Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Ing. Pavla Melicherčíka a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného ml. T. T., pre zločin vydierania podľa , , na hlavnom pojednávaní dňa 03. 10. 2014vo Zvolene, takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaný ml. T. T., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom V. B. Č.. XX, okres W., oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 06. 03. 2014, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu vydierania podľa , , ktorý spáchal tým, že v presnejšie nezistenom období od začiatku mesiaca september 2012 najneskôr do 30. mája 2013, v tom čase ako žiak ôsmeho ročníka Základnej školy V. B., na presnejšie neustálených miestach v obci V. B., v priestoroch základnej školy a jej okolí, pod hrozbou násilia a ublíženia na zdraví viackrát opakovane nútil P. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Č.. XX, okres W., žiaka 9. ročníka Základnej školy V. B., aby mu priniesol a odovzdal rôzne osobné veci ako vzduchovku presnejšie nezisteného typu, mobilný telefón zn. LC presnejšie neustáleného typu, retiazku z bieleho kovu, pánske hodinky nezistenej značky, vreckový nožík, či finančnú hotovosť v presnejšie neustálenej výške, ktoré veci mladistvý P. B., nar. XX. XX. XXXX v obave pred fyzickým násilím postupe nedobrovoľne priniesol a odovzdával ml. T. T., nar. XX. XX. XXXX, čím takto svojím konaním spôsobil pre zákonného zástupcu mladistvého P. B., O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Č.. XX, škodu vo výške 279,- Eur, pričom vyššie uvedené konanie vyvolalo u mladistvého P. B., nar. XX. XX. XXXX posttraumatickú chronickú stresovú poruchu s rizikom rozvoja depresie s dobou liečenia od 05. júna 2013 do 19. júna 2013, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa súd poškodenú O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, s nárokom na náhradu škody odkazujem na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 06. 03. 2014na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/403/13/6611obžalobu na ml. T. T. pre zločin vydierania podľa , s poukazom na .

Obžalovaný ml. T. T. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že poškodený P. B. nosil rôzne veci do školy, napríklad telefón, retiazku, vzduchovku, s týmito vecami chodil za ním, či ich nekúpi, on si ale od poškodeného chcel zobrať len telefón. Vzduchovku ponúkal poškodený H. Y.. Ďalším sľúbil napríklad vietnamské prasa. On od poškodeného peniaze nikdy nezobral. Pri tom, ako poškodený ponúkal tieto veci, boli prítomní napríklad svedkovia L. U. a P. T.. Obžalovaný chcel od

poškodeného len ten telefón, poškodený mu ho chcel predať za 20,- Eur, on mal pri sebe len 10,-Eur, ktoré mu dal s tým, aby mu doniesol telefón a 10,- Eur mu potom doplatí. Obžalovaný čakal asi mesiac, ale ten telefón mu poškodený nedoniesol, preto mu povedal, aby mu vrátil tých 10,- Eur a že to nechá tak. Obžalovaný ďalej uviedol, že nevie prečo sa ho poškodený bál, on robil kšefty s hocikým, oni sa potom prestali kamarátiť. On poškodeného nikdy nezbil, aj to čo si vymyslel, že ho mal spolu ešte s inými zbiť, tak to poškodeného zbil Y. U.. Nevedel však uviesť, prečo ho mal Y. U. zbiť. Taktiež uviedol, že si spomína, že mal od poškodeného taký malý vreckový nožík, ktorý mu predal za 3,- Eurá. Tých 10,- Eur, ktoré dal obžalovaný poškodenému za telefón, mu poškodený nevrátil, nedal mu ani telefón, Podľa neho poškodený s týmito vecami kšeftoval preto, aby mal peniaze napríklad na cigarety, pretože kamaráti ho nahuckali na fajčenie. Tieto veci nosil poškodený z domu. Nevedel však uviesť, či tú vzduchovku nakoniec niekomu poškodený predal. Na záver uviedol, že na začiatku boli s poškodeným veľmi dobrí kamaráti, a nevedel uviesť, prečo toto na neho poškodený tvrdí.