Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-133-2010.pdf
PDF · 136.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/133/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: I. I., J. Y. XX/XX, XXX XX K. D. v zastúpení JUDr. Vladimír Zvara, advokát, Advokátska kancelária SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 531.102,70 eur (16.000.000,- Sk) takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Súd odkazuje ustanoveného zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimír Zvara, advokát, na uplatnenie odmeny za zastupovanie navrhovateľa v konaní na Centrum právnej pomoci.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 03.05.2010 domáhal voči odporcovi v 1. rade SR - Ministerstvo vnútra SR, v 2. rade Okresné riaditeľstvo PZ Lučenec, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, Lučenec, v 3. rade: mjr. Mgr. Miloš Demeter, v 4. rade: Ministerstvo vnútra inšpekčné oddelenie Banská Bystrica, v 5. rade: mjr. Mgr. Pavol Purdela, v 6. rade: Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, v 7. rade: plk. Mgr. Vladimír Ďatko zaplatenia 531.102,70 eur (16.000.000,- Sk) titulom náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej správy pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že ním označený odporcovia porušili jeho ústavné práva keď v dôsledku nedostatočne preskúmania veci navrhovateľa krivo obvinili a nezákonne trestne stíhali. Zo strany PZ došlo k neoprávnenému zásahu verejnej moci čím došlo k hrubému porušeniu občianskych práv navrhovateľa. PZ a Mgr. M. Demeter sa neriadili Ústavou SR a ani zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a tým došlo k porušeniu § 1 ods. 3 a § 8 ods. 1. Navrhovateľovi vznikla škoda nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľov PZ, keď spod obžaloby bol navrhovateľ oslobodený. Odporcovia neopodstatneným a neuváženým rozhodnutím zapríčinili navrhovateľovi nemajetkovú ujmu, ktorú žiadal odporcami zaplatiť.
Návrh navrhovateľa bol tunajšiemu súdu postúpeným z dôvodu vecnej nepríslušnosti ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 20.05.2010
Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 10.03.2011, doplneným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2011, vzal návrh voči odporcovi v 2. až 7. rade späť a zároveň navrhol vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu a to ako odporcu v 2. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava .
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 16C 133/2010-56 zo dňa 14.10.2011 konanie v časti návrhu voči odporcovi v 2. až 7. rade podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil a podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu a to ako odporcu v 2. rade: SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co 510/2011-64 zo dňa 30.11.2011 uznesenie tunajšieho súdu č.k. 16C 133/2010-56 zo dňa 14.10.2011 v časti, ktorou súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu zmenil tak, že vstup Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR do konania nepripustil.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh z dôvodu, že vo veci neboli naplnené základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobené orgánom pri výkone verejnej moci, žiadal zamietnuť. Odporca uviedol, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú predpokladmi zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, sú a) nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, b) škoda, , c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a škodou. Všetky uvedené predpoklady musia byť kumulatívne splnené. V prejednávanej veci podľa názoru odporcu existuje len jeden predpoklad a to suma, ktorú navrhovateľ považuje za škodu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno týkajúceho sa preukázania nesprávneho úradného postupu a ani príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa bola navrhovateľovi údajným nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní spôsobená nemajetková ujma. Preukázanie nemajetkovej ujmy zaťažuje navrhovateľa, ktorý má povinnosť preukázať skutočnosti uvedené v návrhu a označiť dôkazy, ktoré hodnoverne a bez pochybnosti preukážu následky nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ však dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania nemajetkovej ujmy neuniesol. Odporca i keď nárok navrhovateľa považoval za nedôvodný poukázal aj na tú skutočnosť, že Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši na sťažnosť navrhovateľa a jeho manželky pani Ješkovej na závady v postupe vyšetrovateľa, konštatovala v liste č. Pv858/04, že pri preskúmaní postupu vyšetrovateľa nezistila závady v postupe vyšetrovateľa a žiadosť navrhovateľa a p. Ješkovej považuje za nedôvodnú. Skutočnosť, že vyšetrovateľ Policajného zboru v danej trestnej veci postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi potvrdzuje i to, s právnym názorom vyšetrovateľa sa stotožnil i dozorujúci prokurátor, keď Okresná prokuratúra vo Veľkom Krtíši podala na navrhovateľa obžalobu. Odporca ďalej namietal tú skutočnosť, že nárok navrhovateľa nebol v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaný, nakoľko žiadna listina navrhovateľa nebola zo strany Ministerstva vnútra SR vyhodnotená ako žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
V priebehu konania odporca uvádzal, že Ministerstvo vnútra SR nie v zmysle § 4 od. 1 písmeno b) Zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom príslušným konať za Slovenskú republiku v danej veci, nakoľko prokurátor sťažnosť navrhovateľa ako obvineného zamietol a vo veci podal obžalobu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi súdom ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa a prednesmi povereného zástupcu odporcu a oboznámil sa s listinnými dokladmi - zápisnica Okresného súdu Veľký Krtíš o výsluch navrhovateľa zo dňa 18.06.2014 sp. zn. 3Cd/4/2014, úradný záznam z obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T 53/2005 - uznesenie ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 1T 53/2005-278 zo dňa 18.10.2006 právoplatný dňa 17.01.2007, uznesenie Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp. zn. Pv 858/04-13 zo dňa 31.01.2005,, výzva Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.01.2007 adresovaná Jaroslave Ješkovej, list Jaroslavy Ješkovej adresovaný Ministerstvu vnútra SR, obžaloba Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp. zn. PV 858/04-29 zo dňa 24.03.2005, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 3To 315/06 zo dňa 17.01.2007, list Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš zn. Pv 858/04-14 zo dňa 31.01.2005, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 02.02.2005, uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici Č.p.: KRP-392/JKP-2005 zo dňa 22.02.2005, list navrhovateľa a Jaroslavy Ješkovej zo dňa 10.12.2007 označený ako žaloba na náhradu škody spôsobená príslušníkom PZ mjr. Mgr. Miloš Demeter doručený Ministerstvu vnútra SR dňa 12.12.2007, výzva Ministerstva vnútra SR Č.p.:SLV-1049-2/PS-2007 zo dňa 18.01.2007 adresovaná Jaroslave Ješkovej, list Jaroslavy Ješkovej zo dňa 22.02.2008 adresovaný Ministerstvu vnútra SR, oznámenie Ministerstva vnútra SR č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 adresovaný Jaroslave
Ješkovej, sťažnosť navrhovateľa zo dňa 29.05.2008 voči č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 doručená Ministerstvu vnútra SR dňa 02.06.2008, oznámenie Ministerstva vnútra SR č.p.:SLV-27-5/ PS-2008 zo dňa 23.06.2008 adresovaný navrhovateľovi a ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa a Jaroslavy Ješkovej ako obvinených za trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši uznesením Pv 858/04-13 zo dňa 31.01.2005 sťažnosť navrhovateľa ako obvineného podanú proti uzneseniu policajného orgánu OR PZ sp. zn. ČVS:ORP-748/ OEK-LC-2004, ktorým bolo vznesené obvinenie zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c) Tr. por. pretože nie je dôvodná.
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podal dňa 29.03.2005 sp. zn. Pv858/04-29 obžalobu na obvinených navrhovateľa a Jaroslavu Ješkovú pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom preto že, obaja obvinení 14.03.2002 v rodinnom dome Jána Šeba podvodne vylákali od menovaného pôžičku vo výške 800.000,- Sk, pred podpísaním zmluvy o pôžičke obaja uviedli nepravdu o svojom vlastníctve rodinného domu, pôdy, lesov a vozidla, požičanú sumu mali vrátiť poškodenému do 15.03.2003, požičanú sumu nevrátili doposiaľ, čím spôsobili poškodenému Jánovi Šebovi škodu najmenej 800.000,-Sk.
Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom č.k. 1T 53/2005-278 zo dňa 18.10.2006 obžalovaného navrhovateľa a Jaroslavu Ješkovú podľa § 226 písmeno b/ Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 oslobodil spod obžaloby. Z odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku vyplýva, že súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že konaním obžalovaných nebola skutková podstata žalovaného trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom do 01.01.2006 naplnená z dôvodu nedostatku subjektívnej stránky u obžalovaných. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2007.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 3To 315/06-290 zo dňa 17.01.2007 podľa § 256 Trestného por. účinného do 31.12.2005 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 1T 53/05-278 zo dňa 18.10.2006 a podľa § 253 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodeného Ing. Ján Šeba zamietol.
V priebehu trestného konania navrhovateľ i Jaroslava Ješková podali sťažnosti proti vzneseniu obvinenia súčasťou, ktorých boli i námietky obvinených zo zaujatosti vyšetrovateľa PZ mjr. Mgr. Miloša Demetera. Vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 02.02.2005 na podklade námietky obvinených proti vyšetrovateľovi PZ mjr. Mgr. Milošovi Demeterovi rozhodol tak, že vyšetrovateľa PZ mjr. Mgr. Miloša Demetera nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici na základe sťažnosti obvinených proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 02.02.2005 rozhodlo uznesením Č.p.: KRP-392/JKP-2005 zo dňa 22.02.2005 tak, že sťažnosť zamietlo, lebo nie je dôvodná.
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš listom zn. Pv 858/04-14 zo dňa 31.01.2005 oznámil navrhovateľovi, že preskúmal spisový materiál na vec vzťahujúcu sa z dôvodu, že z obsahu písomných sťažností zistil, že čiastočne ich možno považovať aj za žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 167 Tr. por. a zistil, že vyšetrovateľ postupoval v súlade s trestným poriadkom, keď rozhodol o vznesení obvinenia a že zo spisového materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že vyšetrovateľ vo veci koná predpojato v snahe spôsobiť ujmu obvineným. Pri preskúmaní postupu vyšetrovateľa nezistil závady v postupe vyšetrovateľa a žiadosti obvinených považoval za nedôvodné.
Navrhovateľ a Jaroslava Ješková listom zo dňa 10.12.2007 označeným ako žaloba na náhradu škody spôsobená príslušníkom PZ mjr. Mgr. Miloš Demeter doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 12.12.2007 oznámili, že podávajú žalobu na náhradu škody keď policajt Demeter svojim neadekvátnym rozhodnutím uznesením ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005 krivo obvinil navrhovateľa a Jaroslavu Ješkovú, čo kvalifikujú ako hrubé porušenie Občianskeho zákonníka. Z podania vyplýva, že sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa Občianskeho zákonníka vo výške 4.000.000,- Sk a žiadajú, aby uvedená suma bola zosobnená policajtovi.
Ministerstvo vnútra SR listom Č.p.:SLV-1049-2/PS-2007 zo dňa 18.01.2007 adresovaným Jaroslave Ješkovej oznámilo, že dňa 20.12.2007 bolo Ministerstvu vnútra SR doručená jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , z ktorého však nie je zrejmé podľa akého predpisu si menovaná náhradu škody uplatňuje.
Ministerstva vnútra SR podaním č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 adresovaným Jaroslave Ješkovej vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom oznámilo, že vychádzajúc z obsahu materiálov a vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka uvedená v § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu považuje uplatnenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú a z toho dôvodu jej nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ podaním zo dňa 29.05.2008 doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 02.06.2008 označeným ako sťažnosť oznámil Ministerstvu vnútra SR, že v zákonnej lehote 30 dní podáva voči č.p.:SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 sťažnosť pre neadekvátnosť a oznámil, že podaním dňa 10.12.2007 bola Ministerstvu vnútra SR adresovaná žaloba na náhradu škody a nebola adresovaná žiadna žiadosť a že nemajetková ujma bola uplatnená v žalobe a nie v žiadosti.
