prihliadať. Názor oboch maloletých, najmä staršieho U. bol v predchádzajúcom období zisťovaný niekoľkokrát. Obe deti opakovane uviedli, že by chceli tráviť rovnaký čas s otcom aj s matkou. Zároveň uviedli, že časový interval, ktorý by chceli tráviť s jedným z rodičov je najviac týždeň. Súdu je jasné, že maloleté deti nemusia poznať všetky aspekty inštitútu striedavej osobnej starostlivosti a poznať jeho odlišnosti od iného spôsobu úpravy osobnej starostlivosti o dieťa. Avšak podľa názoru súdu striedavá starostlivosť je inštitútom, ktorý v danej situácii najlepšie zodpovedá požiadavkám oboch maloletých, keď si svoj čas medzi rodičov chcú deliť na polovicu v určených pravidelných intervaloch. Súd zároveň apeluje na oboch rodičov aby deťom nebránili, ak sa chcú dobrovoľne stretnúť počas týždňa tráveného u jedného z rodičov aj s druhým rodičom a nevyčítali im to.
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a návrhu otca maloletých v tejto časti vyhovel.
Súd na podnet kolíznej opatrovníčky maloletých upravil styk maloletých s rodičom, ktorý v danom týždni nevykonáva osobnú starostlivosť o deti a to vždy v stredu na dve hodiny popoludní od 15:30 hod. do 17:30 hod. Súd pritom zároveň zohľadnil názor maloletého U. vyjadrený pred kolíznou opatrovníčkou počas šetrenia pomerov dňa 29.1.2014 a vyjadrenie matky, podľa ktorých ju maloletí často chcú navštíviť aj v období, ktoré trávia s otcom.
Matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného predovšetkým z dôvodu, že otec v konaní o rozvod zatajil svoju účasť v spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o.. Otec bol v čase rozvodového konania jediným spoločníkom tejto spoločnosti, mal mať z tejto činnosti príjem a v období nasledujúcom tesne po rozvode manželstva mu mala byť z titulu jeho účasti vyplatená suma 50.000,-EUR ako podiel na zisku spoločnosti. Uvedenú skutočnosť matka maloletých považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje zvýšenie výživného a to nielen do budúcnosti ale aj spätne, za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu matky na zvýšenie výživného a to od 1.8.2011.
Súd súhlasí s matkou, že v prípade ak by otcovi takáto vysoká suma v období troch rokov predchádzajúcich návrhu matky bola vyplatená, ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného, najmä za predchádzajúce obdobie. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že napriek údajom v účtovných evidenciách spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., otec maloletých žiadny príjem z tejto spoločnosti nemal a reálne sumou 50.000,- EUR, uvádzanou matkou nedisponuje a ani v minulosti nedisponoval. Nebolo tiež preukázané, že by sa za obdobie, ktoré uplynulo odo dňa, keď mu táto suma mala byť vyplatená výrazne zmenili jeho majetkové pomery, s tým, že takáto zmena by bola v príčinnej súvislosti s takýmto údajným príjmom. Súd na základe výpisu z účtu spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o. považoval za preukázané, že táto spoločnosť v danom období ani nemala disponibilné zdroje v sume 50.000 resp. 40.000,-EUR. Podľa názoru súdu v tejto súvislosti zároveň nemožno ani konštatovať, že otec maloletých sa tým, že mu táto suma napokon vyplatená nebola vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku resp. majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine). Z uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť návrhu matky v takom rozsahu zvýšenia výživného ako sa domáhala.
Pri rozhodnutí o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti sa v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine pri úvahách o prípadnej vyživovacej povinnosti rodičov prihliada predovšetkým na dĺžku osobnej starostlivosti tohto, ktorého rodiča. Zákon zároveň umožňuje výživné neurčiť. V danom prípade je interval osobnej starostlivosti pre oboch rodičov rovnaký, neodôvodňuje teda určenie výživného. Podľa názoru súdu však aktuálne pomery rodičov sú dôvodom, aby otec maloletých bol zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti.
