Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Y. C., N.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, A., občan SR, o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.10.2012, súdu doručeným dňa 12.11.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 331,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.11.2009 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty vyúčtovanej odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení Fix zo dňa 29.02.2008, dodatkom k tejto zmluve zo dňa 29.02.2008, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2009 na sumu 331,94 eur, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 mal súd objektívne preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. sa dňa 01.07.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila dňa 07.12.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok s navrhovateľom ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok, medzi inými i pohľadávky voči odporcovi. Predmetná zmluva je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 100/12. Zmluvou o postúpení pohľadávok navrhovateľ preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci a teda aj aktívnu legitimáciu v konaní.

Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 29.02.2008 uzatvorenej v zmysle o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytla odporcovi SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované touto spoločnosťou v rámci zvoleného programu Fix 500. Na základe dodatku k zmluve o pripojení uzatvoreného dňa 29.02.2008 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. zároveň odporcovi odpredala mobilný telefón značky Sony Ericsson W580l za kúpnu cenu 82,65 eur (2.490,- Sk).

Podľa bodu 1 písm. c) predmetného dodatku sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., osobitnými podmienkami pre poskytovanie služby Fix, platnými cenníkmi služieb a týmto dodatkom.

Podľa bodu 2 dodatku sa účastník zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka.

Podľa bodu 4 dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk). Zmluvné strany si zároveň dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikal porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcej sumu zmluvnej pokuty.

Právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2009 vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur so splatnosťou do 27.11.2009. Odporca túto sumu neuhradil a keďže sa dostal do omeškania, navrhovateľ žiada priznať i úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

Podľa o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa , zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa účinného v čase uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa a , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd má za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako podnikateľom v zmysle a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení a jej dodatok podľa o elektronických telekomunikáciách, ktorú súd s prihliadnutím na všetky okolnosti posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle , keďže právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo odporca nie (v konaní nebol preukázaný opak), pričom odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ktorá má charakter formulárovej zmluvy. Z obsahu a formy zmluvy o pripojení ako aj jej dodatku vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a predmet plnenia dodávateľom. Odporca ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah - mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa a nasl. . v obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti (). Ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Právna úprava vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V súdenom prípade sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur fakturovanej odporcovi na základe čl. 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 29.02.2008, v ktorom si účastníci pre prípad porušenia zmluvných povinností odporcom, v dôsledku ktorého dôjde k vypojeniu SIM karty z prevádzky, dohodli zmluvnú pokutu v sume uplatnenej v návrhu. Zmluvné strany si v tomto zmluvnom ustanovení zároveň dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikal porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta, s tým, že účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcej sumu zmluvnej pokuty. Navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodňuje tým, že odporca je sankcionovaný za nedodržanie povinnosti platiť cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti (24 mesiacov), ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v zmluvných vzťahoch, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže tento žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky.

Súd, posudzujúc navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z vyššie uvedených hľadísk, dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v čl. 4 dodatku k zmluve o pripojení, podľa ktorého právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná na 331,94 eur s tým, že zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný zaplatiť v tejto výške bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( ) a preto je absolútne neplatná ( ). Je tomu tak predovšetkým preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností vznikne odporcovi ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo. Dodávateľ žiada od spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Zmluvná pokuta určená v dodatku k zmluve sa vzťahuje k akémukoľvek porušeniu povinností zo strany odporcu, či už pôjde o zotrvanie v zmluvnom vzťahu počas určenej doby viazanosti, záväzok nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo záväzok nedopustiť sa konania, na základe ktorého by vzniklo právo právnemu predchodcovi navrhovateľa odstúpiť od zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností odporcu, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia; výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Nerozlišuje, či ide o porušenie zmluvných podmienok, ktoré mohol odporca ovplyvniť alebo nie, prípadne, či ide o vedomé a úmyselné porušenie podmienok. Odporcovi by tak v zmysle ustanovení dodatku mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške aj v prípade, ak by požiadal o vypojenie z prevádzky v dôsledku krádeže SIM karty (ktoré porušenie by odporca nezavinil), ako aj v prípade úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich z dodatku. Takto určená zmluvná pokuta, nezohľadňujúca závažnosť jednotlivých spôsobov porušenia povinností zo strany odporcu s odstupňovaním výšky pokuty sa javí ako zjavne neprimeraná a určená v neprospech slabšej zmluvnej strany.

Súd dodáva, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu, ktorá je dohodnutá v rámci dodatku k zmluve o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatná. Keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniká navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V zmysle citovaného ustanovenia súd vo výroku rozhodnutia uvedie zmluvnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ak túto určil za neplatnú v dôsledku jej neprijateľnosti. Dôsledkom určenia

neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty). Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o pohľadávku, ktorá bola postúpená na navrhovateľa od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku bol upravil navrhovateľ, ktorý by túto vo svojich zmluvách viac nemohol používať.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 331,94 eur, avšak súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.