Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-26-2014.pdf
PDF · 116.66 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/26/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C,6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Šoltés - advokát , Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: Q. W., W.. XX.X.XXXX, F. U. XXXX, o zaplatenie sumy 406,03 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 29. 10. 2013 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 406,03 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,0 65 percent denne zo sumy 224,77 Eur od 25. 12. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 224,77 Eur vo výške 8,5 percent od 16. 8. 2012 do 24. 12. 2012, úrok z omeškania zo sumy 224,75 Eur vo výške 1,7750 percent od 25. 12. 2012 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 336,32 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,5 percentný ročný úrok z omeškania zo sumy 224,77 Eur do zaplatenia a trovy konania a právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12. 12. 2011 uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, so sídlom Hlavné námestie 12, 06001 Kežmarok 1 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola navrhovateľovi postúpená pohľadávka s príslušenstvom a právami s ňou spojenými voči odporcovi zo zmluvy " tovarová pôžička číslo 5159748 " uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ dôvodil, že na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 336,32 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi písomne oznámené. Pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 302,88 Eur. Príslušenstvo pohľadávky bolo ďalej tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,5 percenta ročne, počítaným zo sumy 224,77 Eur od 21. 9. 2008 do zaplatenia. Navrhovateľ ďalej v návrhu dôvodil, že uzavrel s odporcom dňa 15. 8. 2012 Dohodu o uznaní dlhu číslo XXXXXXXXXX , v ktorej odporca uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 406,03 Eur, pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru vo výške 224,77 Eur a zo zmluvných pokút, poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody. Odporca sa zároveň zaviazal splatiť uznaný záväzok v desiatich mesačných splátkach vo výške 40,60 Eur, splatných v termínoch určených v dohode. Odporca však do dňa podania návrhu neuhradil zo záväzku žiadnu sumu, v dôsledku čoho predstavovala nesplatená časť záväzku sumu 406,03 Eur. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so splácaním splátky o 3 mesiace a viac, stali sa podľa článku 4 bod 1 dohody splatnými všetky záväzky odporcu, ktoré sa podľa dohody mali stať splatnými v budúcnosti a navrhovateľovi vnikol aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 4 bod 1 dohody vo výške 0,0 65 percent z nesplatenej istiny úveru za každý deň omeškania od 25. 12. 2012 (91. deň omeškania sa odporcu s úhradou splátky
istiny záväzku) do zaplatenia a tak navrhovateľ si ako príslušenstvo ďalej uplatnil úrok z omeškania tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa článku 4 bod 1 dohody jeho výška nepresahovala trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády číslo 87/1995, teda 1,7750 percent ročne od 25. 12. 2012 do zaplatenia. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19. 3. 2008, Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa, Dohodu o uznaní dlhu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 16. 8. 2012, kartu klienta zo dňa 14. 10. 2013, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 12. 2011, Oznámenie o zosplatení dlhu zo dňa 9. 4. 2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 1. 2012. Prehľad úhrad odporcu za obdobie od 19. 3. 2008 do 30. 11. 2011 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 1. 2014 .
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 2. 10. 2014, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa ako aj odporcu. Právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 2. 10. 2014, z ktorého bolo zrejmé, že súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. Odporca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 3. 6. 2014, nariadeného pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Z týchto dôvodov súd vec prejednal postupom v súlade ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania.
Zo Zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXXXXX zo dňa 19. 3. 2008 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130 a odporcom súd zistil, že na základe predmetnej zmluvy, sa účastníci mali záujem dohodnúť, že právny predchodca navrhovateľa poskytne odporcovi pôžičku za účelom zaplatenia kúpnej ceny tovaru - motorovej píli STIHL HS 180, ktorej kúpna cena bola vo výške 8990 SK, pričom odporca by bol povinný zaplatiť akontáciu 20 percent v sume 2032 SK a pôžičku vrátiť pri dohodnutej splátke 1350 SK, počte splátok 6, pričom pôžička ( finančné plnenie navrhovateľa ) malo byť vo výške 6958 SK s tým, že celková suma pôžičky mala byť vo výške 10 132 SK. RPMN mala byť dohodnutá vo výške 70,03 percent, úroková sadzba mala byť dohodnutá vo výške 70,03 percent, pričom predložené písomné vyhotovenie zmluvy neobsahuje údaje o priemernej hodnote RPMN. Konečná splatnosť pôžičky bola vyjadrená číslom 6 .
Z Dohody o uznaní dlhu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 16. 8. 2012 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca v predmetnej dohode vymedzili dlh odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa čo do právneho dôvodu ako plnenie zo zmluvy o pôžičke č. 5159748 vo výške istiny úveru v sume 224,77 Eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 181,26 Eur.
Z karty klienta zo dňa 14. 10. 2013 súd zistil, že k predmetnému dňu právny predchodca navrhovateľa evidoval pohľadávku voči odporcovi v sume 302,88 Eur .
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Profidept Slovakia, s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava ako postupníkom zo dňa 12. 12. 2011 ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 1. 2012 súd zistil, že postupník sa stal vlastníkom pohľadávky postupcu voči odporcovi vyplývajúcej zo zmluvy číslo XXXXXXX zo dňa 19. 3. 2008 vo výške 302,88 Eur s celým jej príslušenstvom.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 1. 2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Profidept Slovakia s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom súd zistil, že navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávky postupcu voči odporcovi vyplývajúcej zo zmluvy číslo 515978 zo dňa 19. 3. 2008 s celým jej príslušenstvom.
Podľa ust. § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 19.3.2008 ( ďalej len ZoSU), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ust. § 3 ods.1 a 2 ZoSU
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 - 4 ZoSU
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 19.3.2008 ( ďalej len Občianskeho zákonníka), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti i zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť z poruší, zaviazaný pokutu tu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust.§ 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Pre poriadok je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že v odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ak ide o neplatnosť zmluvy, teda právnym dôvodom plnenia nie je neplatná zmluva, ale
samotné reálne plnenie, ktorým niekto získal bezdôvodné obohatenie a zo zákona vzniknuté právo na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia.
Podľa ust. § 100 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní .
Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa z rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba po uplynutí tejto lehoty.
Podľa ustanovenia § 5b Zákona číslo 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady č 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ust. § 120 ods. 1, prvá a druhá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Nakoľko navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil právo na plnenie z úverovej zmluvy, bolo potrebné v prvom rade predloženú zmluvu o pôžičke posúdiť, za účelom zistenia, či v skutočnosti došlo medzi navrhovateľom a odporcom k uzatvoreniu platnej zmluvy a to nie len podľa predstáv navrhovateľa, ale
aj podľa požiadaviek zákona - ZoSÚ a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru procesného súdu, vzťah medzi navrhovateľom a odporcom pri uzatváraní spornej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností potrebné považovať za spotrebiteľský ( veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporca je spotrebiteľom ktorému ako fyzickej osobe mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) na ktorý je potrebné aplikovať v prvom rade ZoSU, ktorý pre uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomnú formu ( ust. § 4 ods.1 ZoSU). V zmysle citovaného ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Posúdiac navrhovateľom predloženú zmluvu o pôžičke súd dospel k záveru, že predmetná zmluva tieto zákonnej požiadavky a to najmä požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti nespĺňa. Z predmetnej zmluvy totiž vyplýva, že zmluvné strany sa mali záujem dohodnúť na poskytnutí pôžičky právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi vo výške 6958 SK, pričom odporca mal byť povinný predmetnú pôžičku navrhovateľovi vrátiť v šiestich mesačných splátkach po 1350 SK čo spolu predstavuje sumu 8100 SK ( 6x 1350 = 8100 ), pričom však v zmluve je uvedený údaj, že celková suma pôžičky predstavuje sumu 10 132 SK . Z obsahu zmluvy nie je zrejmé, ako účastníci zmluvy dospeli k takémuto vymedzeniu sumy pôžičky a teda či navrhovateľ poskytuje odporcovi pôžičku vo výške 6958 SK alebo vo výške 10 132 SK, čo spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť samotnej dohody o výške pôžičky a v konečnom dôsledku absolútnu neplatnosť navrhovateľom predloženej zmluvy o pôžičke. Ako ďalší dôvod nezrozumiteľnosti predloženej zmluvy videl súd aj v tom, že v zmysle tejto listiny bola dohodnutá konečná splatnosť pôžičky číslom 6, čo súd taktiež považoval za nezrozumiteľné, nakoľko z takéhoto údaju je možné si len domýšľať, kedy nemohla nastať konečná splatnosť poskytnúť sa majúcej pôžičky ( nie je totiž zrejmé čo takýto údaj vyjadruje, či vyjadruje časové obdobie napríklad šiestich týždňov alebo mesiacov prípadne vyjadruje konkrétny deň v mesiaci a podobne ). Pokiaľ ide o samotné preskúmanie predmetnej zmluvy je okrem toho pre poriadok potrebné uviesť, že predmetná zmluva neobsahuje údaje vyžadované vyššie citovaným ZoSÚ a to najmä s § 4 ods. 2 písmeno g), i) a k), z ktorého dôvodu potom v prípade, že by zmluva bola platná, bolo by potrebné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a keďže jej súčasťou mala byť aj dohoda strán o práve navrhovateľa na zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvy, že došlo k platnému dojednaniu podmienok pre vznik práva navrhovateľa na zmluvnú pokutu (§544 OZ).
V tejto súvislosti musí súd konštatovať, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nepreukázal skutkové tvrdenia uvedené v návrhu a to, že dňa 19.3.2008 s odporcom uzatvoril Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX ( z absolútne neplatného právneho úkonu totiž nevznikajú žiadne v tomto právnom úkone vzájomne dohodnuté práva a povinnosti) na základe, ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 336,32 Eur, že poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 6 mesačných splátkach vo výške 44,81 Eur a že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne zo sumy 224,77 Eur od 25.12.2012 do zaplatenia.
Z tohto dôvodu plnenie navrhovateľa odporcovi údajne spolu v sume 336,32 Eur bolo potrebné považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu, kde v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka (okamihom prijatia plnenia) vznikla odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi poskytnuté plnenie dňa 19. 3. 2008, ktorým s dňom zároveň začala plynúť v zmysle ust. § 107 ods.1 a 2 ) Občianskeho zákonníka ako objektívna trojročná tak aj subjektívna dvojročná premlčacia lehota v ktorej bolo potrebné toto právo uplatniť na súde. Objektívna trojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odporcu voči navrhovateľovi uplynula najneskôr dňom 19. 3. 2011 a keďže navrhovateľ podal návrh na súd na zaplatenie žalovanej sumy až dňa 29. 10. 2013, súd v zmysle vyššie ustanovenia § 5 b) Zákona o ochrane spotrebiteľov prihliadnuc na premlčanie nárokov navrhovateľa uplatnených v tomto konaní návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľovi takéto právo vôbec nevzniklo.
Pokiaľ ide o navrhovateľom predloženú Dohodu o uznaní dlhu číslo XXXXXXXXXX je potrebné uviesť, že súd na takúto dohodu pri rozhodovaní v tejto veci neprihliadol, nakoľko predmetná dohoda sa týka uznania práva navrhovateľa dohodnuté zmluvné plnenie zo zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXX
- teda splácanie dohodnutých splátok pôžičky s úrokom ako to vyplýva z jej obsahu, avšak ako už bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu, predmetná zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého odporcovi takýto uznávaný dlh - právo na plnenie zo zmluvy nevznikol. Právnym dôvodom skutočného dlhu odporcu voči navrhovateľovi totiž nebolo plnenie zo zmluvy, ale právnym dôvodom dlhu bolo len právo z poskytnutého reálneho plnenia ( z bezdôvodného obohatenia), čo je iný právny dôvod ako obsahuje navrhovateľom predložené písomné uznanie dlhu. Z predmetnej dohody v žiadnom prípade nevyplýva, že by odporca uznával svoj dlh voči navrhovateľovi z titulu ( právneho dôvodu) práva navrhovateľa na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko zmluvné strany si v čase spisovania predmetnej dohody podľa názoru súdu ani neboli vedomé takejto pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi ( práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa) je súd toho názoru, že ani nebolo ich vôľou uznať takýto dlh. Pre poriadok je potrebné uviesť, že súd nie je oprávnený vykladať vôľu strán pri konanom právnom úkone účelovo v neprospech spotrebiteľa v rozpore s obsahom písomného právneho úkonu predloženého účastníkom konania na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností. Právny dôvod - plnenie povinností zo zmluvy totiž v žiadnom prípade nie je totožný s právnym dôvodom - plnením z bezdôvodného obohatenia. Opačná úvaha by bol podľa názoru súdu bola neprijateľná a odporujúca platnému právu.
Pre poriadok je na záver potrebné uviesť, že neprehliadnuteľnou je aj snaha navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 OZ ) získať od odporcu odplatu za úver vo výške niekoľko násobne vyššej ( ročný úrok vo výške 70,03 , RPMN 70,03 %), ako bola odplata obvykle požadovaná za obdobné úvery na ostatnom finančnom trhu, kde podľa údajov z internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka bol v mesiaci marec 2008 úrok vo výške 14,48 %. Takéto právne úkony navrhovateľa bolo potrebné považovať za neplatné, v konečnom dôsledku spôsobujúce celú aj prípadnú dohodu strán o úroku za neplatnú, nakoľko dohoda strán o výške úroku je neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere a tak neprichádza do úvahy uvažovať len o čiastočnej neplatnosti prípadnej zmluvy ( § 41 OZ).O takejto neplatnosti právneho úkonu musel navrhovateľ ako podnikateľ podnikajúci v oblasti poskytovania úverov, prípadne pôžičiek nebankovým spôsobom vedieť už pri uzatváraní takéhoto právneho úkonu.
O trovách konania rozhodol súd v súlade ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle, ktorého odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech by vzniklo právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie jeho práva, avšak, nakoľko odporcovi v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.