Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20P-195-2011.pdf
PDF · 135.64 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/195/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
H. J., nar.X.XX.XXXX
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov, matky H.. H. J., K.. F., nar.X.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, V. V., právne zastúpenej JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Malom Čepčíne č. 5, pracovisko v Martine, Pavla Mudroňa 505/5 a otca H.. H. J., nar.XX.X.XXXX, bytom C.. Z. - B. XXX/XX, H., právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom v Martine, Vajanského námestie 2, maloletý v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v konaní o návrhu otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Výživné na maloletého H. J., nar.X.XX.XXXX súd rodičom n e u r č u j e.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 9C/270/10-21 zo dňa 16.12.2010 vo výroku o výživnom na maloletého H. J..
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011 žiadal zveriť maloletého syna H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť každý párny týždeň a otec každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od pondelku od 16,00 hod. do nasledujúceho pondelku s tým, že syna sú
povinní odovzdať v mieste ich bydliska. Uviedol, že manželstvo bolo rozvedené, syn bol zverený do osobnej starostlivosti matke a on sa zaviazal prispievať mesačne 200 Eur, stretávanie nebolo upravené. Na základe dohody o majetkovom vyporiadaní ostal bývať v byte, ktorý spoločne obývali, manželka so synom sa odsťahovala k rodičom do Malého Čepčína. Od rozvodu stretávanie so synom prebieha spôsobom, že každý týždeň v pondelok býva s ním, kedy hrajú spoločne tenis do cca 19,00 hod., kedy sa vracia k matke. Utorky a stredy trávi len s matkou, vo štvrtok popoludní prichádza po skončení vyučovania k nemu a ostáva u neho do nasledujúceho rána, kedy odchádza do školy. Ostatný čas je s matkou, pričom každý druhý týždeň je od piatku popoludní u neho až do pondelka rána. So synom majú veľmi kladný vzťah k športu a dokážu si nájsť množstvo spoločných aktivít, spoločný čas vedia vždy využiť zmysluplne a je prínosom pre nich oboch. Od piatich rokov sa syn venuje tenisu, spoločne sa venujú cyklistike, lyžovaniu, korčuľovaniu, na kolieskových korčuliach a na ľade, loptovým hrám, hlavne
basketbalu. V ich predtým spoločnom byte má syn prostredie, ktoré dôverne pozná od svojich dvoch rokov, vždy mal a má pre seba vyhradenú svoju detskú izbu. V okruhu bydliska má pomerne dosť svojich rovesníkov, s ktorými sa už dlhšie pozná. Od roku 1996 je zamestnaný v stálej štátnej službe a pracuje na Obvodnom oddelení PZ v Turčianskych Tepliciach, pracovnú dobu má od 7,30 hod. do 15,30 hod., mimo prácu vykonáva len vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska materiálneho zabezpečenia má vytvorené stabilné a maximálne vhodné výchovné prostredie. Bez významu nie je ani to, že H. jeho bydlisko stále považuje aj za svoj domov. To, že ich vzájomný vzťah je naozaj veľmi dobrý, je výsledkom jeho skutočnej starostlivosti a zodpovedného prístupu k výchove už od mala. Časový rámec niekoľkých dní nie je z hľadiska zachovanie jeho možnosti podieľať sa na výchove plnohodnotne, vôbec dostačujúci a vníma ho ako zásah do práv nielen jeho ako otca, ale najmä práva ich syna na budovanie a udržanie rovnakého kvalitného citového vzťahu k obom rodičom. Je presvedčený, že striedavá starostlivosť v prípade ich H. je úplne na mieste. Aj keď s každým trávi voľný čas inak, je pre neho kontakt s obomi prínosom a je rovnako spokojný v spoločnosti matky, ako aj v jeho.
