Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-190-2011.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/190/2011
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Z., O. XXXX/XX, v SR podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Branislav Hubík, IČO: 40 482 979, pre vymoženie istiny 706,63 € s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekučného konania v sume 39,83 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 17.1.2011 bol na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 60 v Bratislave spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 706,63 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 10179/10 zo dňa 27.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2010 a vykonateľným sa stal dňa 25.11.2010. Súdny exekútor dňa 8.2.2011 požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného a vyššie uvedeného exekučného titulu.
Poverením Okresného súdu v Skalici č. 5206 007589 zo dňa 22.2.2011 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 706,63 € s prísl., trov predchádzajúceho konania v sume 251,47 € a trov exekúcie.
Dňa 21.3.2014 poverený súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko bolo zistené, že dedičské konanie 2D/129/2013, D not233/2013 v dedičskej veci po poručiteľovi N. C., zomr. XX.X.XXXX bolo zastavené v zmysle § 175h OSP (nemajetnosť). V prípade zastavenia exekúcie súdny exekútor si voči oprávnenému uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie
v celkovej výške 39,83 €, ktoré vyčíslil ako odmenu vo výške 33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov zvýšenú o 20 % DPH v sume 6,64 €.
Súd lustráciou v dedičskom oddelení tunajšieho súdu zistil, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel. Dedičské konanie po povinnom bolo zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p. uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 2D/129/2013, D not 233/2013 zo dňa 5.11.2013, právoplatným dňa 29.11.2013, z dôvodu, že povinný zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a ten sa vydal bratovi poručiteľa, ktorý sa postaral o pohreb povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011 vyslovil právny názor, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (175h O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené podľa podľa § 175h ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne. (obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.1.2014).
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a do jeho práv a povinností nevstúpil žiadny dedič pre nemajetnosť povinného, súd v
súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (porovnaj § 200 ods. 5 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.
Keďže dôvodom zastavenia exekučného konania je nemajetnosť povinného, oprávnený je povinný znášať trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku).
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške základnej odmeny 33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a DPH v sume 6,64 €. Z doloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty mal súd preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je platiteľom DPH.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Vzhľadom k tomu, že trovy súdneho exekútora boli vyčíslené v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 € (odmena 33,19 € v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a 20 % DPH v sume 6,64 € v zmysle § 196, posledná veta Exekučného poriadku) a k ich náhrade zaviazal oprávneného v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p. )
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).