Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14P-56-2014.pdf
PDF · 98.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/56/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. Y., X.. XX.S. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: otca - navrhovateľa: R. Y., X.. XX.S. XXXX, L. XXX XX Č. Č.. XXX, a matky - odporkyni: G. Y., K.. M.O., X.. XX.H. XXXX, L. XXX XX Č. Č.. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľa R. Y., X.. XX.S. XXXX a odporkyne G. Y., K.. M., X.. XX.H. XXXX, uzavreté dňa XX.C. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. F., zväzok I., ročník XXXX, strana XX, por.č. XX, r o z v á d z a.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:
Maloletá M., X.. XX.S. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Matka maloletej je povinná prispievať na výživu maloletej M. sumou 100 Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk otca, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka maloletej na zročnom výživnom dlh nemá.
Styk matky s maloletou sa neurčuje a ponecháva sa na dohodu rodičov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa s návrhom zo dňa 13.augusta 2014 domáhal o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa XX.C. XXXX v rímskokatolíckom kostole v B. F.. U oboch ide o prvé manželstvo, z manželstva pochádzajú dve deti, syn X., X.. XX.E. XXXX a maloletá M.. Zosobášili sa po dvojročnej známosti. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov navrhovateľa a po siedmych rokoch sa nasťahovali do novopostaveného rodinného domu. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo pomerne harmonické. V roku 2013 odporkyňa začala brigádnicky pracovať v kvetinárstve navrhovateľovho bratranca v L.. Už od jesene chodievala domov neskoršie a nepravidelne. Vždy to zdôvodnila množstvom práce a premávkou z L. domov. Navrhovateľ jej všetko uveril, vôbec nepátral po skutočných príčinách a nevenoval sa tomu. O deti sa vedel postarať, a to s radosťou. Od januára 2014 sa situácia podstatne zhoršila, príchody odporkyne sa už vôbec nedali predvídať, jej značne oneskorené príchody mu už jasne naznačili, že nehovorí pravdu. Jej správanie voči nemu úplne ochladlo, správala sa k nemu ako k záťaži, keď neprichádzala načas domov. Navrhovateľ si robil starosti
o ňu, či sa jej niečo nestalo, nehoda alebo podobné. Keď jej zavolal, väčšinou mu nedvíhala telefón, alebo len niečo odvrkla, že „veď si otec, postaraj sa o deti“. Bolo mu úplne jasné , že sa s ňou niečo deje. Myslel si, že má nejaké problémy, ale odmietala s ním o tom rozprávať. Nakoniec v marci 2014 sa priznala, že má vážnu známosť, navrhovateľa už nemá rada a že nechce ďalej s ním žiť. Priznala sa, že chce sa od rodiny odsťahovať, hľadá si byt v L.. Od tej doby nezdieľajú spoločnú spálňu. Striktne odmietala hovoriť o náprave ich vzťahu, jednoznačne sa vyjadrila, že je to jej definitívne rozhodnutie. Oznámila to aj jeho rodičom a súrodencom, avšak napriek ich snahám, sa o celej situácii porozprávať, nebola ochotná. Nakoniec odporkyňa 5.augusta 2014 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu v L.. Vyjadrila sa, že má podať návrh na rozvod a zároveň súhlasila s tým, aby maloletá dcéra na čas po rozvode bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Dohodli sa, že s dcérou sa bude stretávať podľa vzájomnej dohody. Trvalá napätá situácia, pravidelné hádky a priznanie sa odporkyne prispeli k tomu, že sa úplne odcudzili. Vzťahy medzi nimi z vyššie uvedených dôvodov sú už dávnejšie vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel a nie je žiadny predpoklad na obnovenie manželského spolužitia. K odporkyni stratil navrhovateľ akýkoľvek citový a fyzický vzťah, a odporkyňa k nemu tiež. Rozvod takéhoto manželstva je aj v záujme ďalšieho vývoja ich maloletej dcéry, ktorá celú situácia vníma, je svedkom hádok, avšak v plnom rozsahu nechápe dôvody správania sa matky, preto je veľmi zmätená. Potrebuje ustálenú situáciu a režim. Preto rozvod manželstva nebude v rozpore s jej záujmami.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou ÚPSVaR o šetrení výchovného prostredia maloletého dieťaťa z 30.septembra 2014, správou obce Č. z 26.septembra 2014 o povesti účastníkov, poštovými poukážkami o poistení osôb, domácnosti a budovy, poštovými poukážkami o úhrade vodného, elektriny, výdavkovým pokladničným dokladom o úhrade miestnej dane a stočného, výpisom z banky navrhovateľa, daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2013 vrátane príloh, prehľadom mesačných výdavkov na maloletú, na plnoletého syna a na domácnosť, zárobkový výkaz odporkyne za rok 2013 a 2014. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.