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený ml. P. B., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že sa to začalo tak, že obžalovaný od neho začal pýtať veci, aj s jeho kamarátmi mu robili zle. On navrhol, že dá obžalovanému nejaké veci, aby mu dali pokoj. Po čase začal sám obžalovaný odo neho tieto veci pýtať, že musí nejaké veci doniesť. Keď ich poškodený nedoniesol, robili mu zle. Obžalovaný mu doslova povedal „musíš doniesť veci, leto zavolám kamarátov a zbijeme ťa“. Poškodený takto obžalovanému odovzdal vzduchovku, telefón, retiazku, nožík a hodinky. Tieto veci väčšinou odovzdával po škole. Pri tom mal byť prítomný obžalovaný a aj napríklad svedok H. Y.. Obžalovaný ho tiež napadol na WC, kde ho udieral do brucha, a asi po pol roku to povedal doma starej mame. Od neho nikto iný nepýtal veci, len obžalovaný. Tento od neho pýtal aj peniaze, dával mu tak po dve, štyri, päť eur. On si ich od poškodeného pýtal, musel to spraviť, inak by ho zbili. Keby bol na neho sám obžalovaný, tak sa nebojí, on šiel ale na neho vždy s partiou. Ďalej uviedol, že v škole to nepovedal nikomu, pretože všetci na neho, aj učitelia, vraveli, že je najhorší, vždy keď sa niečo stalo tak to hodili na neho. Poškodený sa aj bál chodiť do školy, preto mal aj vymeškané hodiny. Doma to povedal starkej Q. W.. Pokiaľ si pamätá, telefón a nožík odovzdal obžalovanému v škole a vzduchovku pred školou. Na otázku obhajcu, ako poškodený vedel, že má doma veci, ktoré vymenoval, poškodený uviedol, že obžalovaný mu povedal, aby niečo doniesol, tak mu nosil len veci, ktoré mal doma. Za tieto veci mu obžalovaný nikdy nedal peniaze, doma sa poškodený mame vyhováral, že tieto veci napríklad niekomu požičal a podobne. Na otázku obhajcu, či bol poškodený po tom, ako ho mal obžalovaný zbiť, aj zranený, a či bol aj u lekára, poškodený uviedol, že bol aj na ošetrení u lekára, s odstupom času si už ale nepamätal čo mu povedal, z vyšetrenia má aj lekársku správu, kde by to malo byť uvedené. Na vysvetlenie uviedol, že k lekárovi nešiel po tom, ako ho obžalovaný zbil na WC, ale k lekárovi šiel až po pol roku s mamou, a tam mu všetko vyrozprával. To bol ten psychiater, kde sa potom aj liečil. Na záver uviedol, že tie veci od neho pýtal len obžalovaný, poškodený ich dával len jemu. Ak aj kšeftoval s nejakými vecami, tak to bolo len na výmenu s ostatnými spolužiakmi ako vec za vec.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že ak aj išiel poškodený zo školy pešo domov, bolo to preto, lebo minul peniaze na cigarety a nemal na autobus. Tú vzduchovku doniesol sám poškodený, ale bola pokazená.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj poškodená O. W., matka poškodeného ml. P. B., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že to trvalo vyše roka, keď spozorovala na synovi, ako sa mení, že je divný. Pripisovala to tomu, že má asi nejakú frajerku. Domov zo školy chodieval pešo, potom sa hodil rovno do postele, ani sa nenajedol. S otcom na neho kričali, že čo sa to s ním deje, potom sa začal aj sám poškodzovať. Po nejakom čase to syn povedal starkej, ona to povedala im, a začali to riešiť. Ona sa aj pýtala učiteľky v škole, že či sa niečo v škole nedeje, keďže sa jej syn začal meniť, ona sa jej len smiala do očí a povedala, že sa v škole nič nedeje. Vtedy jej syn povedal, aby prišla preňho, čo aj spravila, ale v škole ho nevedel nájsť, nakoniec za pomoci spolužiačok ho našla zavretého v telocvični. K synovi chodievala aj záchranka, pretože odpadával. Raz jej záchranár povedal, že tieto stavy musí mať jej syn zo stresu. Potom, keď jej to všetko vyrozprával, vravel, že musel z domu nosiť do školy veci, potom mu dali v škole pokoj. Z domu vynosil všetky jeho veci, ako aj jej peniaze z peňaženky. Poškodená potom bola znovu v škole, kde sa pýtala, že prečo ju neupovedomili o tom, že syn nechodí do školy, ale len sociálku, pretože ona o tom vôbec nevedela. V škole jej triedna učiteľka pani T. povedala, že v škole sa nič také nedeje, len to, že deti si medzi sebou vymieňajú veci, že spolu kšeftujú. Poškodená potom išla na políciu podať trestné oznámenie a so synom ku psychiatrovi. Teraz je už na tom poškodený dobre, nezanechalo to na ňom následky, spolu aj s dcérou prestúpili na inú školu, lebo sa báli, že sa môžu