Otec síce v konaní argumentoval, že pomery rodičov sú rovnaké, keďže obaja majú rovnaké vzdelanie a rovnaký tabuľkový plat, preto na určenie výživného pri striedavej starostlivosti nie je dôvod. Z dokazovania však vyplynulo, že príjem rodičov zo zamestnania rovnaký nie je. Priemerný čistý mesačný príjem otca v roku 2013 bol o 812,98 EUR vyšší ako priemerný mesačný príjem matky v tom istom roku. Predovšetkým však bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že matka maloletých je od februára 2014 na rodičovskej dovolenke, stará sa o svoje najmladšie dieťa a z uvedeného objektívneho dôvodu si nemôže prácou svoj príjem zvýšiť. Najmä táto skutočnosť odôvodňovala určiť otcovi výživné na maloletých.
Pri rozvode manželstva boli maloleté deti rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné v sume 110,-EUR na maloletého U. a 90,- EUR na maloletého G.. Otec v konaní o rozvod uvádzal, že deti trávia veľa času s ním. Matka vo svojom písomnom vyjadrení v konaní o rozvod zase uviedla, že otec maloletých sa nepodieľa na úhrade nákladov na oblečenie, na veci do školy ani na školské a mimoškolské aktivity. Obe skutočnosti boli vtedy pri určení výživného otcovi zohľadnené. Súd vychádzal z pôvodného rozsudku a porovnal vtedajšiu situáciu s pomermi rodičov maloletých, zistenými v aktuálnom súdnom konaní. Bolo preukázané, že otec v súčasnosti trávi s maloletými deťmi približne polovicu času a zároveň aj hradí všetky výdavky maloletých, či už na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť ale aj na ich školské a mimoškolské aktivity, ktoré im vzniknú počas doby strávenej u otca. Možno teda konštatovať, že z výdavkov vynakladaných rodičmi na maloletých, otec hradí približne polovicu. Matka predložila súdu písomné vyčíslenie mesačných výdavkov na obe deti. Z neho vyplýva, že jej priemerné mesačné výdavky sú vo výške 567,-EUR na maloletého Sama a vo výške 555,-EUR na maloletého Rastislava. Súd tieto sumy napriek veku, školským a mimoškolským aktivitám, zdravotnému stavu a oprávneným potrebám oboch maloletých považuje za nadsadené a to aj v prípade, ak by obaja maloletí trávili celý mesiac len s matkou.
Je nepochybné, že pomery maloletých a oboch rodičov sa od určenia výživného, od ktorého už uplynuli tri roky, zmenili. Maloletí sú fyzicky starší a vyspelejší a príjem otca maloletých sa výrazne zvýšil. Zmena pomerov by podľa názoru súdu v prípade ponechania maloletých v osobnej starostlivosti matky odôvodňovala zvýšenie výživného aspoň o 40%, teda na sumu 160,-EUR pre maloletého Sama a sumu 130,-EUR pre maloletého G.. Maloletí však boli zverení do striedavej osobnej starostlivosti a budú tak s matkou tráviť len polovicu času v kalendárnom mesiaci, súd preto zaviazal otca na výživné v polovici uvádzaných súm. Otec tak bude povinný platiť do rúk matky výživné 80,-EUR mesačne na maloletého Sama a 65,-EUR mesačne na maloletého G..
Súd len konštatuje, že dôkaz navrhnutý matkou - zisťovanie majetkových pomerov rodičov otca maloletých súd nevykonal. Otec je dospelý, finančne samostatný, jeho rodičia k nemu nemajú vyživovaciu povinnosť a nebolo preukázané, že by mu boli v posledných troch rokoch prispeli nejakou finančnou čiastkou, ktorá by relevantným spôsobom ovplyvnila jeho majetkových pomery.
Keďže súd vyhovel návrhu otca a zveril maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nebolo možné vyhovieť návrhu matky v časti, v ktorej sa domáhala úpravy styku otca s maloletými. Súd preto návrh matky v tejto časti zamietol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným ustanovením. Keďže konanie vo veciach maloletých možno začať aj bez návrhu, nevzniklo žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v štyroch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.