V doplnení návrhu osobne podanom dňa 25.11.2011 navrhol, aby súd znížil výživné na syna na 50,- Eur a pre prípad rozhodnutia o zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov, aby žiadnemu z rodičov vyživovaciu povinnosť neurčil (čl. 13-16). Uviedol, že má pre syna vytvorené nielen skutočne citové, ale aj materiálne zázemie. Žije v partnerskom vzťahu, perspektívne plánujú spoločnú domácnosť. Vzťah syna k partnerke je veľmi dobrý, má dcéru vo veku blízkom H., spoločnosť rovesníčky mu je len na prospech. Od augusta 2011 sa v dôsledku reorganizačných zmien a z dôvodu zmeny funkcie, zmenil jeho čistý príjem z 1.300 Eur na 900 Eur, čím došlo k poklesu zhruba o tretinu. Aktuálne má v zimnom období s tenisom mesačné výdavky minimálne 88 Eur, v priemere 45 Eur na pohonné hmoty, prenájom haly 3 Eur na hodinu. Syn sa v jeho domácnosti zdržiava v priemere 8-10 dní, bol s ním na 9-dňovej dovolenke pri mori v Chorvátsku, na týždňovom tenisovom sústredení v Čechách, ktoré hradil sám napriek tomu, že zároveň uhradil aj plnú sumu výživného. Jeho pravidelné výdavky sú cca 864,- Eur, výlučne na syna 345,- Eur, v čom nie je zarátaná suma na starostlivosť počas dní, ktoré trávi s ním. Má požičanú sumu 13.300 Eur od svojej matky na vyplatenie bývalej manželky, tieto jej musí vrátiť a snaží sa ich splácať v mesačných splátkach.
Matka vo vyjadrení k návrhu otca žiadala návrh na zverenie do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ako aj návrh na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný (čl. 43-46). Uviedla, že otec má záujem a podieľa sa na výchove a starostlivosti o syna, avšak z dôvodu rozdielnosti názorov na výchovu a spôsob života dochádza často medzi nimi
k nezhodám. Otec žije v partnerskom vzťahu, vzťah však nie je zatiaľ dostatočným zázemím pre H.. V prípade zverenia by stratil pocit bezpečia a rodinného zázemia, pretože otec sa venuje synovi, navštevujú rôzne aktivity spoločne s jeho partnerkou a dcérkou, avšak žijú oddelene, každý vo svojej domácnosti, preto počas návštev často cestujú k jeho partnerke do Martina, na chalupu do Mošoviec a niekedy sa zdržiavajú aj v byte otca. Syn by stratil určitý pocit rodinného zázemia, kde má svoje trvalé miesto, kde sa vždy vráti. Do budúcna nevylučuje, že by mohlo dôjsť k striedavej starostlivosti, avšak má 10 rokov a potrebuje určité zázemie, pravidelnú teplú stravu a iné veci, ktoré počas stretnutí s partnerkou nie sú bežnou vecou, pretože napríklad nevarí, chodia jesť k jej matke. Žijú v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorí sa snažia aktívne podieľať na vývine syna a vytvárať mu rodinné zázemie a pocit bezpečia. Už piaty rok navštevuje hru na flautu, chce prejsť na saxofón, má hudobný sluch, navštevuje aj tanečný odbor, prípravku futbalového oddielu a hokejový klub, spoločne sa venujú lyžovaniu. Pri názoroch na trávenie voľného času dochádza k vzájomnému nepochopeniu a nedorozumeniam, ktoré majú pre syna nepriaznivé následky, otec sa snaží meniť dávno zabehnuté veci, napr. chce aby začal navštevovať gitaru, nie flautu, resp. saxofón. Výživné platí pravidelne, názory na jeho využitie sú podstatne odlišné. Je rada ďalších vecí, na ktoré majú ako rodičia veľmi odlišný názor. S ohľadom na zabezpečenie trvalého rodinného zázemia kúpila v apríli 2-izbový byt v Turčianskych Tepliciach, aby mali spoločné samostatné bývanie, plánujú bývať najneskôr od začiatku nového školského roka. Došlo síce k poklesu čistej mzdy otca, vzhľadom k skutočnosti, že nemá inú vyživovaciu povinnosť a s ohľadom na vývin syna, nastavený určitý životný štandard, by nebolo vhodné radikálne ho meniť. Mzda otca sa znížila o 29,7 %, avšak zníženie navrhuje o 75%, čo je podstatný nepomer, pričom nároky postupom veku sa zvyšujú. S ohľadom na vek syna a príjem otca výživné 200,- Eur je primerané a dostatočné na to, aby sa mohla o syna postarať tak, aby necítil žiadnu materiálnu, ani inú ujmu.
Otec na pojednávaniach zotrval na svojom návrhu. Matka mu neodmietala doteraz dať syna aj na dlhšiu dobu. Stretávajú sa väčšinou u neho v byte, tiež na chalupe v Mošovciach a v byte priateľky v Martine. Cez prázdniny sa striedali podľa toho ako to potrebovali. Rozprávali sa o čase striedania, dohodli sa na nedeli. Ohľadne výživného zotrval na návrhu o jeho neurčení. Matka na prvom pojednávaní nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, ako dôvody uviedla sťahovanie syna do Teplíc, do Mošoviec a do Martina, či by sa otec dostatočne venoval príprave do školy a dosť ťažkú komunikáciu medzi ňou a otcom. Vie, že syn striedavú starostlivosť chce, lebo má rád ju aj otca. Na druhom pojednávaní súhlasila so striedavou starostlivosťou, žiadala otcovi určiť výživné v menšej čiastke, aby bola schopná zabezpečiť potreby syna, keď bude u nej.
Mal. H. pri pohovore v kancelárii sudkyne za prítomnosti kolízneho opatrovníka uviedol, že chce byť aj s otcom, aj s mamou, navrhol striedanie každý týždeň, lebo napríklad mesiac by bolo dlho, čo by nebol s mamou. Mama si zvykla, lebo aj cez leto sa striedali a páčilo sa mu to. S mamou bude každý deň v škole a jej nebude tak smutno ako otcovi. U neho sa cíti rovnako doma ako v Čepčíne. Má rád aj otcovu priateľku a jej dcéru Y..
Kolízny opatrovník doporučil podanému návrhu vyhovieť, lebo zo všetkých zistených skutočností a z opakovaných vyjadrení mal. H. je nepochybné, že striedavá osobná
starostlivosť je riešením v jeho prospech. Má pocit istoty a zázemia u oboch rodičov, rodičia sú zrovnoprávnení vo svojich právach aj povinnostiach. Došlo k posunu v ich vzájomnej komunikácii, čo je základom dobrej striedavej starostlivosti. Otázku výživného ponechal na posúdení súdu s ohľadom na príjmové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, ich právnych zástupcov, mal. H. a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom otca a s jeho doplnením, s vyjadrením matky, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, s ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými rodičmi a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 9C/270/2010 a sp.zn. 12P/339/2010. Na základe takto vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 12.9.2012 vo veci rozhodol tak, že mal. H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti tak, že každý z rodičov bude zabezpečovať starostlivosť v týždňových intervaloch od nedele od 18,00 hod., matka v nepárnom kalendárnom týždni a otec v párnom kalendárnom týždni s tým, že majú povinnosť maloletého odovzdať pripraveného pred domácnosťou druhého rodiča v stanovený čas, každý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. H. vo výške 70,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Proti rozsudku podal odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku v časti týkajúcej sa jemu uloženej povinnosti platiť výživné 70 Eur mesačne tak, že výživné neurčí žiadnemu z rodičov (čl. 107-110). Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozhodnutie prvostupňového súdu v časti určenia výživného potvrdiť ako vecne správny (čl. 112-114). Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5CoP/44/2013-123 zo dňa 30.9.2013 rozsudok v napadnutej časti o určení výživného otca na maloleté dieťa zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie, v celej ostávajúcej časti ponechal rozsudok nedotknutý a to s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f) a h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), konkrétne súd nezdôvodnil prečo otcovi určil výživné práve vo výške 70 Eur mesačne, preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný a keďže postráda v tomto smere dostatok dôvodov, došlo tým vlastne aj k odňatiu možnosti účastníkov riadne konať pred súdom a nevie posúdiť, či súd správne právne vec posúdil a či správne použil ustanovenia Zákona o rodine vzhľadom na zistený skutkový stav, pokiaľ ide o výšku určeného výživného.
Súd pokračoval v konaní a doplnil dokazovanie, opätovne vypočul matku, otca, ich právnych zástupcov (čl. 192-194, 228-233), oboznámil sa s vyjadrením matky osobne podanom dňa 15.5.2014 (čl. 149-151), s vyjadrením otca osobne podanom dňa 17.6.2014 (čl. 173-174), doplnil ďalšie listinné dôkazy predložené rodičmi a vyžiadané súdom a opätovne vo veci rozhodol.
Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že otec výživné pravidelne platil do júla 2012. Zabezpečila spoločné samostatné bývanie, splátky úveru sú 143,26 Eur, dostala štátny príspevok na úroky a tak mesačne bude splácať úver 110,96 Eur do 15.5.2017, potom 158,67 Eur, k tomu poistenie úveru ako podmienky poskytnutia úveru 7,72 Eur. Bolo potrebné byt opraviť a upraviť, financovanie zabezpečila z pôžičky, ktorú jej poskytla rodina. Má ešte dvoch súrodencov a preto bývanie u rodičov bolo ako dočasné riešenie a nemohlo byť natrvalo. Čo sa týka podstatnej zmeny pomerov na strane otca, z dôvodov ktorých žiada nepriznať výživné, má za to, že došlo síce k poklesu čistej mzdy a vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti, avšak prvé výživné bolo stanovené v roku 2010, kedy mal H. X rokov, jeho potreby rastú s ohľadom na vývin, má nastavený určitý životný štandard, ktorý by nebolo vhodné radikálne meniť. Je pravdou, že pri určovaní výživného v roku 2010 bral do úvahy
čistý príjem otca 1.300 Eur, jeho súčasný príjem je priemerne 956,70 Eur, z čoho má možnosť prispievať na výživu a výchovu obidvoch maloletých detí. Nežije sám v domácnosti, ktorá má aj iný príjem a náklady sa pomerne znižujú aj medzi ostatných členov rodiny. Športové aktivity mal. H. nie sú bez nároku na financie, ktoré je v súčasnej dobe možné bez problémov financovať za aktívnej podpory obidvoch rodičov. Mzda otca sa znížila priemerne
o 27%, stále dosahuje podstatne vyšší príjem ako má ona a ktorý je v súčasnosti 723,28 Eur, pričom nastala u nej podstatná zmena na strane výdavkov, nadobudla byt na úver, ktorý musí pravidelne mesačne splácať. Okrem splátky platí príspevok do spoločenstva, zálohové poplatky za energie, daň z nehnuteľnosti, miestne poplatky za komunálny odpad. Poplatky spojené s návštevou umeleckých škôl sú 45,80 Eur a 59,25 Eur ročne, priemerné náklady na obedy v školskej jedálni 15 Eur mesačne. Uzavrela venové poistenie v roku 2012 a platí poistku H. 14,40 Eur a stavebné sporenie 225 Eur v roku 2012 a 90 Eur v roku 2013. Dochádzajú do práce a školy mimo miesta trvalého bydliska, náklady na cestovné sú priemerne 40 Eur ona a 20 Eur H.. S ohľadom na vek mal. H., príjem otca a jej ako matky, určené výživné 70 Eur je primerané a dostatočné na to, aby sa mohla postarať o syna tak, aby necítil žiadnu materiálnu, ani inú ujmu počas pobytu v jej domácnosti, pretože v prípade jeho zníženia, respektíve neurčenia by sa podstatným spôsobom narušila rovnováha v zabezpečovaní športovej, kultúrno-umeleckej aktivity, ktorých by sa nemohol zúčastňovať tak ako doteraz, pretože jej príjem by nepokryl všetky náklady s tým spojené s ohľadom na príjem, ktorý má.
Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho mzda klesla o 27% a naopak vzrástol príjem matky z 550 Eur na 723,28 Eur, teda o 31%. Okrem výrazného zníženia príjmu došlo u neho k podstatnej zmene tým, že dňa 21.10.2013 sa mu narodila dcéra Z. a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu. O sume výživného naposledy bolo rozhodované za stavu, kedy bol maloletý vo výlučnej starostlivosti matky. Od júla 2012, kedy sa ako rodičia dohodli na striedavej starostlivosti, trávi maloletý rovnaký čas v domácnosti matky i v jeho domácnosti. Z toho plynie aj zásadné zníženie výdavkov matky a tomu zodpovedajúce zvýšenie jeho výdavkov ako otca. Ak teda matka argumentuje zásadne tým, že H. je starší a jeho potreby adekvátne veku vzrástli, je nepochybné že v režime striedavej starostlivosti sa tieto skutočnosti dotýkajú tak isto aj jeho, ktorý zabezpečuje rovnakú starostlivosť a uhrádza jeho potreby. Nastavený životný štandard aj vzhľadom k zárobkovým pomerom a vyživovacím povinnostiam k maloletým deťom je v súčasnosti porovnateľný u oboch rodičov. Jeho výdavky sú splátky hypotekárneho úveru, stavebné sporenie, úrazové poistenie, stolnotenisový