vyvŕšiť aj na dcére. Taktiež uviedla, že vie, že syn spolužiakom zakázal, aby o tom doma nevraveli, k tomu čo robili. Vyhrážali sa poškodenému, že ho dobijú, že aj im niečo spravia. Syn sa začal meniť niekedy po januári 2012, vtedy ešte doniesol diplom za čitateľský maratón a potom sa už začal meniť. Dovtedy mal študijné výsledky celkom dobré, ale potom u novej učiteľky pani T. už mal výsledky horšie. Poškodená si na synovi nevšimla žiadne zranenia, na tvári mu nič nebolo vidno, ale či mal niečo na tele, to nevedela uviesť, to jej neukazoval. Zranenia mal z toho, ako si sám ubližoval. Tie veci, ktoré z domu syn odniesol, tak to bola vzduchovka, ktorú dostal od otca na narodeniny, bola funkčná, ďalej mobil značky LG, malý vreckový nožík, hodinky, strieborná retiazka a peniaze, ktoré jej každý deň chýbali v peňaženke. Jej syn žiadne vlastné peniaze nemal. Momentálne už syn chodí na strednú školu, dcéra na základnú školu do L.. Ďalej uviedla, že keď sa bola v škole pýtať na syna, tak jej riaditeľ povedal, že si na jej synovi všimol, že je nejaký iný, aj sa ho pýtal, či sa niečo deje, ale on mu nič nepovedal. Na otázku obhajcu, či vie poškodená uviesť, komu mal tie veci jej syn v škole dávať, či to bol len obžalovaný, alebo to mohol byť aj niekto iný, poškodená uviedla, že syn jej povedal, že tie veci dával len obžalovanému. Povedal jej, že obžalovaný mu vravel, že ak niečo nedonesie, tak bude zle. Vie, že jej syna aj zbili. Z tých vecí, ktoré syn z domu odniesol, sa našla vzduchovka a ten vreckový nožík, toto jej vraveli policajti, že to mali nájsť u obžalovaného. To jej mali povedať policajti, keď prišli ku nej domov na výsluch, tak jej povedali že vzduchovka a vreckový nožík sa našli doma u obžalovaného, a že tieto veci sú teraz v škole.Nevedela sa vyjadriť k tomu, či pred týmto incidentom boli jej syn a obžalovaný kamaráti. V tom čase, ktorý je uvedený v obžalobe, si jej syn raz vypil.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že u neho policajti vôbec neboli, ani nič nenašli.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa H. T., matka obžalovaného, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že si pamätá, že za ňou prišiel jej syn a chcel odo nej 20,- Eur, že si chce od poškodeného P. B. kúpiť telefón. Ona mala len 10,- Eur, tak mu ich dala. Na druhý deň za ňou syn prišiel, že nemá ani telefón, ani tých 10,- Eur. Iné k tejto veci už nevedela uviesť. Jej syn mal vlastné peniaze, vedel si zarobiť aj brigádnicky, vždy po škole šiel niekam robiť, denne si tak zarobil aj 20,- Eur. Jej syn nepije, ani nefajčí. Zo zarobených peňazí si kupoval veci, ktoré potreboval, napríklad botasky, nejaké hry a podobne. Ďalej uviedla, že vie, že pred týmto incidentom boli jej syn a poškodený P. B. kamaráti. K tým veciam, ktoré sú uvedené v obžalobe, nevedela nič uviesť, nevidela ani vzduchovku, ani vreckový nožík, ani ostatné veci. So synom nemala žiadne problémy, podľa nej dosahuje aj dobré študijné výsledky.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa T.. J. T., triedna učiteľka obžalovaného a poškodeného, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že obaja navštevovali špeciálnu triedu a celý druhý stupeň, teda od piatej do deviatej triedy im bola triednou učiteľkou. V triede boli všetci medzi sebou kamaráti. Na obžalovanom nespozorovala zmeny v správaní, skôr na poškodenom, kedy začal vymeškávať vyučovanie. Niektoré hodiny mal ospravedlnené, niektoré nie, vypuklo to 03. 06. 2013, keď za ňou bola v škole matka poškodeného P. B., pani O. W., ktorá jej oznámila, že jej syna majú v škole šikanovať. Ona len vie, že v škole si deti vymieňali medzi sebou nejaké veci, napríklad tričko za bundu a podobne. Jej však nikto o šikane nič nesignalizoval, ani jej nikto nehlásil žiadny konflikt alebo bitku, ani žiadne vyhrážky, určite nie medzi poškodeným a obžalovaným. K študijným výsledkom uviedla, že obžalovaného výsledky boli najlepšie z celej triedy, poškodený P. B. mal slabšie výsledky. Ten mal aj zníženú známku za správanie, a to za vymeškané hodiny, ako aj za nenosenie pomôcok do školy. Známky mával väčšinou dvojky a trojky. Na záver svedkyňa uviedla, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedla, že poškodený P. B. bol zábudlivý, že si v škole zabúdal rôzne veci, raz na konci školského roka mu odovzdala plné vrece týchto vecí, ktoré podľa nej mal poškodený cestou domov niekde zahodiť, a taktiež že poškodený P. B. bol známy tým, že v škole šmelil s rôznymi vecami, pričom ona vie o nejakom tetovacom zariadení.