Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/344/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa F.. V. H., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Ž. XXX/X, Y., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o. so sídlom Legionárska 7451/4, Trenčín proti odporkyni S.. V. H., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom Ž. XXX/X, Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu J. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov F.. V. H. a S.. V. H., rodenej H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Y.Í., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX s a r o z v á d z a .

Maloletá J. s a na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia.

Otec dieťaťa s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej J. sumou 450,- Eur mesačne, z toho 250,- Eur mesačne j e p o v i n n ý poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a sumu 200,- Eur mesačne j e p o v i n n ý prispievať na vkladnú knižku, ktorú j e p o v i n n á založiť matka maloletej v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dispozičné právo ku vkladnej knižke budú mať obaja rodičia, a to za predchádzajúceho súhlasu súdu.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 11.10.2013 žiadal o rozvod manželstva z dôvodu, že v posledných rokoch sa manželia začali odcudzovať a asi v roku 2009 sa spolu prestali aj intímne stýkať. Ich spoločný život spočíva iba v starostlivosti o deti a domácnosť. Stále častejšie sa medzi nimi vyskytovali hádky. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2014 navrhovateľ uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili dňa 28.06.1997, po štvorročnej známosti. Usporiadané bolo asi 15 rokov a potom si prestali s odporkyňou rozumieť. Odporkyňa požíva alkohol viackrát v týždni, nestará sa o rodinu, nezaujíma ju, či je navarené, či vypraté. Stále žije v spoločnej

domácnosti, a to v byte, ktorý majú v BSM, spolu s dvoma deťmi, plnoletým S. a maloletou J.. Odporkyni mesačne prispieva sumou 600,- až 650,- Eur na chod domácnosti a jej osobnú potrebu, napriek tomu potravinové nákupy vykonáva zväčša on. Taktiež hradí všetky náklady na bývanie. Synovi mesačne prispieva sumou 300,- Eur a dcére prispieva vreckovým minimálne 90,- Eur mesačne a tiež jej hradí všetky výdavky. Ďalej uviedol, že situácia ohľadne alkoholizmu odporkyne sa minulý rok stala neúnosná, o rozvode manželstva navrhovateľ uvažuje už cca tri roky. Od augusta 2013 má známosť, ktorá prerástla do hlbšieho vzťahu a preto aj podal návrh na rozvod manželstva, zo spoločnej domácnosti sa však natrvalo neodsťahoval. Na rozvode manželstva trval, maloletú J. navrhol po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Na výživu dcéry bol ochotný prispievať sumou 200,- Eur k rukám matky a sumou 100,- až 200,- Eur na tvorbu úspor s tým, že disponovať s vkladnou knižkou s úsporami maloletej budú mať právo obaja jej rodičia. Styk s maloletou nežiadal upravovať. Poprel, že by odporkyňu fyzicky napádal, za celý čas trvania manželstva sa s ňou do fyzického kontaktu dostal trikrát, bolo to vždy, keď bola pod vplyvom alkoholu, pričom on sa jej snažil dohovoriť. Reakcia odporkyne bola taká, že začala vrieskať a privolala políciu, celý deň ho vyhadzovala von, búchala na dvere, vulgárne vykrikovala z balkóna. Podľa neho, odporkyňa chce zachovať manželstvo iba z finančných dôvodov, lebo je nezamestnaná a bez príjmu. Nesúhlasil s výživným vo výške 500,- Eur z dôvodu, že podľa neho by uvedené prostriedky neboli použité na potreby maloletej, ale jej matky.

Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Uviedla, že navrhovateľ nevie čo chce, pretože striedavo žije v dvoch domácnostiach, čo zle vplýva aj na deti. Podľa nej vzťahy medzi manželmi fungovali až do času, kým si navrhovateľ nenašiel známosť. Poukázala na to, že navrhovateľ je agresívny človek, viackrát ju zbil, pričom bil aj syna, na políciu sa však v tejto veci neobrátila, nenavštívila ani lekára z dôvodu, že chcela, aby sa všetko urovnalo. Nemohla mať svoj názor, všetko muselo byť podľa navrhovateľa. Potvrdila, že sa s navrhovateľom intímne nestýkajú, ani spolu nehospodária. Ďalej uviedla, že navrhovateľa neľúbi, ale chcela by zachrániť manželstvom, ktoré trvá už 20 rokov, kvôli deťom, a pokiaľ by sa navrhovateľ zmenil, ešte by v manželstve zotrvala. Navštevuje odborného lekára, ktorého vyhľadala sama, neužíva lieky, nechodí na žiadne terapie, s lekárkou spolupracuje. Snaží sa abstinovať, ale navrhovateľ ju úplne deptá. Žiadala navrhovateľovi určiť výživné vo výške 500,- Eur mesačne s tým, že 100,- Eur bude na tvorbu úspor maloletej. Poukázala tiež na to, že nie je pravdou, že by navrhovateľ na maloletú prispieval tak, ako uvádzal, prispieval „podľa toho ako sa vyspal“.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že maloletá pri pohovore uviedla, že chce byť zverená do osobnej starostlivosti svojej matky s tým, že s otcom sa bude stretávať bez úpravy styku. Pokiaľ ide o výživné odporučila otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 300,- Eur plus 100,- Eur mesačne na tvorbu úspor, aby bol zachovaný životný štandard maloletej a to aj za predpokladu, že by sa otec odsťahoval a prestal prispievať na chod domácnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 28.06.1997. Pred uzatvorením manželstva sa účastníkom narodil, t. č. už plnoletý S. a počas trvania manželstva maloletá J. dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Y., preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po štvorročnej známosti. Na dôvody rozvratu ich manželského spolužitia majú obaja odlišné názory. Doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a už cca tri roky sa spolu intímne nestýkajú. Navrhovateľ pre viac ako rokom nadviazal mimomanželskú známosť, ktorá trvá doposiaľ.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas. Príčiny rozvratu manželstva vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľ v požívaní alkoholu odporkyňou, odporkyňa v agresivite navrhovateľa. Existenciu rozvratu manželského spolužitia tak potvrdili obaja účastníci, hoci príčinu rozvratu každý z nich vidí v niečom inom. Okrem toho nemôže súd ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že odporkyňa mala viac rokov problémy s požívaním alkoholických nápojov, z ktorého dôvodu zanedbáva starostlivosť o domácnosť a rodinu. V danom prípade treba mať preto za to,

že zo strany navrhovateľa nie je nádej na obnovenie poslania (a za daných okolností nemožno to od neho ani očakávať), ktoré manželský zväzok má plniť.

V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy, či sexuálny život. Hoci účastníci doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, možno konštatovať, že nežijú spolu, ale iba vedľa seba, pričom požívanie alkoholických nápojov na strane odporkyne vyústilo do situácie, kedy si navrhovateľ našiel mimomanželskú známosť, ktorá trvá doposiaľ. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoj navrhovateľa k manželskému spolužitiu, nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Odporkyňa nesúhlasila s rozvodom manželstva, vinu za jej problémy s alkoholom videla v agresívnom správaní sa navrhovateľa voči nej, a kvôli deťom mala záujem na zachovaní manželstva, hoci priznala, že navrhovateľa už neľúbi. Pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Podľa názoru súdu nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľ odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre

celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

Zákon o rodine číslo predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie ).

Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Navrhovateľ je zamestnaný ako S. v spoločnosti N. D. M..N.. G., s miestom výkonu činnosti Y., kde za obdobie od 08/2013 do 07/2014 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 2.580,- Eur netto vrátane daňového bonusu na dve deti. Má ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi S., ktorý je študentom vysokej školy a ktorému dobrovoľne prispieva sumou 300,- Eur mesačne.

Odporkyňa je nezamestnaná, od 08.02.2010 evidovaná na úrade práce, žiadne štátne dávky nepoberá. Prácu si hľadá. Má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi S.i, ktorý je študentom vysokej školy.

Maloletá J. má XX rokov a navštevuje druhý ročník Q. M.. V škole si zakupuje učebnice, má výdavky na školské výlety a exkurzie. Je zdravá, mimoriadne záujmy nemá.

Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje odporkyňa. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne, a to za súhlasu navrhovateľa ako aj samotného maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti, súd určenú výšku vyživovacej povinnosti považoval za primeranú veku a potrebám maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam, majetkovým a zárobkovým možnostiam odporcu. Okrem toho je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a navrhovateľa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej J. sumou 450,- Eur mesačne, z čoho čiastku 200,- Eur mesačne bude navrhovateľ povinný zasielať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, tak ako to sám žiadal.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Pokiaľ ide o úpravu styku, túto navrhovateľ nežiadal upravovať, preto súd o tomto nerozhodoval.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).