Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/77/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. A., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. N. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matky R. A., nar. X. X. XXXX, bytom Z. N. XX a otca M. A., nar. X. X.. XXXX, bytom A. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -88 zo dňa 21. 2. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 13. 12. 2007 sp. zn. v časti určenia výživného na maloletú D. tak, že zvýšil výživné otca od dňa 25. 6. 2013 na sumu 140,- eur mesačne, zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 25. 6. 2013 do 21. 2. 2014 vo výške 456,- eur a otcovi uložil povinnosť uhradiť ho spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd poukázal na ust. § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Dieťa je fyzicky vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho potrieb, taktiež sa zvýšil príjem otca dieťaťa. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V odôvodnení uviedol, že stanovenú výšku výživného považuje za neúmernú vzhľadom k veku a potrebám školopovinného dieťaťa, navštevujúceho 7. ročník základnej školy. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa . Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že výživné zvýši na sumu 100,- eur mesačne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že s rozsudkom prvostupňového súdu v celom rozsahu súhlasí. Výživné zvýšené na sumu 140,- eur je adekvátne potrebám maloletého dieťaťa. Naposledy výživné bolo určené v čase, keď dieťa malo 6 rokov, v súčasnej dobe je D. žiačkou 7. ročníka základnej školy, navštevuje záujmové krúžky, má zhoršený zdravotný stav, nosí okuliare a býva často chorá. Matka zabezpečuje vyživovaciu povinnosť i formou osobnej starostlivosti. Otec sa s maloletou dcérou často nestretáva, nad rámec určeného výživného žiadnym spôsobom na výživné neprispieva. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 13. 12. 2007. Od tejto doby je maloletá fyzicky vyspelejšia, navštevuje 7. ročník základnej školy, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jej základných potrieb, čím došlo k zmene pomerov. Matka maloletej v čase posledného stanovenia výživného bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Otec maloletej bol zamestnaný, jeho príjem predstavoval 7 896,- Kč. V čase rozhodovania prvostupňového súdu o zvýšení výživného bola matka maloletej evidovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako nezamestnaná od 14. 3. 2012. Pracuje na dohodu o vykonaní práce za dojednanú odmenu 2,- eurá na hodinu. Priemerný zárobok otca dieťaťa za rok 2013 predstavoval 13 480,60 Kč. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej S. H., nar. XX. X. XXXX.

Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukazom na vykonané dokazovanie postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne poukázal na zmenu pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým rastom, vyspievaním, ale aj uspokojovaním jeho kultúrnych a športových potrieb. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal prvostupňový súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa , v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu, resp. žiadny z účastníkov si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.