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T.. T. Š., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že je riaditeľom na základnej škole, kde chodili obžalovaný a poškodený. On nevedel nič o tom, že sa na škole kšeftuje s nejakými vecami, respektíve, že si deti medzi sebou nejaké veci vymieňajú, nevedel ani nič o nejakých konfliktoch, alebo bitkách, toto sa dozvedel až keď za ním prišiel otec poškodeného P. B. spolu s manželkou, a povedali mu čo sa deje. Svedok aj obidvoch chlapcov učil, na obžalovanom si nevšimol žiadne zmeny v správaní, ale všimol si, že poškodený, P. B., prestal pracovať na hodinách, len ležal na lavici. Keď sa ho pýtal, prečo nepracuje, len mu odpovedal, že sa mu nechce. Potom aj prestal chodiť do školy. Svedok na záver uviedol, že táto vec sa po návšteve rodičov poškodeného v

škole uzavrela tak, že on im odporučil, aby išli na políciu podať trestné oznámenie, on si zavolal triednu učiteľku, a až od nej sa dozvedel niečo o nejakých veciach, spomínala mu mobil a vzduchovku. Odvtedy na škole nemali žiadny podobný incident. Oni poškodeného P. B. riešili len za neospravedlnené hodiny a na obžalovaného nemôže povedať ani krivé slovo, on bol z celej triedy najlepší.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa N.. J. T., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že je zástupkyňou riaditeľa na škole, kde chodil poškodený a obžalovaný. Ona nevedela o žiadnom incidente, ani o žiadnej šikane. Práve ten rok, ktorý je uvedený v obžalobe, oboch učila fyziku, za tú jednu hodinu sa ale nevie vyjadriť k tomu, či mali obžalovaný a poškodený medzi sebou kamarátsky vzťah. Konflikty však medzi sebou nemali určite žiadne. Ďalej uviedla, že poškodený často nechodil do školy, ona sa o šikane dozvedela až potom, ako do školy prišla matka poškodeného O. W.. Po tomto oznámení v škole zisťovali, či k nejakej šikane došlo, ale nezistili nič, čo by tomu nasvedčovalo. V tom čase riešili prípad šikany s iným žiakom, príbuzným obžalovaného T. T.. Potom, ako sa táto vec oznámila na polícii, sa už o to nezaujímali. Na záver uviedla, že nevie nič o tom, že by si žiaci medzi sebou vymieňali alebo navzájom predávali nejaké veci.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok L. U., spolužiak obžalovaného a poškodeného, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol pri tom, keď poškodený Vojto Nistor doniesol do školy nejaké veci, napríklad navigačku, zbraň, striebornú retiazku, a chcel to s obžalovaným za niečo vymeniť. Vie, že to poškodený núkal obžalovanému. Išli na záchod a tam si to vymenili. Či mu za to dával obžalovaný peniaze ale nevedel uviesť. Taktiež nevedel uviesť, či dával poškodený obžalovanému nejaké peniaze. Taktiež nevidel, že by poškodeného zbili. Ďalej uviedol, že on je kamarát obidvoch, aj obžalovaného aj poškodeného. Vie, že tie veci nosil poškodený obžalovanému. Potom bol poškodený aj na obžalovaného agresívny, začali si navzájom nadávať, prestali sa aj spolu kamarátiť. Svedok nevedel uviesť, či pýtal obžalovaný od poškodeného nejaké peniaze. Obžalovaný svedkovi vravel, že mu poškodený dlží 20,- Eur. Kde skončila tá zbraň, ktorú doniesol poškodený do školy, nevedel uviesť. Na záver uviedol, že nevie, či poškodený kšeftoval s vecami aj s inými spolužiakmi, s ním s takýmito vecami nekšeftoval.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril poškodený, ktorý uviedol, že za tie veci mu obžalovaný nedával žiadne peniaze.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok P. T., spolužiak obžalovaného a poškodeného, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že nebol svedkom toho, že by si poškodený s obžalovaným vymieňali nejaké veci, vie, že poškodený nosil do školy rôzne veci, napríklad pušku, marišku a fajku, tieto veci im ukazoval vonku pred školou. Taktiež nebol svedkom toho, že by obžalovaný poškodenému vyhrážal, ani že by ho zbil, ani že by od poškodeného pýtal nejaké veci. Na záver uviedol, že nevie o nijakých iných bitkách, konfliktoch alebo šikane v triede, on najprv chodil do inej triedy, až potom ho preložili do triedy, kde bol obžalovaný a poškodený, ale o žiadnych konfliktoch nevie.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril poškodený, ktorý uviedol, že s tou marihuanou to nie je pravda, kľudne si zaplatí aj detektor lži a pôjdem vypovedať. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa J. T., spolužiačka obžalovaného a poškodeného, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že bola spolužiačkou obžalovaného aj poškodeného, bližšie sa ale s nimi nekamarátila. Vie, že v triede si vymieňali za peniaze mobily a nejaké veci, ale toto osobne nevidela. Vie, že poškodený s obžalovaným si chceli meniť nejakú pušku, nožík, retiazku, ale ona pri tom nebola. Poškodený jej len povedal, že na záchode mu dal obžalovaný facku, preto sa bál prísť na druhý deň do školy. Prečo dal ale obžalovaný facku to jej poškodený nepovedal. Nič iné jej poškodený o tom, čo by mu mal obžalovaný robiť, nepovedal.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok H. Y., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pozná obžalovaného aj poškodeného, s ktorým bol spolužiak. Poškodený kšeftoval v škole s rôznymi vecami, stále sa na neho pýtali iní spolužiaci, či je v škole. Preto podľa neho kšeftoval s rôznymi spolužiakmi. On je kamarát s obidvomi, aj obžalovaným aj poškodeným. Obžalovaný od poškodeného však nič nepýtal. Poškodený v triede kšeftoval s každým. Ďalej uviedol, že si pamätá, že raz to bola vzduchovka, potom nejaká navigačka. Obžalovaný ho však nenútil aby mu niečo doniesol. Tú vzduchovku obžalovaný nechcel, lebo bola pokazená, potom mu poškodený ponúkal navigačku. To sa udialo po vyučovaní vonku na ulici po škole, pritom bol prítomný aj svedok. Odkiaľ mal poškodený tieto veci ale nevedel uviesť.

Na záver uviedol, že poškodený mu nepovedal, čo chcel za tú vzduchovku, ale aj on mu povedal, že vzduchovku nechce, preto mu viac nevravel, čo za ňu chce.

Na vysvetlenie rozporov bola na hlavnom pojednávaní v zmysle prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania (č.l. 70), kedy v rámci tohto výsluchu neuviedol konkrétne veci, s ktorými mal poškodený kšeftovať, a na hlavnom pojednávaní už uvádza konkrétne veci, na čo svedok uviedol, že cestou na hlavné pojednávanie rozmýšľal nad tým, s akými vecami poškodený kšeftoval, tak si na to spomenul.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Q. B., stará matka poškodeného, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že jej vnuk P. B. v istom období začal chodiť poza školu, tak mu doma dohovárali. Mysleli si, že má dievča, keď prišiel domov, hneď si išiel ľahnúť, ani mu nechutilo jesť. Ona sa ho opýtala, že prečo to robí,načo jej povedal, že ho v škole bijú, vydierajú, že o tom vie aj pani učiteľka, ale vždy je na vine on. Ona to následne povedala neveste, poškodenej O. W., a synovi, a vnuk sa potom priznal aj im. Taktiež im povedal, že ho v škole bijú na záchode, že ak niečo cenné nedonesie, takže ho zbijú, že sa nemá ani ukazovať v škole. Tiež vravel, že mu hodili desiatu do záchoda a že ho mal obžalovaný T. T. zbiť na záchode, a to tak, že mu dal facku a aj ho kopal. V tom čase z domu odniesol mobil, vzduchovku a brával aj peniaze. Toto celé jej poškodený povedal asi pred rokom. V tom čase nechodil ani vonku medzi deti, nič ho nebavilo. Predtým bol ale úplne normálny. V tom čase si aj ubližoval, hoci kde si ruku búchal. Raz keď prišiel zo školy mal modrinu pod okom, ale povedal im, že sa udrel do dverí. Ona má s vnukom dobrý vzťah. Potom k nim začala chodiť aj záchranka, lebo vnukovi zapadával jazyk, hovoril, že mu je zle. Záchranári im povedali, aby išli s vnukom k lekárovi. Poškodená O. W. teda s poškodeným začala navštevovať psychiatra, momentálne je už jeho stav lepší a chodí aj do inej školy. Na záver uviedla, že poškodený P. B. nebol na ošetrení u lekára v súvislosti s nejakou bitkou a následnému zraneniu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec Mgr. K. B., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že tak akoje to uvedené v znaleckom posudku, sklony ku konfabulácii sa u obžalovaného nevyskytujú. Vysvetľovanie respektíve uvádzanie skutočností však bolo s účelom vyhnúť sa neprospechu vo vzťahu k svojej