Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: A. S., nar. XX. X. XXXX, bytom F., H. XXXX/XX proti odporcovi: Y. S., nar. XX. X. XXXX, bytom A., V. L. XXXX/XA, zastúpenému JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou so sídlom A., A. F. XX, za účasti maloletých detí: X. S., nar. XX. X. XXXX a L. S., nar. XX. X. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -683 zo dňa 20. 5. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na maloleté deti p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté deti zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá bude tieto zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal k povinnosti prispievať na maloletú X. výživné sumou 100,- eur mesačne a na maloletého L. výživné v sume 70,- eur mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24, § 25 Zákona o rodine, ako aj ust. § 62, resp. § 75 Zákona o rodine, keď konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Rozhodovanie o úprave styku otca s maloletými deťmi na čas po rozvode vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa veta prvá .

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, čo do výroku o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala napadnutý výrok zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na maloletú X. výživné vo výške 130,- eur mesačne a na maloletého L. výživné v sume 120,- eur mesačne. V odôvodnení odvolania poukázala na to, že odporca má približne rovnaký čistý mesačný príjem, nevidí preto dôvod, aby na nej ostalo bremeno znášania jednorazových výdavkov, prípadne aby bola pri zabezpečení výživy detí nútená žiadať o finančnú pomoc rodinu. Tiež poukázala

na zhoršený zdravotný stav maloletých detí, keď maloletá X. bude potrebovať trvalý zubný strojček, tiež je potrebná výmena skiel okuliarov, prípadne zakúpenie ortopedických vložiek do topánok. Syn L. má tiež doporučené nosiť ortopedické vložky do topánok a ortopedickú obuv, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Poukázala na to, že výživné nežiada pre seba, ako bývalú manželku, ale pre maloleté deti. Výživné určené prvostupňovým súdom považuje za neprimerane nízke. Deti majú právo podieľať sa na skutočnej životnej úrovni ich otca. Odporca ničím nedokladoval, že si hľadá výhodnejšiu prácu alebo brigádu alebo že by sa snažil privyrobiť si iným spôsobom, prenájmom nehnuteľnosti, ktorú vlastní a pod.. Podľa odvolateľky lepší príjem nevyhľadáva odporca z toho dôvodu, aby neplatil aj v budúcnosti vyššie výživné. Garáž, ktorú vlastní odporca, sa prenajíma v danej lokalite za 40,- až 50,- eur mesačne. Odvolateľka nevidí dôvod na to, aby v nej odporca skladoval svoje osobné veci. Maloleté deti nemôžu doplácať na to, že otec je silný fajčiar a požíva alkoholické nápoje, vozí sa v luxusnom aute a býva v 3- izbovom byte. Otcovi maloletých detí vytýkala tiež to, že si zvolil právne zastúpenie v konaní pred súdom a finančne tak ukrátil maloleté deti. Odporca sa o deti nestará, nezaujíma, nesnaží sa jednorazovo pri zvýšených sezónnych výdavkoch na deti prispievať nad rámec ním určeného výživného.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadril odporca. Uviedol, že navrhovateľka v odvolaní opätovne uvádza tie isté skutočnosti, tak ako pred prvostupňovým súdom, ktorý sa jej tvrdeniami zaoberal a v rámci hodnotenia dôkazov tieto aj vyhodnotil. Opakovane a účelovo dehonestuje osobu otca maloletých detí poukazovaním na to, že je silný fajčiar, alkoholik, bez záujmu o deti a tvrdí, že jeho životný štandard nezodpovedá jeho majetku a zárobku, ktorý dokladoval v prvostupňovom konaní. Odvolateľka poukazuje na výdavky, ktoré by mali vzniknúť v budúcnosti, čo prvostupňový súd nemôže brať do úvahy a pri stanovení optimálneho výživného vychádza zo skutkového stavu známeho v čase rozhodovania súdu. Odporca prvostupňovému súdu dostatočne a riadne dokladoval svoj príjem, ako aj majetok, ktorý vlastní, z čoho súd aj vychádzal pri stanovení vyživovacej povinnosti. Je potrebné opakovane uviesť, že rodine počas trvania manželstva materiálne, aj finančne vypomáhali rodičia odporcu, ktorí zabezpečovali náklady dovoleniek, každoročne celej rodiny, tiež podstatné náklady bývania, pretože za bývanie v byte, ktorý sa nachádza v polyfunkčnom dome vo vlastníctve rodičov odporcu okrem nákladov energií žiadne iné finančné prostriedky, ani nájomné sa neplatí. Odporca žije veľmi skromne, pričom sama navrhovateľka v konaní o rozvod manželstva priznala, že finančne rodine vypomáhali rodičia otca detí. Pokiaľ sa teda v odvolaní vyjadruje k životnej úrovni odporcu, tento býva v byte svojich rodičov, tiež používa motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je otec odporcu. Pokiaľ poukazovala na garáž, jedná sa prakticky o dvojgaráž, ktorá nie je predelená priečkou, kupovaná bola odporcom pred uzatvorením manželstva. Druhú časť garáže s osobitným vstupom a súpisným číslom užívajú rodičia. Prenájom garáže by tak bol komplikovaný, resp. naviazaný na stavebné úpravy. Navyše navrhovateľka sama má vo vlastníctve garáž v tej istej lokalite (na tom istom dvore), ktorú prenajímala za 15,- eur mesačne. Odporca garáž ako jediné vlastníctvo potrebuje na odkladanie svojich vecí. Odporcovi navyše od 13. mája 2014 pribudla vyživovacia povinnosť k synovi Y., pričom do rodného listu bude môcť byť zapísaný až po konaní o zapretí otcovstva, ktoré prebieha pred Okresným súdom v Žiline. Z týchto dôvodov odporca navrhol, aby výživné na čas po rozvode manželstva bolo stanovené na maloletú X. sumou 80,- eur a na maloletého L. sumou 50,- eur mesačne. Odvolanie navrhovateľky proti výroku o výživnom považuje odporca za účelové, nakoľko neuviedla žiadne nové skutočnosti, nekonkretizovala, v čom okresný súd pochybil pri stanovení optimálnej výšky výživného na maloleté deti a opakovane len v negatívnom slova zmysle opísala osobu otca maloletých detí. I keď výživné nezodpovedá ani schopnostiam, ani možnostiam otca maloletých detí, otec sa proti rozsudku neodvolal.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti vo výroku o výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode v zmysle ust. potvrdil.

Z obsahu spisu a preskúmavaného rozhodnutia mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, pričom súd návrhu vyhovel, manželstvo rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do výchovy a opatery matke a otca zaviazal platiť výživné sumou 100,- eur na maloletú X. a 70,- eur na maloletého L. mesačne vopred k rukám matky maloletých detí. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd zo zisteného skutkového stavu preukázaného listinnými dôkazmi, resp. výpoveďami účastníkov. Pre určenie výživného mal preukázané, že maloletá X. je v 3. ročníku základnej školy, kde

sú bežné výdavky, okrem toho má určité zdravotné problémy, v dôsledku čoho chodí na plávanie, je potrebné zakupovať vložky do topánok a matka zakúpila ortopedický matrac. Maloletá tiež nosí okuliare, ktoré jedenkrát za rok mení. Maloletý L. je umiestnený v materskej škole, kde sa platí za prevádzku a stravu. Má vyučovanie v anglickom jazyku, za čo je poplatok 10,- eur, chodí aj do základnej umeleckej školy na výtvarný odbor. Navrhovateľka z pracovnej činnosti dosiahla príjem v priemere 289,- eur, poberá daňový bonus na dve deti vo výške 42,82 eur a prídavky na deti. U odporcu súd ustálil príjem vo výške 500,- eur mesačne (daňové priznanie).

V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

V prípade rozvodu manželstva podľa je s konaním spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia postupoval prvostupňový súd správne, keď upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, kde okrem iného určil aj výšku vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Súd prihliadal najmä na vek maloletých detí, bežné výdavky spojené s návštevou základnej školy, resp. materskej školy. Aj odvolací súd má za to, že prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Výživné na maloletú X. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého L. vo výške 70,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Súdom stanovené výživné, tak ako na to poukázal aj prvostupňový súd, predstavuje približne 1/3 príjmu otca, pričom zohľadňoval to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok prvostupňového súdu v časti o výživnom na maloleté deti ako vecne správny potvrdil.

V ostatných častiach, odvolaním nedotknutých, zostal rozsudok prvostupňového súdu nezmenený.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa s použitím ust.

a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko to neodôvodňovali okolnosti prípady, ani pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.