krúžok maloletého, cestovné do práce a na voľnočasové aktivity s H., spoločný telefónny paušál pre neho a H., povinné poistenie motorového vozidla a jeho STK každé dva roky, poplatky na bývanie, poistenie domácnosti ako podmienka k poskytnutiu hypotekárneho úveru. V súvislosti so starostlivosťou o Z. vynakladajú spoločne s jej matkou výdavky minimálne 150 Eur mesačne. Okrem toho mu vznikajú výdavky na stravu pre členov domácnosti, na predmety dennej potreby - drogéria, čistiace a pracie prostriedky, na kultúrne, športové, rodinné a spoločenské podujatia. Matka je poberateľkou prídavkov na syna a uplatňuje si na neho daňový bonus, tieto by mali byť určené priamo na krytie jeho potrieb. Z tejto sumy môže financovať napríklad ňou uvádzané mimoškolské aktivity alebo poplatky v škole, on takúto možnosť nemá. Spolu s matkou si rovnakým dielom delia výdavky H. na školské aktivity - výlety, exkurzie, predstavenia, škola v prírode a vreckové. Podľa jeho informácií matka dochádza do práce v podstate každý deň s priateľom na jeho motorovom vozidle, býva s ňou v spoločnej domácnosti a výdavky vynakladajú bez ohľadu či cestujú s H. alebo bez neho v týždňoch, keď je v jeho starostlivosti. Vtedy chodí do školy pešo, prípadne ho odvezie. Bežné veci kupujú s matkou
obaja podľa potreby a priebežne. Výživné na syna platí i naďalej v súlade s rozhodnutiami súdov. Matka neuvádza akým spôsobom sa na výdavkoch spojených s bývaním a bežným životom domácnosti podieľa jej partner, naopak poukazuje na príjmy mojej partnerky, o ktoré by sa mali pomerne znižovať jeho výdavky súvisiace s chodom domácnosti. Partnerka je od
29.4.2014 na rodičovskej dovolenke, jej súčasný príjem pozostáva z rodičovského príspevku, rodinných prídavkov na dve maloleté deti a mesačnej paušálnej náhrady výdavkov poskytovanej zamestnávateľom. Okrem spoločnej dcéry má ešte dcéru Y., na ktorú jej bývalý manžel prispieva 100 Eur. Vychádzajúc z údajov matky je zrejmé, že jej na živobytie z príjmu po odrátaní pravidelných mesačných výdavkov a po pripočítaní prídavku na dieťa ostáva suma cca 338 Eur, pričom nie jej zohľadnený podiel priateľa. Z tejto sumy zabezpečuje chod domácnosti s dvomi členmi počas polovice mesiace, resp. s tromi, z ktorých tretí je zárobkovo činný. On s partnerkou zabezpečuje chod spoločnej domácnosti päťčlennej rodiny. Určenie výživného 70 Eur by vytváralo ešte väčší nepomer, kedy by mu ostalo z príjmu cca 250 Eur, naopak matka by mohla disponovať najmenej 408 Eur. S ohľadom na skutočnosť, že mal. H. je v osobnej starostlivosti matky i otca rovnakú časť mesiaca, takéto určenie výživného nepovažuje za účelné.
Otec na pojednávaniach uviedol, že od októbra 2012 pravidelne platí každý mesiac výživné k rukám matky 70 Eur. Po vzájomnej dohode s matkou nezaplatil výživné za júl a august 2012, lebo bol syn rovnako u neho ako u matky. Zaplatil mu vtedy 500 Eur na dovolenku v Bulharsku s jeho matkou a jej priateľom a ping-pongový týždenný tábor v Čechách 200 Eur. Majú presne s matkou určené, kto čo bude platiť, čo sa týka školy, krúžkov, oblečenia, prakticky všetkého. Mimoriadne výdavky hradia na polovicu. On hradí stolný tenis, matka triatlon. Vzťahy medzi ním a matkou sa zlepšili. Kúpili s partnerkou rodinný dom koncom roka 2012 v Mošovciach, on vlastní 1/5-inu, jeho byt v Turčianskych Tepliciach predal. Náklady na úvery, opravy domu a všetko čo sa týka nehnuteľnosti majú rozdelené podľa podielov vlastníckych práv. Výdavky domácnosti vrátane potravín platia v rovnakom diele. Synovi platí aj cestu do školy na požiadanie, telefón, boli koncom augusta 14 dní na dovolenke v Chorvátsku. Rozdiel medzi kúpnou cenou z predaja bytu a podielom na kúpe rodinného domu investoval do rekonštrukcie domu, ktorá zahŕňala komplexné prerobenie kúpeľní, záchodov, kuchyne, obývačky a schodiska, jeho podiel bola pätina.
Matka na pojednávaní zotrvala na návrhu a určení výživného 70 Eur. Uviedla, že nemala inú možnosť len súhlasiť s nezaplatením výživného za júl a august 2012. Aké mala vtedy výdavky si nepamätala. Priateľ u nej párkrát prespal, možno povedať že polovicu mesiaca, nemal u nej trvalý pobyt, neprispieval na domácnosť, vzťah trval 11 mesiacov a skončil 20.6.2014, nefungoval. Peniaze, ktoré otec platí, využíva dostatočne na potreby syna. Je to pre ňu veľmi uľahčujúce, keď ich nemusí pýtať od otca a uhradí všetko ona, čo sa týka oblečenia, sezónneho alebo bežného, ktoré potrebuje na šport a do školy. Platí mu mesačne stravu v škole cca 16 Eur, poistku, stavebné sporenie, dopravu do školy dva týždne, hru na saxofón, do júna 2014 tanečný odbor a spev a triatlon, chodia na preteky po celom Slovensku, na sústredenia. Školu v prírode teraz platili s otcom na polovicu. Zvýšil sa jej základný plat na základe získania kreditov z doplňovania vzdelávania. Sezónne oblečenie a bežné oblečenie do školy H. kupuje väčšinou ona, nepopiera, že kupuje aj otec.
Kolízny opatrovník sa pojednávaní po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline pojednávaní nezúčastnil, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, k otázke výživného sa nevyjadril.
Po takto doplnenom dokazovaní mal súd preukázané, že rodičia mal. H. nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C/270/10-21 zo dňa 16.12.2010, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť mesačne 200 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia,
t.j. 3.1.2011, styk upravený nebol. V tom čase rodičia nebývali v spoločnej domácnosti, matka s maloletým od novembra 2011 bývala v prenajatom 2-izbovom byte v Mošovciach, kde platila 200,- Eur. Bola zamestnaná ako učiteľka v Základnej škole Jána Kollára v Mošovciach, kde mala za obdobie od novembra 2009 do októbra 2010 priemernú čistú mesačnú mzdu 569,94 Eur. Mal. H. navštevoval 2. triedu rovnakej základnej školy, chodil aj do základnej umeleckej školy, venoval sa viacerým športovým
aktivitám. Otec pracoval ako zástupca riaditeľa Železničnej polície vo Vrútkach, podľa informácií matky mal čistý príjem 1.200,- Eur, jeho príjem sa nepreukazoval. Na súde sa viedlo aj konanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. H. na návrh matky doručený dňa 8.11.2010 pod sp.zn. 12P/339/2010, ktoré súd zastavil pre späťvzatie návrhu.
Aj v súčasnosti matka pracuje v rovnakej základnej škole ako učiteľka pre ročníky 1. - 4., za rok 2011 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 580,97 Eur, 666,93 Eur za rok 2012, 736,71 Eur za rok 2013 a 738,22 Eur za január 2014 (čl. 65-67, 137-138). Okrem toho na dohodu o pracovnej činnosti od 19.9.2011 do 15.6.2012 pracovala v Juniorklube, Centre voľného času v Martine, kde mala priemernú čistú mesačnú mzdu 39,23 Eur. V júli 2011 mala aj príjem z práce vykonávanej na základe dohody o vykonaní práce v SHP, a.s., Turčianske Teplice 26,33 Eur (čl. 40, 75-77). Od augusta 2012 bývajú v 2-izbovom byte v Turčianskych Tepliciach v jej osobnom vlastníctve, v súčasnosti s maloletým po dobu dvoch týždňov vzhľadom na právoplatné zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Byt kúpila v marci 2012 za kúpnu cenu 40.000 Eur, z toho na zaplatenie 30.000 Eur použila hypotekárny úver z Y. L., ktorý spláca mesačne 143,26 Eur, z toho úver 110,96 Eur a štátny príspevok 32,30 Eur (čl. 167-168, 200-204). Platí mesačne platby SVB 33 Eur, elektrinu 64 Eur, plyn 68 Eur (bol nedoplatok 173,61 Eur za obdobie od 2.8.2012 do 18.4.2013), RTVS 4,64 Eur, digitálnu televíziu 9,60 Eur, ročne poplatok za komunálne odpady po 19,80 Eur na osobu a daň z nehnuteľnosti 9,01 Eur (čl. 155-163). Predtým bývali v spoločnej domácnosti s rodičmi L. C. E. F. v rodinnom dome v Malom Čepčíne, prispievala im 250 Eur mesačne a platila si komunálny odpad po 10,98 Eur ročne za seba a maloletého, výdavky boli mesačne plyn 150 Eur, elektrina 120 Eur, RTVS 4,64 Eur, digitálna televízia 9,60 Eur, štvrťročne predplatné novín a časopisov 12,35 Eur (čl. 54). Platí si kapitálové poistenie s úrazovým pripoistením v C.-R. J. mesačne 29,10 Eur (čl. 53).
Mal. H. je naďalej žiakom základnej školy, v ktorej učí matka, je v 6. triede, chodí do školskej jedálne s výdavkom priemerne cca 15 Eur za 17 mesiacov od októbra 2012 do apríla 2014 (čl. 154). Navštevuje Základnú umeleckú školu Turčianske Teplice, hudobný odbor, hra na saxofón, kde sú poplatky 45,80 Eur, z toho školné polročne 17,90 Eur a ročne príspevok ZRPŠ 10 Eur. Do júna 2014 navštevoval aj Základnú umeleckú školu Mošovce, kde poplatky v školskom roku 2012/2013 na tanečný odbor boli 19,50 Eur a v školskom roku 2013/2014 na tanečný odbor a spev 59,25 Eur (čl. 62-63, 152-154). Vo voľnom čase sa aktívne venuje triatlonu, kde všetky výdavky platí matka a stolnému tenisu, kde všetky výdavky platí otec. Ďalej sa venuje aj iným, hlavne športovým aktivitám, ako sú tenis, lyžovanie, korčuľovanie, cyklistika, loptové hry. Matka mu platí venové poistenie v F. J., ktorého začiatok je 5.4.2005, mesačne 14,40 Eur a stavebné sporenie v J. R. R. s pravidelným vkladom 20 Eur v roku 2012 a nepravidelnými vkladmi v roku 2013 a konečným zostatkom 908,26 Eur k 31.12.2013 (čl. 58-59, 164-166).
Otec je zamestnaný v stálej štátnej službe na KR PZ v Žiline a pracuje na Obvodnom odd. PZ v Turčianskych Tepliciach, za rok 2011 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 1.114,59 Eur, 931,37 Eur za 5 mesiacov roka 2012, 958,78 Eur za obdobie od marca do decembra 2013
a 944,54 Eur za 5 mesiacov roka 2014 (čl. 38-39, 175, 197). Býva od mája 2013 v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s partnerkou E.. Y. P., ich spoločnou dcérou Z. a dcérou partnerky Y. P., nar.X.XX.XXXX, na ktorú otec platí výživné 100 Eur. Platia mesačne plyn 137 Eur, elektrinu 65 Eur, vodné a stočné 30 Eur, Magio 16,97 Eur, internet 12,90 Eur, ročne daň z nehnuteľnosti 3,50 Eur a miestny poplatok za komunálne odpady 46,91 Eur (čl. 176, 179-182, 216-221). Rodinný dom s pozemkami o výmere 1237 m2 spoločne kúpili v novembri 2012, otec podiel 1/5-ina, partnerka 4/5-iny, za kúpnu cenu 166.000 Eur, podiel otca 33,200 Eur. Partnerka je na rodičovskej dovolenke, od mája 2014 poberá z úradu práce rodičovský príspevok 203,20 Eur, od 3.9.2013 do 28.4.2014 poberala zo sociálnej poisťovne materské vo výške 24,57871 Eur denne, čo je 737,36 Eur za 30 dní a 761,94 Eur za 31 dní. Zamestnávateľ Okresný súd Martin jej od októbra 2013 do apríla 2014 vyplácal príplatok k materskej v priemere mesačne 1.231,21 Eur a paušálnu náhradu nákladov 108,10 Eur od augusta 2013, dovtedy 103,20 Eur, za obdobie máj až august 2013 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 2.084,58 Eur (čl. 189-191, 224-226, 236-237). Predtým otec býval v 3-izbovom byte v jeho osobnom vlastníctve v Turčianskych Tepliciach, ktorý predal v septembri 2013 za kúpnu cenu 48.000 Eur (čl. 209-211). Spláca splátkový úver na bývanie R. R. 154,45 Eur, ktorý bol poskytnutý v marci 2013 vo výške 22.000 Eur
(čl.183-185. Do 1.1.2022 má splatiť pôžičku svojej matke poskytnutú v októbri 2011 vo výške 19.800 Eur na vyplatenie bývalej manželky 13.300 Eur a zakúpenie osobného motorového vozidla 6.500 Eur (čl. 90).
Matka nemá iné vyživovacie povinnosti, otec má vyživovaciu povinnosť aj k mal. Z. J., nar.XX.XX.XXXX.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, preukázaného a zisteného skutkového stavu a všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a rodičom mal. H. v rámci striedavej osobnej starostlivosti povinnosť platiť výživné neurčil, lebo pomery na oboch stranách, teda matky a otca, sú približne rovnaké čo sa týka možností, schopností a majetkových pomerov a určite rovnaké čo sa týka dĺžky osobnej starostlivosti v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Je presvedčený, že aj takýmto rozhodnutím bude zachovaná rovnaká životná úroveň maloletého a tým, že otcovi nebude určená povinnosť platiť výživné, nedôjde k ohrozeniu jeho všestranného a optimálneho vývoja. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede všetkých účastníkov konania a skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia.
Je nepochybné, že výdavky na potreby mal. H. sa v priebehu času (od rozvodového konania v decembri 2010 a prvého rozhodnutia súdu v tomto konaní v septembri 2012) rastom, fyzickým a psychickým vyspievaním, vývojom cien v spoločnosti zvýšili a že vzhľadom na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov sa na nich musia aj obaja podieľať. Maloletý je na druhom stupni základnej školy, naďalej sa venuje svojim záujmom a voľnočasovým aktivitám, ktoré sú realizované a financované obidvoma rodičmi.
Zmenili sa pomery otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére Z., ktorá bude mať jeden rok veku, ide o podstatnú zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila a bude prejavovať v jeho pomeroch nielen na krátky čas a ktorá bola rozhodujúca pre rozhodnutie. Pri rozhodovaní súd vychádzal z príjmu obidvoch rodičov za rok 2013, príjem matky bol cca 737 Eur a príjem otca cca 959 Eur, rozdiel cca 222 Eur. Tiež z financovania výdavkov spojených s bývaním, matka výdavky bytu platí sama, otec výdavky rodinného domu platí spoločne s partnerkou. U matky predstavujú mesačne vrátane prepočítaných ročných platieb 183,29 Eur a u otca 266,07 Eur (na základe ich preukázania), v prepočte na počet členov domácnosti u matky predstavujú 91,65 Eur na osobu (pri počte dve osoby) a u otca 53,21 Eur (pri počte päť osôb). Obidvaja rodičia splácajú úvery na zabezpečenie nového bývania a aj na túto skutočnosť súd prihliadol a zohľadnil ju, lebo bolo potrebné u obidvoch riešiť bývanie a tento výdavok možno považovať za nevyhnutný. Pri zohľadnení príjmov a počtu vyživovaných osôb, bez výdavkov na bývanie a úverov, by u matky bol priemer na osobu 368,50 Eur a u otca 319,67 Eur, pri zohľadnení výdavkov na bývanie by bol rozdiel o 38,44 Eur. Matka má na financovanie potrieb maloletého i prídavok na dieťa a daňový bonus, spolu aktuálne 44,93 Eur, ktoré dávky sú nárokom maloletého a súd nepochybuje o tom, že matka ich využíva v jeho prospech. Súd prihliadol aj na pomery partnerky otca, ktorá nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť k otcovi mal H., ale len k ich spoločnej dcére Z..
Je nepochybné, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti je u mal. H. v jeho najlepšom záujme. Rodičia sa dohodli na financovaní jeho výdavkov spojených s plnením povinnej školskej dochádzky a s jeho aktívnymi záujmami. Každý z nich má pocit, že sa väčšou mierou podieľa na hradení bežných hmotných potrieb ako sú oblečenie, obutie a hygiena. V tomto smere však určenie povinnosti otcovi platiť výživné k rukám matky na maloletého by určite nebolo v záujme zachovania rovnakej životnej úrovne rodičov i maloletého a nie je dôvodné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1
O.s.p.) a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).