osobe, obžalovaný sa uchyľoval ku bagatelizovaniu, resp. prispôsobovaniu určitých faktov vo svoj prospech. Vymýšľanie nových faktov alebo skutočností však v jeho prípade nebolo zistené, ale bolo zistené určité alibistické podávanie informácií, resp. určitá forma klamstva. Chorobné konfabulácie však neboli zistené. V prípade poškodeného sklony ku konfabulácii neboli zistené. Skôr boli zistené nepresné udávania informácií, tieto v rámci svojich výsluchov podával nepresne, kde sa tieto informácie odlišovali jedna od druhej, napríklad v časovom hľadisku. Konfabulácia nových skutočností však nebola zistená. Na záver k prognóze vývoja stavu poškodeného, ak bol spáchaný skutok, znalec uviedol, že ak poškodený prvú traumatizáciu prežíval v čase, keď skutok vnímal ako traumu, ale zahájením liečby a izolácie od páchateľov a prostredia príznaky následkov vymizli, keďže sa konanie neopakovalo. Môžem dôjsť teda k záveru, že u poškodeného môže dôjsť k vymiznutiu príznakov, ale nevedel sa vyjadriť, v akom časovom horizonte.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa MUDr. Magdaléna Zelinková, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že trvá na záver znaleckého posudku vo vzťahu k obžalovanému T. T., ako aj na záveroch znaleckého posudku vo vzťahu k poškodenému P. B., u neho nebola zistená žiadna duševná choroba, ktorá by mala vplyv na jeho vnímanie. Prognóza vývoja stavu poškodeného je dobrá, počas vyšetrenia neboli zistené u poškodeného žiadne duševné poruchy. K časti skutkovej vety obžaloby, v ktorej je uvedené, že konanie vyvolalo u poškodeného posttraumatickú chronickú stresovú poruchu s rizikom rozvoja depresie s dobou liečenia od 05. 06. 2013 do 19. 06. 2013, znalkyňa uviedla, že vykonaným znaleckým šetrením uvedenú skutočnosť spochybnili, a to vzhľadom k ďalšiemu priebehu ochorenia poškodeného, pretože posttraumatické chronické stresové poruchy sú veľmi ťažké ochorenia, ktoré môžu trvať aj roky a ťažko sa liečia, ale u poškodeného takýto priebeh ochorenia nebol. K tomu, aký vplyv mala na poškodeného skutočnosť, že sa prestal stretávať s obžalovaným a prestúpil na inú školu, znalkyňa uviedla, že to môže zlepšiť celkový stav, ale nie pri diagnóze posttraumatická chronická stresová porucha. Pri tejto diagnóze sa berú pravidelne lieky, robí sa aj psychoterapia. Pri tejto diagnóze sú zážitky tak silné a pretrvávajú, aj keď je daná osoba mimo stresu. Podľa jej názoru v tomto prípade môže ísť o úzkostne depresívnu poruchu, oni ako znalci nespochybnili, že poškodený nejakou chorobou trpel, ale nie posttraumatickou stresovou poruchou. Táto diagnóza môže byť vyjadrená aj číselne v rámci diagnostických kritérií.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý taktiež svedok MUDr. P. V., ošetrujúci lekár poškodeného, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že prvý kontakt s poškodeným bol dňa 05. 06. 2013 o 14:08 hod. poškodený sa prvýkrát v živote podrobil psychiatrickému vyšetreniu, na ktoré prišiel s mamou. Uvádzali problémy so šikanou, že to dusil v sebe, plakal, zraňoval si ruky, že to v sebe dusil asi jeden rok a potom to povedal starej mame. Svedok u neho zistil rozvinutú posttraumatickú stresovú poruchu, čo je predĺžená odpoveď na citovú paralýzu. Pacient najprv ochrnie citovo, aby bol chránený, a až po jednom až dvoch mesiacoch sa začnú u neho prejavovať nutkavé spomienky. Prejavuje sa to nespavosťou, ľakavosťou, stratou potešenia a vyhýbaniu sa situáciám pripomínajúcim prežitú traumu. Taktiež sa to môže prejavovať sebapoškodzovaním, hlavne keď to pacient hneď neoznámi a keď ešte nie je plnoletý, teda osobnosť nie je ešte plne vyvinutá. Všetky tieto symptómy boli prítomné u poškodeného. Uňho sa zažali prejavovať aj paranoidné predstavy, keď mal strach, bol hranične vzťahovačný zo všetkých ľudí. Boli mu nasadené lieky, ktoré vedia stav priaznivo ovplyvniť, a to aj tak, že v psychiatrickom náleze sa môžu tieto veci skryť a nedajú sa zistiť. Boli mu nasadené antidepresívne a antipsychotické lieky, ako aj lieky na spanie. Ako sa dozvedel na hlavnom pojednávaní, znalecký posudok bol robený v januári 2014, teda pol roka od nasadenia liečby, čiže znalecký posudok mohol byť touto liečbou ovplyvnený. Poškodený bol u neho prvýkrát 05. 06. 2013, potom 19. 06. 2013 a 24. 09. 2014. Bolo mu doporučené aj psychologické vyšetrenie, to už ale nevedel uviesť, či sa ho aj zúčastnil. Poškodený bol teda spolupracujúci, tie prvý dve sedenia, potom bola dlhšie pauza a toho 24. 09. 2014 už prišla len jeho matka kvôli predpisu liekov. On osobne nemal pocit, že by to poškodený simuloval, preto hneď ako prvé navrhol ihneď jeho presun na inú školu. Poškodený vykazoval prejavy depresie a úzkosti, ktoré boli zjavné. Bol nervózny, úzkostný, vystrašený, mal padnutú mimiku. Úzkostná depresia je prejavom posttraumatickej stresovej poruchy. Počas vyšetrenia poškodeného sa svedok rozprával s ním, ako aj s jeho matkou. Na otázku obhajcu, či doba PN od 05. 06. 2013 do 19. 06. 2013 uvedená v obžalobe je podľa jeho názoru adekvátna, svedok uviedol, že poškodenému bolo odporučené domáce liečenie, to bolo stanovené do ďalšej kontroly, pričom poisťovňa zvykne preplácať len jedno vyšetrenie v mesiaci, preto hneď ako sa mohli prejaviť účinky liekov bol objednaný na ďalšiu kontrolu a to po 14-tich dňoch, teda na toho 19.06.2013.Posttraumatická stresová porucha niekedy vyžaduje aj dlhšiu PN a môže sa prejaviť aj trvalou zmenou osobnosti. V tomto prípade ten priebeh ale nebol taký zlý, preto bola doba liečenia stanovená na 14 dní. Na otázku člena senátu, na akú dobu, resp. v akých intervaloch môžu byť poškodenému predpísané lieky, svedok uviedol, že pri prvom vyšetrení môžu byť lieky predpísané na dobu jedného mesiaca, ak je vyšetrený opakovane, môžu byť lieky predpísané najviac na tri mesiace. Na odporučenie psychiatra môžu byť ďalej lieky predpísané na dobu 6-tich mesiacov, tie môže potom predpísať aj pediater. V tomto prípade 05.06.2013 boli poškodenému predpísané lieky na jeden mesiac a 19.06.2013 lieky taktiež na jeden mesiac, takže v podstate mal poškodený predpísané lieky na dobu 10 týždňov.Na otázku člena senátu, či mohli tieto lieky ovplyvniť správanie poškodeného tak, že znalec v posudku niektoré veci nemusel zistiť, svedok uviedol, že to mohlo mať taký vplyv, ale podľa neho hlavným dôvodom bol presun poškodeného na inú školu, keď sa už cítil oslobodený od stresu, kde už značná časť tej ťarchy odpadla, teda nemuselo to byť samotnými liekmi.

V súlade s a súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to:psychologický posudok Mgr. Františka Nociara (č.l. 76 - 91), znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného (č.l. 97 -106), psychologický posudok na obžalovaného (čl. 107 - 125), znalecký posudok o duševnom stave poškodeného (č.l. čl. 129 - 137), lekárske správy od MUDr. Haceka (č.l. 138 - 141), identifikácia odcudzených vecí (č.l. čl. 142 - 143), oznámenie o poškodených veciach a odborné vyjadrenie ku škode (č.l. 145 - 146), správy na obžalovaného (č.l. 149

- 151), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 152), záznam o preštudovaní spisu (č.l. 153).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že pod hrozbou násilia a ublíženia na zdraví viackrát opakovane nútil poškodeného P. B., aby mu priniesol a odovzdal rôzne osobné veci, ktoré poškodený v obave pred fyzickým násilím postupe nedobrovoľne priniesol a odovzdával obžalovanému, čím takto svojím konaním spôsobil pre zákonného zástupcu poškodeného O. W. škodu vo výške 279,- Eur, pričom vyššie uvedené konanie vyvolalo u poškodeného posttraumatickú chronickú stresovú poruchu s rizikom rozvoja depresie s dobou liečenia od 05. 06. 2013 do 19. 06. 2013.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jediným svedkom, ktorý usvedčuje obžalovaného, je samotný poškodený P. B.. Svedkovia O. W., matka poškodeného, a Q. B., stará matka poškodeného, sú len nepriamymi svedkami, pretože všetko, čo vedeli o skutku uvedenom v obžalobe, sa dozvedeli len z počutia od poškodeného. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetci bývalí spolužiaci obžalovaného aj poškodeného zhodne uviedli, že nevideli, že by obžalovaný poškodeného udrel, napadol, zbil, alebo iným spôsobom fyzicky atakoval, a taktiež zhodne uviedli, že poškodený v triede „kšeftoval“, ponúkal na predaj rôzne veci, a za tým účelom ho hľadali aj iní žiaci. Svedkovia, spolužiaci obžalovaného a poškodeného, tiež zhodne uviedli, že obžalovaný od poškodeného žiadne veci nežiadal, ani ho iným spôsobom nenútil, aby mu poškodený nejaké veci nosil do školy. Práve naopak, zhodne uviedli, že poškodený sám tieto veci ponúkal obžalovanému, čo sa malo diať po skončení vyučovania niekde pri škole. Taktiež svedkovia zhodne uviedli, že nevedeli nič o šikane v triede. Čo sa týka svedeckých výpovedí učiteľov základnej školy, ani jeden svedok neuviedol, že by bol svedkom, resp. že by vedel o nejakej šikane zo strany obžalovaného k poškodenému. O nejakej šikane sa dozvedeli až po tom, ako matka poškodeného navštívila základnú školu. Triedna učiteľka, T.. J. T.W., uviedla, že vedela o tom, že deti si medzi sebou vymieňajú veci, riaditeľ školy nevedel nič o šikane, a zástupkyňa riaditeľa uviedla, že nepriateľský vzťah medzi obžalovaným a poškodeným nebol. Triedna učiteľka a riaditeľ školy uviedli, že poškodený často nechodil do školy, mal aj neospravedlnené hodiny, a keď sa poškodeného riaditeľ počas vyučovania opýtal, prečo nepracuje, tak len uviedol, že sa mu nechce. Triedna učiteľka taktiež uviedla, že poškodený bol zábudlivý, na konci školského roka mu odovzdala plné vrece vecí, ktoré si počas roka zabudol v škole. Naopak, všetci vyučujúci uviedli, že obžalovaný bol najlepším žiakom v triede a poškodený patril medzi priemerných žiakov. Riaditeľ školy uviedol, že na obžalovaného nemôže povedať krivé slovo, bol najlepším z triedy.

Na jednej strane je tu potom svedecká výpoveď poškodeného, ktorý ako jediný priamo usvedčoval obžalovaného zo spáchania žalovaného zločinu, na druhej strane sú tu ale svedecké výpovede troch učiteľov a štyroch spolužiakov, ktorí de facto potvrdili výpoveď obžalovaného a nepotvrdili žiadnu zo skutočností, ktorú uvádzal poškodený.

Vzhľadom k tomu, že obsahom skutkovej vety obžaloby boli aj skutočnosti týkajúce sa diagnózy poškodeného a doby jeho PN, súd vykonal dokazovanie aj výsluchom znalcov a ošetrujúceho lekára

- psychiatra, ktorého navštevoval poškodený. Zo záverov znaleckého dokazovania, ako aj z výpovede MUDr. Vladimíra Haceka vyplynulo, že poškodený skutočne trpel psychickou poruchou, preto mu aj zo strany MUDr. Haceka bola predpísaná medikamentózna liečba. MUDr. V. aj MUDr. Z. sa vyjadrili pozitívne vo vzťahu k ďalšej prognóze stavu poškodeného. Čo sa týka rozporov ohľadne stanovenej diagnózy, keď MUDr. V. stav poškodeného diagnostikoval ako posttraumatickú stresovú poruchu, pričom MUDr. Zelinková túto diagnózu nepotvrdila, vo vzťahu k trestnej zodpovednosti a právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe je však v konečnom dôsledku táto skutočnosť irelevantná.

Podľa , kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Odňatím slobody na štyri až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania (objektívnej stránky) sa vyžaduje, aby páchateľ iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Vykonaným dokazovaním však bolo podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že obžalovaný poškodeného ani násilím, ani hrozbou násilia, ani hrozbou inej ťažkej ujmy nenútil, aby mu do školy nosil nejaké veci. Naopak, svedeckými výpoveďami bolo zhodne potvrdené, že poškodený rôzne veci nosil do školy dobrovoľne a ponúkal ich či už obžalovanému, alebo ďalším osobám. Vzhľadom k tomu, že nebol naplnený jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa , - objektívna stránka, súd musel obžalovaného postupom podľa spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že nijakým spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že poškodený trpel psychickou chorobou, dôsledkom čoho mu bola aj nasadená medikamentózna liečba, táto skutočnosť však sama o sebe nemôže byť dôvodom pre uznanie viny obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe, keďže vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že obžalovaný mal poškodeného náslím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, aby mu nosil do školy nejaké veci.

Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, musel poškodenú O. W. v zmysle s jej nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.