Ministerstva vnútra SR podaním č.p.:SLV-27-5/PS-2008 zo dňa 23.06.2008 označené ako Odpoveď na list zo dňa 02.06.2008 oznámilo navrhovateľovi, že dňa 02.06.2008 mu bolo doručené jeho podanie označené ako sťažnosť voči odpovedi Ministerstva vnútra SR SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že v predmetnej veci nie sú naplnené kumulatívne podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu nie je možné jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyhovieť.
Na základe žiadosti navrhovateľa o vykonanie výsluchu navrhovateľa dožiadaným súdom pre nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, bol navrhovateľ v konaní vypočutý dožiadaným súdom a to Okresným súdom Veľký Krtíš dňa 18.06.2014. O výsluchu navrhovateľa bola napísaná zápisnica sp. zn. 3Cdo/4/2014. Navrhovateľ v rámci výpovede uviedol, že voči odporcovi sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že jej výšku určil odhadom na základe toho ako sa cítil byť dotknutý. Trestné stíhanie spôsobilo, že sa stal nedôveryhodnou osobou, musel ukončiť podnikanie pričom ani po oslobodení spod obžaloby sa jeho situácia nezlepšila, ľudia túto skutočnosť neberú na vedomie a nezohľadňujú ju. U navrhovateľa nastali i zmeny v súkromnom živote, s manželkou nežije dobre, nekomunikujú spolu a aj medzi ním a ich deťmi sú rozpory. V dôsledku trestného stíhania sa odsťahovali rodičia navrhovateľa a ich vzťahy sa zhoršili. Susedia navrhovateľa sa voči nemu správajú horšie pričom toto pretrváva do súčasnosti. Do času kým začal byť trestne stíhaný bol uznávaným človekom, s ľuďmi v obci mal dobré vzťahy, s manželkou viedli harmonický rodinný život a jeho rodičia bývali s nimi. V podnikaní bol uznávaným a vyhľadávaným autodopravcom. Vo vzťahu k navrhovateľom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľa navrhovateľ uviedol, že nesprávny úradný postup vyšetrovateľa videl v tom, že ho neoprávnene obvinil čoho dôsledkom bol oslobodzujúci rozsudok a v diskriminácii zo strany polície, ktorá spočívala v tom, že bol vystavený neslušnému správaniu zo strany policajta pána Demetera, ktorý bol k nemu drzý, arogantný, nebral do úvahy jeho vyjadrenia a presadzoval svoje názory.
V priebehu konania Ministerstvo vnútra SR ako zastupujúci orgán štátu namietol, že nie je orgánom oprávneným zastupovať štát v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v dôsledku prijatia zákona č. 412/2012 Z.z. účinného od 01.01.2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z.. Podľa navrhovateľom označeného odporcu za uplatnený nárok navrhovateľa, ktorý sa týka trestného konania,
v ktorom bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, zodpovedá v mene štátu Generálna prokuratúra SR, keď prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa ako obvineného v prípravnom konaní a podal obžalobu.
Podľa § 27b ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno b, f Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno l Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný od 01.01.2013 ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
Súd sa s námietkou Ministerstva vnútra SR nestotožnil a to s poukazom na ustanovenie § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred dňom 31.12.2008, čo sa týka i prejednávanej veci, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008, teda ustanoveniami podľa, ktorých za štát konaná navrhovateľom označený orgán Ministerstvo vnútra SR. Na viac žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol podaný na Ministerstve vnútra SR, ktoré nárok navrhovateľa prerokovalo a podaním č.p.:SLV-27-5/ PS-2008 zo dňa 23.06.2008 označené ako Odpoveď na list zo dňa 02.06.2008 oznámilo navrhovateľovi, že dňa 02.06.2008 mu bolo doručené jeho podanie označené ako sťažnosť voči odpovedi Ministerstva vnútra SR SLV-27-4/PS-2008 zo dňa 28.04.2008 na jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že v predmetnej veci nie sú naplnené kumulatívne podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu a z uvedeného dôvodu nie je možné jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyhovieť. Ministerstvo vnútra SR ako orgán, ktorý tvrdí, že nie je príslušný vo veci konať od 01.01.2013 ani žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku spolu so spisovým materiálom nepostúpil po 01.01.2013 Generálnej prokuratúre ako orgánu podľa neho príslušnému na konanie vo veci.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný do 31.08.2007 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť a preto návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.
Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu v znení do 31.08.2008 s poukazom na ustanovenie § 27b ods. Zákona č. 514/2003 Z.z. .
Vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci Úrad justičnej a kriminálnej polície
PZ Lučenec ČVS:ORP-748/OEK-LC-2004 zo dňa 13.01.2005 bolo vznesené obvinenie navrhovateľovi zo spáchania trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Navrhovateľ proti uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši Pv 858/04-13 zo dňa 31.01.2005 ako nedôvodná zamietnutá. Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom č.k. 1T 53/2005-278 zo dňa 18.10.2006. navrhovateľa ako obžalovaného podľa § 226 písmeno b/ Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 oslobodil spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2007.
S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom vyplýva, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. keď oslobodenie spod obžaloby má dôsledok zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť nakoľko predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/93).
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dovodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím (por. rozsudok NS SR z 28.6.1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93, publikovaný pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery, prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné rozsudok NS SR 1Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009, 4 M Cdo 15/2009 (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 54/2011).
Súd mal v konaní za preukázané, že u navrhovateľa bol daný právny nárok na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa viedlo proti navrhovateľovi bolo zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Nárok škody sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Zastavenie trestného stíhania z
dôvodu, že k trestnému činu nedošlo má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí v dôsledku čoho zanikajú účinky rozhodnutia o vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia. Štát nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa za situácie ak aj k vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní , nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci so základných práv. V takom prípade nie potom rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale je rozhodujúce či sa ich podozrenie potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Navrhovateľ ako ďalší dôvod na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uvádzal nesprávny úradný postup vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý mal spočívať v tom, že vyšetrovateľ navrhovateľa neoprávnene obvinil, neslušne sa k navrhovateľovi správal, bol drzý, arogantný a nebral na vedomie vyjadrenia navrhovateľa, bol voči navrhovateľovi zaujatý keď už navrhovateľa v inom predchádzajúcom prípade obvinil.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. V prejednávanej veci navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa skutočnosť, že vyšetrovateľ navrhovateľa neoprávnene obvinil, nakoľko bol následne s pod obžaloby oslobodený. Rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým vzniesol obvinenie navrhovateľovi nemožno však považovať za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa ani v prípade, že navrhovateľ bol po vykonanom dokazovaní pred súdom spod obžaloby oslobodený. K vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní. Skutočnosť, že navrhovateľ bol následne oslobodený s pod obžaloby neznamená bez ďalšieho, že vo veci neboli zákonné podmienky pre vznesenie obvinenia. Na vznesenie obvinenia vyšetrovateľovi postačuje v zmysle Trestného poriadku odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Uznať obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu môže len súd a to len v prípade, že je preukázané (po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní) že trestný čin spáchal obžalovaný. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že bol vystavený neslušnému správaniu zo strany vyšetrovateľa, súd uvádza, že v konaní táto skutočnosť nebola preukázaná, nebolo preukázané, že v rámci trestného konania boli zo strany vyšetrovateľa vykonané neprípustné úkony a že vyšetrovateľ nepostupoval v rámci trestného stíhania v medziach zákona a na viac súd poukazuje na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní sa so sťažnosťami navrhovateľa na postup vyšetrovateľa zaoberali v priebehu trestného konania a tieto vyhodnotili ako nedôvodné. Preskúmavať správnosť postupu vyšetrovateľa však ani nie je v právomoci tohto súdu.
Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 531.102,70 eur súd uvádza, že navrhovateľom označené konanie - vznesenie obvinenie a následné trestné stíhanie navrhovateľa, keď navrhovateľ bol následne spod obžaloby oslobodený, podľa názoru súdu možno považovať za konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach navrhovateľa. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci priznáva popri práve na náhradu skutočnej majetkovej škody i náhradu za škodu, ktorá je chápaná ako náhrada formou „spravodlivého zadosťučinenia“. Priznaná náhrada škody musí predstavovať vždy spravodlivé zadosťučinenie a teda za splnenia zákonných predpokladov zahŕňať aj náhradu za preukázanú morálnu ujmu t.j. náhradu nemajetkovej ujmy. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva navrhovateľa. Navrhovateľ však v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenie obvinenia mu bola spôsobená
nemajetková ujma. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že nezákonným a dôkazmi nepodloženým trestným stíhaním a následným súdnym konaním bola poškodená jeho vážnosť, dobrá povesť a jeho spoločenské postavenie. Neoprávneným obvinením bol poškodený aj v súkromnom podnikaní, pretože neoprávnené trestné stíhanie zmenilo prístup podnikateľských subjektov k jeho osobe v dôsledku čoho nebol v podnikaní úspešný.
Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v relevantnom znení predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Navrhovateľ v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázal, že v dôsledku trestného stíhania došlo k zníženiu jeho dôstojnosť a vážnosti v spoločnosti, že pociťoval a pociťuje následky v odlišnom správaní príbuzných resp. osôb v jeho blízkom či širšom okruhu. V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že došlo k zmenám v jeho súkromnom živote, že jeho manželský vzťah nie je harmonický, že sa narušil vzťah medzi ním a jeho deťmi a jeho rodičmi, že sa k nemu susedia správajú horšie a teda nemal ani za preukázané, že práve trestné stíhanie vyvolalo tieto následky, negatívne reakcie rodinných príslušníkov či známych a že osoby z blízkeho ako i zo širšieho okruhu navrhovateľa v dôsledku trestného stíhania začali navrhovateľa negatívne hodnotiť. Navrhovateľ tiež nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že v dôsledku trestného stíhania došlo k problémom v podnikaní a že práve z tohto dôvodu nebol v podnikaní úspešný.
Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nárok na priznanie nemajetkovej ujmy odôvodňoval tvrdením, ktoré však nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol vykonať dokazovanie na ich preukázanie.
Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda - nemajetková ujma vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, nevznikla by ani nemajetková ujma. V prejednávanej veci však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenia obvinenia a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť, keď ako už súd uviedol navrhovateľ svoje všeobecné tvrdenia o vzniknutej ujme nijakým spôsobom nepreukázal.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Navrhovateľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.
Na základe právnych záverov mal súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , keď v konaní nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy nakoľko nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s trestným stíhaním vzniknúť a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia a vznikom nemajetkovej ujmy a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Súd od vykonania dokazovania navrhnutého navrhovateľom teda od vykonania výsluchu svedkyne manželky navrhovateľa Jaroslavy Ješkovej upustil, nakoľko navrhovateľ v rámci svojho výsluchu uviedol, že menovaná sa výsluchu nezúčastní a on na jej výsluchu netrvá.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teda podľa úspešnosti v konaní , ale úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
V priebehu konania bolo navrhovateľovi uznesením č.k. 16C 133/2010-17 zo dňa 09.09.2010 podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku bol navrhovateľovi ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. Vladimír Zvara, advokát.
Podľa § 140 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.
Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak bol účastníkovi ustanovený zástupca alebo ide o zastupovanie na základe Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 2 Zákona 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne
Súd s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 Zákona 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v spojení s § 14a a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o odmene súdom ustanoveného zástupcu navrhovateľa nerozhodol a odkázal ustanoveného zástupcu navrhovateľa na uplatnenie odmeny - náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa na Centrum právnej pomoci.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona