Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Z. Z.?, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R. Q., doklad totožnosti: L. R. Č.. V., toho času miesto pobytu Ú. S. T. S. L., C. XX, K.Č., zastúpený Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 11.01.2023, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA5-3136-026/2022-AV zo dňa 21.12.2022, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-3136-026/2022-AV zo dňa 21.12.2022, týkajúce sa žalobcu Z. Z.?, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť R. Q., doklad totožnosti: L. R. Č.. V..

II./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobca Z. Z.?, nar. XX.XX.XXXX, bol bezodkladne prepustený zo zaistenia.

III./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.01.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA5-3136-026/2022-AV zo dňa 21.12.2022, ktorým žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) v zmysle tohto zákona rozhodol o zaistení žalobcu dňom 21.12.2022 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 21.03.2023 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, keďže už bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-3136-013/2022-AV zo dňa 10.12.2022. Zároveň rozhodol o jeho umiestnený v Ú.R. S. T. S. L. N. K. (ďalej „Ú. K.“).

2. Dodal, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj manželka žalobcu: Q. Z.?, nar. XX.XX.XXXX a ich maloleté deti: Z. X. Z.?, nar. XX.XX.XXXX a K. Z.?, nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa rovnako obrátili žalobami na súd. Dodal, že zaistenie žalobcu a zaistenie jeho maloletých detí a manželky nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru žalobkyňa navrhla, aby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach.

3. Poukazoval na to, že žalovaný rozhodnutie o zaistení žalobcu odôvodnil tým, že žalobcovi bolo dňa 10.12.2022 vydané rozhodnutie o zaistení pod č. PPZ-HCP-BA5-3136-013/2022-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného žalovaným pod č.

PPZ-HCP-BA5-3136-010/2022-AV zo dňa 10.12.2022. Dňa 19.12.2022 prijalo zariadenie pre cudzincov vyhlásenie žalobcu o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“).

4. S napadnutým rozhodnutím nesúhlasil v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

5. S poukazom na znenie bodu 15 a 24 Preambuly, čl. 3 bod 1 a čl. 8 ods. 3 písm. f) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) uviedol, že z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia je jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c) a § 88a ods. 2 ZoPC presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobkyne z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených lehotách. Rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobkyňa držaná v zaistení, tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jej držanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné. Žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky po prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Záujem o podanie žiadosti o azyl prejavoval aj s manželkou od začiatku ich pobytu v zaistení a preto zariadenie pre cudzincov po zabezpečení tlmočníka dňa 19.12.2022 prijalo ich vyhlásenie o azyle. Splnomocnenému zástupcovi uviedol, že jeho rodina je kurdskej národnosti a tá čelí v Turecku dlhodobému utláčaniu, pričom žalobca je kresťan a aj kvôli svojmu presvedčeniu si nemohol nájsť zamestnanie a čelil aj problémom zo strany svojich susedov. Poukazoval na správy ohľadne daných skutočností - výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021.

6. Ďalej uviedol, že na situáciu Kurdov v Turecku, ale aj v Sýrii, či Iraku, poukazujú aj mnohé ďalšie všeobecne dostupné správy ľudsko-právnych organizácií, výskumy etnografov a politológov, či bežne dostupné spravodajstvo. Jeho tvrdenia sú v súlade s všeobecne dostupnými informáciami o jej krajine pôvodu. Na základe všeobecne dostupných informácií o situácii Kurdov v Turecku preto ani nemožno vopred a jednoznačne vylúčiť priznanie mu medzinárodnej ochrany (napr. z dôvodu diskriminácie z dôvodu národnosti), ani nemožno jednoznačne vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako výlučne účelovú. Uvedené spôsobuje prekážku aplikácie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na prejednávanú vec, pretože žiadosť o azyl nie je výlučne účelová a teda neboli splnené zákonné podmienky pre držanie žalobcu v zaistení po podaní jeho žiadosti o azyl.

7. Ďalej namietal, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania, minimálne konfrontovaním tvrdení žalobcu s všeobecne dostupnými informáciami o postavení Kurdov v Turecku, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC. Nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho, že žalobca nepožiadal o azyl hneď pri jeho zadržaní. Zdôraznil, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade. Vo veci žalobcu neboli zistené, či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie, napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobca je oprávnený sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by mu boli zabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.

8. V ďalšej námietke mal za to, že žalovaný v rozhodnutí, na základe ktorého je držaný v zaistení, neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania veci, dĺžku stanovej doby zaistenia. V

zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR je takéto pochybenie podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.

9. Rovnako poukazoval na to, že v zaistení sa nachádza spolu s manželkou a ich maloletými deťmi.

10. Žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany ľudských práv maloletých, majúcimi prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Napriek tomu, že sa obmedzenie osobnej slobody žalobcu nerozlučne dotýka aj práv a záujmov jej maloletých detí v nízkom veku, ako zraniteľných osôb, v zmysle § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie rodiny s maloletými deťmi vo veľmi nízkom veku na dobu 3 mesiacov navyše nepovažoval za zaistenie na čo najkratší čas v zmysle § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov a ani za nevyhnutné, nakoľko vo veci je možné uplatniť alternatívne opatrenie v podobe hlásenia pobytu a umiestnenia v azylovom zariadení.

11. Ďalej namietal, že žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval ani Dohovor o právach dieťaťa, majúci prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj Európskeho dohovoru pre ľudské práva a kasačného súdu, opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi (napríklad rozsudok ESĽP vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17.10.2016, zo 14.06.2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. ). Keďže žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu žalobcu a jeho rodiny a maloletých detí, tým nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné, žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia. Zaistenie žalobcu, jeho maloletých detí a manželky, nie je v najlepšom záujme maloletých detí a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa.

12. Rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA5-3136-026/2022-AV zo dňa 21.12.2022 žalovaný zaistil účastníka konania (žalobcu) podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov dňom 21.12.2022. Podľa § 88a ods. 2 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2023 a umiestnil ho do Ú. S. T. S. L. N. K. (Ú.).

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.01.2023 navrhol správnu žalobu zamietnuť. K žalobným dôvodom uviedol, že dňa 10.12.2022 v čase o 03.15 hod. hliadka obvodného oddelenia PZ Rusovce vykonávala hliadkovú činnosť na ceste na N. M. Č., kde spozorovali 13 osôb, ktorí boli vyzvaní, aby preukázali svoju totožnosť. Na základe zistených skutočností vzniklo podozrenie, že sa na území SR zdržiavajú bez oprávnenia a bez vážnych dôvodov. Vykonanými lustráciami bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území SR, resp. schengenského priestoru a z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 10.12.2022 konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Na základe vydaného rozhodnutia o administratívnom vyhostení začal správny orgán dňa 10.12.2022 konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia a následne bol tento umiestnený do Ú. S. T. N. K.. Dňa 19.12.2022 požiadal žalobca v Ú. K. o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu bolo účastníkovi konania vydané napadnuté rozhodnutie o zaistení v zmysle §88a ods. 1 písm. c) ZoPC, nakoľko účel pôvodne vydaného rozhodnutia o zaistení v zmysle §88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na výkon administratívneho vyhostenia, pominul.

14. Mal za to, že v prípade zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC zo strany žalovaného bolo naplnené, v rámci správnej úvahy, dôvodné podozrenie, že žalobca podal svoju žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, čo aj dostatočne vyargumentoval v napadnutom rozhodnutí. Skutočnosť, že je kurdskej národnosti, žalobca žalovanému zamlčal. Pokiaľ sa týka jeho reálneho vyhostenia uviedol, že žalobca má cestovný doklad, nie je žiadny problém zrealizovať jeho vyhostenie do domovskej krajiny a teda účelnosť zaistenia neabsentuje. Realizácia výkonu vyhostenia prostredníctvom Ú. tureckých štátnych príslušníkov do domovskej krajiny sa vykonáva.

15. K princípu, resp. prezumpcii proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl uviedol, že nemá potrebu vo všeobecnosti žiadateľov o azyl zaistiť a v určitých prípadoch uložiť napríklad alternatívu zaistenia alebo priamo žiadateľa o azyl umiestniť v T. D.. Každé konanie je individuálne a je možné, že by týmto spôsobom postupoval aj v prípade žalobcu, ak by prejavil svoj záujem o poskytnutie akejkoľvek formy ochrany po svojom zadržaní.

16. Ohľadne námietky zachovania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobcu a jeho maloletých detí uviedol, že s uvedenou situáciou sa zaoberal, a to napríklad aj tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Ú. K.. Ďalej vo svojom vyjadrení poukazoval na vytvorenie podmienok pre zaistených maloletých v Ú. K., ktoré je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi. Policajný útvar rešpektoval záujem dieťaťa a právo na rodinný život, preto sa dieťa neoddeľuje od svojich rodičov, ak je v ich sprievode a z toho titulu je možné dieťa umiestniť v Ú. K., ak je naplnený účel zaistenia jeho rodiča podľa zákona o pobyte cudzincov. V Ú. K. sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny s deťmi, ktoré spĺňajú všetky hygienické normy a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Maloletým osobám je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti navyše desiatu a olovrant). Pediatrická zdravotná starostlivosť je poskytovaná na základe zmluvného vzťahu s pediatričkou, ktorej ambulancia sídli v Sečovciach a túto zdravotnú starostlivosť vykonáva v ambulancii Ú. K., prípadne po dohode vo svojej ambulancii, kam sú deti v sprievode rodiča prevezené. V prípade jazykovej bariéry je k lekárskym vyšetreniam zabezpečený tlmočník do príslušného jazyka. Počas dňa je deťom v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu, pričom tento sa zabezpečuje formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku. V prípade nepriaznivého počasia je k dispozícii telocvičňa. Vo vnútornej časti ubytovacích priestorov sú pre deti zriadené herne, v ktorých majú k dispozícii rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku. Herňa je vybavená zodpovedajúcim nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania kultúrnych aktivít a trávenia voľného času maloletých osôb. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD prehrávačmi a televíznymi prijímačmi s príjmom satelitných TV staníc. (Pre deti sú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a pod.). V Ú. K. je pre maloleté osoby k dispozícii sociálny pracovník, ktorý plánuje a reguluje vzdelávacie, rekreačné a herné aktivity maloletých osôb v zariadení, pričom spolupracuje s mimovládnou organizáciou Slovenská humanitná rada, primárne najmä pri zabezpečovaní sociálneho a psychologického poradenstva a starostlivosti, s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné skupiny a sekundárne pri vzdelávaní a jazykovej príprave. Tieto aktivity sú realizované v rámci projektu projekt KOMPAS 111, SK 2019 AMIF SC3.3/1.

17. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

18. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.

19. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

20. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

21. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny

b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

24. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

25. Podľa , Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

26. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

27. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

28. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

30. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

31. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Podľa , Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

38. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-3136-026/2022- AV zo dňa 21.12.2022, ktorým žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. c) ZoPC rozhodol o jeho zaistení dňom 21.12.2022 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 21.03.2023 z dôvodu, že existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, keďže už bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-3136-013/2022-AV zo dňa 10.12.2022 a umiestnil ho v Ú. K..

39. Dňa 19.12.2022 prijalo zariadenie pre cudzincov vyhlásenie žalobcu o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

40. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

41. V správnej žalobe rovnako poukazoval na to, že bol zaistený spolu s jeho dvoma maloletými deťmi a manželkou, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemožno nájsť zmienku o tom, akým spôsobom sa táto skutočnosť prejavila pri posúdení správneho orgánu, či ide o primerané opatrenie a či nie je možné uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Správny súd, s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie, vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.

42. Správny súd uvádza, že zaistenie žalobcu nemožno posudzovať izolovane, ale tieto prípady (zaistenie jeho maloletých detí, ako aj manželky) musia byť posudzované vo vzájomných súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Deti by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.

43. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

44. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí, s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší

záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

45. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP, vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).

46. Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobcu v dôsledku napadnutého rozhodnutia o zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Zo samotnej podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu“, v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný život cudzinca.

47. V prípade, ak by správny súd ponechal žalobcu v zaistení po tom, čo by došlo k prepusteniu zo zaistenia jeho maloletých detí, došlo by tým aj k porušeniu čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, teda najlepšieho záujmu maloletého cudzinca, ktorý má právo byť so svojim rodičom, ako zákonným zástupcom. Teda ponechaním žalobcu v zaistení by z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu princípu sledovania jeho najlepšieho záujmu. Správny súd má zato, že žalovaný neposúdil dostatočne, v kontexte zaistenia maloletých cudzincov (detí žalobcu), zaistenie žalobcu so zásahom do ich práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).

48. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa a z dôvodov uvedených v , napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a zároveň nariadil žalovanému, aby žalobca bol bezodkladne prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.