Zo správy ÚPSVaR zo šetrenia výchovného prostredia súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa od januára 2013 nežijú harmonickým rodinným životom, nakoľko podľa udania otca, jeho manželka nadviazala známosť s iným mužom, odcudzili sa od seba. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka v auguste 2014 a tč. býva v X. Ž. - Y. V.. Otec s maloletou dcérou býva v šesťizbovom novopostavenom rodinnom dome, ktorý je riadne zariadený a udržiavaný v čistote a v poriadku. Hygiena je na dobrej úrovni. V spoločnej domácnosti tu býva aj plnoletý syn rodičov, ktorý navštevuje Obchodnú akadémiu v Š.. Maloletá M. má samostatnú detskú izbu, kde má zabezpečené všetky v potrebné veci. Maloletá navštevuje materskú škôlku v obci. Otec na obedy platí okolo 25 Eur na mesiac, poplatky do MŠ 8 Eur na mesiac. Otcovi pri výchove maloletého dieťaťa pomáhajú jeho rodičia, ktorí sú dôchodcovia. Maloletá je zdravá, netrpí závažnejším ochorením, otec nemá zvýšené výdavky na dcéru. V rámci pohovoru otec udal, že matka na dcéru kupuje potrebné veci. Dňa 1.10.2014, na základe telefonického rozhovoru matka udala, že t.č. býva u svojej sestry X. Ž.- V. v trojizbovom rodinnom dome, ktorý je riadne zariadený a udržiavaný v čistote a v poriadku. Ďalej udala, že zatiaľ súhlasí s tým, aby maloletá M. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a je ochotná prispievať na jej výživu mesačne sumou 100 Eur. Šetrením sa zistilo, že maloleté dieťa u otca má vytvorené vhodné podmienky na zdravý a všestranný vývin.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že pracuje ako podnikateľ s čistým mesačným príjmom cca 1.600 eur. Vo vlastníctve nemá žiadnu nehnuteľnosť. Rodinný dom, ktorý postavili počas manželstva, obaja manželia dobrovoľne prepísali na syna. Príčinu rozvratu ich manželstva vidí v nerozvážnosti svojej manželky, keď opustila spoločnú domácnosť i deti, kvôli známosti. Uviedol, že odporkyňa sa chcela rozvádzať, nedokáže jej odpustiť, že si našla inú známosť a nemyslí si, že sa jedná len o kamaráta, ktorého podporovala z rozpočtu domácnosti v sume 8.000 až 9.000 eur.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že v januári 2014 spoznala jedného kamaráta, ktorý je do dnešného dňa len kamarát. Mal značné finančné problémy, snažila sa mu pomôcť, časť ešte stále riešia. Navrhovateľa má rada, ale má obavy, že sa nemôže k nemu naspäť vrátiť.
Maloletá toho času má 6 rokov, navštevuje miestnu materskú školu. Otec uviedol, že mesačné výdavky na maloletú spočívajú v poplatku na škôlku 35 eur, na hygienické potreby 20 eur, na oblečenie 30 eur, na obuv 35 eur, na stravu 60 eur, hračky a iné potreby 15 eur. Začiatkom septembra jej nakúpil veci do škôlky v hodnote 90 eur (paplón, vankúš, obliečky, uteráky, papuče, mydlo, zubnú kefku, pyžamo a pod.). Maloletá je zdravá, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť nemá.
Na pojednávaní obaja účastníci predložili rodičovskú dohodu, ktorú kolízna opatrovníčka podporila a navrhla súdu ju schváliť, nakoľko je v prospech maloletej.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je jednoznačne rozhodnutý pre rozvod manželstva. Odporkyňa, hoc spočiatku ona iniciovala návrh, sa touto skutočnosťou zmierila. Navrhovateľ sa vzorne stará osobne o svoje deti, aj o maloletú aj o dospelého syna. Ich domácnosť trpela početnými hádkami a nedorozumeniami, ktoré spočívali v nepochopiteľnom opustení domácnosti odporkyňou. Tieto sa vyhrotili do nedôvery navrhovateľa voči odporkyni a aj do sklamania, že navrhovateľka nadviazala priateľský vzťah s cudzím mužom. Odporkyňa svoje problémy nedokázala riešiť so svojim manželom, mala za to, že o domácnosť sa vie postarať navrhovateľ. Svoju energiu upriamila na riešenie iného problému, a to finančných problémov svojej známosti. Ako tvrdila, nikdy medzi nimi k ničomu nedošlo, avšak neuvedomila si, že takýmto kontaktom v podstate urazila svojho manžela. Následne sa dostali do bludného kruhu hádok a nedorozumení, ktoré toho času už nie je možné zmierne vyriešiť a ich manželský vzťah je v hlbokej kríze. Ich manželská nezhoda je nezlučiteľná s účelom manželstva, a teda nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie. Preto navrhli, že je v záujme ich detí ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v dlhodobo neriešených problémoch, ktoré tkvejú v narušení dôvery, žiarlivosti, citovom ochladení až odcudzení. Za tejto situácie už nemajú záujem budovať spoločnú domácnosť. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali matka a otec maloletých detí dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.
Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, a to schválením predloženej rodičovskej dohody, tak ako je vo výroku tohto rozsudku, nakoľko nie je v rozpore zo zákonom a je v prospech maloletého dieťaťa.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods. 3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.