Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-64-2014.pdf
PDF · 73.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. U. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. októbra 2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. B., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, C. XX, prechodne bytom Brestovany, V. H..Č.. X,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, ul. L..P. Č.. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P 97/11, zo dňa 04.10.2011, právoplatným dňa 21.11.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna D. sumou 35,-€ mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. I., nar. XX.XX.XXXX, si túto povinnosť neplní od marca 2013 až doposiaľ, s výnimkou mesiaca máj 2013, kedy na výživu syna prispel sumou 35,-€, júl 2014, kedy na výživu syna prispel sumou 170,-€, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh vo výške 460,-€, pričom v tomto období na úrade práce nebol evidovaný, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, nebol nikde riadne zamestnaný a prostriedky na živobytie si zadovažoval nezisteným spôsobom,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s požitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do stavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. U. B. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne C. I., oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný U. B. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Uviedol, že si je vedomí svojej vyživovacej povinnosti na syna, ktorú má vo výške 35,- eur mesačne a má ju platiť k rukám C. I.. Uviedol, že v žalovanom období uhradil výživné v mesiaci máj 2013 vo výške 35,-eur a v mesiaci júl 2014 vo výške 170,-eur. Uviedol, že je zamestnaný s príjmom 415,-eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá a chcel by výživné uhradiť.
Svedkyňa C. I. uviedla, že obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na ich spoločného syna D. I. vo výške 35,-eur mesačne. Obžalovaný jej výživné na syna riadne neplatil od marca 2013, okrem mesiaca máj 2013, kedy prispel na výživné sumou 35,-eur a mesiaca júl 2014, kedy prispel na výživné vo výške 170,-eur. O syna sa obžalovaný nezaujíma, nenavštevuje ho, ani mu neposiela žiadne darčeky, ani neprispieva na výživu syna inou formou. Ona je zamestnaná, jej mesačný príjem je 360,-eur. Neplatenie výživného obžalovaným na synovi nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.
Z listinných dôkazov súd oboznámil rozsudok o výživnom, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 13P/97/2011, zo dňa 04.10.2011 zaviazaný k plateniu výživného na syna D. vo výške 35,-eur mesačne, k rukám matky dieťaťa, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že obžalovaný je otcom maloletého D. I.. Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, zamestnávateľov, daňového úradu vyplýva, že obžalovaný nepoberá dávky v nezamestnanosti, ani dávky dôchodkového poistenia, nie je evidovaný v živnostenskom registri, ani na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v rozhodnom období nepodával žiadne daňové priznanie. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v registri trestov osem záznamov, z toho jeden krát sa na neho hladí akoby nebol odsúdený, v dvoch prípadoch boli rozsudky zrušené v časti výroku o treste pre ukladanie súhrnného trestu. Obžalovaný posledný nepodmienečný trest odňatia slobody pre úmyselný trestný čin vykonal 03.09.2012. žalovaný skutok spáchal obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 6T/41/2013, kde mu skúšobná doba plynie do 02.07.2016. Zo záznamu vyplýva, že obžalovaný ku dnu konania hlavného pojednávania dňa 02.10.2014 dlh na výživnom vo výške 460,-eur neuhradil.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona vo forme nepriameho úmyslu, ktorý spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd na rozdiel od podanej obžaloby upravil dobu neplatenia výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku, a tým aj sumu dlžného výživného, pričom zohľadnil čiastku uhradeného výživného v mesiaci júl 2014 vo výške 170,-eur. Obžalovaný mal v žalovanom období zaplatiť výživné za 19 mesiacov, čo je pri sume výživného za mesiac vo výške 35,-eur, celková suma 665,-eur. V rozhodnom období obžalovaný zaplatil na výživnom sumu 205,-eur, takže dlh na výživnom od marca 2013 ku dňu vyhlásenia rozsudku je vo výške 460,-eur. Obžalovaný nepoprel, že v rozhodnom období na syna výživné neplatil, uviedol, že uhradil len dve dávky výživného a to v máji 2013 sumu 35,-eur a v júli 2014 sumu 2014 eur. Tento skutkový stav potvrdila aj svedkyňa I.. Obžalovaný v rozhodnom období nebol ani vedený na úrade práce, ani nepoberal sociálne dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Pracoval a mal dostatočný príjem na to, aby mohol výživné platiť v súdom určenej výške. Obžalovaný nevyužil ani šancu, na zaplatenie dlžného výživného a uplatnenie účinnej ľútosti, ktorú mu súd dal, a výživné neuhradil ani do termínu odročeného hlavného pojednávania.
Nakoľko vina obžalovaného zo žalovaného skutku s úpravou ako je to vyššie uvedené, je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek pochybnosť, uznal ho súd vinným zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je do dvoch rokov pri treste odňatia slobody. V konaní obžalovaného, ani v jeho osobe, ani v okolnostiach prípadu súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona. Za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona súd vyhodnotil to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Nakoľko prevažuje pomer priťažujúcich okolností, súd v zmysle ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby a mohol tak obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v sadzbe od 8 mesiacov do 2 rokov. Súd uložil obžalovanému trest primeraný pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov. Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, bolo vylúčené ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a preto musel súd obžalovanému uložiť trest nepodmienečný. Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a preto ho súd zaradil pre výkon uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.