Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/306/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, J., o zaplatenie 845,21 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 845,21 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 845,21 Eur od 15.08.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 845,21 Eur od 04.01.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,82 Eur na účet navrhovateľa vedený v G. banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za návrh na začatie konania vo výške 50,50 Eur na účet navrhovateľa vedený v G. banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 213,61 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo E. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.03.2013 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ako „nariadenie“), domáha voči odporkyni zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 845,21 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 845,21 Eur od 19.04.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 845,21 Eur od 04.02.2010 zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, ako aj náhrady trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za návrh a v trovách právneho zastúpenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 18.03.2009 na zmenkovú sumu 845,21 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15.08.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporkyňa mala zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa, a to zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 15.08.2009. Za miesto plnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového ručiteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka (odporkyňa) doposiaľ nezaplatila ani časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ domáha, aby súd v zmysle článku 7 nariadenia zaviazal odporkyňu rozsudkom na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom bez nariadenia pojednávania.

Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo právneho zástupcu vrátane osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podaním zo dňa 04.04.2013, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.05.2013, Okresný súd Brezno podľa z.č. za použitia , postúpil spis vecne príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Banská Bystrica ako zmenkovému súdu príslušnému na konanie o veciach týkajúcich sa zmeniek a zároveň o postúpení upovedomil právneho zástupcu navrhovateľa.

Dňa 09.05.2013 bola tunajšiemu súdu doručená námietka navrhovateľa voči postúpeniu spisu, v ktorej navrhovateľ uviedol, že trvá na vecnej a miestnej príslušnosti okresného súdu, ktorému bol návrh originárne podaný.

Okresný súd Banská Bystrica podľa § 105 ods. 3, 5 O.s.p predložil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o miestnej príslušnosti, pretože s postúpením veci Okresným súdom Brezno na Okresný súd Banská Bystrica nesúhlasil a taktiež s poukazom na námietku postúpenia veci, ktorú podal navrhovateľ.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -21 zo dňa 17.07.2013 vo výroku I. rozhodol, že námietka navrhovateľa proti postúpeniu veci z Okresného súdu Brezno na Okresný súd Banská Bystrica je dôvodná; vo výroku II. rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci z Okresného súdu Brezno je dôvodný a vo výroku III. Rozhodol, že miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Brezno. Krajský súd uviedol, že návrh navrhovateľa voči odporkyni smeruje v prejednávanej veci na okresný súd, ktorý je jeho všeobecným súdom. Na konanie o veciach s nízkou hodnotou sporov v tzv. cezhraničných sporoch, v ktorom sa aplikuje nariadenie, je v súlade s čl. 4 tohto nariadenia miestne príslušný na prejednanie veci práve všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, a to podľa , resp. .

Keďže navrhovateľ podal návrh na tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, súd skúmal právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie vo veci. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok, bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde bolo aj platobné miesto. Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná s poukazom na článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd po preskúmaní návrhu vyzval navrhovateľa prostredníctvom tlačiva B - žiadosti súdu alebo tribunálu o doplnenie a/alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky na doplnenie návrhu, a to tak, že navrhovateľ mal uviesť doplňujúce údaje do Oddielu 8.1, a to na základe akého právneho titulu bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi konania.

Navrhovateľ návrh nedoplnil, iba oznámil, že súdu poskytol dostatočné informácie a inými dokladmi ako zmenkou nedisponuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd podľa kapitoly II čl.4 ods. 4 nariadenia uznesením č.k. -34 zo dňa 20.01.2014 návrh navrhovateľa zamietol. Voči uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -65 zo dňa 15.04.2014 uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. -34 zo dňa 20.01.2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v uznesení uviedol, že predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale v konaní je uplatňovaná vlastná zmenka, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky voči odporcovi.

Navrhovateľ dňa 21.07.2014 na výzvu súdu zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 50,50 Eur.

Súd po zaplatení súdneho poplatku za návrh v súlade s čl. 5 ods. 2 nariadenia zaslal odporkyni tlačivo C na odpoveď spolu s vyplneným tlačivom A návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky ako podpornými dokumentmi, odporkyňa však v lehote 30 dní žiadnym spôsobom nereagovala a ani sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila. Keďže žiadny z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a ani súd jeho nariadenie nepovažoval za potrebné, súd rozhodol o nároku navrhovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len nariadenie), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých je hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001.

Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa

pohľadávky alebo vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl.1 § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. (ďalej len „zákon“) vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. 1 § 5 ods. 2 zákona, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. 1 § 5 ods. 3 zákona, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. 1 § 10 zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl.1 § 11 ods. 1 zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. 1 § 17 zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. 1 § 33 ods. 1 zákona, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa čl. 1 § 33 ods. 2 zákona, zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

Podľa čl. 1 ods. 48 ods. 1 zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. 1 § 75 zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, a to z predloženej zmenky a podporných dokumentov súd zistil, že zmenka bola vystavená odporkyňou dňa 18.03.2009 na sumu 845,21 Eur na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. V zmenke bola riadne vyplnená zmenková suma, výška zmenkového úroku a dátum začiatku úročenia, dátum a miesto vystavenia; meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo/ IČO vystaviteľky a zmenka bola vystaviteľkou podpísaná. Súd zistil, že navrhovateľ svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár potom, čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa (na rad ktorého bola vystavená). Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 845,21 Eur, dátum začiatku úročenia 18.03.2009 zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, číslo zmluvy 6850018 a identifikačné údaje odporkyne a je odporkyňou ako vystaviteľkou podpísaná.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonnom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým následne súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Predmetná zmenka je platná a na jej základe je odporkyňa ako dlžníčka povinná splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto jej zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase vystavenia pritom dlžníčka nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomá. Pokiaľ má dlžníčka obavy z následkov prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť doložkou „nie na rad“, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Súd z úradnej moci môže skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky (ako cenného papiera) je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a šekového zákona, ale aj podľa ust. o platnosti právneho úkonu. Zmenkový zákon predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu a teda posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s ktorýmkoľvek právnym predpisom, je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v čl. 1 zmenkového a šekového zákona. Pri uplatňovaní práv zo zmenky má výlučne zmenková dlžníčka povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp. iné námietky súvisiace so zmenkou. V danom prípade však dlžníčka (teda odporkyňa) námietku nevzniesla. Zmenka, ktorú teda predložil navrhovateľ, je v zmysle zákona zmenkou, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti vlastnej zmenky. Nakoľko je právna úprava zmenkového práva prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v zmenkového a šekového zákona, súd neskúmal ďalšie skutočnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že nárok, ktorý si uplatnil navrhovateľ ako právo z uplatnenej zmenky, ktorú nadobudol rubopisom, je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd priznal navrhovateľovi ním uplatnenú zmenkovú sumu, zmenkový úrok, ročný úrok a zmenkovú odmenu.

O trovách konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 50,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 213,61 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal za tri úkony právnych služieb (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, podanie odvolania proti rozhodnutiu tunajšieho súdu) každý vo výške 51,45 Eur + 2 krát režijný paušál vo výške 7,81 Eur + 1 krát režijný paušál vo výške 8,04 Eur, zvýšené o DPH, všetko v zmysle vyhlášky MS SR č. S ohľadom na finančnú hodnotu povinností uložených odporkyni vo výrokoch predmetného rozhodnutia, súd v zmysle ust. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia uloženej povinnosti z 3 dní na 30 dní, počas ktorých bude mať odporkyňa dostatok času na to, aby si obstarala rozumným spôsobom prostriedky na úhradu uložených povinností, prípadne sa dohodla s navrhovateľom na vyporiadaní svojich finančných záväzkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).