Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-66-2014.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E. S. Č.. X, A., zastúpeného SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Advokátska kancelária, Trnavská cesta č. 37, Bratislava, IČO 47 254 084, proti odporkyni: C. R., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. E. S. Č.. X, A., o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov: Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX a C. R., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 13.09.1988 a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu mesta Prešov vo zväzku 7, ročník 1988, na strane 34, pod poradovým číslom 474 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na tunajší súd dňa 15.08.2014 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou dôvodiac tým, že manželstvo, ktoré účastníci uzatvorili dňa 13.09.1988 v Prešove a narodili sa z neho dve t.č. už plnoleté deti: R., N.. XX.XX.XXXX a T., N.. XX.XX.XXXX bolo spočiatku harmonické, avšak v poslednom období, asi od polovice roku 2014 došlo ochladnutiu vzájomných vzťahov do tej miery, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoju úlohu, keď sa s odporkyňou odcudzili, nemajú žiadne spoločné aktivity ani záľuby a vyvrcholením tejto manželskej krízy bolo keď sa odporkyňa rozhodla v roku 2014 vycestovať za prácou do Nemecka, následne prestala s navrhovateľom komunikovať, neoznámila miesto výkonu svojej práce a nakoľko sa s ňou navrhovateľ nemôže skontaktovať a to ani prostredníctvom rodinných príslušníkov, pokladá za neprijateľné, že nemá s odporkyňou žiaden kontakt a ani informácie o jej pobyte a práci, ktorú v zahraničí vykonáva. Od odchodu odporkyne do zahraničia uplynulo niekoľko mesiacov a ani raz sa nevrátila domov a jediný kontakt medzi účastníkmi je na úrovni veľmi formálnych správ cez komunikačný program Skype.
V súčasnej dobe účastníci nežijú v spoločnej domácnosti ako manželia a je zrejmé, že ani nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia, pričom navrhovateľ cíti, že vzťahy medzi manželmi ochladli do tej miery, že odporkyňu už nevníma ako svoju družku a manželku a manželstvo účastníkov pokladá za vážne narušené a trvalo rozvrátené a preto chce manželský zväzok zrušiť, aby sa obaja mohli slobodne stretávať s inými ľuďmi.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 20.08.2014 uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s návrhom na rozvod manželstva účastníkov a žiada manželstvo rozviesť. Zároveň uviedla, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2014 uviedol, že súhlasí, aby súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie vzdali.
Podľa § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania - a to predmet konania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania písomne súhlasili. Súd dňa 08.09.2014 oznámil na úradnej tabuli súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 02.10. 2014 o 10.00 hod., v miestnosti č. 15, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi - sobášnym listom účastníkov z 13.09.1988, rodnými listami detí účastníkov - R., N.. XX.XX.XXXX a T., N.. XX.XX.XXXX a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 13.9.1988 pred bývalým Mestským národným výborom v Prešove. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a z manželstva pochádzajú dve toho času už plnoleté deti - dcéra R. N.. XX.XX.XXXX a syn T. N.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v A., Q. E.X. S. Č.. X.
Vzťahy medzi účastníkmi sa zhoršili natoľko, že v súčasnej dobe niekoľko mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie a vzájomné vzťahy a citové väzby obaja pokladajú za nezvratne narušené a trvalo rozvrátené.
V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je natoľko vážne rozvrátené, že si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, pretože manželia žijú oddelene po všetkých stránkach, stratila sa ich vzájomná citová väzba a ani nemajú záujem a nie sú ochotní prekonať vzájomné odcudzenie, nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, rešpektoval súd ich vôľu a keďže za daných okolností manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe zhodných vyjadrení účastníkov konania, vzájomné odcudzenie manželov po všetkých stránkach, keď účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti a nemajú záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a ani na obnovení manželského spolužitia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v dvoch vyhotoveniach.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie