Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-167-2013.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky: Z. Z., G.. XX.X.XXXX, A. X Z. K., U. A., zastúpená splnomocnencom Miladou Burskou, Hlavná 77/114, Častá, proti odporkyni: V. C., G.. XX.X.XXXX, E.Á. XX Z. K., U. A., o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným súdu 1.7.2013 domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie náhrady škody v sume 1.500 € a nemajetkovej ujmy 600 €.
Návrh odôvodnila tým, že v máji roku 2008 vykonala rekonštrukciu kuchyne a kúpeľne, vrátane nových zásuviek, vypínačov , novej kuchynskej linky a plávajúcej podlahy. V októbri 2008 ju vytopila voda, ktorá pritiekla z bytu odporkyne. Odporkyňa nekomunikuje a nespolupracuje pri odstránení závady. Odporkyňa sa pri šetrení Obvodným úradom v Bratislave v júni 2009 vyjadrila, že dňa 17. júna 2009 prebehne v jej byte rekonštrukcia a že pokiaľ bude z jej bytu voda pretekať, závadu opraví na vlastné náklady. Aj napriek tomuto vyhláseniu aj podľa výpovede susedov z mája 2012 sa voda v stropných častiach jej bytu
nachádzala. Odporkyňa necíti zodpovednosť za zničenie vybavenia bytu. Rozpočtové náklady, a to: maľovanie stien (farba + práca) 400 €, kuchynská linka s montážou 450 €, plávajúca podlaha + práca 150 €, elektrické rozvody, vypínače + práca 500 €, celkom 1.500 €. Ide o náklady na rekonštrukciu bytu na bezbariérový. Nakoľko za posledných 6 rokov nemohla navrhovateľka užívať byt v plnom komforte, požaduje aj nemajetkovú ujmu vo výške 100 € za každý rok.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu 15.10.2013. V ňom namietla, že tvrdenia navrhovateľky v žalobe sú nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovateľka nepreukázala, že jej vôbec bola spôsobená nejaká škoda a že táto škoda bola spôsobená porušením jej povinností. Obvinenia navrhovateľky, že jej byt vytápa voda z bytu odporkyne pretrvávajú do dnešného dňa. Na základe podnetu navrhovateľky bola dňa 9.10.2013 opätovne vykonaná za účasti Bytospolu, s.r.o., zástupcu vlastníkov bytového domu, p. M.. A., odporkyne, ako aj suseda p. Y. kontrola, pričom nebolo zistené žiadne kvapkanie a ani pretekanie vody z vodovodného potrubia ani odpadovej rúry z bytu odporkyne do bytu navrhovateľky.
Navrhovateľka odporkyňu opakovane od r. 2009 do dnešného dňa obviňuje, že z jej strany prichádza k vytápaniu a to napriek tomu, že sa táto skutočnosť nikdy nepreukázala. V septembri 2013 bola v byte odporkyne vykonaná úplná výmena bytového jadra, v rámci ktorej by sa prípadná vada určite identifikovala a odstránila. Pred rekonštrukciou vodovodné ani odpadové potrubie nepretekalo ani neslzilo, čo potvrdili aj majstri vykovajúci rekonštrukciu. Navrhovateľka napriek tomu neustále aj počas rekonštrukcie tvrdila, že ju odporkyňa vytápa. Majstri do jej bytu napokon aj zašli, ale žiadne vytápanie nekonštatovali.
Doterajšie konanie navrhovateľky považuje odporkyňa za šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva žiadnu právnu ochranu.
Voči návrhu podáva aj námietku premlčania. Navrhovateľka nepodala žalobu v dvojročnej subjektívnej, ani trojročnej objektívnej lehote, ktorú stanovuje zákon.
Dňa 3.3.2009 bola za účasti zástupcu Bytospolu, p. M.. A. A. vykonaná kontrola vodovodného potrubia pri ktorej bolo zistené, že bola prasklina na odpadovej rúre, ktorá bola opravená Bytospolom, prostredníctvom inštalatéra dňa 17.6.2009, nakoľko išlo o opravu spoločných častí a zariadení bytového domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z.
