Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-32-2014.pdf
PDF · 96.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36613843, proti žalovanému K. F., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom F., P. XXX/XX, občanovi SR, o zaplatenie 407,51 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 342,15 € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 31.5.2010 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 223,95 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 407,51 € spolu s príslušenstvom a to 9% ročným úrokom z omeškania od 31.5.2010 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania. Žalobu pôvodne podávala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá pred zahájením pojednávania postúpila pohľadávku na spoločnosť EOS KSI a požiadali o zámenu účastníkov na strane žalobcu. Uznesením zo dňa 24.5.2013 súd s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyhovel návrhu a pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a do konania vstúpil nový žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., s ktorou ďalej konal. Žalobca si žalobou uplatňoval právo na zaplatenie sumy 407,51 € titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2008, evidenčné číslo 1703134, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 1.235,71 € na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36-tich mesačných splátkach po 30,87 € s tým, že ku dňu podania žaloby uhradil 866,55 €. Tým, že porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, prestal splácať splátky riadne a na čas, v súlade so zmluvou a zmluvnými podmienkami žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo listom zo dňa 20.5.2010. Celkový dlh predstavoval čiastku 407,51 €. Na výzvu súdu odpovedal žalobca písomnými podaniami zo dňa 26.2.2014, 22.4.2014 a 17.4.2014, z ktorých vyplývalo, že žalovaná suma pozostávala z čiastky 15,45 € ako pokuta za omeškanie v zmysle bodu 12.2. všeobecných obchodných podmienok, kde sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, ďalej sankcie vo výške 49,91 € v zmysle bodu 12.3. podmienok k zmluve o pôžičke, kde sa dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania a manipulačného poplatku vo výške 26,86 €. Ďalej sa jednalo o čiastku 315,29 €, nakoľko z histórie platieb vyplývalo, že z predpísaných úhrad v celkovej výške 1.181,84 € žalovaný uhradil 866,55 €. Tak sa dostal do omeškania s čiastkou 315,29 €. V zmysle článku 12 všeobecných obchodných podmienok k tejto čiastke boli pripočítané aj poplatky ako pokuta - sankcia, pokuta - omeškanie a manipulačný poplatok.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, neúčasť neospravedlnil, doručenie mal riadne a na čas vykázané, na pojednávanie sa nedostavil. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.
Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o pôžičke č. zmluvy 8072636509, z ktorej bolo zistené, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok poskytla odporcovi pôžičku na financovanie stavebného materiálu v kúpnej cene 25.568,-- Sk (848,70 €). Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v 36-tich splátkach vo výške 930,-- Sk (30,87 €). Celková suma pôžičky tak bola dojednaná na čiastku 37.227,-- Sk (1.235,71 €) pri RPMN 34,89%, ročná úroková sadzba 34,89%, priemerná hodnota RPMN 70,61 €. Spôsob úhrady bol dohodnutý poštovou poukážkou. Zmluva o pôžičke bola podpísaná 17.7.2008.
Žalobca k žalobe pripojil aj podmienky k zmluve o pôžičke, na ktoré sa odvolával najmä na článok 12 poplatky, pokuty, sankčné úroky. Bod 12.2., 12.3. uvedené podmienky k zmluve o pôžičke, na ktoré sa odvoláva a ktoré sú platné od 1.1.2008 boli doložené zo strany žalobcu v niekoľkých vyhotoveniach vzhľadom na drobné písmo a ich ťažkú čitateľnosť. Podľa bodu 12.2. spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Podľa bodu 12.3. v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti. Podľa bodu 12.5. sú súčasťou pohľadávky aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie mimosúdneho vymáhania pohľadávky.
Predžalobnou upomienkou zo dňa 20.5.2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalobca doložil do spisu na základe výzvy súdu prehľad úhrad a splátok predpísaných žalovanému. Z výpisu vyplýva, že na základe zmluvy pôvodný žalobca (veriteľ) poskytol žalovanému pôžičku vo výške 724,32 € s tým, že pri podpísaní zmluvy zaplatil žalobca akontáciu vo výške 124,38 €. V celkových úhradách vo výške 866,55 € bola započítaná aj úhrada akontácie vo výške 124,38 €.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalobou sa žalobca domáhal vyplatenia sumy 407,51 €, ktorá pozostávala jednak z neuhradenej istiny vo výške 315,29 €, ako aj zo zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej splátky podľa bodu 12.2. všeobecných obchodných podmienok vo výške 15,45 € a sankčného úroku vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania podľa bodu 12.3. podmienok k zmluve o pôžičke vo výške 49,91 €, ako aj manipulačného poplatku vo výške 26,86 €, kde boli zohľadnené náklady veriteľa na vymáhanie pohľadávky spoločnosti voči žalovanému. Súd žalobe vyhovel len v časti zaplatenia istiny vo výške 342,15 € s tým, že vo zvyšku považoval žalobu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o to, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku toto medzi účastníkmi sporné nebolo. Bola medzi nimi uzatvorená riadna zmluva o pôžičke dňa 17.7.2008 o čom doložil žalobca listinný dôkaz. V zmysle zmluvy o pôžičke bol financovaný stavebný materiál v kúpnej cene 848,70 € (25.568,-- Sk). Žalobca zložil tak ako vyplýva zo zmluvy akontáciu vo výške 3.747,-- Sk. Následne sa zaviazal splátkami v počte 36 splácať dlžnú sumu vo výške 930,-- Sk (30,87 €). Spolu sa tak zaviazal uhradiť čiastku vo výške 1.235,71 € (37.227,-- Sk). Celkovo z dlžnej sumy uhradil 866,55 €, v ktorých bola započítaná aj úhrada akontácie vo výške 124,38 € (3.747,-- Sk). To znamená, že vo zvyšku zložených splátok a teda neuhradenej istiny 315,29 € súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Takisto priznal manipulačný poplatok vo výške 26,86 €. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať pokutu za omeškanie vo výške 15,45 € a pokutu za sankcie vo výške 49,91 €, ktoré mali byť upravené v obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke v bode 12 v tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú. Zmluvné dojednania zmluvy o pôžičke sú uvedené na osobitnom liste, ktorý doložil žalobca do spisu celkovo 3 krát vzhľadom na ich slabú až zlú čitateľnosť. Nepredložil a nepreukázal žalobca dôkazy, ktoré by svedčali tomu, že žalovaný bol oboznámený s týmito zmluvnými dojednaniami k zmluve o pôžičke, kde v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce právo na zmluvnú pokutu vrátane sankčného úroku, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňoval rovnako ako aj rozhodcovské doložky zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená listiny, na ktorej pripája spotrebiteľ, t.j. žalovaný svoj podpis (nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013 sp. zn. I.ÚS 3513/2011). Medzi účastníkmi sa jedná jednoznačne o spotrebiteľský vzťah, kde žalovaný má postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa. Samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je skutočnosť, že sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k uzatvoreniu samotnej zmluvy. Je to najmä s poukazom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a v neposlednom rade s poukazom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky, ktoré sú dané jednostranne cestou formulárových zmlúv koncipovaných dodávateľom. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať s touto faktickou nerovnosťou formou obmedzenia autonómie vôle a v tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade účastníkov konania je to práve formulárová zmluva, ktorá by mala byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, priehľadná a logicky usporiadaná tak, aby jej porozumel. Z listín doložených do spisu z ničoho nevyplýva, že by žalovaný bol oboznámený aj s podmienkami k zmluve o pôžičke, ktoré tak ako už súd vyššie konštatoval sú nie podpísané a navyše sú písané husto, drobným písmom, zle čitateľným. Práve zmluvná pokuta, ako aj sankčný úrok, ktorý si žalobca uplatňoval boli dojednané v týchto podmienkach k zmluve o pôžičke čím mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súlade s ustanovením § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a nepreukázal, že by žalovaný bol oboznámený aj s takýmito sankciami pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku. Z týchto dôvodov žalobu v tejto časti považoval za nedôvodnú a zamietol ju. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, ktoré žiadal žalobca priznať spolu s istinou, príslušenstvo bolo priznané len z dlžnej istiny v zmysle písomnej žaloby odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom vo výzve na mimosúdne vyriešenie sporu v zákonom stanovenej výške s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Z prevyšujúcej čiastky aj v tejto časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý bol v časti úspešný priznal pomernú časť náhrady trov konania. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 24,-- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 442,20 € vyčíslených v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Úkony
právneho zastúpenia boli príprava a prevzatie zastúpenia, písomná žaloba, následne 3 x odpovede a písomné podania ako odpoveď na výzvy zo strany súdu a 2 krát účasť na pojednávaniach v dňoch 4.7. a 2.10.2014. Pokiaľ právny zástupca žalobcu žiadal priznať tri úkony právnej pomoci a to písomné podania vo veci samej za tri odpovede na výzvu súdu, súd tu nepovažoval trovy za účelne vynaložené vzhľadom na povinnosť žalobcu riadne preukázať svoje tvrdenia a vyčísliť žalovanú istinu. Keďže súdu opakovane nevyčíslil predmet sporu a súd musel opätovne vyzývať právneho zástupcu žalobcu na presnú špecifikáciu predmetu sporu nepovažoval tieto úkony za úkony účelne vynaložené. Pokiaľ by bol právny zástupca žalobcu riadne odôvodnil písomnú žalobu v zmysle a s poukazom aj na iné konania, ktoré sa vedú v rámci tunajšieho súdu a zaužívanej praxe, kde opakovane súd vyzýva právneho zástupcu v daných veciach na odstraňovanie vád podania v zmysle špecifikácie žalobného návrhu nebolo by potrebné vyzývať niekoľkokrát na špecifikovanie žalovanej sumy. Z tohto dôvodu súd priznal trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomnú žalobu na súd a 2 krát účasť na pojednávaniach s tým, že ostatné trovy nepriznal. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za dva úkony právnej pomoci v roku 2013 príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd vrátane režijného paušálu a 20% DPH spolu vo výške 90,43 €. Ďalej za rok 2014 dvakrát účasť na pojednávaniach + režijný paušál a 20% DPH 90,98 €. Spolu náklady právneho zastúpenia 181,41 €. Ďalej cestovné na pojednávania v dňoch 4.7.2014 a 2.10.2014 z Martina do Zvolena a späť vo výške 59,99 € pri spotrebe 1,8 x 6,4 x 1,48 € a paušálnej náhrade 180 km x 0,183 €, ďalej strata času za štyri polhodiny strávené na ceste z Martina do Zvolena a späť po 13,40 €, spolu 64,32 €. Trovy právneho zastúpenia tak boli vyčíslené v sume 329,72 € bez troch úkonov, ktoré žiadal priznať ako odpoveď na výzvy právny zástupca. Vzhľadom k tomu, že bol zaplatený súdny poplatok v rámci trov konania bol priznaný aj súdny poplatok vo výške 24,-- €. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že žalobca bol úspešný vo výške 83,96%, neúspešný vo výške 16,04%. Potom pomer úspechu k neúspechu predstavuje 67,92% a z trov konania vo výške 329,72 € 67,92% predstavuje súdom priznanú čiastku 223,95 €, ktoré je žalovaný povinný uhradiť spolu s istinou a príslušenstvom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).