V danom prípade nebol naplnený ani jeden zo základných predpokladov na vznik nároku na náhradu škody, preto odporkyňa považuje podanú žalobu za neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne M.. A. A., oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že odporkyňa jej vytopila byt 3 x, vytápanie trvá doteraz. Následkom týchto vytopení vznikali škody, ktoré sa odstraňovali svojpomocne. Dochádzalo k vydúvaniu plávajúcej podlahy, bola zatečená maľovka, poškodená drezová skrinka, bola pleseň v rohoch v chodbe a kuchyni. Po vytopení vo februári 2012 nesvietili svetlá v chodbe a nefungovali zásuvky vo WC a v kúpeľni. V príčinnej súvislosti s tým sa zhoršil jej zdravotný stav. Uvedená vec sa riešila aj v priestupkovom konaní, ako i prostredníctvom poisťovne Allianz.
Odporkyňa poprela, že by nejakú škodu navrhovateľke spôsobila. Byt kúpila v roku 2007 a nebývala v ňom až do roku 2012, kedy v ňom ubytovala podnájomníka. Priestupkové konanie v r. 2009 skončilo odložením veci dňa 17.6.2009. Ona vtedy prišla do bytu a zavolala havarijnú službu, ktorá odmietla vadu opraviť s tým, že ide o opravu stupačky, ktorú musí opraviť správca bytového domu. To sa aj uskutočnilo. V rámci priestupkového konania odporkyňa uviedla, že pokiaľ bude vada pretrvávať, dá to opraviť na vlastné náklady. Odvtedy sa však nič také neudialo. Navrhovateľka na ňu neustále volá políciu, ale žiadne zatekanie sa nezistilo. Poisťovňa Allianz ju nikdy nekontaktovala za účelom objasnenia nejakej poistnej udalosti. Iba raz dostala výzvu na úhradu 153,18 €, pohľadávku však odmietla uhradiť. Oznámila poisťovni, že zatekanie bolo spôsobené prasknutím odpadovej rúry zo stupačky a vadu opravil správca bytového domu. Odvtedy sa poisťovňa neozvala a následne vec uzavrela. Navrhovateľka jej nalepila na dvere bytu výhražný list, čo bolo oznámené na políciu.
Svedkyňa M.. A. A., zástupkyňa vlastníkov bytov na A. X-X Z. K. uviedla, že nikdy na vlastné oči nevidela, že by u navrhovateľky tiekla niekedy voda. Celé to začalo v roku 2008 , niekedy v lete, kedy ju navrhovateľka zavolala do bytu s tým, že je vytápaná. V tom čase ešte mala bytové jadro. Žiadne zatečenie vtedy nezistila. Následne bola do bytu opätovne zavolaná, pričom v kuchyni nad sporákom v rohu videla škvrnu asi veľkosti dlane. Keď prišla do bytu odporkyne, zistila po spustení vody poškodenie starej batérie a tiež trubky pod umývadlom v kúpeľni. Odporkyňa ale v byte nebývala, teda z týchto poškodení nemohlo zatekať. Následne odporkyňa vymenila batériu a tiež dala opraviť poškodenú trubku. Navrhovateľka však stále hlásila, že ju odporkyňa vytápa. Preto bol zavolaný vodár, ktorý zistil poškodenie rúry vedúcej zo stupačky do bytu odporkyne. Aj táto závada bola odstránená
a stupačka bola vymenená ešte v r. 2009. Následne o rok, alebo dva, ju navrhovateľka opäť volala, že je vytopená. Po vstupe do bytu však zistila zámerné vystriekanie panela medzi jadrom a ďalším bytom. Nikde inde voda netiekla. Potom bol za ňou p. Z., ale nakoľko sa veľmi vulgárne vyjadroval, odmietla s ním komunikovať. Raz, keď tvrdili, že majú zatečenú kuchynskú linku, plávajúcu podlahu a že majú zatečené za chladničkou, zistila, že kuchynská skrinka nebola zatečená ale obhorená a škvrna za chladničkou bola vytvorená od vytečenej chladničky. Závady u odporkyne boli odstránené ešte v r. 2009, pričom tieto neboli takého charakteru, aby z nich vyslovene tiekla voda. Naviac v r. 2008 aj 2009 tam odporkyňa nebývala, takže z jej bytu do bytu navrhovateľky zatiecť nemohlo. Do bytového domu je na podnet navrhovateľky neustále volaná polícia, je to aj 2x týždenne.
Súd preskúmal obsah dokladov založených navrhovateľkou do spisu, pričom zistil, že ide o faktúru č. 20130116 vystavenú 19.6.2013 na sumu 3.373,80 € za rekonštrukciu bytového jadra podľa cenovej ponuky z 9.8.2012. Ďalšia faktúra č. 20130117 bola vystavená 19.6.2013 na sumu 550,86 € za dodaný materiál, murárske a obkladačské práce podľa rozpočtu zaslaného mailom. Ďalšie doklady, ktoré navrhovateľka založila do spisu (č.l. 7), predstavovali bločky za nakúpenie sprchového sedadla (95,85 €)a drobného materiálu (20,52 €).
Z dokladov poisťovne Allianz súd zistil, že odporkyňa nahlásila dňa 1.10.2008 poistnú udalosť evidovanú pod č. PU 0928411839, za ktorú vyplatila navrhovateľke poistné plnenie v sume 153,18 €. Príčinou vzniku poistnej udalosti bolo zatečenie vodou z vodovodných zariadení.
Na túto poistnú udalosť na základe výzvy poisťovne zo dňa 20.4.2010 odporkyňa reagovala listom zo dňa 14.5.2010, v ktorom uviedla, že sumu 153,18 € ako regres neuhradí, nakoľko v rámci obhliadky nebola nikým kontaktovaná ako "pôvodca škody". Poistná udalosť sa nezakladá na pravde, nakoľko odporkyňa v byte, ktorý kúpila v r. 2007, nebýva. K zatečeniu prišlo podľa zástupkyne vlastníkov bytov po dažďoch z balkóna, pričom túto závadu odstránil Bytospol výmenou dlažby. V roku 2009 prišlo k zatečeniu záchoda v byte odporkyne, pričom bolo zistené poškodenie stupačky a túto závadu taktiež odstránil Bytospol.
Z ďalšieho dokladu poisťovne Allianz súd zistil, že odporkyňa nahlásila dňa 9.5.2012 poistnú udalosť evidovanú pod č. PU 1228424525, za ktorú vyplatila navrhovateľke poistné plnenie 132,78 €. Príčinou vzniku poistnej udalosti bolo opätovne zatečenie vodou z vodovodného zariadenia.
Z písomného Vyjadrenia zástupkyne vlastníkov bytov na A. X - X Z. K. p. M.. A. A. vyplýva, že dňa 3.3.2009 bol zástupca Bytospolu a zástupkyňa vlastníkov bytov na kontrole vodovodného potrubia v byte u p. C.. Bolo zistené, že bola prasklina na odpadovej rúre, ktorú opravil Bytospol, s.r.o., prostredníctvom inštalatéra dňa 17.6.2009. Pri kontrole nebolo zistené, že by byt p. Z. bol vytopený pretekaním vody z bytu p. C., nakoľko pri pustení vody bola odpadová rúra iba vlhká a voda z nej netiekla. V byte nikto nebýval a voda bola uzavretá.
V Zápise z vykonania kontroly vodovodného potrubia a odpadu u p. C. V. a p. Y. zo dňa 9.10.2013 , podpísaného p. M.. A. A. vyplynulo, že na základe sťažnosti p. Z. bola vykonaná kontrola vodovodného potrubia a odpadu v byte p. C. na 8. poschodí a v byte p. Y. na 9. poschodí. Bolo zistené, že všetky rúry v bytoch sú suché aj po pustení vody z vodovodu a WC. Voda u p. Z. nikde nepretekala. Na otázku správcu p. Z. uviedla, že voda tečie ráno od 6.hod. do 8.hod. V byte u p. C. nikto nebýva a voda je uzavretá. Nebolo zistené žiadne pretekanie vody z vodovodného potrubia ani odpadovej rúry z bytu p. C., ani p. Y..
Dňa 6.9.2013 bola spísaná Zápisnica z kontroly vodovodného potrubia a odpadu pri rekonštrukcii kúpeľne a záchodu v byte p. C.. Likvidácia bytového jadra sa začala dňa 2.9.2013. Bolo zistené, že všetko okolo potrubia a odpadovej rúry bolo suché. Nebol ani náznak pretekania vody do bytu p. Vlčkovej. Zápisnica bola podpísaná odporkyňou, pracovníkmi vykonávajúcimi rekonštrukciu a zástupkyňou vlastníkov bytov.
Z odôvodnenia Záznamu o odložení veci zo dňa 17.6.2009 pod č.: U.-O.-XXXX/X-XX-Z.-Z. Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy súd zistil, že z objasňovania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - schválnosťami, vyplýva záver, že podozrivá V. C. nenaplnila svojim konaním znaky skutkovej podstaty tohto priestupku, pretože u nej absentuje úmyselné zavinenie.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti; b) existencia škody; c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou; d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť konaním, alebo opomenutím konania.
Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.
Zavinenie môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.
Po vykonanom dokazovaní bol vznik škody u navrhovateľky preukázaný . Súd k určeniu tohto zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu vychádzal z likvidácie poistných udalostí poisťovne Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., a dokladov ňou zaslaných. Vykonanými ohliadkami bolo zistené zatečenie bytu navrhovateľky vodou z vodovodných zariadení. Zo Zápisov z ohliadky však poisťovňa uviedla ako škodcu odporkyňu len na základe tvrdení navrhovateľky ako poškodenej. Nevykonala dôkladné šetrenie tejto poistnej udalosti za účasti odporkyne a následnej ohliadky jej bytu. Skutočnosť, že konaním, či opomenutím konania odporkyne, bola vzniknutá škoda, nevyplynula ani z vykonaného dokazovania pre
súdom, v rámci výsluchov účastníkov konania a predvolanej svedkyne. V danej veci teda absentuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom a absentuje aj samotný protiprávny úkon. Svedkyňa M.. A. A., ako zástupkyňa vlastníkov bytov potvrdila, že v r. 2009 sa pri kontrole zatečenia u navrhovateľky a následnej ohliadky bytu u odporkyne zistila len poškodená stupačka, ktorá bola následne opravená pracovníkom Bytospolu, s.r.o. Za toto poškodenie odporkyňa nezodpovedá, pretože ide o spoločné zariadenie bytového domu. Zatečenie nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané ani vadnou drezovou batériou, či poškodenou rúrou pod umývadlom v byte odporkyne. Tvrdenia navrhovateľky v tom, že odporkyňa vytápa jej byt sústavne od roku 2008 až do rekonštrukcie jej bytu, teda zostali len v rovine jej tvrdení a subjektívnych predstáv.
Navrhovateľka neuniesla ani dôkazné bremeno na výšku vzniknutej škody. V konaní si uplatnila sumu vo výške 1.500 €, túto však nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Založené doklady sú dokladmi o nákladoch na rekonštrukciu bytu spojenou s úpravou bytu na bezbariérový, ktoré nesúvisia so vzniknutou škodou zo zatečenia.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka si v konaní odporovala v tom, že najskôr žiadala náhradu škody zo zatečenia jej bytu v r. 2009 a neskôr svoje tvrdenia poopravila tak, že žiadala priznať náhradu škody zo zatečenia v roku 2012, súd posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne len vo vzťahu k zatečeniu v r. 2009. V tomto prípade je námietka premlčania odôvodnená, nakoľko navrhovateľka podala žalobu až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Zatečenie v r. 2012 navrhovateľka rovnako ako aj zatečenie v r. 2009 riešila prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, pričom obdržala aj poistné plnenie, teda súdu nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka vychádzala pri určení výšky škody a aká časť tejto škody nebola pokrytá vyššie uvedeným poisťovateľom.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Navrhovateľka neuniesla v spore dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, nepreukázala výšku škody a ani zodpovednostný vzťah odporkyne vo vzťahu ku škode tak, ako to vyžaduje zákon. Z vyššie uvedených dôvodov súd nevykonal ani výsluch svedka B., keď jeho výsluch už nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie vo veci samej.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní úspešná, mala preto nárok na náhradu trov konania. Keďže jej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.